Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 7, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215010489
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4215010489.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členov

senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci proti
obžalovanej G.. Y. N., pre zločin krádeže podľa § 212 odsek 2, písmeno e/, odsek 4, písmeno a/
Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej G.. Y. N., proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa
18.09.2017, sp. zn. 1T/18/2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.02.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok súdu I. stupňa
v celom rozsahu.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
obžalovaná
G.. Y. N., nar. XX.X.XXXX v S., trvale bytom O.,
ulica H. školy číslo XXXX/XX, prechodne
bytom Rakúska republika, XXXX E. XXb,

podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Komárno zo dňa 13.11.2015 sp. zn. 1Pv 683/12/4401 pre skutok
právne kvalifikovaný ako zločin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno e/, odsek 4 písmeno a/ Trestného
zákona, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že:
v období od XX.X.XXXX do X.XX.XXXX v Chotíne na M. ulici číslo XXXX v areáli bývalého
poľnohospodárskeho družstva, v poľnohospodárskej budove - porážkárni slúžiacej na výkon

podnikateľskej činnosti, ktorú vykonávala na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným
menom G.. Y. N. - P. spočívajúcej v spracovaní mäsových výrobkov, neoprávnene, bez platne uzavretej
zmluvyabezúhradypoužívalaelektrickýprúdnaprevádzkuelektrickýchspotrebičovslúžiacichnavýkon
podnikateľskej činnosti, pričom neoprávnene spotrebovaná elektrická energia bola nameraná meracím
zariadením -elektromeromčísloXXXXXXvrozsahu330166kWh,čímprespoločnosťZápadoslovenská
distribučná, a.s., Bratislava, Čulenova 6, IČO: 36361518 spôsobila škodu vo výške 51.532,01.- €,
pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bola obžalovaná G.. Y. N. (ďalej len obžalovaná) uznaná
vinnou zo spáchania zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2, písm. e/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. na skutkovom
základe, že:v období od XX.X.XXXX do X.XX.XXXX v Chotíne na Hlavnej ulici číslo XXXX v areáli bývalého
poľnohospodárskeho družstva, v poľnohospodárskej budove - porážkárni slúžiacej na výkon
podnikateľskej činnosti, ktorú vykonávala na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným

menom G.. Y. N. - P. spočívajúcej v spracovaní mäsových výrobkov, neoprávnene, bez platne uzavretej
zmluvy a bez úhrady používala elektrický prúd na prevádzku elektrických spotrebičov slúžiacich na
výkon podnikateľskej činnosti, pričom neoprávnene spotrebovaná elektrická energia bola nameraná
meracím zariadením - elektromerom číslo XXXXXX v rozsahu 330166 kWh, čím pre spoločnosť
Západoslovenská distribučná, a.s., Bratislava, Čulenova 6, IČO: 36361518 spôsobila škodu vo výške

51.532,01 eur.
Za to jej bol podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a §
39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. jej bol výkon trestu podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr.
zák. jej bola určená skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

Proti tomuto rozsudku, v zákonnej lehote, podala odvolanie obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu
proti všetkým výrokom.
V písomných dôvodoch odvolania, ktoré podala prostredníctvom obhajcu uviedla, že súd I. stupňa sa
nezaoberal predloženými listinnými dôkazmi svedčiacimi v jej prospech a nesprávne vyhodnotil zistený
skutkový stav. Konštatovala, že jej konanie nespĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu krádeže

podľa § 212 ods. 2 písm. e/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., pretože nevykazuje znaky jej objektívnej stránky
ani subjektívnej stránky vo forme úmyslu. Poukázala na to, že krádež spočíva v prisvojení si cudzej
veci tým, že sa jej páchateľ zmocní, takže kumulatívne musí byť splnená podmienka prisvojenia si
veci, aj jej zmocnenia. Odvolala sa na ustanovenie § 130 ods. 4 Tr. zák. a na to, že na prisvojenie
si veci treba súčasne splniť tri podmienky, ktorými sú odňatie veci z dispozície vlastníka, odňatie bez

predchádzajúceho súhlasu a odňatie v úmysle nakladať s vecou ako s vlastnou.
Konštatuje, že nedošlo k odňatiu veci z dispozície oprávneného vlastníka, pretože počas odberu
elektrickej energie už mala túto vo svojej dispozícii, keď jej ju sám poškodený dobrovoľne dodával
napriek tomu, že nemala s ním uzavretú platnú zmluvu o dodávke elektrickej energie. K odňatiu veci
by došlo iba v prípade, ak by sama začala odoberať elektrickú energiu od poškodeného po zásahu do

