Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 7, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/232/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4408211437
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4408211437.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a sudkýň

Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v právnej veci žalobcu:
BLUECUBE, s. r. o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 44 079 583, zast. JUDr. Félixom
Neupauerom, advokátom, so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, proti žalovanému: Západoslovenská
vodárenská spoločnosť a.s., so sídlom Nitra, Nábrežie za hydrocentrálou 4, IČO: 36 550 949, zast.
JUDr. Annou Polonyovou, advokátkou, so sídlom Bratislava, Chorvátska 12, o zaplatenie 790.000 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 24. novembra
2016 č. k. 5C/194/2008-1165 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 30 ods. 2, § 32
ods. 2, 5, 6, 8 zák. č. 364/2004 Z. z., § 1 ods. 1, 2, 3, § 2 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 184/2003
Z. z., § 1 ods. 1, 2, § 2 ods. 2, § 5 nariadenia vlády SR č. 438/2005 Z. z. a na základe vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že zo správnych rozhodnutí príslušných orgánov súd zistil, že

rozhodnutím bývalého Okresného národného výboru v Nových Zámkoch, odboru poľnohospodárstva,
lesného a vodného hospodárstva sp. zn. OPLVH-1082/1985/l zo dňa 21. 06. 1985 (ktorým bolo zmenené
rozhodnutie ONV Nové Zámky č. OPLVH-1O82-/1985/1 zo dňa 21. 06. 1985), ďalej rozhodnutím
bývalého Západoslovenského krajského národného výboru v Bratislave, odboru poľnohospodárstva,
lesného a vodného hospodárstva sp. zn. PLVH-4/2085/82-8 zo dňa 22. 05. 1985 a rozhodnutím
Okresného úradu v Nových Zámkoch, odboru životného prostredia sp. zn. OŽP-01/1511/2/1998 - Hl.
zo dňa 21. 08. 1998, boli vo vodoprávnych konaniach určené a vymedzené pásma hygienickej ochrany

vodných zdrojov na ochranu výdatnosti, akosti a zdravotnej nezávadnosti vodných zdrojov „RH-10
Štúrovo“ a „Jelka“ a stanovené záväzné podmienky pre spôsob hospodárskeho využitia vymedzených
pásiem hygienickej ochrany. Pôvodne v žalobe označení žalobcovia a to Družstvo Agropodnikateľov
Mužla, družstvo a pán U. P. a neskôr z dôvodu postúpenia pohľadávok a pripustenia zámeny účastníkov
konania súčasný žalobca (spoločnosť BLUECUBE, s. r. o.) sa žalobou v tejto veci domáhali od
žalovaného zaplatenia náhrady majetkovej ujmy z dôvodu obmedzení bežného obhospodarovania na
poľnohospodárskych pozemkoch v ich užívaní, ktoré sa mali nachádzať v ochranných pásmach vodných

zdrojov určených vyššie uvedenými rozhodnutiami správnych orgánov a to majetkovej ujmy vzniknutej
za obdobie od 11. 08. 2004 do 12. 05. 2010. Náhradu majetkovej ujmy si uplatňovali podľa § 32 ods.
6 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách. Žalobca, resp. jeho právni predchodcovia si žalobou uplatňovali
nárok na majetkovú ujmu už aj za rok 2004 a za obdobie rokov 2005 až máj 2010. Vzhľadom naskutočnosť, že túto majetkovú ujmu za rok 2004 si predchodcovia žalobcu mohli uplatniť až v roku 2005,
po zistení ich hospodárskych výsledkov a štatistických údajov, aj majetkovú ujmu za tento rok 2004 a
aj za ďalšie uplatňované obdobia je potrebné posudzovať podľa zákona č. 364/2004 Z. z. platného a

účinného od 01. 07. 2004. Podrobnosti o obsahu žiadosti o úhradu náhrady za obmedzenie bežného
obhospodarovania pozemku a o spôsobe výpočtu náhrady upravovalo nariadenie vlády SR č. 438/2005
Z. z. V § 1 cit. nariadenia sú upravené náležitosti žiadosti o úhradu náhrady a najmä zo znenia ods. 2
písm. a) a c) je zrejmé, že žiadosť podáva vlastník, ktorý v zmysle uvedených ustanovení bol povinný
pripojiť k žiadosti listy vlastníctva a súhlas ostatných spoluvlastníkov s podaním žiadosti. V priebehu

konania bol súdu doručený návrh na pripustenie zámeny účastníkov konania na strane žalobcov a
to tak, že pôvodní žalobcovia v 1. a 2. rade z konania vystúpia a na ich miesto vstúpi spoločnosť
BLUECUBE, s. r. o. (súčasný žalobca) a to z dôvodu postúpenia žalovanej pohľadávky z pôvodných
žalobcov na uvedenú obchodnú spoločnosť. Súd uvedenému návrhu vyhovel a na miesto pôvodných
žalobcov sa stala stranou sporu spoločnosť BLUECUBE s. r. o. Žalobca BLUECUBE, s. r. o. si svoj
nárok uplatňoval ako postupník, na ktorého bola postúpená pohľadávka z pôvodných žalobcov v 1. a 2.

rade a to pohľadávka, ktorá je predmetom tohto súdneho konania. V priebehu konania došlo k rozšíreniu
petitu žaloby aj o náhradu majetkovej ujmy za obdobie od 12. 08. 2008 do 02. 05. 2010. Aj uvedenú
pohľadávku za predmetné obdobie mali postúpiť pôvodní žalobcovia na spoločnosť BLUECUBE, s. r.
o. Celá pohľadávka, ktorá je predmetom sporu, mala pritom vzniknúť ako nárok nájomcov (pôvodných
žalobcovvkonaní) nanáhradumajetkovejujmy,keďženájomcoviamalizdôvoduexistencieochranných

pásiem vytvorených v zmysle rozhodnutí vydaných príslušnými orgánmi vo vodopravných konaniach
obmedzené právo hospodárenia v dotknutom období v ochranných pásmach vodárenských zdrojov.
Je zrejmé, čo vyplýva aj zo samotného návrhu, aj z ďalších vyjadrení žalobcu, resp. jeho právneho
zástupcu, že pôvodní žalobcovia v konaní, t.j. Družstvo Agropodnikateľov Mužla, družstvo a pán U. P.
si svoj finančný nárok na náhradu majetkovej ujmy uplatnili ako nájomcovia pozemkov v zmysle § 32

ods. 6 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách, poukazujúc aj na príslušné ustanovenia predchádzajúcich
právnych úprav a to zákona č. 138/1973 Zb. a č. 184/2002 Z. z. Vo všetkých uvedených právnych
úpravách sú však hmotnoprávne aktívne legitimovaní na uplatnenie uvedeného nároku len vlastníci
dotknutých pozemkov, nie ich nájomcovia. Prípadný odkaz na ustanovenie § 30 ods. 2 Zákona o vodách
účinného v čase podania žaloby podľa súdu neobstojí. V uvedenom ustanovení sa rieši povinnosť

určitých osôb pri obhospodarovaní poľnohospodárskych a lesných pozemkov, nie ich právo. Naopak,
v ustanovení § 32 ods. 6 cit. zákona je už ako oprávnená osoba uvedený jednoznačne len vlastník. S
účinnosťou od 15. 01. 2015 došlo zákonom č. 409/2014 Z. z. k zmene ustanovenia § 30 ods. 2 Zákona
o vodách tak, že sa vypustili slová: ,,(ďalej len vlastník)“ a doplnil sa aj odsek 6 § 32 Vodného zákona
o ďalšiu vetu: Pri určovaní výšky majetkovej ujmy dohodou alebo znaleckým posudkom sa musí táto

náhrada vlastníkovi poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov znížiť o podiel nákladov, ktoré
súvisia s obhospodarovaním týchto pozemkov podľa § 30 ods. 2 a 3. V dôvodovej správe k zákonu č.
409/2014 Z. z. v znení od 14. 01. 2015 sa pri bode 45, ktorý sa týka zmeny a doplnenia ustanovenia
§ 30 ods. 2 Zákona o vodách uvádza, že zmena a doplnenie tohto ustanovenia vyplynula z aplikačnej
praxe. Vypúšťa sa legislatívna skratka, čo umožňuje, aby orgán štátnej vodnej správy uložil vlastníkovi,

správcovi alebo nájomcovi poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov vykonať opatrenia v rámci
všeobecných povinností na ochranu a zachovanie kvality povrchových a podzemných vôd. K takejto
zmene označenia subjektu, ktorému patrí náhrada majetkovej ujmy podľa § 32 ods. 6 zákona však
nedošlo. V citovanom ustanovení zákona zostáva právna úprava nezmenená, t.j. náhrada majetkovej
ujmy patrí len vlastníkovi. Doplnenie poslednej vety do odseku 6 § 32 sa v dôvodovej správe k zákonu

