Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 5, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22C/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116202403
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116202403.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci sporu žalobcu: Humanus,

n.o., IČO: 37986988, Nábrežie A. Hlinku 51, Hlohovec, zastúpený: JUDr. Lukáčová & partners, s.r.o.,
IČO: 47237244, Mostná 72, Nitra, proti žalovanej: M. D., H. XX.X.XXXX, C. X, R., zastúpená: JUDr.
Ivetou Kalinovou, advokátkou, Cukrová 14, Bratislava, o zaplatenie 1.378,80 eur s príslušenstvom, t a
k t o

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.2.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým

by súd uložil žalovanej zaplatiť mu sumu 1.378,80 eur a úroky z omeškania vo výške 8,05% ročne
zo sumy splátok vo výške 114,90 eur od dátumov špecifikovaných v žalobe až do zaplatenia. Žalobu
odôvodnil tým, že žalovaná sa v zmysle Zmluvy č. 20/DD/2010 o poskytovaní sociálnej služby zo dňa
8.10.2010, zaviazala platiť žalobcovi sumu 114,90 EUR / mesiac ako príbuzná prijímateľa sociálnej
služby, E. E., za poskytovanie sociálnych služieb, ktoré boli prijímateľovi sociálnej služby poskytované
žalobcom. Uvedená suma predstavovala časť ceny za poskytovanie sociálnych služieb za jeden
kalendárny mesiac, ktorú sa žalovaná v zmysle Zmluvy, článok V ods. 2 zaviazala platiť. Konkrétne

išlo o sumu 114,90 EUR / mesačne, so splatnosťou k poslednému dňu príslušného kalendárneho
mesiaca. Žalobca si riadne plnil svoj záväzok a pani E. E.Í. poskytoval každý mesiac sociálne služby v
zmysle uzatvorenej zmluvy. Žalovaná však prestala uhrádzať mesačnú platbu vo výške 114,90 EUR za
poskytnuté sociálne služby. Žalobca preto žalovanú vyzýval na úhradu dlžnej sumy. Žalovaná do dňa
spísania žaloby nepristúpiIa k úhrade dlžnej sumy za sociálne služby poskytované E. E.. Dlžná suma za
poskytnuté služby je ku dňu 31.01.2016 vo výške 1.378,80 eur. Popri sume istiny si žalobca uplatňoval
aj nárok na úroky z omeškania z jednotlivých neuhradených mesačných platieb úhrad. Žalobca k žalobe

priložil Výpis z registra neziskových organizácií, Zmluvu č. 20/DD/2010 zo dňa 8.10.2010 (ďalej len
“Zmluva”) s prílohou kalkulačným listom (čl. 7-11), Výzvy na úhradu dlžnej čiastky zo dňa 9.9.2015 a
19.10.2015 (čl. 12,13) a výpis pohybov na účte (čl. 14,15).
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 22C/33/2016-24 zo dňa 14.10.2016, ktorým žalobe v celom
rozsahu vyhovel, proti ktorému žalovaná podala v zákonnej lehote odôvodnený odpor, z ktorého dôvodu
bol platobný rozkaz uznesením č.k. 22C/33/2016-72 zo dňa 17.1.2017 zrušený.
3. Žalovaná v odpore namietala, že žalobca má označenie Domov sociálnych služieb Humanus n.o.,

a teda jeho názov nie je v žalobe označený správne, takže pod takýmto označením nemôže podávať
návrhy na súd. Taktiež namietala, že v Zmluve je uvedená ako rodinný príslušník prijímateľa sociálnej
služby, v čl. V v bode 2.b) je uvedené, že príbuzný zaplatí časť úhrady vo výške 114,90 eur mesačne.
V čl. VIII. sa uvádza, že zmluva je uzavretá na dobu neurčitú, pričom je tu uvedená aj forma ukončeniazmluvného vzťahu, ale len medzi prijímateľom sociálnej služby a poskytovateľom. Podľa jej názoru je
tak tento článok neplatný, keď nie je uvedené akou formou ona môže ukončiť prispievanie. Žalovaná
zaslala žalobcovi niekoľko oznámení, že jej sociálne pomery jej nedovoľujú prispievať ďalej na pobyt jej

