Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Prvostupňové nenapadnuté… Judgement was issued on Thursday, November 9, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/299/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715212460
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715212460.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu

CALDERSHOT FINANCE LTD., so sídlom 788-790 Finchley Road, London NW11 7TJ, United Kingdom,
číslo spoločnosti 5843605, zastúpený Mgr. Dagmar Lupínkovou, advokátkou, so sídlom Mladá Boleslav,
Táborská 966/5, spolupracujúca na území SR s JUDr. Margit Keszegh, advokátkou, so sídlom Jókaiho
24, 945 01 Komárno, proti žalovanému P. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y..M. XXXX/XX, XXX XX N.,
zastúpený Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, o
zaplatenie 215.875,94 Kč s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 31.8.2015 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa 26.8.2015, ktorou sa domáhal
žalobca toho, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 215.875,94 Kč spolu so zákonným úrokom
z omeškania vo výške 10,75 % ročne od 26.9.2008 do zaplatenia a tiež nahradiť trovy konania.
Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že dňa 30.5.2006 uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu
eBanka, a.s. (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) zmluvu o poskytovaní bankových a ďalších
služieb, ktorou mu bol zriadený bežný účet č.XXXXXXXXXX/XXXX. Spolu s touto zmluvou bola

uzavretá aj zmluva o vydaní a používaní platobnej karty. Tiež právny predchodca žalobcu uzavrel
so žalovaným formu elektronického bankovníctva dňa 2.2.2007. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č.XXXX/XXXXXX/XXXXXXXX/SU, na základe ktorej mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške
80.000,- Kč. Tiež právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným formou elektronického bankovníctva
dňa 10.8.2007 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.XXXX/XXXXXX/XXXXXXXX/SU, na základe ktorej
mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 20.000,- Kč. Právny predchodca žalobcu uzavrel
so žalovaným formou elektronického bankovníctva dňa 17.10.2007 zmluvu o spotrebiteľskom úvere

č.XXXX/XXXXXX/XXXXXXXX/SU, na základe ktorej mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške
93.000,- Kč. Tiež právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným formou elektronického bankovníctva
dňa 18.3.2008 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.XXXX/XXXXXX/XXXXXXXX/SU, na základe ktorej mu
bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 50.000,- Kč. K všetkým týmto úverovým vzťahom žalobca
uviedol, že zo strany žalovaného boli úvery čerpané a poukázané na účet žalovaného. Vzhľadom k
opakovaným porušeniam podmienok vyplývajúcich z predmetných zmlúv o spotrebiteľských úveroch,
spočívajúcich najmä v nedodržovaní termínu splátkových kalendárov, zaslal právny nástupca eBanky

a.s. - Raiffeisenbank a.s. (zlúčenie právneho predchodcu žalobcu so spoločnosťou Raiffeisenbank a.s.,
IČ: 49240901, čím došlo k zániku spoločnosti eBanka a.s. bez likvidácie) žalovanému oznámenia o
okamžitej splatnosti poskytnutých úverov, v ktorých bol vyčíslený dlh žalovanému na tam uvedené
konkrétne sumy s tým, že na výzvu veriteľa žalovaný tieto svoje dlhy neuhradil. Následne zmluvou opostúpení pohľadávky zo dňa 25.9.2008 previedla Raiffeisenbank a.s. svoje pohľadávke týkajúce sa
žalovaného na spoločnosť AB - CREDIT a.s. s tým, že táto firma sa svojich nárokov voči žalovanému
domáhala žalobou podanou rozhodcovskému súdu dňa 17.6.2009, v súlade s rozhodcovskou doložkou

uvedenou vo vyššie uvedených zmluvách o spotrebiteľských úveroch v článku XIV. ods. 7. Na základe
tejto doložky potom bol vydaný rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom dňa 16.12.2009 rozhodcovský
nález sp.zn. 524/2009 rA, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2009 a bol vykonateľný dňa
2.1.2009. Podľa tohto rozhodcovského nálezu bol žalovaný povinný uhradiť žalobcovi AB - CREDIT
a.s. čiastku 215.875,94 Kč s príslušenstvom a náklady rozhodcovského konania. Keďže žalovaný

pohľadávku veriteľa neuhradil, bol podaný návrh na nariadenie exekúcie pre vymoženie pohľadávky.
Svoju pohľadávku z titulu rozhodcovského nálezu previedol veriteľ AB - CREDIT a.s. zmluvou o
postúpení pohľadávky uzavretou dňa 7.10.2013 na žalobcu. Žalobca vstúpil do exekučného konania
na miesto veriteľa s tým, že uznesením Obchodného súdu pre Prahu 5 zo dňa 1.4.2011 č.j. 14 EXE
1031/2010-18 bola nariadená exekúcia na majetok žalovaného a jej vykonaním bol poverený JUDr.
Juraj Podkonický, PhD., súdny exekútor Exekútorského úradu pre Prahu 5. V rámci exekučného