určeného meradla a bez vedomia poškodeného, kedy by sa jednalo o tzv. čierny odber. Takéto konanie
však preukázané nebolo.
Ďalej poukázala na to, že cudziu vec iba užívala, pričom jej bola priamo a dobrovoľne dodávaná
poškodeným a poškodený mal prístup k elektrickej energii a mal aj vedomosť o presnej výške jej
spotreby. Z uvedeného dôvodu považuje rozsudok súdu I. stupňa za nesprávny a konštatuje, že jej

konanie nenapĺňa znaky trestného činu.
Taktiež namietla, že v mene spoločnosti vystupoval jej bývalý manžel pán N., ktorý napriek tomu, že
na ňu prepísal spoločnosť, viedol všetku podnikateľskú činnosť tejto spoločnosti, čo potvrdili aj vypočutí
svedkovia.
Konštatovala, že napadnutý rozsudok je v rozpore s princípom ultima ratio, t.j. normy trestného práva je

potrebné aplikovať, až keď nie je možné vyvodzovať zodpovednosť podľa netrestných právnych noriem,
keďže trestné právo plní funkciu špeciality a aj zásadu subsidiarity a aplikuje sa iba v krajných prípadoch.
V tejto súvislosti poukázala na viaceré rozhodnutia, najmä súdov Českej republiky.
Na záver uviedla, že išlo iba o neoprávnený odber elektrickej energie bez platnej uzavretej zmluvy,
takže čisto o obchodnoprávny vzťah a poškodený si mal voči nej uplatňovať nárok na náhradu škody

prostriedkami civilného sporového konania. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd podľa §
321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. ju
podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil spod obžaloby prokurátora, pretože skutok nie je trestným činom.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa konalo v neprítomnosti obžalovanej v súlade s ustanovením §

293 ods. 5 Tr. por., ktorá vedela o termíne, nepožiadala o jeho odročenie a bolo vykonané za prítomnosti
jej obhajcu.

Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí uviedol, že zotrváva na dôvodoch písomne podaného
odvolania a zdôraznil, že obžalovaná mala páchať skutok od 12.04.2011 do 09.11.2012, avšak

už 20.04.2011 prenajala uvedené priestory spoločnosti C., ktorá následne uzatvorila zmluvu so
Západoslovenskou distribučnou, a.s., na základe ktorej mala byť dodávaná elektrická energia
a konštatoval, že sa jedná o obchodnoprávny vzťah, keď obžalovaná jednoducho neplatila za
spotrebovanú elektrickú energiu. Navyše dodal, že poškodený mohol kedykoľvek túto spoločnosť odelektriny odpojiť, čo urobil až takmer po jeden a pol roku. Taktiež konštatoval, že poškodená spoločnosť
si už nedoplatok za odber elektrickej energie od obžalovanej vymohla v občiansko-súdnom konaní. Na
základe uvedeného navrhol obžalovanú spod obžaloby oslobodiť.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že súd I. stupňa na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, avšak konanie obžalovanej mal právne
kvalifikovať aj podľa § 212 ods. 4 písm. b/ Tr. zák., t.j. páchanie skutku po dlhší čas. Toto pochybenie
však nie je možné napraviť pre absenciu odvolania prokurátora. Odvolanie obžalovanej navrhol podľa

§ 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou,
nezistiac zákonné dôvody na postup podľa § 316 ods. 1 alebo § 316 ods. 3 Tr. por., preskúmal podľa
§ 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo, majúc na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že
odvolanie obžalovanej je dôvodné.

Pri plnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že súd I. stupňa v rámci procesného postupu na
hlavných pojednávaniach pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného

poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom
sa nedopustil žiadnych podstatných chýb v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por.

Napriek vyššie uvedenému, po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd dospel k
záveru, že napadnutý rozsudok, hoci je podrobne odôvodnený a reaguje na všetky námietky obhajoby

a tvrdenia obžalovanej, je potrebné zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por., pretože napadnutým
rozsudkom boli porušené ustanovenia Trestného zákona.