matky, pričom posledné oznámenie zaslala dňa 29.10.2015, ktorý list označila ako výpoveď z dohody.
Žalobca však neuznáva jej argumenty a dovoláva sa toho, že zmluva je uzavretá len medzi matkou
žalovanej a žalobcom a nikde v zmluve nie je uvedené, za akých podmienok dáva výpoveď rodinný
príslušník prijímateľa. Žalovaná má za to, že jej povinnosť platiť zanikla, pretože je v nemožnosti plnenia
( § 575 Občianskeho zákonníka) s poukazom na jej sociálne pomery. V listoch tiež žiadala žalobcu

o informáciu o zdravotnom stave jej matky, ale žalobca jej ju neposkytol. Žalobca tiež pri uzatváraní
Zmluvy nepostupoval v zmysle zákona č. 448/2008 Z.z., nakoľko v jeho zmysle mal žalobca s ňou
uzavrieť Zmluvu o platení úhrady za sociálnu službu, ktorá by mala všetky podstatné náležitosti, boli
by v nej uvedené aj dôvody na odstúpenie od zmluvy, prípadne výpoveď. Takúto zmluvu s ňou však
žalobca neuzavrel, ale uviedli ju len ako rodinného príslušníka, preto považuje Zmluvu za neplatnú.
Žalovaná žalobcovi oznámila jej platobnú neschopnosť, teda podľa zákona č. 448/2008 Z.z. mala úhradu

za sociálnu službu poskytovať jej sestra C. L., s ktorou žalobca mohol uzavrieť zmluvu o platení úhrady
za sociálnu službu.
4. Podaním doručeným súdu dňa 15.5.2017 doručila žalovaná súdu návrhy nových zmlúv, ktoré jej boli
zaslané žalobcom, ktoré považuje za zavádzajúce, a s ktorými nesúhlasí.
5. Žalobca v replike zo dňa 10.7.2017 uviedol k jednotlivým argumentom žalovanej, že tvrdenie o

nesprávnom označení je nesprávne, nakoľko v žalobe je uvedený správny názov žalobcu, o čom
predložil fotokópiu výpisu z registra neziskových organizácií. Vo vzťahu k Zmluve má žalobca za to,
že táto je uzatvorená v súlade so zákonom č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, ktorá sa uzatvára
medzi poskytovateľom sociálnej služby a prijímateľom sociálnej služby. Právo vypovedať zmluvu má
ktorákoľvek zo zmluvných strán. Keďže prijímateľom sociálnej služby je E. E., matka žalovanej, má

právovypovedaťzmluvuona. Žalovanásaakorodinnýpríslušníkzaviazalaprispievaťsumou114,90eur
mesačne na úhradu za poskytovanú sociálnu službu jej matke, keďže výška jej dôchodku nepostačuje
na úhradu celej sumy. Žalovaná tvrdí, že vzhľadom na svoje sociálne pomery nie je schopná uvedenú
sumu platiť, ale zároveň sa o prijímateľku sociálnej služby, svoju matku, nechce starať, hoci zo Zákona o
rodine má voči svojej matke vyživovaciu povinnosť. Odpor tak žalobca považuje za nedôvodný, pričom

má nesporný nárok na zaplatenie sumy, ktorá je predmetom konania vrátane príslušenstva, nakoľko si
riadne plní povinnosti, ku ktorým sa v Zmluve zaviazal a na strane žalovanej neexistuje právny dôvod,
ktorý by ju zbavoval povinnosti, ku ktorej sa zaviazala v Zmluve.

6. Žalovaná v duplike zo dňa 6.9.2017 uviedla, že žalobca s ňou neuzatvoril ani predtým, ani teraz

nemá uzatvorenú zmluvu v zmysle § 73 ods. 9 zákona č. 448/2008 Z.z., ktorú mal uzatvoriť, alu
bola uvedená v Zmluve len ako rodinný príslušník, ktorý sa zaviazal platiť, ale pritom nemá v zmluve
žiadne práva a povinnosti, a preto ju považuje za neplatnú. Navrhla tiež pripojiť spis tunajšieho súdu
sp.zn. 13C/83/2012, kde ju jej matka žaluje o zaplatenie sumy 58.800,- eur s príslušenstvom, takže má
znemožnené starať sa o jej matku a neobstojí dôvod žalobcu, že žalovaná jediná je povinná zabezpečiť

jej existenciu, nakoľko má ešte jednu dcéru, na ktorú aj postúpila pohľadávku z konania 13C/83/2012.
Má za to, že nie je povinná na základe uvedených skutočností platiť pobyt matky v sociálnom zariadení.

7. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 5.1.2018, keď vykonal dokazovanie oboznámením stranami
predložených listinných dokladov, a to výpisom z registra neziskových organizácií (č.l. 6), zmluvou č.

20DD/2010 zo dňa 8.10.2010 - (č.l. 7 až 11), výzvou č.l. 12, č.l. 13, výpisom pohybov na účte (č.l. 14,
15), výpisom z Registra obyvateľov na žalovanú (č.l. 17), odporom proti platobnému rozkazu (č.l.28,29),
oznámením č.l. 30, výzvou č.l. 31, oznamom č.l. 32, výzvou č.l. 33, oznamom č.l. 34, odpoveďou na
žiadosť č.l. 35, žiadosťou č.l. 36 a č.l. 37, žiadosťou o výpis platieb č.l. 38, výzvou č.l. 39, oznámením
č.l. 40, daňovým priznaním žalovanej za rok 2014 č.l. 41 až 52, účtovnou závierkou č.l. 53 až 55,

daňovým priznaním za rok 2015 č.l. 56 až 68, účtovnou závierkou č.l. 69 až 71, podaním žalovanej zo
dňa 15.5.2017 č.l. 78, žiadosťou o podpísanie zmlúv č.l. 79, návrhom zmluvy č. B111/b/DSS/2017 zo
dňa 24.4.2017 (č.l. 80 až 83), oznam č.l. 84, návrhom dodatku č. B2/b č.l. 85 až 87, vyjadrením k odporu
č.l. 90,91, výpisom z registra neziskových organizácií č.l. 92 až 94, vyjadrením žalovanej č.l. 97.

8. Žalobca na pojednávaní prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že trvá na podanom
návrhu, pričom v prípade Zmluvy č. 20/DD/2010 zo dňa 8.10.2010 ide o zmluvu dvojstrannú medzi
poskytovateľom a prijímateľom, pričom žalovaná vystupuje v pozícii spoludlžníka, keďže prijímateľkasociálnych služieb nemala dostatočný príjem. Neuvádzajú konkrétne zákonné ustanovenie, keď
povinnosť žalovanej vyplýva priamo zo zmluvy.

9. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dňa 5.1.2018 uviedla, že majú za to, že Zmluva č. 20/
DD/2010 zo dňa 8.10.2010 je dvojstranný právny vzťah, a preto žalovaná nemôže byť účastníkom
zmluvy. Medzi žalobcom a žalovanou mala byť uzatvorená zmluva podľa § 73 ods. 10 Zákona 448/2008.
Žalovaná má za to, že právny úkon nebol urobený vo forme ako vyžaduje zákon a preto je tá časť zmluvy,
kde je žalovaná uvedená ako účastníčka zmluvy neplatná. Poukázala na to, že zo Zmluvy žalovanej

nevyplývajú žiadne práva, nemá možnosť ukončiť zmluvu výpoveďou, tak ako to má prijímateľka
sociálnej služby. Prijímateľka sa v zmluve zaväzuje platiť dohodnutú sumu, a takéto ustanovenie v
zmluve chýba, čo sa týka žalovanej. To, že mala byť zmluva uzatvorená podľa § 73 ods. 10 potvrdzuje
i to, že žalobca poslal žalovanej dodatok č.B2/b (č.l. 85), to už ide o dvojstrannú zmluvu, žalovaná je tu
priamo uvedená ako prispievateľ sociálnej služby. Taktiež žalobca poslal žalovanej zmluvu č. B111/b, zo
dňa 24.4.2017 (č.l. 80). Už predtým mala byť uzatvorená zmluva v takejto forme priamo so žalovanou.

S prijímateľkou sociálnej služby bol pravdepodobne podpísaný i dodatok pôvodnej zmluvy, o ktorom ale
žalovaná nemá bližšie informácie.