konania bol žalovanému uznesením súdneho exekútora zo dňa 23.4.2014 ustanovený opatrovník,
ktorý dňa 10.6.2014 podal proti uzneseniu Obvodného súdu pre Prahu 5 o nariadení exekúcie na
majetok povinného odvolanie. Uznesením Mestského súdu v Prahe zo dňa 29.10.2014 bolo napadnuté
rozhodnutieObvodnéhosúduprePrahu5zmenenétak,ženávrhnanariadenieexekúciebolzamietnutý.
Dňa 3.12.2014 podal žalobca návrh k rozhodcovskému súdu na pokračovanie v konaní. Na základe

tohto návrhu vyslovil rozhodca JUDr. Radim Kuchta uznesením zo dňa 17.3.2015 sp.zn. 524/2009 rA
nedostatok právomoci vec rozhodnúť a konanie bolo zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 22.4.2015. Za takejto situácie teda žalobca podľa svojho vyjadrenia nemal inú možnosť, ako
domáhať sa svojho nároku podaním predmetnej žaloby.

2. Súd vydal dňa 27.4.2016 platobný rozkaz sp.zn.10C/299/2015-71, ktorý bol žalovanému doručený
dňa 9.5.2016 a proti ktorému podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor zo
dňa 24.5.2016, doručený súdu prostredníctvom faxu v ten istý deň a nasledujúci deň t.j. 25.5.2016 aj
poštou, v ktorom okrem iného uviedol, že nárok žalobcu považujú v celom rozsahu za nedôvodný, s
poukazom na to, že je v celom rozsahu premlčaný a týmto vzniesli námietku premlčania. Poukázali

pritom na fakt, že rozhodca JUDr. Kuchta nemal na základe rozhodcovskej doložky, na ktorú poukázal
žalobca k vydaniu rozhodcovského rozhodnutia právomoc, keďže Mestský súd v Prahe ako odvolací
súd konštatoval na strane 3 predmetného uznesenia, že rozhodcovská doložka na základe ktorej bolo
v rozhodcovskom konaní rozhodnuté, je absolútne neplatná. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.3.2012 sp.zn.6Cdo/1/2012, ako i na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo

dňa 29.1.2015 sp.zn.3Cdo/27/2011. Uviedli, že žalobca si uplatnil svoj nárok touto žalobou oneskorene
po uplynutí premlčacej lehoty, keď poukázali na ustanovenie § 101 OZ, ako i na ustanovenie § 5b
zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako i na ustanovenie § 112 OZ. Tiež uviedli, že žalobca
sa domáhal zaplatenia dlžnej istiny spolu s úrokom z omeškania s tým, že istinu považuje za splatnú
dňa 25.9.2008. Dňa 26.9.2008 začala plynúť premlčacia doba, ktorá je trojročná. Práva a povinnosti

vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa teda premlčali dňom 26.9.2011, pričom skutočnosť,
že žalobca sa domáhal svojho nároku súdnou cestou prostredníctvom rozhodcovského súdu nie je
rozhodujúca a nemožno ju považovať za okolnosť, ktorá by mala za následok spočívanie premlčacej
dobyatozdôvodu,žežalobcaneuplatnilsvojeprávaupríslušnéhoorgánu,takakotopredpokladá§112
OZ. V tejto súvislosti poukázali aj na rozhodnutie Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11.6.2014

sp.zn.8C/151/2014, ako aj rozhodnutie Krajského súdu Košice zo dňa 21.10.2014 sp.zn.6Co/116/2014.
Z týchto dôvodov žiadal žalovaný, aby súd žalobu zamietol. Zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov
konania titulom trov právneho zastúpenia.

3.Dňa1.8.2016bolonatunajšísúddoručenévyjadreniežalobcukodporužalovanéhozodňa27.7.2016,

v ktorom okrem iného uviedol prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že s podaným odporom
nesúhlasí, predovšetkým poukázal na skutočnosť, že v predmetnej veci má byť aplikované právo Českej
republiky, keď svoj názor oprel o ustanovenie článku 3 ods. 1 Rímskeho dohovoru o práve rozhodnom
pre záväzky zo zmlúv z 19.6.1980, ktorá sa aplikuje na zmluvy uzavreté po 1.júli 2006, ako i na článok
4 tohto dohovoru. Poukázali na to, že právnym titulom pre vymáhanie žalovanej sumy sú zmluvy o

