Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 29, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10Pc/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717212047
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6717212047.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľky V.

I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A.A. R. XXX/X, XXX XX J., štátna občianka SR, zastúpená JUDr.
Mariánom Balážom, advokátom, so sídlom M.Rázusa 29, 984 01 Lučenec, IČO: 37894943, proti otcovi
ako osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné O. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., štátny
občan SR, o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

O. I.ell, nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky od 17.10.2017 sumou
200,- € mesačne, a to tak, že výživné splatné na mesiac dopredu je povinný poukazovať vždy do 28-
teho dňa mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje na bankový účet vedený

vo VÚB a.s., č.účtu A..

Zameškané výživné za obdobie od 17.10.2017 do 31.12.2017 vo výške 250,- €, ktoré predstavuje rozdiel
medzi zvýšeným výživným a doterajším výživným je O. I., nar. XX.XX.XXXX p o v i n n ý zaplatiť v
splátkach spolu s bežným výživným po 25,- € mesačne, s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky
riadne a včas sa stane splatným celý dlh.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 7.12.2016 č.k.8C/122/2016-35 v časti
týkajúcej sa bežného výživného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.10.2017 domáhala toho,
abysúdrozsudkomzaviazaljejotcaprispievaťnajejvýživuzvýšenýmvýživnýmvsume200,-€mesačne
od podania návrhu, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.
Svoj návrh zdôvodnila tým, že výživné bolo určené rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn.8C/122/2016-35

zo dňa 7.12.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.3.2017, a to vo výške 30 % zo životného
minima. V tej dobe bol otec ako osoba povinná platiť výživné nezamestnaný, neevidovaný ako uchádzač
o zamestnanie. Podľa jej vedomostí v súčasnosti je otec zamestnaný vo firme STD - Donivo a.s.. Ďalej
uviedla, že je stále odkázaná na výživné, pretože je študentkou 2.roka študijného programu v dennej
formenaTrnavskejuniverzitevTrnavenaPrávnickejfakulte,študijnýodborprávosoštandardnoudĺžkou
2 roky. Pokiaľ ide o jej výdavky, odkázala na prílohu k podanej žalobe, v ktorej tieto výdavky špecifikovala
tak, že mesačne predstavujú spolu sumu 527,20 €, z toho oblečenie, obuv 50,- €, náklady na bývanie

spolu 231,64 €, z toho pomerná časť pripadajúca na ňu 77,22 €, t.j. nájom 142 € : 3 = 47,33 €, plyn 13 € :
3 = 4,33 €, elektrická energia 33 € : 3 = 11 €, vodné, stočné 11 € : 3 = 3,66 €, rozhlas a televízia 4,64 € :
3 = 1,55 €, internet 28 € : 3 = 9,33 €, ďalej poplatok za internát v Trnave 80,- €, strava 5 €/denne = 150,-
€, drogéria (hygienické potreby, kozmetika, pracie a čistiace prostriedky) 30,- €, kultúra (kino, divadlo,časopisy, knihy, CD) 30,- €, mobilný telefón 35,- €, pomôcky do školy 50,- €, zdravotná starostlivosť 10,-
€, cestovné (MHD BA) 15,- €. Okrem toho uviedla, že má jednorázové ročné výdavky vo výške 170,- €
a to exkurzie 20,- €, dovolenky 150,- €. Za podstatnú zmenu pomerov označila fakt, že osoba povinná

platiť výživné sa zamestnala a doteraz určené výživné nezodpovedá nielen jej odôvodneným potrebám,
ale aj možnostiam a schopnostiam osoby povinnej platiť výživné, pričom ona stále nie je schopná sama
sa živiť, keďže sa štúdiom pripravuje na budúce povolanie.

2. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 29.11.2017, na ktoré sa nedostavila navrhovateľka,

dostavil sa právny zástupca navrhovateľky, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané
riadne a včas. Dostavil sa otec navrhovateľky ako osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť
výživné, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie prostredníctvom doručenky vykázané ku dňu
28.11.2017, avšak v zmysle § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) mal vykázané
doručenie predvolania na toto pojednávanie riadne a včas. Súd postupoval v súlade s § 180 C.s.p., vec
na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré v priebehu konania predložili účastníci resp. ktoré
si vyžiadal súd z úradnej moci a to: potvrdenie o návšteve školy z č.l.4, potvrdenie o príjme Q. I. z č.l.5,
potvrdenie o príjme - mzdový list za obdobie od októbra 2016 do septembra 2017 zamestnávateľ STD
DONIVO a.s. z č.l.25-26, ročné zúčtovanie preddavkov na daň za obdobie roku 2016 zo dňa 6.3.2017,

dohodu o zmene pracovných podmienok zo dňa 5.1.2017, potvrdenie o príjme zo dňa 28.11.2017,
poštové podacie lístky vo fotokópiách na 4 A4 stranách, zmluvu o ubytovaní z roku 2017 bližšie dátum
nečitateľný, príjmové pokladničné doklady zo dňa 3.10.2017, 4.11.2017 a 27.11.2017, avízo o zmenu
trvalého príkazu zo dňa 10.8.2017 vrátane uznania dlhu a dohody o splácaní dlhu v splátkach zo
dňa 20.5.2017, avízo o zriadenie trvalého príkazu zo dňa 2.10.2017, avízo o zmenu trvalého príkazu

zo dňa 10.8.2017 na sumu 351,- € a oboznámil sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu
Zvolen sp.zn.8C/122/2016, a tiež vykonal dokazovanie výsluchom otca navrhovateľky a oboznámil sa s
prednesom právneho zástupcu navrhovateľky, pričom zistil tento skutkový stav.
Z potvrdenia vydaného Trnavskou univerzitou - Právnická fakulta zo dňa 4.9.2017 súd okrem iného zistil,
že navrhovateľka je v akademickom roku 2017/2018 študentkou 2.roka štúdia magisterského študijného

programu v dennej forme na Trnavskej univerzite v Trnave, Právnickej fakulte v študijnom odbore právo
od 1.9.2017 do predpokladaného termínu ukončenia štúdia máj/jún 2018 so štandardnou dĺžkou štúdia
2 roky.
ZpotvrdeniaopríjmevystavenéhoNemocnicouZvolena.s.,IČO:45594929zodňa5.10.2017súdokrem
iného zistil, že Q. I., nar. X.X.XXXX mala priemerný čistý mesačný príjem za obdobie september 2016

až august 2017 vo výške 678,88 €.
Zo mzdového listu týkajúceho sa O. I., nar. XX.XX.XXXX za obdobie október 2016 až september 2017
súd okrem iného zistil, že jeho celkový čistý príjem za toto obdobie bol vo výške 17.541,36 €, s tým, že
za mesiac október 2016 bol tento len vo výške 53,84 €.
Z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie

obdobieroku2016,týkajúcesaO.I.,nar.XX.XX.XXXXsúdokreminéhozistil,žemalzákladdane807,26
€, preplatok dane 22,70 €, úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti v peňažnej,
aj nepeňažnej forme 932,15 €, pričom ako zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane a ktorý toto ročné
zúčtovanie vykonal je uvedená firma STD DONIVO a.s., odštepný závod Banská Bystrica.
Z dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 5.1.2017 súd okrem iného zistil, že bola uzavretá

medzi zamestnávateľom STD DONIVO a.s., IČO: 31678343 a O. I. ako zamestnancom, dátum
narodenia X.X.XXXX, trvale bytom M. G. Z. XXX, XXX XX L. (poznámka súdu: dátum narodenia a trvalé
bydlisko sa nezhoduje s údajmi žalobcu), s tým, že predmetom tejto dohody bola zmena pracovných
podmienok v časti upravujúcej mzdové podmienky, ktoré počnúc dňom 1.1.2017 boli upravené tak, že
mzdové podmienky sú vo výške 522,- € brutto, pričom dohoda sa týka pracovnej zmluvy, ktorá bola