č. 409/2014 Z. z. zdôvodnilo tým, že sa navrhlo spresniť poskytnutie náhrady vlastníkovi pri preukázaní
výšky majetkovej ujmy, pričom sa povinne zníži výška náhrady o podiel nákladov, ktoré je povinný
vlastník vynaložiť na pozemky z dôvodu plnenia všeobecných povinností na uchovanie a ochranu vôd. Aj
zo znenia nariadenia vlády SR č. 438/2005 Z. z. vyplývalo, že žiadosť o majetkovú náhradu musí podať
vlastník a ak je viac spoluvlastníkov, s ich výslovným súhlasom. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že

nárok na náhradu majetkovej ujmy v primeranom a preukázateľnom rozsahu za obmedzenie užívania
pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov podľa § 32 ods. 6 Zákona o vodách aj v znení
účinnom do 14. 01. 2015 patril iba vlastníkovi. V tejto súvislosti poukázal na čl. 20 ods. 4 Ústavy SR,
kde je upravené nútené obmedzenie vlastníckeho práva v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na
základe zákona a za primeranú náhradu. Z uvedeného článku ústavy vychádza aj Zákon o vodách, ktorý

vlastníkovi pozemku priznáva právo na primeranú náhradu za nútené obmedzenie jeho vlastníckeho
práva. Nájomnému vzťahu zákon a ústava takúto ochranu neposkytuje. Vzhľadom na uvedené mal súd
za to, že pôvodní žalobcovia nie sú a ani neboli aktívne vecne legitimovaní na uplatnenie si náhrady
majetkovej ujmy - ako nájomcovia pozemkov neboli nositeľmi takejto pohľadávky, a preto ani platnenemohli takúto neexistujúcu pohľadávku postúpiť na súčasného žalobcu. Preto súd zmluvy o postúpení
vyhodnotil ako neplatné a to s poukazom na ustanovenie § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka (ich
predmetom bola neexistujúca pohľadávka). V tejto súvislosti súd poukázal aj na ustanovenia § 524 a

nasl. Občianskeho zákonníka, z ktorých vyplýva, že predmetom postúpenia môže byť len existujúca
pohľadávka. Okrem uvedeného sú zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08. 09. 2008 (č. l. 75-82
v spise) aj nejasné a neurčité. Neobsahujú konkrétnu výšku pohľadávky, ani jasný spôsob jej určenia
(nie je zrejmé ani, ku ktorým konkrétnym pozemkom a koľkým pozemkom sa vzťahuje nárok na
majetkovú ujmu), veď mohlo isť o majetkovú ujmu za obmedzenie užívania jedného pozemku, 5-tich,

10 tich...., za aké konkrétne pozemky a chýba aj uvedenie konkrétnej osoby povinnej na jej plnenie
(dlžníka). Pre platnosť zmluvy o postúpení sa vyžaduje, aby pohľadávka bola jednoznačne určená a to
predmetom existujúceho plnenia, osobou dlžníka, príp. právnym dôvodom. Aj zo samotnej súdnej praxe
vyplýva, že pohľadávka musí byť v zmluve o postúpení pohľadávok identifikovaná dostatočne určite,
teda tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu voči rovnakému dlžníkovi a určitému
dlžníkovi. Dostatočná identifikácia pohľadávky slúži na to, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali

pochybnosti o tom, aká pohľadávka, voči komu, ako a kedy bola postúpená. Vzhľadom na uvedené
súd považoval uvedené dve zmluvy o postúpení zo dňa 08. 09. 2008 za neplatné aj pre ich nejasnosť,
neurčitosť a nezrozumiteľnosť a to s poukazom na ustanovenie § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka.
Žalobca preto ako postupník nemohol na základe týchto neplatných zmlúv o postúpení pohľadávky
nadobudnúť žiadnu pohľadávku. Čo sa týka zmluvy o postúpení pohľadávky z 31. 05. 2010, uzavretej

medzi Družstvom agropodnikateľov Mužla, družstvo ako postupcom a spoločnosťou BLUECUBE, s. r.
o. ako postupníkom, predmetom postúpenia mala byť pohľadávka v sume 290.000 eur voči žalovanému
a to titulom majetkovej ujmy a škody za obdobie od 12. 08. 2008 do 12. 05. 2010 z dôvodu obmedzenia
hospodárenia na všetkých postupcom užívaných pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských
zdrojov. Čo sa týka zmluvy o postúpení pohľadávky z 31. 05. 2010, uzavretej medzi U. P. ako postupcom

a spoločnosťou BLUECUBE, s. r. o. ako postupníkom, predmetom postúpenia mala byť pohľadávka v
sume 250.000 eur voči žalovanému a to titulom majetkovej ujmy a škody za obdobie od 12. 08. 2008
do 12. 05. 2010 z dôvodu obmedzenia hospodárenia na všetkých postupcom užívaných pozemkoch v
ochranných pásmach vodárenských zdrojov. Za celé dotknuté obdobie od 11. 08. 2004 do 12. 05. 2010
bola žalobcom vyčíslená majetková ujma vo výške 790.000 eur, ale len za obdobie necelých 2 rokov

(od 12. 08. 2008 do 12. 05. 2010) bola táto ujma vyčíslená spolu v sume 540.000 eur (290.000 eur +
250.000 eur). Predmetom postúpenia na základe uvedených zmlúv o postúpení pohľadávok z roku 2010
bola teda spolu pohľadávka 540.000 eur. Aj keby bolo preukázané, čo sa v konaní nestalo, že pôvodní
žalobcovia sú oprávnenou osobou na uplatnenie si majetkovej ujmy podľa Zákona o vodách, bolo by
povinnosťou takejto oprávnenej osoby svoj nárok (výšku uplatňovanej majetkovej ujmy) jednoznačne

preukázať. Žalobca síce navrhol v konaní vykonať znalecké dokazovanie na vyčíslenie majetkovej
ujmy, ale o vykonaní takéhoto dôkazu rozhoduje súd po dôkladnom zvážení možnosti jeho vykonania
a jeho potreby. Pre takéto posúdenie však musí mať súd k dispozícii aspoň základné informácie a
údaje potrebné pre položenie otázok, na ktoré má znalec z príslušného oboru odpovedať. Na základe
ustanovenia § 32 ods. 6 nového Vodného zákona, len za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v

ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi, v primeranom a preukázateľnom rozsahu
majetková ujma. Žalobca, resp. jeho právni predchodcovia však len všeobecne (bez ďalšej nevyhnutnej
špecifikácie a konkretizácie) uviedli, že vynaložili zo svojich prostriedkov náklady na dodržiavanie
základných povinností vyplývajúcich z rozhodnutí a to v súvislosti s tým, aby bol režim ochranných
pásiem vodárenských zdrojov dodržiavaný. Žalobca, resp. jeho predchodcovia v konaní len označili

rozhodnutia, ktorými bolo rozhodnuté o ochranných pásmach a uviedli, že pôvodným žalobcom vznikla
majetková ujma, súdu nad všetku pochybnosť neozrejmili a ani na ozrejmenie nepredložili žiadne
právne relevantné dôkazy na preukázanie, že pôvodní žalobcovia užívali pozemky (ktoré konkrétne),
akým právnym titulom, v akých konkrétnych rozlohách, v ktorých konkrétnych ochranných pásmach. V
čom, akým konkrétnym spôsobom a v akom rozsahu boli obmedzovaní v hospodárení v konkrétnych

