Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 3, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/182/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113234966
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4113234966.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov

JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v spore žalobkyne: I. O., nar. X.X.XXXX, bytom K., P., S.
XXX/X, zastúpená: Mgr. Libuša Repiská, advokátka, Nitra, Štúrova 21, proti žalovaným: 1. A. O., nar.
XX.X.XXXX, bytom K., X. XXX/XX, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. René Hudzovič, s.r.o., so
sídlom Nitra - Štefánikova tr. 49, 2. X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., P., S. č. XXX/X, 3. U. G., nar.
XX.X.XXXX, bytom K., X. XXX/XX, o vrátenie daru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Nitra zo dňa 1. februára 2016 č. k. 14C/250/2013-155, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej v 1/ rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Žalovaným v 2/ a 3/ rade nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 1. februára 2016 č. k. 14C/250/2013-155
(napadnutý rozsudok) zamietol žalobu a žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanej v 1/rade trovy právneho
zastúpenia vo výške 100%. Žalovaným v 2/ a 3/ rade náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa domáhala, aby súd zaviazal
žalovaných v 1/ - 3/ rade vydať jej nehnuteľnosti zapísané v Správou katastra K., kat. úz. P., obec K.,
okres K., LV č. XXX pod B1 v podiele 1/1 parcely registra "C", a to parc.č. XXXX/X - záhrady o výmere
469 m2, parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 468 m2 a nehnuteľnosti zapísané Správou katastra K.,
kat. úz. P., obec K., okres K., LV č. XXXX pod B1 v podiele 1/4 a pod B4 v podiele 1/4, spolu v podiele
1/2, a to parc. č. XXXX - záhrady o výmere 32 m2, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V žalobe uviedla, že dňa 12.7.2011 uzatvorila na Notárskom úrade JUDr. U. Q. darovaciu zmluvu, kde

ako darkyňa obdarovala svoje tri deti A. O., X. O. a U. G.. Predmetom daru boli nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXX a LV č. XXXX. So žalovaným v druhom rade a so žalovanou v treťom rade neustále
komunikuje, navštevujú ju a pomáhajú jej. Žalovaní v II. a III. rade sú jej oporou po psychickej, ale tak isto
fyzickej stránke. V prípade žalovanej v I. rade je chovanie a prístup v porovnaní so žalovaným v II. a III.
rade úplne odlišný. Po čase sa správanie rapídne zhoršilo voči nej, ktoré správanie vyvrcholilo úplným
odčlenením od jej osoby. Žalovaná v I. rade jej neposkytuje žiadnu pomoc v starobe a chorobe. Vznik
správaniazostranydcéryA.datujeod13.7.2012,odkedyjejzamedzilaprístupksvojimpeniazom.Dcéra

A. poberala opatrovateľský príspevok. Opateru mala realizovať po dobu 8 hodín denne. Po nejakej dobe
si začala všímať, že jej miznú peniaze z renty a iných príjmov z miest, na ktoré si ich osobne ukladala. Je
presvedčená, že predmetné peniaze zobrala žalovaná v I. rade. Svoju dcéru nevidela už viac ako rok.
O tom, že sa jej dcéra A. nachádza v blízkosti domu kde býva sa vždy dozvie od svojich blízkych osôb.Aj napriek tomu, že voči ostatným deťom nemá žiadne výhrady chce byť v smere svojho vlastníctva a
obdarovania svojich troch detí opatrnejšia a počkať ako sa budú ku nej správať po zvyšok môjho života.

3. Písomným podaním zo dňa 26.10.2015 právna zástupkyňa žalobkyne žiadala pripustiť zmenu petitu,
na pojednávaní dňa 18.1.2016 súd prvej inštancie uznesením pripustil zmenu petitu v znení: Žalovaná
v I. rade A. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, tr. bytom K. - S., X. č. XXX/XX je
povinná vydať žalobkyni I. O., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, tr. bytom K. - P., S. XXX/
X nehnuteľnosti zapísané v S. nehnuteľností vedené Okresným úradom K., Katastrálny odbor, kat. úz.