medzi zmluvnými stranami uzavretá dňa 26.10.2016.
Z potvrdenia o príjme zo dňa 28.11.2017 súd zistil, že týmto firma STD DONIVO a.s., odštepný
závod Zvolen, IČO: 31678343 potvrdili, že O. I., nar. XX.XX.XXXX je v ich spoločnosti zamestnaný od
27.10.2016 a jeho priemerná hrubá mzda za obdobie od 1.10.2016 do 31.10.2017 bola 817,94 € a čistá
priemerná mzda za uvedené obdobie bola 635,89 €.

Z fotokópií poštových peňažných poukazov súd okrem iného zistil, že dňa 11.3.2017, 3.5.2017,
10.7.2017, 9.8.2017, 4.9.2017, 3.11.2017 a 27.11.2017 bola v prvom prípade zasielaná čiastka 50,- €,
vo zvyšných prípadoch čiastka 100,- €, a to od odosielateľa O. I. pre adresáta V. I.. Ostatné peňažné
poukazy sa týkajú výživného hradeného pre M. I..Zo zmluvy o ubytovaní z roku 2017 (poznámka súdu: dátum bližšie nečitateľný) súd okrem iného zistil,
že bola uzavretá medzi MFK Lokomotíva Zvolen a.s., IČO: 47534192 ako ubytovateľom a O. I., nar.
XX.XX.XXXX ako ubytovaným, s tým, že na základe tejto zmluvy ubytovateľ sa zaviazal poskytnúť

ubytovaného prechodné ubytovanie a služby s ním spojené v priestoroch administratívno-prevádzkovej
budovy, ktorej nájomcom je ubytovateľ nachádzajúcej sa v katastrálnom území Môťová a to v izbe č.11,
na 2.nadzemnom podlaží a ubytovaný sa zaviazal platiť ubytovateľovi cenu za ubytovanie, s tým, že
ubytovanie bolo dojednané na dobu určitú a to od 1.10.2017 do 31.12.2017. Ubytovaný sa zaviazal
ubytovateľovi platiť za ubytovanie mesačne sumu vo výške 100,- €.

Z príjmových pokladničných dokladov zo dňa 3.10.2017, 4.11.2017 a 27.11.2017 súd okrem iného zistil,
že ako názov príjemcu je tu uvedený Mestský futbalový klub Lokomotíva Zvolen, prijaté od O. I., vo
všetkýchprípadochsuma100,-€,stým,žeakoúčeljeuvedenénájomzaoktóber,novemberadecember
2017.
Zo žiadosti/avíza o zmenu trvalého príkazu zo dňa 10.8.2017 súd zistil, že ako príkazca je tu uvedený O.
I., suma 200,- €, frekvencia opakovania mesačne 26.deň v mesiaci, platnosť od 10.8.2017 do 31.7.2019,

pričom sa jedná o tlačivo VÚB a.s..
Z uznania dlhu a dohody o splácaní dlhu v splátkach pod č.5588270 súd zistil, že týmto O. I., nar.
XX.XX.XXXX ako dlžník v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka uznal čo do dôvodu aj výšky celý
svoj splatný peňažný dlh voči veriteľovi VÚB a.s. v zastúpení Intrum Justitia Slovakia s.r.o. zo zmluvy
č.XXXXXXXXXX, kde ako dlžná istina je uvedená suma 4.438,21 €, dlžné úroky 792,78 €, dlžná suma

celkom 5.230,99 €, s tým, že tento dlh sa dlžník zaviazal uhradiť formou pravidelných mesačných splátok
vo výške 200,- €. Toto uznanie dlhu resp. dohoda o splácaní dlhu v splátkach je datovaná 20.májom
2017.
Zo žiadosti/avíza o zmenu trvalého príkazu zo dňa 10.8.2017 súd zistil, že ako príkazca je tu uvedený O.
I., platba 351,- €, frekvencia opakovania mesačne, deň platby 26.deň v mesiaci, platnosť od 10.8.2017