Súd I. stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania uznal
obžalovanú vinnou zo skutku uvedeného v obžalobe, keďže mal preukázané, že tento sa stal, má znaky

zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2, písm. e/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a že tento spáchala obžalovaná
Ing. Y. N..
V odôvodnení rozhodnutia súd I. stupňa uviedol, že z vykonaného dokazovania zistil, že obžalovaná
potom, čo poškodená spoločnosť odstúpila od zmluvy o dodávke elektrickej energie, túto naďalej
odoberala a za jej odber neplatila, o čom mala vedomosť, pričom sa snažila zvaliť vinu za tento stav

na svojho bývalého manžela D. N. tvrdiac, že ho splnomocnila zastupovaním firmy. Súd I. stupňa
vyhodnotil jej konanie ako úmyselné, pričom začiatok skutku vymedzil s prihliadnutím na skutočnosť,
kedy sa dozvedela o odstúpení od zmluvy a koniec skutku bol vymedzený dňom, kedy došlo k odpojeniu
odberného miesta. Súd I. stupňa konštatoval, že svojím konaním naplnila objektívnu i subjektívnu
stránku žalovaného trestného činu.

Nadriadený súd poznamenáva, že v prejednávanej veci bolo od začiatku trestného stíhania potrebné
vykonať dokazovanie k objasneniu základnej skutkovej otázky vyplývajúcej z ustanovenia § 119 ods. 1
písm. a/, písm. b/ Tr. por., teda či sa skutok stal, či má znaky trestného činu, kto tento skutok spáchal
a z akých pohnútok.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa názoru krajského súdu odsudzujúci výrok prvostupňového súdu nie je správny a zákonný a nemá
ani dostatočnú oporu vo vykonaných dôkazoch. V tejto súvislosti je nutné konštatovať, že dokazovaním
vykonaným na hlavných pojednávaniach pred súdom I. stupňa bolo síce preukázané spáchanie skutku
uvedeného v obžalobnom návrhu, no vykonané dokazovanie neumožňuje urobiť záver krajského súdu o

tom, že boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.
e/ Tr. zák., najmä pokiaľ ide o objektívnu a subjektívnu stránku a v dôsledku toho neboli naplnené ani
znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 212 ods. 4 písm. a/ Tr. zák.Podľa § 3 ods. 1 Tr. zák. trestný čin je kvalifikovaný ako pre spoločnosť nebezpečný čin, ktorého znaky
sú uvedené v tomto zákone.

Trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. sa dopustí páchateľ, ktorý
si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na
základe osobitného predpisu a spôsobí ním značnú škodu.

Pre naplnenie skutkovej podstaty uvedeného trestného činu je potrebné, aby boli súčasne splnené

všetky formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu.

V prejednávanej veci obžalovaná Ing. Y. N. od začiatku popísala svoje konanie ohľadne prejednávaného
skutku ako i celý priebeh skutkového deja, poprela však, že by tým došlo z jej strany k akémukoľvek
úmyslu spáchať trestný čin. Uviedla, že mala vedomosť o tom, že Západoslovenská distribučná, a.s.
odstúpila od zmluvy o dodávke elektrickej energie, v dôsledku čoho sa sama dostavila do kancelárie

elektrárni, kde jej bolo oznámené, že nie je možné s ňou uzatvoriť novú zmluvu, keďže má jej firma dlh
voči elektrárňam a že takúto zmluvu by bolo možné uzatvoriť iba na inú firmu. Z tohto dôvodu prenajala
priestory bitúnku spoločnosti C., s.r.o., ktorá následne uzavrela zmluvu s elektrárňami, avšak ani táto
elektrinu neplatila. K reálnemu odpojeniu elektrickej energie malo dôjsť už 11.04.2011, avšak jej bývalý
manžel D. N. sa mal dohodnúť s príslušným zamestnancom elektrárni, aby tak neurobili, že to dorieši.

Mala vedomosť o tom, že naďalej dochádzalo k odberu elektrickej energie a bola si vedomá aj toho,
že nikto za ňu neplatí.

Z dokazovania vykonaného pred súdom I. stupňa ako i zo znenia samotného skutku, ktorý sa kladie
obžalovanej za vinu, krajský súd nevzhliadol žiadne dôvody, pre ktoré by mohol dospieť k rovnakému

záveru ako súd I. stupňa v napadnutom rozsudku o vine obžalovanej G.. Y. N..