(a ktorých) ochranných pásmach, na ktorých konkrétnych pozemkoch, aké konkrétne obmedzujúce
opatrenia museli dodržiavať a či ich aj dodržiavali, aké konkrétne náklady skutočne, reálne vynakladali,
atď.T.j.neboloanipreukázané,ktorékonkrétnepozemkypôvodnížalobcoviaužívaliaakýmkonkrétnym
spôsobom, že boli v užívaní obmedzovaní a ako. Pôvodní žalobcovia len všeobecne tvrdili, že boli pri
svojej činnosti obmedzovaní. Žalobca nepreukázal, ktoré pozemky, v akej rozlohe, v akých ochranných

pásmach predchodcovia žalobcu vôbec užívali, akým spôsobom, či vôbec museli nejaké obmedzenia
a aké konkrétne strpieť, prípadne aké konkrétne viacnáklady vynaložiť, atď. Preto mal súd za to, že
v konaní nebolo preukázané ani len to, že základ nároku žalobcu v tejto veci je daný. Návrh na
vykonanie znaleckého dokazovania za účelom zistenia prípadnej samotnej výšky majetkovej ujmy pretozamietol. Žalobca mal dostatočný priestor na to, aby uviedol všetky potrebné skutočnosti a predložil
všetky listinné dôkazy, ktoré by osvedčili jeho všeobecné tvrdenia o obmedzeniach v hospodárení
a o majetkovej ujme jeho právnych predchodcov, do vyhlásenia rozsudku tak však neurobil. K

žalobcompredloženémulistinnémudôkazuoznačenémuako,,Vlastnénákladyavýsledkyhospodárenia
Družstva Agropodnikateľov a G.. U. P. SHR súd uviedol, že tento považuje za nepostačujúci, ide o
neverifikované tabuľky bez ďalších podkladov, bez uvedenia spôsobu výpočtu údajov v nich zapísaných,
bez akéhokoľvek prepojenia na vyššie spomínané chýbajúce údaje o výmerách pozemkoch a ich
jednoznačnej lokalizácii a zaradenia do ochranných pásiem, atď. Aj zo znenia nariadenia vlády SR

č. 438/2005 Z. z. muselo byť žalobcovi jasné, aké podklady je potrebné predložiť na preukázanie
(uplatnenie) majetkovej ujmy. Z vykonaného dokazovania vyvodil súd záver, že v časti uplatnenej
pohľadávky, ako bolo uvedené, k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu z pôvodných žalobcov
z dôvodu neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávky (obe z 05. 09. 2008) ani nedošlo. V tejto časti
nie je preto žalobca aktívne vecne legitimovaný ani z dôvodu, že na neho platne neprešla žiadna
pohľadávka z titulu majetkovej ujmy za obdobie od 11. 08. 2004 do 11. 08. 2008 (samotní postupcovia

pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie neboli ako nájomcovia oprávnení uplatniť si v zmysle zákona
§ 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z. z. majetkovú ujmu a okrem uvedeného súd obe tieto zmluvy o
postúpení pohľadávok vyhodnotil ako nejasné a neurčité, a preto absolútne neplatné). Vo zvyšnej časti,
v časti o zaplatenie 540.000 eur (pohľadávka, ktorú mal súčasný žalobca nadobudnúť od pôvodných
žalobcov v 1. a 2. rade na základe zmlúv o postúpení pohľadávok z roku 2010 (nie je žalobca tiež

aktívne vecne legitimovaný) samotní postupcovia pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie neboli ako
nájomcovia oprávnení uplatniť si v zmysle zákona § 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z. z. majetkovú ujmu
a okrem uvedeného ani nebolo preukázané, že im nejaká ujma vôbec vznikla. Okrem toho predmetom
postúpenia v roku 2010 mala byť aj majetková ujma za obdobie časti roka 2010 (do 12. 05. 2010),
pritom podľa cit. nariadenia vlády a to § 2 náhrada za obmedzenie bežného obhospodarovania na

poľnohospodárskom pozemku v dôsledku zvýšenia nákladov nad bežné obhospodarovanie pozemku
je rozdiel medzi skutočnými nákladmi vynaloženými na obhospodarovanie pozemku a priemernými
nákladmi v danej výrobnej oblasti v tom istom roku vyjadrený v peňažných prostriedkoch v slovenskej
mene. T. j. k vyčísleniu majetkovej ujmy za rok 2010 mohlo dôjsť najskôr po ukončení hospodárskeho
roku 2010, t.j. až v roku 2011, kedy sa už dali porovnať relevantné údaje a predchodcovia žalobcu by

vedeli zistiť ich hospodársky výsledok za rok 2010, a nie skôr. Predmetom postúpenia pohľadávky, ku
ktorému postúpeniu došlo už v priebehu roka 2010, preto nemohla byť pohľadávka z roku 2010, ktorá sa
v tom čase ešte zistiť nedala - nebol známy hospodársky výsledok za príslušný rok 2010. Vzhľadom na
vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania
súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu,

žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. Preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že
ich náhradu v celom rozsahu priznal žalovanému. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a to v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

2.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalžalobcavzákonomstanovenejlehoteodvolanie,odôvodniac

ho tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, nezákonný a navyše arbitrárny.
Rozsudok je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate nielen samotnou
nepreskúmateľnosťou, ale dokonca aj zmätočnosťou. Súd vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal

sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol podľa
ich názoru na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Medzi
procesné záruky spravodlivého súdneho konania patrí nepochybne právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia a právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené.
Odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Uviedol, že právna

problematika majetkovej ujmy za obdobie od 11. 8. 2004 do 12. 5. 2010, ktorej náhrady sa žalobca
domáha v prebiehajúcom súdnom konaní od žalovaného, bola legislatívne upravená v zák. č. 364/2004
Z. z. o vodách. Poukázal na ustanovenie § 32 ods. 6 Vodného zákona a uviedol, že v ustanovení §
30 ods. 2 Vodného zákona bola konštituovaná legislatívna skratka, v zmysle ktorej sa za vlastníka
považuje nielen vlastník, ale ich správca alebo nájomca. Pri ustanovení § 32 ods. 6 tretia veta Vodného

zákona bol odkaz č. 46), ktorý odkazoval výlučne len na ustanovenia § 2 až 4 a prílohy č. 1 až 3
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 184/2003 Z. z. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu
náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania a o spôsobe výpočtu náhrady. Toto nariadenie bolo
s účinnosťou od 01. 10. 2005 zrušené a nahradené nariadením vlády SR č. 438/2055 o podrobnostiachobsahu žiadosti o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku a o spôsobe
výpočtu náhrady. Nariadenia vlády č. 184/2003 Z. z., ako aj nariadenie vlády č. 438/2005 Z. z. boli
vydané na základe blanketového ustanovenia zák. č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v

znení neskorších predpisov (ďalej len ZoOPK), a teda prioritne mali slúžiť práve na vykonanie ZoOPK.
Vychádzajúc z relevantnej právnej teórie, je v aplikačnej praxi pri posudzovaní niektorých právnych
vzťahov neupravených právnou normou prípustné vychádzať zo zásady analógie zákona, teda použitia
právnej normy nepostihujúcej síce priamo riešený prípad, ale ktorá upravuje vzťahy svojím charakterom
druhovo podobné, teda najviac sa podobajúce riešenému vzťahu alebo prípadu. V zmysle uvedeného

sa teda analógia zákona bezpochyby použije len na právom výslovne neupravený prípad. Žalobca
si v prebiehajúcom súdnom konaní neuplatnil náhradu v zmysle ZoOPK, ale náhradu nemajetkovej
ujmy v zmysle Vodného zákona. ZoOPK pritom stanovoval výrazne odlišné podmienky nielen vzniku
náhrady, spôsobu jej uplatnenia, rozhodovaní o nej, ale určenia povinných subjektov na jej náhradu
v porovnaní s Vodným zákonom. Keďže znenie ustanovenia § 32 ods. 6 tretia veta Vodného zákona
neodkazovalo na celé nariadenie vlády č. 184/2003 Z. z., ale len na ustanovenia § 2 a 4 a prílohy

č. 1 až 3 nariadenia vlády č. 438/2005 Z. z., muselo byť žalobcovi jasné, aké podklady je potrebné
predložiť na preukázanie majetkovej ujmy za zjavne nesprávny. Poukazovanie na ustanovenia § 1
nariadenia vlády č. 184/2003, resp. nariadenia vlády č. 438/2005 Z. z. považuje za zjavne irelevantné,
keďže uvedené ustanovenia sa nevzťahovali na úhradu majetkovej ujmy uplatňovanej podľa Vodného
zákona v znení platnom do 31. 05. 2010. Odkaz na ustanovenie § 1 nariadenia vlády č. 438/2005 Z.