10. Zástupkyňa žalobcu právom záverečnej reči na pojednávaní vzniesla námietku premlčania relatívnej
neplatnosti.

11. Zástupkyňa žalovanej právom záverečnej reči uviedla, že žalovaná platila za svoju matku
dobrovoľne, prestala platiť, keďže nemá finančné prostriedky. Trvajú na tom, že žalovaná nie je
účastníčkou zmluvy, poukázala ešte aj na článok 6 zmluvy, ktorý sa týka len prijímateľky. Obdobne v
záverečných ustanoveniach článok 9 bod 4, bod 5 Zmluvy. Navrhla žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu

na náhradu trov.

12. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav. Dňa 8.10.2010 bola medzi žalobcom
ako poskytovateľom sociálnej služby a prijímateľom sociálnej služby E. E. uzatvorená Zmluva č. 20/
DD/2010, a to podľa § 74 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, ktorej predmetom bolo

poskytovanie sociálnej služby podľa § 35 citovaného zákona prijímateľke sociálnej sližby v zariadení pre
seniorov Humanus, n.o.. V čl. I. s označením Zmluvné strany bola ako “rodinný príslušník prijímateľa
sociálnej služby” uvedená žalovaná. V čl. V bode 2 sa prijímateľ sociálnej služby a poskytovateľ
dohodli na výške ceny 461,10 eur mesačne, z toho a) poberateľ zaplatí časť úhrady vo výške 346,20
eur a b) príbuzný zaplatí časť úhrady vo výške 114,90 eur. Z čl. VI. označeného ako Podmienky

platenia za poskytovanú sociálnu službu vyplýva, že prijímateľ sa zaväzuje uhradiť poskytovateľovi
zmluvne dohodnutú cenu za kalendárny mesiac v deň výplaty dôchodku. V zmluve sú upravené práva a
povinnostiposkytovateľasociálnejslužby(čl.VII.bod1.)aprávaapovinnostiprijímateľasociálnejslužby
(čl. VII. bod 2.). Prijímateľ môže jednostranne vypovedať zmluvu kedykoľvek bez uvedenia dôvodu.
Poskytovateľ z dôvodov presne špecifikovaných v zmluve. Podľa čl. IX. bod. 4 Zmluva je vyhotovená

v dvoch rovnopisoch, z ktorých každá strana obdrží po jednom rovnopise. Podľa čl. IX. Bod 5. Zmluva
nadobúda platnosť dňom podpisu oboma zmluvnými stranami.

13.Nakoľkožalovanáprestalaplatiťúhradyzaposkytovanésociálneslužbyjejmatke,žalobcajuviackrát
vyzýval na ich úhradu (výzva zo dňa 9.9.2015, zo dňa 19.10.2015). Medzi stranami nebolo sporné,

že posledná úhrada, ktorú žalovaná zaplatila bola úhrada splatná v mesiaci január 2015. Žalovaná
listom zo dňa 25.6.2015 oznámila žalobcovi, že od 1.2.2015 nemôže matke prispievať na pobyt v
zariadení, nakoľko nemá príjem. Obdobné oznámila žalobcovi listom označeným ako oznam (čl. 32)
a následne oznámením zo dňa 29.10.2015 vypovedala zmluvný vzťah, kde sa zaviazala ako rodinný
príslušník, keďže jej sociálne pomery jej neumožňujú ďalej prispievať na pobyt matky. Z daňového

priznania žalovanej za rok 2014 vyplýva, že výsledok hospodárenia je strata -3.102,76 eur. V roku 2017
zaslal žalobca žalovanej na podpis návrhy nových zmlúv. Išlo o Zmluvu č. B111/b/DSS/2017 zo dňa
24.4.2017, ktorá mala byť uzatvorená podľa § 73 ods. 9 a 10 zákona č. 448/2008 Z.z. medzi zmluvnými
stranami žalobcom a žalovanou o poskytovaní sociálnej služby podľa § 74 a §73, predmetom ktorej by
bola úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán pri poskytovaní sociálnej služby prijímateľovi