P., obec K., okres K., LV č. XXX, CKN, parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 469 m2 a parc. č. XXXX/
X - záhrady o výmere 468 m2 v podiele 1/3, nehnuteľnosti zapísané v Katastri nehnuteľností vedené
Okresným úradom K., Katastrálny odbor, kat. úz. P., obec K., okres K., LV č. XXXX, A., parc. č. XXXX
- orná pôda o výmere 32 m2 v podiele 1/6. Žalovaný v II. rade X. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, r.č.
XXXXXX/XXXX, tr. bytom K. - P., S. č. XXX/X je povinný vydať žalobkyni I. O., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX,
r.č. XXXXXX/XXX, tr. bytom K. - P., S. XXX/X nehnuteľnosti zapísané v Katastri nehnuteľností vedené

Okresným úradom K., Katastrálny odbor, kat. úz. P., obec K., okres K., LV č. XXX, D., parc. č. XXXX/X
- záhrady o výmere 469 m2 a parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 468 m2 v podiele 1/3, nehnuteľnosti
zapísané v Katastri nehnuteľností vedené Okresným úradom K., Katastrálny odbor, kat. úz. P., obec K.,
okres K., LV č. XXXX, A., parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 32 m2 v podiele 1/6, žalovaná v III. rade
U. G., rod. O., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, tr. bytom K. - S., X. č. XXX/XX je povinná vydať

žalobkyni I. O., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, tr. bytom K. - P., S. XXX/X nehnuteľnosti
zapísané v Katastri nehnuteľností vedené Okresným úradom K., S. odbor, kat. úz. P., obec K., okres
K., LV č. XXX, D., parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 469 m2 a parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere
468 m2 v podiele 1/3, nehnuteľnosti zapísané v Katastri nehnuteľností vedené Okresným úradom K.,
Katastrálny odbor, kat. úz. P., obec K., okres K., LV č. XXXX, A., parc. č. XXXX - orná pôda o výmere

32 m2 v podiele 1/6, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

4.Súdprvejinštancienazákladevykonanéhodokazovaniazistil,žepodľanotárskejzápisniceN127/201
NZ 25498/2011 spísanej dňa 12.7.2011 u notárky JUDr. U. Q. bola uzavretá darovacia zmluva medzi
darkyňou - žalobkyňou a obdarovanými - žalovanými v 1-3 rade. Darkyňa ako výlučný vlastník v podiele

1/1 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX , kat. územie P., parcely reg. C evidované ako parc. XXXX/X,
záhrady o výmere 469 m2 a parc.č. XXXX/X, záhrady o výmere 468 m2 daruje obdarovaným každému v
podiele 1/3 k celku. Ďalej je darkyňa podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v kat.úz. P. zapísaných
na LV č. XXXX v podiele 1/2 a to parcely reg. E evidované ako parc.č. XXXX, záhrady o výmere 32
m2, ktoré daruje obdarovaným každému v podiele 1/6 z celku. Obdarovaní predmetné nehnuteľnosti s

vďakou prijímajú.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný 2/ rade a žalovaná v 3/ rade písomne vyhlásili dňa
8.10.2013, že sa vzdávajú daru, ktorý dostali od matky I. O. prostredníctvom darovacej zmluvy.

6. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že podľa LV č. XXX., kat. územie P., sú žalovaní v 1 - 3 rade
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parc. XXXX/X, záhrady o výmere 469 m2 a parc.č. XXXX/
X, záhrady o výmere 468 m2 každý v podiely 1/3 k celku. Podľa LV č. XXXX sú žalovaní v 1 - 3 rade
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc.č. XXXX, záhrady o výmere 32 m2, každý v podiele
1/6 k celku.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 628 ods. 1, § 628 ods. 2, § 630 Občianskeho
zákonníka.

8. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba (návrh) nie je dôvodná.

Žalobkyňa voči žalovaným neurobila pred podaním žaloby právny úkon, ktorý by smeroval k vráteniu
daru, preto súd prvej inštancie mal za to, že tento bol obsiahnutý až v žalobe. Žalobkyňa ako dôvod
vrátenia daru voči žalovanej v 1/rade považovala to, že táto od 13.7.2012 zmenila správanie voči nej
ako matke, ktorú opatrovala a odvtedy sa o ňu nestará, nezaujíma, neposkytuje jej potrebnú pomoc. V
konaní bolo nesporne preukázané, že práve dňa 13.7.2012 došlo k rodinnému sporu, keď žalobkyňa