z. bol zavedený až zjavne účelovou novelou Vodného zákona, ktorý nadobudol účinnosť až 01. 06.
2010, teda po vzniku majetkovej ujmy uplatnenej v prebiehajúcom súdnom konaní. Ustanovenia § 2
a 4 a prílohy č. 1 až 3 nariadenia vlády č. 184/2003, resp. ustanovenia § 2 až 4 a prílohy č. 1 až 3
nariadenia vlády č. 438/2005 Z. z. upravovali výlučne spôsob výpočtu náhrady za obmedzenie bežného
obhospodarovania pozemkov. Uviedol, že nemožno všeobecne záväzným právnym predpisom orgánu

výkonnej moci upraviť spoločenský vzťah vo väčšom rozsahu, než ustanovuje zákon, ani spôsobom
odporujúcim zákonu. Zavedením výkladovej právnej konštrukcie zo strany súdu prvej inštancie sa v
rozsudku de facto, ako i de iure žalobcovi zjavne bez relevantného právneho dôvodu odňala možnosť
konať pred súdom. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi
súdneho konania sa táto ochrana zákonom predpokladanej kvalite dostane bez toho, aby sa mu ukladali

v spojitosti s jej uplatnením povinnosti, ktoré od účastníka nevyžaduje zákon. Vyhlásené ochranné
pásma neboli zaznamenané do katastrálnych máp, ale len do vodohospodárskych máp. Ochranné
pásma neboli špecifikované v správnych rozhodnutiach číslami parciel, ale len popisným spôsobom
terénneho označenia. Je teda pochopiteľné, že sa ochranné pásma vplyvom času a prírodných
podmienok menili. K záveru súdu prvej inštancie prezentovanom v rozsudku, že nárok na náhradu

majetkovej ujmy patrí výlučne vlastníkovi pozemku uviedol, že v ustanovení § 30 ods. 2 Vodného
zákona bola konštituovaná legislatívna skratka, v zmysle ktorej sa za vlastníka pozemkov považoval
nielen ich vlastník, ale správca alebo nájomca. Podľa ich názoru súd bezpochyby svojvoľne a arbitrárne
rozhodol aplikovať legislatívnu skratku len na časť právneho predpisu. Z akého dôvodu súd obmedzil
použite legislatívnej skratky len na ustanovenie § 30 ods. 2 Vodného zákona, avšak na ostatné

ustanovenia Vodného zákona už nie, z rozsudku nie je známe. Argumentácia súdu, že prípadný odkaz
na ustanovenie § 30 ods. 2 Vodného zákona údajne neobstojí, keďže v uvedenom ustanovení sa
rieši povinnosť určitých osôb pri obhospodarovaní poľnohospodárskych a lesných pozemkov, a nie ich
právo, považuje za ad absurdum. K súdom prezentovanému záveru o údajnej neplatnosti zmluvy o
postúpení pohľadávky uviedol, že pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa okrem písomnej

formy a ďalších zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 37 až § 39 Občianskeho zákonníka
v znení neskorších predpisov vyžaduje, aby vyhovovala požiadavke určitosti. Zo zmluvy o postúpení
pohľadávky teda musí byť zistiteľné, aká pohľadávka je predmetom postúpenia. Zákon nevymedzuje,
akým spôsobom má byť postupovaná pohľadávka identifikovaná. Ak účastníci zmluvy o postúpení
pohľadávky identifikujú pohľadávku a táto identifikácia je z hľadiska požiadavky na určitosť dostatočná,

nie je potrebné uvádzať výšku pohľadávky. Má za to, že neuvedenie výšky postupovanej pohľadávky
nespôsobuje sama osebe neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky z hľadiska jej neurčitosti, keďže
hlavne u pohľadávok z titulu majetkových újm nemusí byť presná výška pohľadávky dopredu známa.
Uviedol, že pohľadávky, ktoré boli predmetom postúpenia na základe zmlúv o postúpení pohľadávky
boli v týchto zmluvách, ako i oznámeniach o ich postúpení vymedzené predmetom plnenia, právnym

dôvodom ich vzniku, skutkovým základom právneho dôvodu a špecifikáciou súdneho konania, ktorého
predmetom bolo zaplatenie postúpených pohľadávok vrátane špecifikácie žalovaného. Pohľadávky
boli teda jednoznačne určené natoľko nepochybne, že bolo zistiteľné, aké pohľadávky sú predmetom
postúpenia, nebolo ich možné zameniť s inými pohľadávkami. V tejto časti poukázal na rozhodnutiaNajvyššieho súdu Českej republiky. Žalobca mal za to, že pohľadávky boli v zmluvách o postúpení
pohľadávky jasne a zrozumiteľne identifikované, a to nielen predmetom plnenia, právnym dôvodom ich
vzniku a skutkovým základom právneho dôvodu, ale dokonca aj špecifikáciou súdneho konania, ktorého

predmetom bolo zaplatenie postúpených pohľadávok vrátane špecifikácie žalovaného. Neuvedenie
výšky postupovaných pohľadávok preto, podľa ich názoru, v žiadnom prípade nemôže spôsobiť
neplatnosť zmlúv o postúpení pohľadávky. Súd mal zohľadniť i to, že predmetom postúpenia na základe
zmlúv o postúpení boli pohľadávky, ktorých presná výška nebola v čase ich postúpenia ešte známa a v
konečnomdôsledkubudeustálenáažnazákladeznaleckéhoposudku.Vprípadepostúpeniamajetkovej

ujmy je teda potrebné jednoznačne špecifikovať časový interval jej vzniku, ktorý je tým základným
kritériom na jej odlíšenia od inej majetkovej ujmy a zamedzenie zameniteľnosti identity majetkovej
ujmy. Zo zmluvy nie je možné navodiť, že by jej účastníci mali v úmysle previesť len časť nároku za
špecifikované obdobie, ktorá by číselnú špecifikáciu vyžadovala. Z uvedeného dôvodu sú právne závery
súduprvejinštancieprezentovanévrozsudkuoneplatnostizmlúvopostúpenípohľadávokpreneurčitosť
nesprávne. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca sa svojím výkladom príslušných
ustanovení Vodného zákona, nariadenia vlády, určujúceho spôsob výpočtu majetkovej ujmy a
uvádzaním nepodložených právnych teórií snaží v odvolaní vyvrátiť právny názor súdu prvej inštancie

o tom, čo je v citovaných ustanoveniach § 32 zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách v stave platnom
ku dňu podania žaloby jednoznačne určené a potvrdzujú to aj jeho neskoršie novely, že náhrada
majetkovej ujmy za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských
zdrojov patrila vlastníkovi pozemkov. Citovaním iného ustanovenia Vodného zákona, ktorý zákonom
určuje všeobecné povinnosti každého, kto vykonáva činnosti ovplyvňujúce stav všetkých povrchových

a podzemných vôd, vrátane vlastníkov, správcov alebo nájomcov poľnohospodárskych pozemkov, sa
žalobca snaží toto ustanovenie aplikovať aj na osobitné ustanovenia § 32 Vodného zákona, ktoré
upravuje režim len v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, ktoré sú určené individuálnymi
správnymi aktmi, rozhodnutiami správnych orgánov. Náhradu za obmedzenie vlastníckych práv
nariadené individuálnym správnym aktom zákon jednoznačne priznáva len vlastníkovi týchto pozemkov.

