Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 30, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 20P/179/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716215655
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Korbašová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716215655.5

Uznesenie

OkresnýsúdMartinvovecistarostlivostisúduomaloletédieťa:K.Q.,V..XX.XX.XXXX,bytomakosestra,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matka J. R., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a otec T. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C.. Y. XXX, B., Č. I. v konaní o návrhu druha matky: Ľ. Z., V.. XX.XX.XXXX,
bytom X. XXX/XX, K. na zverenie maloletého do jeho náhradnej osobnej starostlivosti a návrhu sestry

maloletého:K.Q.,V..XX.XX.XXXX,bytomX.XX,I.,V.I.nazvereniemaloletéhodojejnáhradnejosobnej
starostlivosti za účasti Okresnej prokuratúry R., takto

r o z h o d o l :

Maloletý K., V.. XX.XX.XXXX sa zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti sestry K. Q., V..
XX.XX.XXXX od 09.02.2017, ktorá je oprávnená a povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého
v rovnakom rozsahu, v akom ju vykávajú rodičia s tým, že právo zastupovať a spravovať jeho majetok
má iba v bežných veciach.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100 eur mesačne od 09.02.2017
vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám sestry maloletého.

Dlh na výživnom za obdobie od 09.02.2017 do 31.10.2017 v celkovej výške 900 eur sa otcovi povoľuje

splácať v splátkach po 20 eur mesačne od právoplatnosti tohto rozhodnutia spolu s bežným výživným
pod následkom straty výhody splátok k rukám sestry maloletého.

Konanie o návrhu druha matky maloletého zastavuje.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin P52/00 zo dňa 27.06.2000 a rozsudok Okresného

súdu Martin 23P/170/2010-34 zo dňa 07.02.2011.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.12.2016 sa druh matky domáhal zverenia maloletého
do náhradnej osobnej starostlivosti. V návrhu uviedol, že maloletý bol rozhodnutím súdu zverený do
osobnej starostlivosti matky. Po vzájomnej dohode v rodine sa rozhodol maloletého vziať do náhradnej

osobnej starostlivosti, nakoľko sa jedná o syna jeho nebohej dlhoročnej družky, ktorá náhle zomrela dňa
21.12.2016. Býva spoločne s maloletým a jeho plnoletým bratom v 5-izbovom rodinnom dome. Má s
ním blízky vzťah, nakoľko bývajú v spoločnej domácnosti približne 12 rokov. Všetko mu vysvetlili a on s
tým súhlasí. Škola maloletého baví, nie sú s ním takmer žiadne problémy. Telefonicky kontaktoval otca
maloletého, ktorý uviedol, že súhlasí so zverením maloletého do jeho starostlivosti. Pracuje na železnici
v jednozmennej prevádzke s príjmom 685 eur v hrubom. Dlhodobo užíva lieky na vysoký krvný tlak,

inak je zdravý.2. Uznesením 20P/179/2016-15 zo dňa 28.12.2016 súd maloletému ustanovil kolízneho opatrovníka pre
konanie, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin.

3. Uznesením 20P/179/2016-17 zo dňa 29.12.2016 bol maloletý zverený neodkladným opatrením
do náhradnej osobnej starostlivosti druha matky, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu
maloletého sumou 70 eur mesačne.

4. Sestra maloletého sa návrhom podaným na Okresnom súde Martin dňa 09.02.2017 domáhala

zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti a uloženia povinnosti otcovi maloletého prispievať na
jeho výživu sumou 100 eur mesačne.

5.Uznesením20P/179/2016-32zodňa28.03.2017súdspojilnaspoločnékonanienávrhdruhamatkyna
zverenie maloletého do jeho náhradnej osobnej starostlivosti s návrhom sestry maloletého na zverenie
maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti.

6. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom druha matky maloletého, sestry maloletého,
otca maloletého, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súdny spis a
zistil nasledovný skutkový stav.

7. Otec na pojednávaní uviedol, že ohľadne maloletého komunikuje s jeho sestrou. Táto sa o neho
starala takmer od mala, sú na seba fixovaní, preto súhlasil, aby maloletý bol zverený do jej náhradnej
osobnej starostlivosti. Maloletého nevidel od jeho dvoch rokov. S výživným vo výške 100 eur mesačne
súhlasil. Od roku 2006 žije v Českej republike. Býva sám na ubytovni, kde má k dispozícii jednu izbu,
kuchyňu a sociálne zariadenie. Jeho príjem je okolo 20 000 Kč, úvery ani pôžičky nemá. Iné vyživovacie

povinnosti nemá.

8. Sestra maloletého uviedla, že s maloletým bola neustále v telefonickom kontakte. V lete bol u nej na
prázdninách. Od februára 2017 je u nej. Mal psychické problémy, situáciu nezvládal. V Nemecku vybrala
školu, na ktorú nastúpi od septembra 2017. Pôjde do prípravného ročníka, ktorý bude zameraný najmä

na zdokonalenie v nemeckom jazyku a na prípravu na štúdium. Mal by sa učiť za elektromechanika.
Ona je vydatá od 07.10.2010, má povolený trvalý pobyt.
9. Druh matky maloletého zobral svoj návrh na začatie konanie späť. Súhlasil s názorom maloletého,
ktorý chce žiť so svojou sestrou v Nemecku.