V posudzovanom prípade krajský súd zdôrazňuje najmä skutočnosť, že už zo samotnej skutkovej vety
vyplýva, že obžalovanej sa kladie za vinu iba skutočnosť, že neoprávnene bez platne uzavretej zmluvy
a bez úhrady používala elektrický prúd na prevádzku elektrických spotrebičov slúžiacich na výkon jej

podnikateľskej činnosti, v dôsledku čoho bola spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. spôsobená
škoda vo výške 51.532,01 eur. Žiadne iné konanie naplňujúce znaky objektívnej stránky žalovaného
zločinu nie je v skutkovej vete obžaloby vyjadrené a ani vykonanými dôkazmi nebolo preukázané. Nie
je tu vyjadrené, že by si cudziu vec (v danom prípade elektrický prúd) akýmkoľvek spôsobom prisvojila
a zmocnila. Naopak, je tu vyjadrená iba skutočnosť, že elektrickú energiu neoprávnene užívala bez

podpísanej zmluvy, čo však nemožno považovať za zmocnenie sa cudzej veci v zmysle príslušných
ustanovení Trestného zákona.

Podľa ustanovenia § 130 ods. 4 Tr. zák. prisvojením veci sa na účely tohto zákona rozumie odňatie veci
z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať

ako s vlastnou vecou.

Zmocnením sa veci je teda potrebné rozumieť neoprávnené fyzické dostanie veci, ktorú ešte nemá k
dispozícii, do svojej dispozičnej sféry, s úmyslom ponechať si ju a nakladať s ňou ako s vlastnou. Takáto
vec musí byť odňatá bez súhlasu vlastníka veci, prípadne s vedomím, resp. aspoň s uzrozumením s

tým, že takýto súhlas nemá.

Takéto skutočnosti neboli žiadnym z vykonaných dôkazov preukázané. Naopak v tejto súvislosti
treba uviesť, že obžalovaná iba používala elektrickú energiu, ktorá jej bola dodávaná poškodenou
spoločnosťou vediac, že spoločnosť obžalovanej nemá uzatvorenú platnú zmluvu na dodávku elektrickej

energie do týchto priestorov a to napriek tomu, že mohla kedykoľvek odber tejto elektrickej energie
ukončiť jej odpojením na úsekovom vypínači aj bez súčinnosti obžalovanej (ako v konečnom dôsledku
aj dňa 09.11.2012 urobila).

Podľa názoru krajského súdu sa obžalovaná vyššie uvedeným konaním nezmocnila elektrickej energie,

nakoľko túto už mala vo svojej moci, keď poškodenou spoločnosťou jej bola táto daná dobrovoľne do
dispozície a súčasne nebola od nej odpojená. Aj podľa ustálenej judikatúry by mohol byť predmetný
skutok posúdený ako krádež iba v prípade, ak by sa obžalovaná neoprávnene na elektrickú energiu
napojila bez vedomia elektrárni, t.j. jednalo by sa o čierny odber. Ak by zasiahla akýmkoľvek spôsobomdo elektromeru tak, aby tento vykazoval iný odber ako reálny, mohlo by dôjsť k spáchaniu trestného
činu podvodu. Avšak za tejto situácie, keď obžalovaná iba odoberala elektrinu bez zmluvy, resp. potom
ako bolo odstúpené zo strany elektrárni od zmluvy (t.j. bez právneho dôvodu), odoberala ju síce

neoprávnene, ale sa jej žiadnym spôsobom nezmocnila v zmysle príslušných ustanovení Trestného
zákona a preto sa jedná iba o občianskoprávny, resp. obchodnoprávny vzťah, ktorý nepresiahol agendu
civilného sporu.

Vtejtosúvislostikrajskýsúdpoukazujeajnato,žejeneprijateľné,abyobžalovanáznášalatrestnoprávne

následky za to, že poškodená spoločnosť dodáva elektrickú energiu na odberné miesto vediac, že
na toto nemá uzavretú platnú zmluvu o dodávke a v neposlednom rade nemôže znášať obžalovaná
trestnoprávne následky ani za to, že poškodenej spoločnosti trvalo takmer jeden a pol roka, kým došlo k
odpojeniu elektrickej energie, čo v jej prípade navýšilo výšku škody do takých rozmerov, že jej obžaloba
kládla za vinu spáchanie trestného činu krádeže v kvalifikovanej skutkovej podstate podľa § 212 ods.
4 písm. a/ Tr. zák.