zistila, že jej zmizlo 200 eur, ktoré mala skryté v šijacom stroji a z uvedeného obvinila žalovanú v 1/
rade, ktorá mala mať prístup k jej peniazom. Následne došlo k hádkam a vzájomnému obviňovaniu, na
konfliktesazúčastňovalajžalovanýv2/radeasynžalobkyneB.Z..Keďžesapeniazenenašli,žalobkyňa
zostala doposiaľ v presvedčení, že peniaze jej zobrala žalovaná v 1/rade. Po uvedenom incidente opár dní žalovaná v 1/rade navštívila ešte žalobkyňu so synom, táto sa však s ňou nechcela rozprávať,
čo potvrdila sama žalobkyňa, ale aj B. Z.. Následne sa prestali stýkať. Žalovaná v 1/rade uvádzala,
že chcela matku ďalej navštevovať, ale táto ju nechcela vidieť, čo potvrdil aj jej syn B. Z., dokonca jej

kúpili darček k sviatku, ktorý následne skončil v smetnom koši. Tiež uviedla, že keď boli rodinné oslavy,
oslavovali oddelene, lebo matka sa jej vyhýbala, čo potvrdili aj ostatní účastníci konania, že v prípade
oslavy 50 - tky žalovaného v 2/rade oslavovali separé. Žalobkyňa zase uvádzala, že volala žalovanú
v 1/rade prostredníctvom dcéry U. - žalovaná v 3/rade, ale táto nemala záujem prísť. Z uvedeného je
zrejmé, že údajnou krádežou peňazí sa úplne rozvrátili vzťahy medzi matkou a dcérou, ktorá rodičov

opatrovala po dobu 11 rokov. Súd prvej inštancie však v konaní žalovanej v 1/rade nevzhliadol také
porušenie dobrých mravov voči darkyni, ktoré by odôvodňovali vrátenie daru. V danom prípade síce
žalovaná v 1/rade prestala matke - žalobkyni poskytovať potrebnú pomoc, avšak z dôvodu, že ju sama
matka obvinila z krádeže, vyhodila a nemala záujem sa s ňou rozprávať. Aj žalovaný v 2/rade potvrdil, že
rozvrat vzťahov medzi žalobkyňou a žalovanou v prvom rade spôsobilo to, že matka jej potom prestala
veriť. V konaní však nebol produkovaný žiaden dôkaz o tom, že by skutočne sumu 200 eur ukradla

žalobkyni práve žalovaná v 1/rade, nakoľko predmetná vec nebola šetrená políciou a preto domnienky
žalobkyne o tom, že to musela byť žalovaná v 1/rade sú len jej presvedčením a to aj s poukazom na to,
že o mieste kam si odkladala žalobkyňa peniaze vedeli viacerí členovia rodiny. Súd nemôže prihliadať
na subjektívny pocit a úsudok darcu. Čo sa týka ďalšej skutočnosti a to konfliktu na dvore žalobkyne
dňa 1.5.2015, keď došlo ku konfliktu medzi ďalšími členmi rodiny a žalovaná v 1/rade sa nezaujímala

o zdravotný stav žalobkyne, tieto skutočnosti boli irelevantné, nakoľko súd prvej inštancie sa zaoberal
skutkovými dôvodmi vytýkanými v žalobe - ako výzve na vrátenie daru a nie správaním členov rodiny
a účastníkov v priebehu konania.

9. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že v prípade, že by sama žalobkyňa, ktorá obvinila žalovanú

v 1/rade z krádeže urobila krok k zmiereniu a osobne ju oslovila, keď pritom žalovaná v 1/rade pravidelne
chodila okolo jej domu pracovať do záhrady, by zrejme ani nedošlo k tomuto súdnemu konaniu. Je pritom
zaujímavé, že rovnako matka i dcéra trpeli týmto konfliktom, napriek tomu však k uzmiereniu za ostatné
roky nedošlo. Čo sa týka žalovaných v 2/ a 3/ rade, žalobkyňa nemala žiaden dôvod žiadať od nich
vrátenie daru, keď ako sama priznala, títo sa voči nej správajú dobre a poskytujú jej potrebnú pomoc.