spotrebiteľských úveroch, ktoré boli uzavreté v Českej republike a žalovaný sa v tej dobe na území
Českej republiky zdržoval, konkrétne na adrese Praha 5 - Zbraslav, Neumannova 24. Tiež poukázali na
to, že v článku 14 časť G III. Obchodných podmienok eBanky a.s., platný v dobe uzavretia predmetných
zmlúv sa dohodli na tom účastníci, že právne vzťahy medzi nimi sa riadia právnym poriadkom Českejrepubliky. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.2MCdo/16/2014 zo
dňa 27.8.2015. Vyslovili názor, že vzhľadom k okolnostiam posudzovaného prípadu, kedy žalobca
neporušil žiadnu právnu povinnosť a svoj nárok uplatnil v čas v rozhodcovskom konaní v súlade s

vtedy obvyklou praxou a vo vymáhaní riadne pokračoval a to z dôvodu, že žalovaný porušil svoju
povinnosť dojednanú zmluvami, žalovaným vznesená námietka premlčania je v rozpore s dobrými
mravmi. Podľa ich názoru vznesenie námietky premlčania zo strany žalovaného je výrazom zneužitia
práva na úkor žalobcu, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil. V tejto súvislosti odkázal
na rozsudok Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 27.6.2013 sp.zn.60ICM/113/2013 a rozsudok

Krajského súdu v Plzni zo dňa 25.10.2013 sp.zn.155ICM/372/2013. Trvali na tom, že všeobecné súdy sú
povolané k tomu, aby v každom jednotlivom prípade vyložili či nedošlo alebo došlo právnym úkonom k
zásahudodobrýchmravov.Žalobcauviedol,žejehopohľadávkasapremlčalavovšeobecnejštvorročnej
premlčacej dobe podľa § 397 Obchodného zákonníka. Pohľadávka sa stala splatnou dňa 13.9.2008,
teda nasledujúci deň potom čo uplynula 10-dňová lehota k uhradeniu zosplatneného úveru (výzva k
uhradeniu pohľadávky bola žalovanému doručená dňa 2.9.2008). Žalobca sa rozhodcovskou žalobou

domáhal svojho nároku rozhodcu už 17.6.2009, rozhodcovský nález bol vydaný 16.12.2009 a exekúcia
bola okresným súdom nariadená dňa 1.4.2011, teda necelé dva a pol roka po splatnosti pohľadávky.
Zmyslom inštitútu premlčania je okrem iného motivovať veriteľa k tomu, aby svoju pohľadávku vymáhal
bez zbytočného odkladu a s jej vymáhaním nečakal neobmedzenú či neprimerane dlhú dobu. Žalobca
potom v tomto prípade pri vymáhaní svojej pohľadávky postupoval bez zbytočného odkladu a dosiahol

nariadenie exekúcie s dostatočným predstihom pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby a preto
mu nie je možné vytknúť, že by s vymáhaním pohľadávky nepatrične otáľal. Žalobca potvrdil, že
svoju pohľadávku uplatnil u rozhodcu, ktorého právomoc nebola daná, ale aj Najvyšší súd ČR vo
svojom rozhodnutí sp.zn.31Cdo/1945/2010 zmienil, že právne názory na danú vec boli odlišné. Jednak
odkázal na uznesenie vrchného súdu v Prahe sp.zn.12Cmo/496/2008 zo dňa 28.5.2009 a tiež uznesenie

Najvyššieho súdu zo dňa 31.7.2008 sp.zn.32Odo/2282/2008 zo dňa 31.7.2008, ktorý umožňoval
stanoviť v rozhodcovskej zmluve spôsob ako majú byť osoby rozhodcov určené a ich počet. Právny
názor teda ohľadne rozhodcovských doložiek v dobe jej dojednania, ako i v dobe jej uplatnenia u
rozhodcu nebol taký jednoznačný, ako sa to môže javiť pri spätnom pohľade s tým, že naviac ani dnes
nie je judikatúra nehybná. Navyše aj Obvodný súd pre Prahu 5 podľa tohto rozhodcovského nálezu

nariadil exekúciu. Bolo by teda neprimeranou požiadavkou na žalobcu, aby po vyšpecifikovaní judikatúry
znovu ohľadne tej istej pohľadávky podával žalobu u riadneho súdu, pričom je len možné špekulovať,
či by s ohľadom na dobu podania tej žaloby bolo či nebolo konanie zastavené pre prekážku už veci
rozhodnutej. Zotrvali na názore, že žalobca postupoval pri vymáhaní svojej pohľadávky bez zbytočného
omeškania a premlčacia doba tak u jeho pohľadávky uplynula s ohľadom na zmenu judikatúry vo veciach

rozhodcovských doložiek. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalobca zotrval na podanej žalobe v plnom
rozsahu, keďže podľa ich názoru žalovaným uplatnená námietka premlčania sa prieči dobrým mravom
z dôvodu, že ide o zneužitie práva na úkor žalobcu, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil
a voči nemu by za takejto situácie zánik nároku na plnenie v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol
neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s

dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil.