Tento gramatický a logický výklad Vodného zákona potvrdil aj zákonodarca novelou § 32 ods. 6 Vodného
zákona č. 134/2010 Z. z. s účinnosťou od 01. 07. 2010, podľa ktorej žiadosti o majetkovú ujmu môže
podať len vlastník pozemku alebo ním splnomocnená osoba. Rovnako aj ďalšia novela Vodného zákona
č. 409/2014 Z. z. a dôvodová správa k nej jednoznačne potvrdzuje, že toto právo na majetkovú ujmu
prislúchala len vlastníkovi pozemku, ktorý ani pohľadávky z titulu obmedzenia užívania pozemkov

nemôže zmluvne prevádzať na inú osobu. S týmto právnym názorom sú zjavne stotožnení aj pôvodní
žalobcovia v 1. a 2. rade, čo potvrdili tým, že od účinnosti novely Vodného zákona si od žalovaného
neuplatnili žiadnu majetkovú ujmu z tohto titulu. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej
inštancie, ktorý v súlade s čl. 3 základných princípov CSP v odôvodnení rozsudku vykladá príslušné
ustanovenia Vodného zákona v súlade s Ústavou SR, s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, v

súlade s jasnými vetami zákona a ich účelom. Svoje rozhodnutie riadne odôvodnil v tom, že právo
na náhradu majetkovej ujmy za preukázané obmedzenie obhospodarovania pozemkov v ochranných
pásmach vodárenských zdrojov nariadené rozhodnutím správneho orgánu prislúcha len vlastníkovi
pozemku. Žalovaný sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie aj v tom, že za predpokladu existencie
pohľadávok pôvodných žalobcov v 1. a 2. rade, ktorých existencia nebola v konaní preukázaná,

postúpená pohľadávka musí byť existujúca, dostatočne určitá tak, aby nebola zameniteľná s inou
pohľadávkou, aby medzi stranami nevznikli pochybnosti. Tak, ako uviedol súd prvej inštancie, postúpené
pohľadávky okrem toho, že bola sporná aj ich existencia, neboli určité. Uviedol, že oprávnená osoba ako
vlastník pozemkov v ochrannom pásme vodárenského zdroja RH 10 Štúrovo a vodárenského zdroja
Jelka bol povinný splniť hmotnoprávnu podmienku na priznanie nároku na ním na majetkovú ujmu

a to podať kvalifikovanú žiadosť na poskytnutie náhrady za majetkovú ujmu, ktorá mala vzniknúť v
dôsledku nariadených obmedzení užívania pozemkov. Túto povinnosť nesplnili ani vlastníci pozemkov,
ani pôvodní žalobcovia. O tomto nároku sa žalovaný dozvedel až z neurčitej žaloby, ktorú mu doručil
súd. Žalobca do vynesenia rozsudku neuviedol, aká výška majetkovej ujmy bola spôsobená pôvodnému
žalobcovi v 1. rade a pôvodnému žalobcovi v 2. rade od 11. 08. 2004 do 11. 08. 2008. Obsah oboch

oznámenížalobcuv1.radeažalobcuv2.radeaobsahobidvochzmlúvopostúpenípohľadávokžalobcu
v 1. rade a žalobcu v 2. rade, ktorými mala spoločnosť BLUECUBE s. r. o. ako postupník nadobudnúť
pohľadávky pôvodných žalobcov, potvrdzuje záver súdu prvej inštancie o tom, že zmluvy o postúpení
pohľadávok sú neplatné z dôvodu ich nejasnosti, nezrozumiteľnosti a zameniteľnosti. Z obsahu týchtozmlúv jednoznačne vyplýva, že obaja pôvodní žalobcovia mali ako postupcovia postúpiť postupníkovi
totožné pohľadávky, ktoré mal každý z nich nadobudnúť v dôsledku obmedzení užívania pozemkov v
ochrannom pásme vodárenského zdroja RH 10 Štúrovo, aj v ochrannom pásme vodárenského zdroja

Jelka. Pritom ani jeden z nich nemal právny vzťah k pozemkom v obidvoch ochranných pásmach, ako
to v zmluvách deklaroval, ani právny titul postúpiť pohľadávku, ktorú nemal. Spoločnosť BLUECUBE
s. r. o. nemohla nadobudnúť totožné pohľadávky od dvoch postupcov, ktorí preukázateľne neboli
vlastníkmi, preto sú zmluvy o postúpení pohľadávok neplatné a postupník nemohol preto ani vstúpiť do
konania namiesto pôvodných žalobcov, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení

napadnutého rozsudku. Žalobca sa v odvolaní ani len okrajovo nedotkol podstatnej skutočnosti, ktorá
bola hlavným dôvodom zamietnutia žaloby, a to nepreukázanie ani len toho, že základ nároku žalobcu
v tejto veci je daný. Žalobca, ani jeho právni predchodcovia od podania žaloby do vynesenia rozsudku,
napriek viacerým výzvam súdu prvej inštancie nepreukázali vznik majetkovej ujmy. Súd prvej inštancie
v odvolaní rozsudku konštatoval, že žalobca, ani pôvodní žalobcovia počas 9 rokov trvajúceho súdneho
sporu nepreukázali svoje všeobecné tvrdenie o obmedzení užívania pozemkov nariadeného citovanými

rozhodnutiami správnych orgánov, nepreukázali ani, aké pozemky, v akej rozlohe a v akých ochranných
pásmach vnútorných, či vonkajších užívali. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej
inštancie o tom, že žalobca nepreukázal, že mu vôbec vznikla majetková ujma. Tento názor žalovaného
o neexistencii žiadnej majetkovej ujmy z titulu, na ktorý sa žalobca odvoláva, jednoznačne potvrdil
sám žalobca v 1. rade a jeho právny zástupca, ktorí sa pred podaním žaloby v roku 2008 domáhali

od žalovaného doručenia predmetných správnych rozhodnutí s odôvodnením, aby mohli dodržať nimi
nariadené obmedzenia. Tým jednoznačne preukázali, že do podania žaloby nemali o nich vedomosť,
preto žiadne nariadené opatrenia nedodržiavali. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutého rozsudku
jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré dôkazy z dôvodu zjavne
bezúspešného uplatňovania práva znamenajúce prieťahy nevykonal, z ktorých dôkazov vychádza,

akými úvahami sa riadil. Nespokojnosť žalobcu s takýmto rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým
nevyhovel jeho nepreukázanému žalobnému návrhu, nemožno považovať za nezákonné, nesprávne,
arbitrárne rozhodnutie ako prejav svojvôle a neznalosti legislatívy zo strany súdu, ako to označil vo
svojom odvolaní žalobca. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvejinštancieakovecnesprávnypotvrdilažalobcovipriznalnároknanáhradutrovodvolaciehokonania

v rozsahu 100%.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným
vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, keďže
záver súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby žalobcu je vecne správny, aj keď čiastočne z iných
dôvodov.

5. Podanou žalobou sa pôvodne žalobcovia v rade 1. Družstvo agropodnikateľov Mužla, družstvo

a v rade 2. U. P., domáhali od žalovaného zaplatenia majetkovej ujmy, ktorú v podanej žalobe
nešpecifikovali. Žalobu odôvodnili tým, že rozhodnutím bývalého Okresného národného výboru
v Nových Zámkoch, odboru poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva sp. zn.
OPLVH-1082/1985/l zo dňa 21. 06. 1985, rozhodnutím Okresného úradu v Nových Zámkoch,
odboru životného prostredia sp. zn. OŽP-01/1511/2/1998 - Hl. zo dňa 21. 08. 1998 a rozhodnutím

bývalého Západoslovenského krajského národného výboru v Bratislave, odboru poľnohospodárstva,
lesného a vodného hospodárstva sp. zn. PLVH-4/2085/82-8 zo dňa 22. 05. 1985 ako príslušných
vodohospodárskych orgánov podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 138/1973 Zb. o štátnej správe
vo vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov a § 4 zákona č. 595/1990 Zb. o štátnej
správe pre životné prostredie, v súlade s § 19 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách v znení

zákona č. 238/1993 Z. z., § 14 zákona č. 135/1974 Zb. a ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní, boli vo vodoprávnych konaniach určené a vymedzené pásma hygienickej ochrany
vodných zdrojov na ochranu výdatnosti, akosti a zdravotnej nezávadnosti vodných zdrojov „RH-10
Štúrovo“ a „Jelka“ a stanovené záväzné podmienky pre spôsob hospodárskeho využitia vymedzených
pásiem hygienickej ochrany (ďalej len „rozhodnutia“). Žalobca v 1. rade je oprávneným nájomcom

pozemkov evidovaných Katastrálnym úradom v Nitre, Správou katastra Nové Zámky pre katastrálne
územie P., katastrálne územie X., katastrálne územie H. a katastrálne územie W., na ktorých
boli rozhodnutiami vyhlásené ochranné pásma zodpovedajúce ochranným pásmam vodárenských
zdrojov podľa Zákona o vodách. Žaloba v 2. rade je oprávneným nájomcom pozemkov evidovanýchKatastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra Senec pre katastrálne územie O. pri X. a
Katastrálnym úradom v Trnave, Správou katastra Galanta pre katastrálne územie F. R., na ktorých
boli rozhodnutiami vyhlásené ochranné pásma zodpovedajúce ochranným pásmam vodárenských