Zákonným znakom domáhania sa vrátenia daru je práve to, že obdarovaný kvalifikovaným spôsobom
porušuje dobré mravy voči darcovi a členom jeho rodiny. Toto vo vzťahu k žalovaným v 2/ a 3/ rade
nebolo ani preukázané ani zo strany žalobkyne tvrdené, preto súd prvej inštancie považoval žalobu aj
voči nim za nedôvodnú. V prípade, že žalovaní v 2/ a 3/ rade chcú vrátiť žalobkyni dar, musia tak urobiť
iným spôsobom a nie žalobou žalobkyne o vrátenie daru.

10. S poukazom na uvedené bol súd prvej inštancie toho názoru, že v danej veci nedošlo zo strany
žalovanej v 1/ rade jej správaním k porušeniu dobrých mravov vo vzťahu k žalobkyni práve z dôvodu
osobitých okolností daného prípadu, preto návrh zamietol. Rovnako tak aj zo strany žalovaných v 2/ a
3/ rade, kde nebolo preukázané žiadne porušenie dobrých mravov.

11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalobkyňu zaviazal
zaplatiť žalovanej v 1/rade trovy právneho zastúpenia vo výške 100% podľa § 151 ods. 7 OSP, nakoľko
do vyhlásenia rozsudku tieto trovy neboli vyčíslené a právny zástupca žalovanej v 1/rade si ich uplatnil.
Vo vzťahu k žalovaným v 2/ a 3/ rade rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si

žiadne trovy neuplatnili a ani im zo spisu nevyplývajú.

12. Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a
žalobe vyhovieť. Podľa jej názoru sa jej podarilo zniesť dôkazné bremeno v smere dôvodnosti vrátenia
daru žalovanou v 1. rade, jej správanie možno posudzovať ako veľký nevďak voči nej ako darkyni.

Vytkla súdu prvej inštancie, že sa zaoberal výlučne konfliktom v súvislosti s odcudzením jej finančných
prostriedkov. Podľa jej názoru v konaní bolo preukázané, že správanie žalovanej v 1. rade k nej je v
príkrom rozpore s dobrými mravmi. Uviedla, že súd prvej inštancie sa nezaoberal výpoveďou svedka R.
O. v časti popisu priebehu rekonštrukcie nehnuteľnosti, ktorú obýva, a to ohľadne navádzania žalovanou
v 1. rade, aby ju oklamal a aby jej stotožnil vyššiu cenu za materiál ako v skutočnosti bola. Argumentácia

žalovanejv1.rade,žepredmetnásituáciasaodohrala3-4rokyspätne,niejepodľajejnázorurelevantná
obrana, pretože už vtedy mali všetci vedomosť ako bude prerozdelený majetok. Ďalej uviedla, že miesto
kde mala uschované finančné prostriedky bolo známe iba jej a žalovanej v 1. rade. Tvrdenie syna
žalovanej v 1. rade, že každý vedel o tom mieste, sa nezakladá na pravde. Poukázala na to, že ona akoprvá neobvinila žalovanú v 1. rade z krádeže, ale práve žalovaná v 1. rade ako prvá povedala, že ona
to nebola. Vytkla súdu prvej inštancie, že napriek rozsiahlym svedeckým výpovediam v jej prospech,
ustálil dôvody pre zamietnutie žaloby len na výpovediach žalovanej v 1. rade a jej syna. Poukázala na

to, že žalovaná v 3. rade uviedla, že už na druhý deň po incidente bola žalovaná v 1. rade v darovanej
záhrade (kuchyni) vysmiata, grilovala bez toho, aby ju zavolala. Poprela, že by sa so žalovanou v 1.
rade nechcela stretnúť, alebo že by ju vyháňala. Svedkovia potvrdili, že sa všetci, aj žalovaná v 1.
rade spolu rozprávali o vzniknutej situácii. Avšak žalovaná v 1. rade z jej domácnosti ušla. Poprela, že
by niekedy synovi žalovanej v 1. rade povedala, že nemá záujem vidieť jeho mamu. To tvrdili iba

žalovaná v 1. rade a jej syn, z ostatných svedeckých výpovedí je zrejmé, že som odlúčením veľmi trpela
a že sa niekoľkokrát prostredníctvom blízkych snažila, aby žalovaná v 1. rade za ňou prišla. Podľa jej
názoru výpoveď svedkyne B. W. nemá žiadnu výpovednú hodnotu, pretože je jej kamarátkou a v jej
domácnosti nebola už tri roky, nie je priamym svedkom, všetky skutočnosti má z počutia od žalovanej
v 1. rade. Svedkyňa na pojednávaní dňa 07.10.2015 tvrdila, že sa žalovaná v 1. rade zaujímala o jej
zdravotný stav polroka až rok spätne, pričom žaloba bola podaná dňa 14.10.2013, teda ani nemohlo