do 31.3.2018, s tým, že sa jedná o tlačivo VÚB a.s..
Zo žiadosti/avíza o zriadenie trvalého príkazu zo dňa 2.10.2017 súd okrem iného zistil, že ako príkazca
je tu uvedený O. I., suma 8,80 €, frekvencia opakovania mesačne, 22.deň v mesiaci, platnosť od
20.12.2017 do 30.11.2019. Jedná sa o tlačivo VÚB a.s..
ZpripojenéhospisuOkresnéhosúduZvolensp.zn.8C/122/2016súdokreminéhozistil,ževtomtokonaní

bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 7.12.2016 sp.zn.8C/122/2016-35, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 21.3.2017 a vykonateľnosť 4.3.2017, v zmysle ktorého bol otec navrhovateľky O. I., nar.
XX.XX.XXXX povinný prispievať navrhovateľke V. I., nar. XX.X.XXXX výživným vo výške 30 % zo
životného minima k rukám navrhovateľky vždy do 15-teho dňa vopred toho ktorého mesiaca, počnúc
dňom 25.5.2016. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 25.5.2016 do novembra roku 2016 vo výške

189,91 € súd povolil otcovi splácať v 18,99 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným, pod
následkom straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich. V prevyšujúcej časti súd
návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia
tohto rozsudku vyplynulo, že pri výške vyživovacej povinnosti súd vychádzal z toho, že v tom čase
nebolo zistené, že by otec navrhovateľky bol zamestnaný resp. že by poberal nejaké sociálne dávky,

dôchodkové dávky, prípadne nemocenské.
Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľky na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa v celom
rozsahu pridržal podaného návrhu.
Z výsluchu otca navrhovateľky na pojednávaní súd okrem iného zistil, že tento potvrdil, že sa zamestnal
ako vodič kamiónu. Tak dcére, ako aj synovi pri príležitostí mením, narodenín, Vianoc a pod. vždy pošle

aspoň sms, ale s ním nikto nekomunikuje, nereagujú na tieto jeho správy, čo mu je veľmi ľúto. Keďže
viazne akákoľvek komunikácia, tak ani o dcére nič nevie, či študuje, či je vydatá, kde žije a pod.. Čo
sa týka príjmu, uviedol, že má iba minimálnu mzdu ako základný plat a zvyšok predstavuje stravné, s
tým, že výdavky v cudzine sú vysoké, platí napr. 3,- € za sprchu, 10,- € za opratie vecí. Okrem toho
má úvery, ktoré mu ešte zostali po rozvode manželstva, spolu platí mesačne splátku 550,- €, pričom už

sa nepamätal na čo boli použité peňažné prostriedky z týchto úverov, ale asi na niečo v domácnosti.
Ohľadne výživného voči dcére uviedol, že jej dobrovoľne platí sumu 100,- € mesačne, hoci on nemal
vedomosť o tom súdnom rozhodnutí, na ktoré sa v návrhu odkazuje. Pokiaľ ide o jeho ďalšie výdavky,
uviedol, že tieto má spojené s oblečením, so stravovaním, úhrada mobilu atď.. V podstate z toho čo mu
ostane, ledva vyžije. Dcére, aj synovi platí mesačne sumu po 100,- €. S návrhom teda vyslovil nesúhlas,

iba v prípade, že keď mu bude končiť jeden z úverov vo výške 350,- € v mesiaci marec 2018, tak by
mohol platiť vyššie výživného. Na záver žiadal, aby mu navrhovateľka uviedla číslo účtu, na ktorý môže
platiť výživné, pretože to teraz robí formou poštových poukážok, kvôli čomu však musí každý mesiac
prísť na Slovensko, a to mu spôsobuje problémy u zamestnávateľa.4. Podľa § 157 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), rozsudok vo veciach výživného
možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 44 C.m.p., rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v

odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Podľa § 232 ods. 4 C.s.p., ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

5. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že návrh navrhovateľky je v celom rozsahu dôvodný.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že naposledy súd o výške výživného pre navrhovateľku
rozhodol rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 7.12.2016, na základe ktorého bol otec navrhovateľky

povinný prispievať na jej výživu sumou zodpovedajúcou výške 30 % zo životného minima, čo v tom
čase predstavovalo čiastku 27,13 € (táto suma bola zo zákona od 1.7.2017 zvýšená na čiastku 27,32 €),
pričom pri svojom rozhodovaní súd vychádzal z toho, že nebol zistený žiaden príjem otca navrhovateľky,
ani formou príjmu zo závislej činnosti, ani formou akýchkoľvek štátnych sociálnych dávok.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že počnúc dňom 27.10.2016 sa otec navrhovateľky

zamestnal vo firme STD DONIVO a.s., odštepný závod Banská Bystrica, s tým, že priemerný čistý príjem
dotyčného v období november 2016 až september 2017 predstavuje čiastku 1.590,- € a priemerná čistá
mzda za rovnaké obdobie predstavuje sumu 644,- €. Na základe toho súd konštatuje, že na strane
otca navrhovateľky ako osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné došlo jednoznačne k zmene
pomerov, keď došlo k podstatnému zvýšeniu jeho príjmu.

Súd na druhej strane skúmal aj odôvodnené potreby navrhovateľky ako oprávnenej, pričom zistil, že
od poslednej úpravy výživného súdnym rozhodnutím uplynulo obdobie cca 1 roku, teda na strane
navrhovateľky nebola zistená podstatná zmena pomerov, s tým, že navrhovateľka v súčasnosti študuje
posledný ročník vysokoškolského štúdia, konkrétne na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity a pokiaľ
ide o výdavky uvedené navrhovateľkou, súd tieto považoval za opodstatnené a v zásade nevyhnutné

výdavky, ktoré súd ustálil v priemere mesačne na sumu 380,- €, a to konkrétne strava 150,- €, nájom
internát Trnava 80,- €, cestovné MHD 15,- € (navrhovateľka neuviedla ani cestovné na trase Zvolen
- Trnava), zdravotná starostlivosť 10,- €, internet + mobil 20,- €, drogéria 25,- €, oblečenie, obuv 30,-
€, výdavky súvisiace so štúdiom 30,- €, vreckové 20,- € (návšteva kina, divadla, koncertu, kúpaliska,
fitnes centra a pod.), s tým, že niektoré z výdavkov uvádzaných navrhovateľkou súd ponížil tak,

aby tieto predstavovali nevyhnutnú výšku výdavkov v tej ktorej oblasti a preto predmetné výdavky v
žiadnom prípade nie je možné považovať za nadštandardné. Výdavky týkajúce sa navrhovateľky súd
vyhodnocoval v tých súvislostiach, že výživným pre dieťa sa v zmysle zákona o rodine má zabezpečovať
obstarávanie všetkých jeho životných potrieb, teda nielen hmotných potrieb typu strava, ošatenie, alemá zahŕňať aj výdavky na všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa, čiže náklady na vzdelanie,
zmysluplné trávenie voľného času a v neposlednom rade sa prihliada i na zdravotný stav dieťaťa.
Súd teda následne dospel k záveru, že zvýšenie výživného tak, ako to požadovala navrhovateľka

zo sumy minimálneho výživného na sumu 200,- € je v celom rozsahu dôvodné, keď súd od sumy
priemerných mesačných výdavkov týkajúcich sa navrhovateľky odpočítal sumu prídavkov na dieťa, a
tak zostala suma cca 360,- €, ktorú by z titulu výdavkov na navrhovateľku mali uhrádzať jej rodičia.
Súd teda zaviazal otca navrhovateľky prispievať na jej výživu sumou 200,- € mesačne, teda podieľať
sa na výdavkoch navrhovateľky približne v 3/5-inách, s tým, že v zmysle príslušného vyššie citovaného