zdrojov podľa Zákona o vodách. Žalobcovia mali na základe uvedeného za to, že sú teda aktívne
legitimovaní na podanie žaloby na náhradu majetkovej ujmy. V dôsledku vyhlásenia ochranných
pásiem vodárenského zdroja dochádza totiž k obmedzenému hospodáreniu žalobcov, a to na základe
dodržiavania obmedzujúcich opatrení stanovených rozhodnutiami, ako i zákonných a iných obmedzení
obhospodarovania. Žalobcovia obhospodarovali v dotknutom období pôdu, na ktorej nie je možné

hospodáriť intenzívne bez výrazných obmedzení a ako oprávnení nájomcovia nemohli plne realizovať
všetky intenzívne opatrenia smerujúce k zvýšeniu produkcie. V dôsledku dodržiavania obmedzujúcich
opatrení, žalobcovia každoročne vykazovali znižovanie úžitkovosti chovu dobytka, zníženie produktivity
práce, efektívnosti výroby, znižovanie kvality mlieka a mäsa. V dôsledku hospodárenia s obmedzenými
možnosťami na trvalých trávnych porastoch žalobcovia znižovali produkciu na týchto pozemkoch. Pre
žalobcov vyhlásenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov na nimi obhospodarovaných pozemkoch

znamenalo vyvolané každoročné viacnáklady a majetkovú ujmu, ktorá sa prejavila v poľnohospodárskej
prvovýrobe. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhli žalobcovi vykonať znalecké dokazovanie
na špecifikáciu výšky majetkovej ujmy. Žalovaný je určený ako povinný subjekt na uhradenie majetkovej
ujmy vzniknutej z obmedzenia hospodárenia v ochranných pásmach, nakoľko v uplatňovanom období
bol odberateľom pitnej vody, resp. vlastnil platné povolenie na odber pitnej vody z uvedeného zdroja.

Tieto skutočnosti dokazujú odborné posudky č. 304-2879/2008/4472 a č. 303-6106/2007/15701 vydané
Slovenským hydrometeorologickým ústavom.

6. V priebehu konania bol súdu doručený návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania na strane
žalobcov a to tak, že pôvodní žalobcovia v 1. a 2. rade z konania vystúpia a na ich miesto vstúpi

spoločnosť BLUECUBE s. r. o. (súčasný žalobca). Uznesením č. k. 5C/194/2008-108 zo dňa 15.
februára 2010 súd vyhovel návrhu, aby do konania namiesto pôvodných žalobcov vstúpila spoločnosť
BULECUBE s. r. o., so sídlom Košice, Pražská 4.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (§ 379 CSP),
tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len
do uplynutia odvolacej lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379
CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky

len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd
viazaný vždy. Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v
odvolacích dôvodoch uplatnené.

9. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z dostatočne a správne zisteného

skutkového stavu súdom prvom inštancie sa v odvolacom konaní zaoberal posúdením otázky vecnej
legitimácie pôvodných žalobcov v 1. a 2. rade tým, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobu
a následne tiež preukázaním dôvodnosti v žalobe uplatneného nároku.

10. Podľa § 30 ods. 1 zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách ten, kto vykonáva činnosť, ktorá môže ovplyvniť

stav povrchových vôd a podzemných vôd a vodných pomerov, je povinný vynaložiť potrebné úsilie na
ich uchovanie a ochranu.

11. Podľa § 30 ods. 2 citovaného zákona vlastník, správca alebo nájomca (ďalej len „vlastník")
poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov je povinný ich obhospodarovať takým spôsobom,

ktorý nielen zachová vhodné podmienky na výskyt vôd, ale aj napomáha zlepšovanie vodných pomerov;
je povinný najmä zabraňovať škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu pôdy a dbať o
udržiavanie pôdnej vody a o zlepšenie retenčnej schopnosti územia.12. Podľa § 32 ods. 1 citovaného zákona na ochranu výdatnosti kvality a zdravotnej bezchybnosti vody
vodárenských zdrojov, ktoré sa využívajú, orgán štátnej vodnej správy určí ochranné pásma na základe
posudku orgánu na ochranu zdravia. Ak to vyžadujú závažné okolnosti, môže orgán štátnej vodnej

správy určiť ochranné pásma aj pre využiteľné vodárenské zdroje a pre vodné zdroje určené na odber
pre pitnú vodu s kapacitou nižšou, ako sú definované vodárenské zdroje. Určené ochranné pásma sú
súčasne pásmami hygienickej ochrany podľa osobitného predpisu.

13. Podľa § 32 ods. 2 citovaného zákona ochranné pásma vodárenských zdrojov sa členia na ochranné

pásmo I. stupňa, ktoré slúži na jeho ochranu v bezprostrednej blízkosti miesta odberu vôd alebo
záchytného zariadenia, a na ochranné pásmo II. stupňa, ktoré slúži na ochranu vodárenského zdroja
pred ohrozením zo vzdialenejších miest. Na zvýšenie ochrany vodárenského zdroja môže orgán štátnej
vodnej správy určiť aj ochranné pásmo III. stupňa.

14. Podľa § 32 ods. 5 citovaného zákona rozhodnutím o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja

sa určia ich hranice a spôsob ochrany, najmä zákazy alebo obmedzenia činností, ktoré poškodzujú
alebo ohrozujú množstvo a kvalitu vody alebo zdravotnú bezchybnosť vody vodárenského zdroja, ako aj
technické úpravy na ochranu vodárenského zdroja a iné opatrenia, ktoré sa majú v ochrannom pásme
vykonať. Práva a povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja
prechádzajú na ďalšieho nadobúdateľa alebo užívateľa majetku, s ktorým sú tieto práva a povinnosti

spojené.

15. Podľa § 32 ods. 6 citovaného zákona za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných
pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom a
preukázateľnom rozsahu, ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť ten, kto odoberá vodu, alebo

ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja; pri vodárenskej nádrži vlastník
alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži. Majetkovú ujmu
možno uhradiť na základe dohody o určení výšky za ročné, prípadne dlhšie obdobie alebo dohody o
jednorazovej náhrade. Ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého
posudkupodľaosobitnéhopredpisu.PozemkyvochrannompásmeI.stupňamožnovoverejnomzáujme

vyvlastniť.

16. Piata časť zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách účinného v spornom období upravuje ochranu vodných
pomerov a vodárenských zdrojov. Ustanovenie § 30 tohto zákona stanovuje všeobecné povinnosti
ochrany vodných pomerov a vodárenských zdrojov. V § 30 ods. 2 (teda v prvom paragrafe týkajúcom

sa úpravy ochrany vodných pomerov a vodárenských zdrojov) stanovuje povinnosti vlastníkovi,
správcovi alebo nájomcovi poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov pri ochrane vôd,
pričom zároveň stanovuje legislatívnu skratku - vlastník, správca alebo nájomca (ďalej len „vlastník")
poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ ďalej v
piatej časti tohto zákona, ktorá upravuje ochranu vodných pomerov a vodárenských zdrojov hovorí o

vlastníkovi, má sa mať za to, že sa to vzťahuje aj na správcu alebo nájomcu poľnohospodárskych
pozemkov a lesných pozemkov. Ak potom tento zákon ďalej, v ustanovení § 32 ods. 6 uvádza, že
za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí
vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej umy v primeranom a preukázateľnom rozsahu, odvolací súd
dospel k záveru, že toto ustanovenie sa vzťahuje v zmysle uvedenej legislatívnej skratky aj na správcu

a nájomcu, a teda pôvodní žalobcovia v 1. a 2. rade boli ako nájomcovia aktívne legitimovaní na
uplatneniesimajetkovejnáhradypodľaustanovenia§32ods.6Vodnéhozákona.Námietkužalovaného,
spochybňujúcu aktívnu legitimáciu pôvodných žalobcov v 1. a 2. rade z tohto dôvodu na podanie tohto
návrhu teda odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, pričom odvolací súd poukazuje na to, že k takémuto
záveru dospel aj v inom konaní, a to v konaní pod sp. zn. 9Co 296/2013, pričom odvolací súd na

zmenu tohto záveru nevidel dôvody. Na podporu tohto záveru odvolacieho súdu odvolací súd dodáva,
že NS SR, rozhodujúc o dovolaní vo veci Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co 296/2013 okrem iného
uviedol, že pokiaľ ide o výklad § 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z. z. odvolacím súdom z hľadiska podmienok vzniku nároku na majetkovú ujmu,
dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že toto ustanovenie sa prioritne zaoberá náhradou majetkovej