ísť o opravdivý záujem, ale len o účelové konania po podaní žaloby. Žalovanú v 1. rade niekoľkokrát
volala k sebe prostredníctvom žalovaných v 2. a 3. rade, ona nie je schopná ísť za ňou, nevie sama
prejsť ani z izby do izby. Uviedla, že veľmi ťažko znáša vyjadrenie žalovanej v 1. rade, že jej nebude
utierať riť, že sa jej bude ťažko umierať a že má v predmetnej nehnuteľnosti iba právo dožiť. Uviedla,
že nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že skutočnosti, ktoré nastali v priebehu súdneho konania

sú pre rozhodnutie irelevantné. Podľa jej názoru sú to okolnosti, ktoré preukazujú bezcitné a arogantné
správanie sa žalovanej v 1. rade voči nej. I incident, ktorý sa odohral počas súdneho konania preukazuje
absolútny nezáujem žalovanej v 1. rade o jej osobu. Keď mala vážne zdravotné problémy, žalovaná v
1. rade odišla bez toho, aby jej poskytla pomoc, nepočkala ani na rýchlu zdravotnú pomoc. Pokiaľ ide
o lekárske potvrdenie zo dňa 05.02.2015, zistila u obvodnej lekárky, že táto žalovanú v 1. rade videla a

počula po prvýkrát v deň vystavenia potvrdenia a že táto jej uviedla, že potvrdenie potrebuje pre sociálnu
poisťovňu, kvôli sociálnym dávka, nakoľko sa ona o ňu stará a má problémy s vyplácaní dávok. Aj
ostatné dôkazy ako napríklad prehlásenia sú nevieryhodné, zo strany žalovanej v 1. rade zmanipulované
a nezakladajúce sa na pravde. Taktiež nie je pravdou, že by vyhodila darček do koša, žalovaná v 1. rade
prispôsobuje skutočnosti pre podporu svojich tvrdení, fotka nemá výpovednú hodnotu. Ďalej uviedla, že

syn žalovanej v 1. rade mal snahu ovplyvňovať svedka R. O. a prehlásenie p. Q. bolo poskytnuté až
na treťom pojednávaní, pričom ide o bývalého priateľa dcéry žalovanej v 1. rade. Záverom žalobkyňa
uviedla, že žalovaná v 1. rade svojim správaním zneužívala jej osobu za účelom seba obohacovať,
neposkytuje jej potrebnú pomoc v chorobe a starobe po dobu viac ako 3 roky. Vytýka jej bezcitné a veľmi
ubíjajúce konštatovania a správanie, stratila kvôli tomu chuť do života, je zranená a sklamaná.

13. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná v 1. rade, žiadala napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že predpokladom uplatnenia § 630 OZ je správanie,
ktorým obdarovaný voči darcovi hrubo porušuje dobré mravy. Podľa súdnej praxe hrubým porušením
dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie.

Správanie obdarovaného je potrebné posudzovať objektívne. Právo darcu nevzniká na základe prostej
nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo
strany obdarovaného. Posúdenie okolností konkrétneho prípadu sa nemôže viazať len na hodnotenie
správania obdarovaného, ale je potrebné zohľadniť aj nevhodné správanie darcu. Ďalej uviedla, že
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala, že by sa k nej správala spôsobom hrubo

porušujúcim dobré mravy. Vykonané dôkazy nasvedčujú tomu, že žalobkyňou tvrdené skutočnosti sú
len jej domnienkami, ničím nepodloženými úvahami v rovine subjektívnych pocitov. Bolo preukázané,
že to bola práve žalobkyňa, ktorá ju len na základe svojich ničím nepodložených domnienok obvinila
z krádeže peňazí, ktorá ju aj napriek viac ako desaťročnej starostlivosti o ňu vyhodila z domu a ktorá
odmietala s ňou sa čo i len rozprávať a nieto ešte stretnúť. Práve incident vyvolaný žalobkyňou v