Okrem uvedeného krajský súd konštatuje, že trestnoprávna represia, t.j. právne prostriedky trestného
práva je možné v konkrétnej veci použiť iba vtedy, keď ide o tak spoločensky neprijateľné konanie,
na ktoré nepostačuje uplatnenie zodpovednosti podľa iného právneho predpisu. Takto definovaným
princípom ultima ratio je zaistené, aby prostriedky trestného práva boli použité zdržanlivo tam, kde

iné právne prostriedky zlyhávajú, alebo nie sú dostatočne efektívne a preto trestné právo plní funkciu
krajného prostriedku vo vzťahu k ostatným právnym odvetviam. Správne preto aj odvolateľ vo svojom
odvolaní na vyššie uvádzané skutočnosti poukázal a krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s
jeho argumentáciou, že v danom prípade sa jedná iba o neoprávnený odber elektrickej energie bez
platne uzavretej zmluvy, za ktorý odber nebolo zaplatené, čo však zakladá iba občianskoprávny, resp.

obchodnoprávny vzťah medzi spoločnosťou obžalovanej a poškodenou spoločnosťou, ktorý je možné
riešiť prostriedkami civilného sporového konania.

V konečnom dôsledku poškodená spoločnosť si nárok na náhradu škody voči spoločnosti obžalovanej
aj uplatnila v civilnom konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 4Cb/64/2015, v ktorom

tento súd zaviazal obžalovanú na zaplatenie spotrebovanej energie poškodenej spoločnosti.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku žalovaného trestného činu, krajský súd poukazuje na ustanovenia §
15 Tr. zák., podľa ktorého trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,

alebo
b)vedel,žesvojímkonanímmôžetaképorušeniealeboohrozeniespôsobiť,apreprípad,žeichspôsobí,
bol s tým uzrozumený.

K tomuto je nutné konštatovať, že zavinenie ako vnútorný psychický vzťah páchateľa k podstatným

náležitostiam trestného činu sa musí vzťahovať na všetky podstatné skutočnosti, ktoré tvoria páchateľov
čin, pričom k naplneniu subjektívnej stránky úmyselného trestného činu, ktorým je i trestný čin krádeže,
nestačí iba, že páchateľ chcel konať úmyselne, ale je potrebné, aby úmyselne aj porušil alebo ohrozil
záujem chránený Trestným zákonom. Zavinenie je teda vybudované na vedomostnej a vôľovej zložke
a musí existovať v čase spáchania činu. V danom prípade nebola v čase spáchania skutku preukázaná

žiadna vedomosť obžalovanej, že by páchala trestný čin, ani žiadna vôľa k tomu smerujúca a nemožno
ani konštatovať, že by bola uzrozumená s tým, že sa dopúšťa trestného činu.

Z vyššie uvedených skutočností krajský súd zistil, že súd I. stupňa pri svojom rozhodovaní pochybil,
keď uznal obžalovanú vinnou zo spáchaného skutku, nakoľko konanie obžalovanej nenapĺňa znaky

skutkovej podstaty trestného činu krádeže a ani žiadneho iného trestného činu uvedeného v Trestnom
zákone.

Preto krajský súd, na rozdiel od súdu I. stupňa, dospel k záveru, že obžalovanú Ing. Y. N. je nutné
v zmysle § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodiť spod skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry

Komárno podanej na Okresný súd Komárno dňa 16.11.2015 pod sp. zn. 1Pv 683/12/4401 z dôvodu, že
tento skutok nie je trestným činom pre absenciu objektívnej a subjektívnej stránky skutkovej podstaty
trestného činu krádeže.Krajskýsúdpretovyhovelodvolaniuobžalovanejanapadnutýrozsudokzrušilvcelomrozsahupostupom
podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanú spod obžaloby oslobodil.

Krajský súd však poznamenáva, že sa nestotožnil s právnou argumentáciou obžalovanej spočívajúcou
v tvrdení, že za skutok nemôže byť právne zodpovedná z dôvodu, že všetky úkony za jej spoločnosť
vykonával jej bývalý manžel. Podnikateľská činnosť bola totiž vykonávala v jej mene, sama uviedla,
že v úvode ona jednala s elektrárňami, ona prenajala bitúnok inej spoločnosti domnievajúc sa, že sa
tým problém vyrieši a pokiaľ sa aj odvoláva na splnomocnenie, ktorým poverila všetkými úkonmi za

spoločnosť svojho bývalého manžela D. N., toto je datované až dňom 04.11.2011, pričom v obžalobe sa
jej kládol za vinu skutok z obdobia od 12.04.2011 do 09.11.2012.

Pokiaľ ide o škodu spôsobenú poškodenej spoločnosti Západoslovenská distribučná a.s., táto bola
predmetom civilného konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 4Cb/64/2015.

S poukazom na hore uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.