ujmy za obmedzenie užívania pozemkov, pričom nárok na majetkovú ujmu považuje za preukázaný iba
vtedy, ak je preukázané, že vlastník (nájomca) užíva pozemky v ochranných pásmach vodárenských
zdrojov. To však neznamená (okrem toho za stavu, že štátny orgán ochranné pásma vôbec nevymedzil),
že užívanie týchto pozemkov nemôže preukázať aj inak (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 212/2015). Zuvedeného vyplýva, že aj NS SR legislatívnu skratku použitú v ustanovení § 30 ods. 2 Zákona o vodách
použil NS SR rovnakým spôsobom, ako odvolací súd, teda za osobu oprávnenú v zmysle ustanovenia
§ 32 ods. 6 Zákona o vodách považuje aj nájomcu. Na tomto závere nič nemení ani novela Zákona o

vodáchúčinnáod15.01.2015,pretožetásanevzťahujenapredmetnéobdobie.Zuvedenéhodôvodusa
odvolací súd nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že pôvodní žalobcovia neboli v zmysle Zákona
o vodách aktívne legitimovaní na uplatnenie si náhrady majetkovej ujmy a ako nájomcovia pozemkov
neboli nositeľmi takejto pohľadávky, preto ani platne nemohli takúto neexistujúcu pohľadávku postúpiť
na súčasného žalobcu. Vzhľadom k uvedenému sa potom odvolací súd zaoberal ďalším odvolacím

dôvodom, a to platnosťou zmlúv o postúpení pohľadávok z dôvodu ich určitosti.

17. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že pôvodný žalobca v 1. rade postúpil
zmluvouopostúpenípohľadávokzodňa08.09.2008pohľadávkuspoluspríslušenstvom,ktorávzniklaz
titulu nároku na úhradu majetkovej ujmy postupcu za obdobie od 11. 08. 2004 do 11. 08. 2008 z dôvodu
obmedzenia hospodárenia na postupcom užívaných pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských

zdrojov v zmysle zák. č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov a za obmedzenie užívania postupcom užívaných pozemkov v ochranných
pásmach vodárenských zdrojov v zmysle zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov
a v zmysle zák. č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších prepisov a to na základe
Rozhodnutie bývalého Okresného národného výboru v Nových Zámkoch OPLVH zo dňa 21. 06. 1985

č. OPLVH-1082/1985/1, Rozhodnutia Okresného úradu v Nových Zámkoch OŽP zo dňa 21. 08. 1998
č. OŽP-01/1511/2/1998-HI a Rozhodnutia bývalého Západoslovenského krajského národného výboru
v Bratislave OPLVH zo dňa 22. 05. 1985 č. PLVH-4/2085/82-8 a ostatných súvisiacich rozhodnutí,
ako aj všeobecne záväzných právnych predpisov na žalobcu. Takisto aj pôvodný žalobca v 2. rade
postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08. 09. 2008 pohľadávku spolu s príslušenstvom, ktorá

vznikla z titulu nároku na úhradu majetkovej ujmy postupcu za obdobie od 11. 08. 2004 do 11. 08.
2008 z dôvodu obmedzenia hospodárenia na postupcom užívaných pozemkoch v ochranných pásmach
vodárenských zdrojov v zmysle zák. č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a za obmedzenie užívania postupcom užívaných pozemkov
v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v zmysle zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení

neskorších predpisov a v zmysle zák. č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších
prepisov a to na základe Rozhodnutie bývalého Okresného národného výboru v Nových Zámkoch
OPLVH zo dňa 21. 06. 1985 č. OPLVH-1082/1985/1, Rozhodnutia Okresného úradu v Nových Zámkoch
OŽP zo dňa 21. 08. 1998 č. OŽP-01/1511/2/1998-HI a Rozhodnutia bývalého Západoslovenského
krajského národného výboru v Bratislave OPLVH zo dňa 22. 05. 1985 č. PLVH-4/2085/82-8 a ostatných

súvisiacich rozhodnutí, ako aj všeobecne záväzných právnych predpisov na žalobcu. Oznámením
zo dňa 08. 09. 2008 pôvodný žalobca v 1. rade oznámil postúpenie tejto pohľadávky žalovanému
a vyzval ho na jej úhradu (č. l. 63). Oznámením zo dňa 08. 09. 2008 aj pôvodný žalobca v 2.
rade oznámil postúpenie tejto pohľadávky žalovanému a vyzval ho na jej úhradu (č. l. 65). Obe tieto
oznámenia boli žalovanému zaslané doporučene. Po rozšírení žaloby aj o obdobie od 12. 08. 2008

do 12. 05. 2010 a úprave petitu na zaplatenie sumy 790.000 eur s príslušenstvom došlo následne
k postúpeniu pohľadávky pôvodným žalobcom v 1. rade na terajšieho žalobcu zmluvou zo dňa
31. 05. 2010, ktorej predmetom je pohľadávka vo výške 290.000 eur spolu s príslušenstvom voči
žalovanému, ktorá vznikla z titulu nároku na úhradu majetkovej ujmy a škody postupcu za obdobie od
12. 08. 2008 do 12. 05. 20010 z dôvodu obmedzenia hospodárenia na všetkých postupcom užívaných

pozemkoch a v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v zmysle zák. č. 184/2002 Z. z. o vodách
a o zmenene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a za obmedzenie užívania
všetkých postupcom užívaných pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v zmysle zák.
č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších prepisov a v zmysle zák. č. 543/2002 Z. z. o ochrane
prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a to na základe Rozhodnutia bývalého Okresného

národnéhovýboruvNovýchZámkochOPLVHzodňa 21.06.1985č.OPLVH-1082/1985/1,Rozhodnutia
OkresnéhoúraduvNovýchZámkochOŽPzodňa21.08.1998č.OŽP-01/1511/2/1998-HIaRozhodnutia
bývalého Západoslovenského krajského národného výboru v Bratislave OPLVH zo dňa 22. 05. 1985 č.
PLVH-4/2085/82-8aostatnýchsúvisiacichrozhodnutí,akoajvšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov.
Dňa 28. 05. 20010 bola uzavretá aj zmluva o postúpení pohľadávky medzi pôvodným žalobcom v 2. rade

a terajším žalobcom, ktorej predmetom je pohľadávka vo výške 250.000 eur spolu s príslušenstvom voči
žalovanému, ktorá vznikla z titulu nároku na úhradu majetkovej ujmy a škody postupcu za obdobie od
12. 08. 2008 do 12. 05. 20010 z dôvodu obmedzenia hospodárenia na všetkých postupcom užívaných
pozemkoch a v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v zmysle zák. č. 184/2002 Z. z. o vodácha o zmenene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a za obmedzenie užívania
všetkých postupcom užívaných pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v zmysle zák.
č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších prepisov a v zmysle zák. č. 543/2002 Z. z. o ochrane

prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a to za základe Rozhodnutia bývalého Okresného
národného výboru v Nových Zámkoch OPLVH zo dňa 21. 06. 1985 č. OPLVH-1082/1985/1, Rozhodnutia
OkresnéhoúraduvNovýchZámkochOŽPzodňa21.08.1998č.OŽP-01/1511/2/1998-HIaRozhodnutia
bývalého Západoslovenského krajského národného výboru v Bratislave OPLVH zo dňa 22. 05. 1985 č.
PLVH-4/2085/82-8aostatnýchsúvisiacichrozhodnutí,akoajvšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov.

18. Postúpením pohľadávky na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom)
a treťou osobou (postupníkom) postupuje pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému
veriteľovi. Zmluva o postúpení pohľadávky podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka má zákonom
predpísanú písomnú formu (§ 40 ods. 1 OZ). Následky postúpenia pohľadávky sa prejavia v právnom
postavení všetkých účastníkov. Postupca stráca postúpením pohľadávku s celým príslušenstvom a

všetkými právami s ňou spojenými. Nie je už ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od
dlžníka plnenie. Veriteľom sa stane postupník, ktorý nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a všetkými
právami s ňou spojenými, ako aj so všetkými námietkami, ktoré možno proti nej uplatniť. Na platnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka
jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení

pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením
nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka. Nevyhnutným
predpokladom postúpenia pohľadávky však vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú)
a existujúcu (uznesenie NS SR sp. zn. 5Obo/102/2008).