súvislosti s údajnou krádežou peňazí spôsobil rozvrátenie rodinných vzťahov matky a dcéry. Súd prvej
inštancie sa touto tvrdenou skutočnosťou musel zaoberať, aby zistil, či žalobkyňou tvrdené jej konanie
sa objektívne prejavilo, či k nemu objektívne prišlo a tiež z dôvodu nutnosti posudzovať aj správanie
žalobkyne ako darkyne. Obvinenie žalobkyne, vyhodenie z domu, odmietanie jej osoby, malo na ňu
traumatizujúcedopadyaneustáletýmtrpí.PokiaľideosvedkaR.O.,zjehovýpovedenevyplynuližiadne

relevantné skutočnosti, v podstate sa nevedel vyjadriť k rozhodným skutočnostiam. Nie je pravdou, že
by ho navádzala, aby žalobkyňu oklamal. Naviac táto skutočnosť nie je uvedená vo výzve na vrátenie
daru, preto ak by aj nastala, súd nemohol na ňu prihliadnuť. Takéto údajné konanie (vylákanie finančných
prostriedkov) by nebolo v príkrom rozpore s dobrými mravmi, nešlo by o hrubé porušenie dobrýchmravov. Takéto konanie však rozhodne poprela. Ďalej uviedla, že je samozrejmé, že keď žalobkyňa
vytýkala odcudzenie peňazí a smerovala pritom na ňu vyčítavé pohľady, tak ona spontánne povedala
na svoju obranu, že ona to predsa nebola. Poukázala na to, že žalobkyňa na preukázanie svojich

tvrdení navrhla jediného svedka a to R. O., z ktorého výpovede nevyplývajú žiadne tvrdenia, ktoré by
preukazovali dôvodnosť žaloby. Výpovede svedkov B. Z. a B. W. naopak tvrdenia žalobkyne vyvracajú.
Uviedla, že žalovaní v 2. a 3. rade konajú v zhode so žalobkyňou v snahe dosiahnuť revidovanie
vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam a táto okolnosť ovplyvňuje pravdivosť ich tvrdení. Dôkazom o
snahe revidovať vlastnícke vzťahy je aj skutočnosť, že žalobkyňa podala návrh na obnovu konania v

dedičskej veci po poručiteľovi R. O., jej návrh bol zamietnutý. Podľa jej názoru okolnosti oslavy sú v
predmetnej veci irelevantné. Ďalej uviedla, že tvrdenie žalobkyne o vyjadrení svedkyne W., že sa o ňu
nezaujímala, nie je pravdivé, svedkyňa nič také na pojednávaní neuviedla, naopak, uviedla, že asi pred
tromi rokmi jej mama povedala, že ju nechce vidieť. Bolo preukázané, že nikdy sa nevyjadrila v takom
smere o žalobkyni ako ona prezentuje, z výpovede žalovanej v 3. rade vyplýva, že tvrdené vyjadrenia
mal učiniť jej syn (ale v inom kontexte). Poukázala na to, že skutočnosti, ktoré nastali v priebehu konania,

neboli obsiahnuté vo výzve darcu - žalobkyne na vrátenie daru, preto sa titulom týchto okolností nemôže
v konaní úspešne domáhať vrátenia daru. Okolnosti, ktoré uviedla žalobkyňa ako dôvod na vrátenie
daru ani nemožno považovať za okolnosti, v ktorých by bolo možné vzhliadnuť hrubé porušenie dobrých
mravov. K lekárskej správe sa vyjadrila, že nezrovnalosti boli vysvetlené na pojednávaní dňa 05.02.2015
a týkali sa toho, že došlo k preberaniu ambulancie pôvodného lekára MUDr. Z. na novú obvodnú lekárku

MUDr. Q.. U MUDr. Z. sa pravidelne informovala na zdravotný stav žalobkyne. Poukázala na to, že práve
u žalobkyne boli potvrdené sklony ku krivým výpovediam, keďže z priestupkového spisu vo veci R. O. pre
priestupok voči B. Z. vyplýva, že žalobkyňa nepravdivo vypovedala v prospech R. O.. Záverom uviedla,
že o žalobkyňu ako matku i o otca sa niekoľko rokov starala a je vylúčené, aby po 11 rokoch starostlivosti
o žalobkyňu sa k tejto správala tak ako to opisuje.. Zmenu postoja žalobkyne si nevie vysvetliť ničím

iným ako len snahou jej súrodencov o získanie väčšieho podielu na rodinnom majetku.

14. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou konania, v zákonom stanovenej
lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP,

prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenia povinnosti
ustanovenej v § 319 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci použitím Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do

30.06.2016. Následne bol prijatý nový procesný predpis - Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý
zákonom č. 160/2015 Z.z., a ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a vychádza z princípu aplikácie
procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom
jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

17. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

18. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajeodôvodnenátým,žeodvolací

súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súduprvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba
dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.

20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne
vec posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi
súdu prvej inštancie, so zisteným skutkovým stavom i právnym posúdením veci. Súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými pre vec relevantnými skutočnosťami, svoje rozhodnutie kvalifikovane zdôvodnil

v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Vzhľadom k tomu odvolací súd nemá potrebu dôvody súd prvej inštancie
doplniť a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny podľa ust. § 387
ods. 1 CSP potvrdil. Odvolací súd poukazuje na tvrdenia žalovanej v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu
žalobkyne týkajúce sa najmä výkladu zákonných ustanovení o vrátení daru, ktoré sú relevantné
a správne, a taktiež ďalšie dôvody uvedené vo vyjadrení korešpondujú s výsledkami vykonaného
dokazovania.

21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že žalobkyňa nezaslala
žalovaným, najmä žalovanej v 1. rade žiadnu výzvu na vrátenie daru. Ustanovenie § 630 OZ umožňuje
osobitný spôsob zániku právneho vzťahu, ktorý môže darca vyvolať tým, že jednostranným úkonom
vyzve obdarovaného na vrátenie daru. Darca tak môže urobiť vtedy, keď sa obdarovaný správa k nemu
alebo členom jeho rodiny spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. V prípade, ak žalobkyňa výzvu na

vrátenie daru nezaslala, považuje sa za túto výzvu žaloba na vrátenie daru podaná na súde. Žalobkyňa
ako dôvody vrátenia daru v žalobe uviedla, že žalobkyňa v 1. rade jej neposkytuje žiadnu pomoc v
chorobe a starobe, nenavštevuje ju, opateru mala realizovať 8 hodín denne, niekedy neprišla vôbec, aj
pár dní, alebo prišla a riešila si svoje veci (práca v záhrade), po nejakej dobe si všimla, že jej miznú
peniaze z miest, na ktoré ich odkladala a je presvedčená, že ich zobrala žalovaná v 1. rade, nikdy nemala

o ňu skutočný záujem, nevidela ju už rok. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že voči žalovaným v 2. a 3. rade
nemá žiadne výhrady, tak sa predtým javila aj žalovaná v 1. rade, preto chce byť opatrnejšia a ohľadne
darovania nehnuteľností počkať ako sa k nej jej deti budú správať po zvyšok jej života. Iba tieto dôvody
vymedzené žalobkyňou ako dôvody na vrátenie daru, môžu byť relevantnými pre posúdenie dôvodnosti
podanej žaloby.

22. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa podala žalobu až po roku odkedy došlo k narušeniu
vzťahov so žalovanou kvôli žalobkyňou tvrdenej krádeži peňazí. Teda až po roku od tejto údajne
skutočnosti žalobou vyzvala žalovanú v 1. rade na vrátenie daru. Ak v tej súvislosti malo dôjsť aj k
vážnemu narušeniu vzťahov a nevhodnému správaniu žalovanej v 1. rade voči žalobkyni, potom je

zarážajúce, že nežiadala vrátenie daru bezprostredne ale až po roku.

23. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno, nepreukázala svoje tvrdenia. Krádež peňazí ničím nepreukázala a už tobôž to, že peniaze
odcudzila práve žalovaná v 1. rade. Nepreukázala, že peňažné prostriedky v tvrdenej sume skutočne

mala, že boli na konkrétnom mieste a že boli odcudzené. Pokiaľ došlo k odcudzeniu peňazí, bolo by
logické, ak by krádež oznámila na polícii, čo však žalobkyňa neurobila. Tvrdenia žalobkyne sú rozporné,
uviedla, že peniaze boli odcudzené vo štvrtok, ona to zistila v piatok. Žiadnym spôsobom nevysvetlila
ako dospela k tomu, že k odcudzeniu malo dôjsť vo štvrtok, keď ona to zistila až v piatok. Naviac
právny zástupca žalobkyne uviedol, že peniaze boli odcudzené v deň, keď si ich žalobkyňa uložila,