10. Kolízny opatrovník súhlasil so zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti jeho sestry.

11. Z listín tvoriacich súdny spis vyplýva, že maloletý bol rozsudkom Okresného súdu Martin P 52/00
zo dňa 27.06.2000 zverený do osobnej starostlivosti matky. Z úmrtného listu matky maloletého vyplýva,
že táto dňa 16.12.2016 zomrela.

12. V zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd
môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa
takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá

má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné
a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude
náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje
osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím
súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti

na čas trvania odňatia dieťaťa.

13. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak
sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa

alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej
republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec
rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu
Európskej únie.14. Podľa § 45 ods. 3 zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

15. Podľa § 45 ods. 4 zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom
ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti
vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením

maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu
ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných
skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať
jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu
maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa
domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

16. Podľa § 45 ods. 5 zákona o rodine, na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú
ustanovenia § 32 a 33.

17. Podľa § 45 ods. 6 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti

vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté
dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom,
ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto
zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby
súd.

18. Podľa § 45 ods. 7 zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu
rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

19. Podľa § 45 ods. 8 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej

osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania
náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť
poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony

vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v
exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov

na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

20. Podľa § 45 ods. 9 zákona o rodine, súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s
orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s

pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o
dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť
o maloleté dieťa.

21. Podľa § 47 ods. 1 zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť zaniká

a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
b) smrťou maloletého dieťaťa,
c) smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,
d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej
osobnej starostlivosti,

e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti,
f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti
podľa § 46.22. Podľa § 47 ods. 2 zákona o rodine, súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov,
najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva
maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.

23. Podľa § 47 ods. 5 zákona o rodine, ak zanikne náhradná osobná starostlivosť z dôvodov uvedených
v odseku 1 písm. c) alebo e) a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú
starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.

24. Na základe § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa § 75 ods.1 prvá veta zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

26. Podľa § 76 ods.1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.

27. Maloleté dieťa môže byť zverené do náhradnej osobnej starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má
spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a
morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude

náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

28.Zvyššiecitovanéhozákonnéhoustanovenia§45zákonaorodinevyplýva,ženazvereniemaloletého
dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti musí byť splnená podmienka, spočívajúca v záujme dieťaťa
na takomto opatrení. Záujem dieťaťa je pritom nutné posudzovať objektívne a je daný najmä vtedy,

keď rodičia porušujú svoje rodičovské práva a povinnosti (medzi ktoré patrí sústavné a dôsledné
zabezpečovanie starostlivosti o výchovu dieťaťa, jeho zdravie, výživu), keď rodičia nie sú schopní
poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť alebo starostlivosť o dieťa zanedbávajú, v dôsledku čoho
môže byť výchova dieťaťa vážne ohrozená.

29. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že maloletý bol rozsudkom Okresného súdu
Martin P 52/00 zo dňa 27.06.2000 zverený do osobnej starostlivosti matky. Matka dňa 16.12.2016
zomrela, a na základe neodkladného opatrenia nariadeného uznesením 20P/179/2016-17 zo dňa
29.12.2016 náhradnú osobnú starostlivosť zabezpečoval druh matky maloletého. Dňa 09.02.2017
prevzala faktickú osobnú starostlivosť o maloletého jeho sestra, v starostlivosti ktorej sa maloletý

nachádzal aj v čase rozhodovania súdu. So zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti
sestry maloletého vyjadrili všetci účastníci konania - druh matky maloletého, otec maloletého, kolízny
opatrovník - súhlas. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd konštatoval, že je v záujme
maloletého, aby bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti svojej sestry a preto rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

30. Pokiaľ ide o určenie a výšku výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého a z
možností, schopností a majetkových pomerov otca. Z vyššie citovaného § 62 zákona o rodine vyplýva,
že deti sú vzhľadom na svoj vek odkázané na výživu svojich rodičov, pričom na výžive dieťaťa sa
majú podieľať obaja rodičia, primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom.

Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zákona rozhodol o vyživovacej povinnosti otca,
ktorému stanovil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100 eur mesačne v
súlade s návrhom sestry maloletého. Otec s výškou výživného na pojednávaní súhlasil. Začiatok plnenia
vyživovacej povinnosti určil odo dňa kedy začala zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého, t.j.od 09.02.2017. Povinnosť si otec bude plniť k rukám sestry maloletého vždy do 20-teho dňa v mesiaci
vopred.

31. Dlžné výživné za obdobie od 09.02.2017 (prevzatie starostlivosti o maloletého) do 31.10.2017
(koniec mesiaca, v ktorom bolo vyhlásené rozhodnutie), t.j. 9 mesiacov, v celkovej výške 900 eur
(100 eur mesačne x 9 mesiacov = 900 eur) otcovi umožnil splácať v splátkach po 20 eur mesačne od
právoplatnosti rozhodnutia spolu s bežným výživným k rukám sestry maloletého pod následkom straty
výhody splátok.

32. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“),
navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je
návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti
zastaví.

33. Podľa § 29 ods. 2 CMP, súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v
konaní pokračovať.

34. Uvedený dispozitívny úkon druhovi matky prislúchal, súd v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami konanie v časti o zverenie maloletého do jeho náhradnej osobnej starostlivosti zastavil,

nakoľko svoj návrh zobral späť.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich
náhradu, pretože prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd

Martin.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“),
odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.
Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Účastníci konania sa vzdali práva podať proti tomuto uzneseniu odvolanie.