19. V danej veci bolo dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie preukázané, že boli uzavreté štyri
zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorých došlo k postúpeniu pohľadávok pôvodných žalobcov
v 1. a 2. rade na terajšieho žalobcu. Prvé dve z nich boli uzavreté dňa 08. 09. 2008, pričom predmetom
postúpenia boli pohľadávky pôvodných žalobcov v 1. a 2. rade ohľadne pohľadávky postupcu za
obdobie od 11. 08. 2004 do 11. 08. 2008, pričom išlo o pohľadávky, ktoré vznikli z titulu nároku na

úhradu majetkovej ujmy z dôvodu obmedzenia hospodárenia na postupcom užívaných pozemkoch v
ochranných pásmach vodárenských zdrojov. Pôvodní žalobcovia oznámeniami zo dňa 08. 09. 2008
oznámili túto skutočnosť (postúpenie tejto pohľadávky) žalovanému a vyzvali ho na jej úhradu, čo
založilo aktívnu legitimáciu postupníka - terajšieho žalobcu na vymáhanie postúpenej pohľadávky.
Takýto záver vyplýva z rozsudku NS SR sp. zn. 4 Obo 210/2001, podľa ktorého relevantné oznámenie

postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na
vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu
otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne
dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by
postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Odvolací súd preto, vychádzajúc z

uvedeného dospel k záveru, že u prvých dvoch zmlúv o postúpení pohľadávok zo dňa 08. 09. 2008 bola
pasívna legitimácia terajšieho žalobcu založená už týmito oznámeniami (podľa vyjadrenia žalovaného
mu boli tieto oznámenia doručené dňa 27. 10. 2008) a v tomto konaní sa žalovaný neplatnosti týchto
zmlúv nemôže úspešne dovolať, preto sa súd prvej inštancie ohľadom týchto zmlúv ani nemal zaoberať
ich určitosťou, ale mal vychádzať z toho, že v tejto časti bola preukázaná aktívna legitimácia žalobcu.

20. Keďže z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nevyplýva, že by aj postúpenie pohľadávok
na základe ďalších dvoch zmlúv, teda zo dňa 28. 05. 2010 a 31. 05. 2010, bolo žalovanému postupcami
(pôvodnými žalobcami oznámené), u týchto zmlúv o postúpení pohľadávok sa odvolací súd zaoberal
tým, či sú tieto zmluvy platné z dôvodu ich určitosti.

21. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel ohľadom určitosti týchto zmlúv o postúpení
pohľadávok k odlišnému záveru ako súd prvej inštancie, keď mal za to, že tak zmluva zo dňa 28. 05.
2010, ako aj zmluva zo dňa 30. 05. 2010 sú dostatočne určité, keď z oboch vyplývajú strany zmluvy,
predmet pohľadávky je u pôvodného žalobcu v 1. rade špecifikovaný sumou 290.000 eur a u pôvodného

žalobcu v 2. rade sumou 250.000 eur, pričom ide o pohľadávky voči žalovanému, ktoré vznikli z titulu
nároku na úhradu majetkovej ujmy a škody postupcu za obdobie od 12. 08. 2008 do 12. 05. 2010
z dôvodu obmedzenia hospodárenia na všetkých postupcom užívaných pozemkoch a v ochranných
pásmach vodárenských zdrojov na základe rozhodnutí. Rozhodnutia, na základe ktorých došlo kobmedzeniu hospodárenia na týchto pozemkoch sú v zmluvách o postúpení pohľadávok uvedené.
Skutočnosť, že zmluvy neobsahujú uvedenie konkrétnych pozemkov, vo vzťahu ku ktorým vznikol nárok
na majetkovú ujmu nerobí zmluvu neplatnou, keď aj v samotných rozhodnutiach, ktorými boli určené

ochranné pásma, nie sú takýmto spôsobom nehnuteľnosti špecifikované, avšak to, že na základe týchto
rozhodnutí boli stanovené ochranné pásma, nebolo nikým spochybňované. V zmluvách o postúpení
pohľadávokjeuvedenákonkrétna povinnáosoba,keďvčl.Ibode1.1zmluvyjeuvedené,žepohľadávka
je voči dlžníkovi Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s. Z uvedených dôvodov potom odvolací
súd aj ohľadom zmlúv o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 05. 2010 a zo dňa 30. 05. 2010 dospel k

záveru, že tieto sú dostatočne určité a v konaní ich neplatnosť preukázaná nebola, preto aj ohľadom
týchto pohľadávok je žalobca aktívne legitimovaný. Uvedený záver by platil aj pre zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 08. 09. 2008, pokiaľ by odvolací súd ich platnosť bol povinný preskúmavať, pretože
ani to, že v týchto zmluvách nie je uvedená výška postúpenej pohľadávky, ich nerobí neplatnými,
pretože predmetom postúpenia pohľadávky môžu byť aj pohľadávky, ktorých existencia je sporná, či
pohľadávky, ktoré vzniknú až v budúcnosti, resp. také, z ktorých výška peňažného plnenia spravidla

nie je v okamihu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky objektívne zistiteľná, pretože pohľadávku je
možné identifikovať rozmanitým spôsobom, a nielen jej výškou.

23. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal samotným nárokom žalobcu, teda tým, či bola dôvodnosť jeho
žaloby v uplatnenej výške a z uplatneného titulu preukázaná. Z ustanovenia § 32 ods. 6 Zákona o

vodách vyplýva, že majetková ujma patrí vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi poľnohospodárskych
pozemkov a lesných pozemkov len za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných
pásmach vodárenských zdrojov, a to v primeranom a preukázateľnom rozsahu. Povinnosťou preukázať
toto obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov má ten vlastník,
správca alebo nájomca, ktorý o majetkovú ujmu u toho, kto vodu odoberá alebo u toho, kto o

povolenie na odber vody z vodárenského zdroja požiadal. Pôvodní žalobcovia, ako ani ich právny
nástupca v zmysle zmlúv o postúpení pohľadávok však v konaní nepreukázali, v akom rozsahu, teda
na akej výmere z nimi užívaných nehnuteľností na základe nájomných zmlúv si majetkovú ujmu
uplatňujú,vakýchvýmeráchpatrianimiužívanénehnuteľnosti,doktoréhoochrannéhopásma,neuviedli,
ako boli konkrétne pri užívaní nehnuteľností patriacich do ochranných pásiem obmedzovaní a aké

prípadné náklady vynaložili zo svojich prostriedkov na dodržiavanie základných povinností vyplývajúcich
zrozhodnutíatovsúvislostistým, abybolrežimochrannýchpásiemvodárenskýchzdrojovdodržiavaný.
Dôkaznápovinnosť ohľadomtýchtoskutočnostíjepritomnastranežalobcuaažvprípade,akbyžalobca
tieto základné skutočnosti osvedčil a sporná by zostala výška majetkovej náhrady, až v takom prípade
by do úvahy prichádzalo znalecké dokazovanie, avšak už za podmienok stanovených v CSP. Odvolací

súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pôvodní žalobcovia len všeobecne tvrdili, že boli
pri svojej činnosti obmedzovaní, avšak v konaní nepreukázali, že základ nároku žalobcu v tejto veci je
daný. Uvedené podporne preukazuje aj to, že už v podaní zo dňa 31. 05. 2010 žalobca rozšíril žalobu
aj za obdobie od 12. 08. 2008 do 12. 05. 2010, následne v podaní zo dňa 01. 07. 2010 už žalobu aj
špecifikoval výškou, keď uviedol, že si uplatňuje za obdobie od 11. 08. 2004 do 12. 05. 2010 majetkovú

ujmu v sume 790.000 eur a zmluvami zo dňa 28. 05. 2010 a 31. 05. 2010 došlo k postúpeniu pohľadávky
pôvodného žalobcu v 1. rade vo výške 290.000 eur a k postúpeniu pohľadávky pôvodného žalobcu v 2.
rade vo výške 250.000 eur. Pritom je zrejmé, že výška majetkovej ujmy za rok 2010 bola zrejmá až po
ukončení hospodárenia za rok 2010, teda až v roku 2011, a teda v čase postúpenia pohľadávky výška
majetkovej ujmy za rok 2010, teda do 12. 05. 2010 ani pôvodným žalobcom nemohla byť ešte zrejmá.

24. Odvolací súd z uvedených dôvodov, aj keď čiastočne iných, k akým dospel súd prvej inštancie,
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd pritom vychádzal z dostatočne a správne
zisteného skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a rozdielnemu právnemu záveru oproti

rozhodnutiu súdu prvej inštancie dospel len v čiastkových právnych otázkach.

25. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom
konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).