sociálnej služby. Žalovaná je v návrhu zmluvy označená ako prispievateľ sociálnej služby, pričom
zmluva upravuje výšku čiastočnej úhrady platenej prispievateľom, ako aj ďalšie dohodnuté podmienky
jej platenia (splatnosť úhrady, spôsob platby), a iné práva a povinnosti prispievateľa a poskytovateľa,
vrátane povinnosti prispievateľa oznámiť poskytovateľovi zmenu príjmu alebo majetkových pomerovrozhodujúcich pre určenie výšky úhrady platenej prispievateľom (čl. IV bod 1.2 písm. c). Taktiež jej zaslal
na podpis Dodatok č. B2/b zo dňa 12.1.2017 k Zmluve (pôvodnej), ktorý mal byť uzatvorený v zmysle
§ 74 a §73 zákona č. 448/2008 Z.z. medzi zmluvnými stranami žalobcom a žalovanou s obdobným

predmetom. Žalovaná odmietla tieto návrhy podpísať.

14. Z výpisu z registra neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby zo dňa
7.10.2016 (čl. 92) vyplýva, že názov žalobcu je Humanus, n.o., a jeho sídlo je Nábrežie A. Hlinku 51,
Hlohovec a má pridelené IČO: 37986988.

15. Podľa § 73 ods. 9 zákona č. 448/2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej “ZSS”) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy, ak
prijímateľ sociálnej služby nemá príjem alebo jeho príjem nepostačuje na platenie úhrady za sociálnu
službu, môže úhradu za sociálnu službu alebo jej časť platiť aj iná osoba; odseky 1 až 5 sa nepoužijú.
Osoba podľa prvej vety môže uzatvoriť s poskytovateľom sociálnej služby zmluvu o platení úhrady za

sociálnu službu.
Podľa § 73 ods. 10 ZSS v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy, ak podľa odsekov 1 až 5 nevznikne
prijímateľovi sociálnej služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť, prechádza táto
povinnosť postupne na rodičov a deti, ak sa ich príjem neposudzuje spoločne s príjmom prijímateľa
sociálnej služby; rodičom alebo deťom po zaplatení úhrady za sociálnu službu musí mesačne zostať 1,3

násobku sumy životného minima ustanovenej osobitným predpisom.42) Rodičia alebo deti môžu uzatvoriť s poskytovateľom sociálnej služby
zmluvu o platení úhrady za sociálnu službu.
Podľa § 73 ods. 12 ZSS v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy, ak nedôjde k uzatvoreniu zmluvy
podľa odseku 10 medzi neverejným poskytovateľom sociálnej služby a rodičmi alebo deťmi, rozhodne o

povinnosti týchto fyzických osôb platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť za prijímateľa sociálnej
služby, ktorému nevznikne povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť, obec alebo vyšší
územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti.
Podľa § 73 ods. 13 ZSS v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy, ak podľa odsekov 1 až 5 nevznikne
prijímateľovi sociálnej služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť a táto povinnosť

nevznikne ani rodičom alebo deťom a prijímateľ sociálnej služby zomrie, nezaplatená úhrada za sociálnu
službu alebo jej časť je pohľadávka poskytovateľa sociálnej služby, ktorá sa uplatňuje v konaní o
dedičstve.
Podľa § 74 ods. 1 ZSS v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy, poskytovateľ sociálnej
služby poskytuje sociálnu službu na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby.13) Zmluva o poskytovaní sociálnej služby musí byť
uzatvorená spôsobom, ktorý je pre prijímateľa sociálnej služby zrozumiteľný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia Zmluvy, neplatný je právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca sa v
konaní domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť úhradu za sociálne služby poskytované jej matke.
Žalovaná sa na platenie časti úhrady mala zaviazať Zmluvou č. 20/DD/2010 zo dňa 8.10.2010, keďže
príjem matky nepostačoval na úhradu celej ceny poskytovanej sociálnej starostlivosti v zmysle ZSS.
Táto Zmluva však nespĺňa náležitosti vyžadované ZSS, nakoľko tento pre platenie úhrady za sociálnu