ustanovenia zákona o rodine má byť pri určení výšky výživného prihliadnuté aj na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará, pričom súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že o
navrhovateľku sa výlučne stará jej matka, keďže aj podľa vyjadrenia otca navrhovateľky neudržiavajú
vzájomne žiadne vzťahy, a teda na starostlivosti o navrhovateľku sa jej otec nepodieľa nijakým
iným spôsobom nad rámec poskytovaného výživného v peňažnej forme. Súd preto do výdavkov na
strane navrhovateľky síce nezhrnul ňou uvádzané výdavky na bývanie, ktoré uhrádza zrejme matka

navrhovateľky, avšak na druhej strane prihliadol k tejto skutočnosti pri určení pomeru, v ktorom sa má
otec navrhovateľky podieľať na jej ostatných výdavkoch oproti matke navrhovateľky. Taktiež pri určení
tohto pomeru prihliadol súd na výšku príjmov oboch rodičov navrhovateľky, ktorý svedčil v prospech otca
navrhovateľky, ktorý pri porovnaní čistých príjmov bol viac ako dvojnásobne vyšší.
Súd síce zároveň zohľadnil aj fakt, že otec navrhovateľky má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na syna

M., voči ktorému si plní vyživovaciu povinnosť aktuálne vo výške 100,- € mesačne, napriek tomu súd
jednoznačne zastáva názor, že je v schopnostiach a možnostiach otca navrhovateľky prispievať na
jej výživu súdom určenou sumou. Súd totiž nemohol prihliadnuť na skutočnosť, že otec navrhovateľky
uhrádza mesačne splátky úverov vo výške 550,- €, keďže v zmysle vyššie citovaného ustanovenia
zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a súd teda neberie do úvahy

výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, hoci súd akceptuje fakt, že sa jedná o
úvery, ktoré pochádzajú z predchádzajúceho obdobia, avšak súd má za to, že túto situáciu je možné a
nutné riešiť na strane otca navrhovateľky ako povinného tak, že požiada veriteľa o zníženie mesačných
splátok úveru.
Pokiaľ otec navrhovateľky dôvodil tým, že podstatnú časť jeho príjmu predstavujú cestovné náhrady,

súd síce tento fakt zobral na vedomie, avšak napriek tomu má za to, že ani zvýšené výdavky súvisiace
s výkonom jeho práce v zahraničí nespôsobujú, že by nebolo v schopnostiach a možnostiach otca
navrhovateľky platiť výživné v súdom určenej výške.
Pokiaľ ide o zameškané výživné, súd vychádzal z toho, že v rozhodnom období (odkedy sa
navrhovateľka domáhala zvýšenia výživného) bol súdnym rozhodnutím jej otec povinný platiť výživné

v minimálnej výške, čo zodpovedalo sume 27,32 €, avšak tento preukázal, že výživné jej poskytoval v
sume 100,- € mesačne a preto súd ustálil za obdobie od 17.10.2017 do 31.12.2017 ako zameškané
výživné čiastku 250,- €, t.j. po 100,- € mesačne za mesiace november a december, a 50,- € za pomernú
časť mesiaca október, s tým, že zameškané výživné umožnil otcovi navrhovateľky splácať v mesačných
splátkach po 25,- € spolu s bežným výživným, keďže mal súd za to, že nie je nateraz v jeho možnostiach

uhradiť ho naraz resp. vo vyšších splátkach.

6. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia Civilného

mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15-tichdníododňajehodoručenia,prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta

prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon

na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami

mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

V súlade s § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 63 CMP),
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená

starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému
alebo o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, môže oprávnený
podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.