tiež nevysvetlil ako k takému záveru dospel. Žalovaná tvrdila, že tam vtedy bola iba žalovaná v 1.
rade. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný v 2. rade býval spolu so žalobkyňou, nachádzal
sa teda bežne v jej domácnosti a v tom čase bol u nej aj syn žalovanej v 3. rade. Potom nie je
možné konštatovať, že v domácnosti žalobkyne sa nachádzala výlučne žalovaná v 1. rade a preto by
sa mala žalobkyňa domnievať, že peniaze mohla odcudziť iba ona. Bezpochýb však iba na základe

subjektívnych domnienok žalobkyne bez relevantného dôkazu nemožno dospieť k záveru, že peniaze
odcudzila žalovaná v 1. rade (ak by odcudzenie žalobkyňa aj preukázala). Odvolací súd poukazuje na
to, že vo výpovediach žalobkyne sú rozpory a nejasnosti. Tvrdila, že najprv sa jej stratilo 100 eur (boli
odcudzené) a že to neriešila, čakala a pozorovala všetkých. Odcudzenie tejto sumy žalobkyňa vôbec
neriešila ani v žalobe, ani v konaní, ani v rodine. Uviedla tiež, že na danom mieste mala uložených 6

zelených bankoviek a potom tam boli už len 4. Avšak celkovo jej malo byť odcudzených 300 eur.

24. Ďalším dôvodom na vrátenie daru malo byť nevhodné správanie žalovanej v 1. rade voči žalobkyni
a nezáujem o ňu. Nevhodné správanie musí mať určitú závažnú intenzitu a musí ísť o dlhotrvajúcejšie,prípadne opakované nevhodné správanie obdarovaného. Žalobkyňa nepreukázala takéto nevhodné
správanie žalobkyne v 1. rade. Uviedla iba jeden prípad nevhodného správania, ktorý mal spočívať
v nevhodnom slovnom vyjadrení žalovanej v 1. rade voči žalobkyni. V takom prípade nemožno

konštatovať, že zo strany žalovanej v 1. rade ako obdarovanej išlo o nevhodné správanie voči žalobkyni
ako darkyni takej intenzity a rozsahu, ktoré by mohlo byť dôvodom na vrátenie daru.

25. Pokiaľ ide o ďalší dôvod - nezáujem žalovanej v 1. rade o žalobkyňu, v tomto smere odvolací
súd zdôrazňuje, že tým, že žalobkyňa obvinila žalovanú v 1. rade (či už priamo alebo nepriamo)

z krádeže peňazí, došlo k narušeniu vzťahov medzi nimi ako aj celou rodinou. Narušenie vzťahov
nezavinila výlučne žalovaná v 1. rade, jej správanie bolo reakciou na obvinenie z krádeže, pričom jej
vina nebola ničím preukázaná. Nemožno jej potom vyčítať, že sa prestala o žalobkyňu starať a chodiť
do jej domácnosti. Žalobkyňa tvrdila, že odkazovala žalovanej v 1. rade po žalovaných v 2. a 3. rade,
aby sa prišla porozprávať. Žalobkyni nič nebránilo zavolať žalovanej v 1. rade na mobilný telefón a tak
jej sama povedať, aby za ňou prišla, prípadne sa s ňou porozprávať telefonicky. Žalovaný v 2. rade v

konaní uviedol, že žalobkyňa potom už od žalovanej v 1. rade nič nechcela.

26. Odvolací súd sa tiež stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie ohľadne nedôvodnosti žaloby
ohľadne žalovaných v 2. a 3. rade, keďže žalobkyňa od nich požadovala vrátiť dar iba formálne bez
reálnych dôvodov, dokonca v žalobe uviedla, že sa s nimi stretáva a voči nim nemá žiadne výhrady.

Potom je nevysvetliteľné, že obaja uviedli, že nemajú výhrady k vráteniu daru.

27. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP a úspešnej žalovanej v 1. rade priznal náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaným v 2. a 3. rade
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože im žiadne trovy nevznikli.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).