službu inou osobou ako prijímateľom sociálnej služby vyžaduje uzatvorenie osobitnej Zmluvy o platení
úhrady za sociálnu službu (§73 ods. 9 a 10 ZSS), ktorá však medzi sporovými stranami uzatvorená
nebola. Súd tak má za to, že na vznik povinnosti žalovanej platiť úhradu za sociálne služby poskytované
jej matke by muselo dôjsť k uzatvoreniu osobitnej zmluvy v zmysle uvedených ustanovení ZSS, pričom
z tejto zmluvy by muselo byť jednoznačne zrejmé, či ide o zmluvu v zmysle ods. 9 ZSS (týkajúcu sa

všeobecne “inej osoby”), alebo o zmluvu v zmysle ods. 10 ZSS (týkajúcu sa “rodičov a detí” prijímateľa
služieb). Toto jednoznačné rozlíšenie je nevyhnutné z dôvodu, že v prípade “rodinných príslušníkov”
v zmysle ods. 10 je zo zákona nevyhnutné automaticky skúmať výšku ich príjmu, nakoľko im po
zaplatení úhrady musí zostať stanovená minimálna suma. Pre prípad, že takáto osobitná zmluva (§
73 ods. 9, či 10 ZSS) nebola uzatvorená, ZSS predpokladá konkrétny postup zabezpečenia platenia

úhrady nad rozsah úhrady platenej prijímateľom sociálnej služby (§ 73 ods. 12, 13 ZSS). V zmysle
vyššie uvedeného súd konštatuje, že Zmluva č. 20/DD/2010 zo dňa 8.10.2010 je v časti, v ktorej
bolo so žalovanou ako “príbuzným” dohodnuté platenie časti úhrady vo výške 114,90 eur absolútne
neplatnáprerozporsozákonom.UvedenáZmluvaobsahujezmätočnéoznačovaniežalovanej,najednejstrane sa používa pojem “rodinný príslušník”, na inej pojem ”príbuzný”, okrem ustanovenia čl. V. bod
2. b) neobsahuje Zmluva žiadne ustanovenie upravujúce vzájomné práva a povinnosti poskytovateľa
a “príbuzného”, a najmä neobsahuje ustanovenia rešpektujúce povinnosť poskytovateľa zabezpečiť u

rodinného príslušníka platiaceho úhradu povinný zákonný zostatok jeho príjmu. Zmluva je podľa jej
znenia taktiež zjavne uzatvorená len medzi dvoma zmluvnými stranami (poskytovateľom a prijímateľom
sociálnych služieb), čo vyplýva aj z čl. IX bodov 4. a 5. Zo Zmluvy tiež nie je vôbec zrejmá splatnosť
úhrady príbuzným. Zo všetkých uvedených dôvodov má súd za to, že takáto Zmluva nemohla, pre
rozpor so zákonom č. 448/2008 Z.z., ktorý na vznik povinnosti platiť úhradu za sociálne služby vyžaduje

uzatvorenie osobitnej Zmluvy o platení úhrady za sociálnu službu so zodpovedajúcimi náležitosťami,
založiť povinnosť žalovanej platiť poskytovateľovi sociálnych služieb, a preto žalovaná nie je povinná
žalobcovi zaplatiť ním uplatňovanú sumu úhrad. Žalobca si bol pravdepodobne vedomý nedostatkov
pôvodnej Zmluvy, z ktorého dôvodu žalovanej predložil na podpis Dodatok, ako i návrh novej Zmluvy č.
B111/b/DSS/2017 zo dňa 24.4.2017, ktoré však žalovaná nepodpísala. V zmysle uvedeného súd žalobu
akonedôvodnúzamietolvcelomrozsahu,atotakvčastiuplatňovanejistiny,akoiúrokovzomeškania.K

žalobcom vznesenej námietke premlčania súd uvádza, že nakoľko v tejto veci ide o absolútnu neplatnosť
právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nedochádza tu k premlčaniu (narozdiel od
relatívnej neplatnosti) bez ohľadu na dĺžku časového úseku, ktorý ubehne od uskutočnenia právneho
úkonu, pričom na absolútnu neplatnosť musí súd prihliadať ex offo.

17. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

18. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, keď žalovanej priznal voči žalobcovi náhradu trov konania

v rozsahu 100%, nakoľko bola v konaní plne úspešná (výrok II.), keďže žaloba bola v celom rozsahu
zamietnutá. O výške náhrady trov konania žalovanej, bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995

Z.z.).