4. Dňa 26.8.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa
26.8.2016, v ktorom okrem iného uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že v predmetnej veci
by malo byť aplikované právo Českej republiky. Pokiaľ žalobca odkazoval na predmetné zmluvy o

spotrebiteľských úveroch, kde bola uvedená ako adresa na zasielanie výpisov pre žalovaného adresa
v Prahe, z čoho žalobca vyvodzoval, že sa jednalo o adresu, na ktorej sa v tom čase obvykle zdržoval,
žalovaný poukázal na zmluvu o poskytovaní bankových a ďalších služieb zo dňa 30.5.2006, kde je
uvedenáadresajehotrvaléhopobytunaSlovensku.Keďžetátozmluvabolauzavretáakoprvá,považuje
ju za nadradenú voči ďalším zmluvám o spotrebiteľských úveroch, ktoré boli následne uzavreté.

Uvedenie adresy trvalého pobytu na predmetných zmluvách je podľa jeho názoru dostatočným dôkazom
otom,žeČeskárepublikanebolajehoobvyklýmmiestompobytuazoskutočnostíuvádzanýchžalobcom
nie je možné ustáliť, že sa žalovaný ako osoba prevažne zdržoval na území ČR. Pokiaľ žalovaný
poukazoval na obchodné podmienky jeho právneho predchodcu, namietol, že sú voči nemu neplatné,
nakoľko na nich absentuje jeho podpis a teda nie je možné z nich vyvodzovať voľbu rozhodného práva.

V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Žilina zo dňa 29.5.2014 sp.zn.6Co/182/2014.
Na základe týchto skutočností trval na tom, že rozhodným právom je právo Slovenskej republiky, kde
má trvalý pobyt a zároveň sa tu zdržuje prevažnú časť roka. Uviedol, že rozporuje tvrdenie žalobcu, že
neporušil žiadnu právnu povinnosť, keďže si žalobca uplatnil svoj nárok na nepríslušnom súde, nakoľkorozhodcovský súd nemal právomoc konať. Tiež vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že námietka
premlčania je v rozpore s dobrými mravmi a je výrazom zneužitia práva na úkor žalobcu, keďže samotný
zákon mu právo vzniesť námietku premlčania priznáva. V tejto súvislosti spochybnil odkazy žalobcu na

judikatúru Českej republiky, keďže predmetné rozhodnutia, v ktorých mala byť riešená otázka zneužitia
práva, či rozporu s dobrými mravmi vo vzťahu k námietke premlčania, sa v oboch žalobcom citovaných
rozhodnutiach týkalo úpadcov, resp. dlžníkov v úpadku a preto nie je možné aplikovať tieto rozhodnutia
súdovbezďalšiehonasúdenúvec.Vprvomradepoukázalnato,žežalovanýniejevúpadku,nevediesa
voči nemu konkurzné konanie a v čase uzatvárania zmlúv so žalobcom vystupoval, aj naďalej vystupuje

v pozícii spotrebiteľa. Nevyhlásil na seba konkurz, ani sa žiadnym iným spôsobom nevyhýbal konaniu
vedenému voči nemu rozhodcovským súdom. Z týchto dôvodov podľa neho teda žalobca nemôže tvrdiť,
že využitím legitímneho práva na vznesenie námietky premlčania koná v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa jeho názoru, pokiaľ má právo ochrániť slabších bolo by práve v rozpore s dobrými mravmi, keby
sa „predĺžila“ premlčacia doba žalobcu na vymáhanie jeho pohľadávky. Totiž každý kto by žaloval svoju
pohľadávku nesprávne resp. nestihol ju žalovať, by sa mohol odvolávať na tzv. „zmätok v systéme“,

nakoľko ani slovenský, ani český právny poriadok nepozná inštitút navrátenia premlčacej doby, nemožno
žalobcovetvrdenieuznať.Nazáverpoukázalnato,žerozhodcovskúdoložkudoobchodnýchpodmienok
a zmlúv zapracoval práve žalobca a preto nemohol postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby
zabezpečil vymožiteľnosť svojich pohľadávok, keď do zmluvy vložil absolútne neplatnú rozhodcovskú
doložku a táto skutočnosť by mu mala byť na ťarchu. Opätovne žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú

zamietol.

5. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 26.10.2016, ktoré následne odročil na deň 9.11.2016
z dôvodu žiadosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý sa v danom čase mal zdržiavať v zahraničí. Na
pojednávanie dňa 9.11.2016 sa nedostavil žalobca, dostavil sa právny zástupca žalobcu, ktorý mal

doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Taktiež sa nedostavil žalovaný, dostavil
sa právny zástupca žalovaného, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a
včas. Súd postupoval v súlade s § 180 C.s.p., keď vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v
neprítomnosti žalobcu a žalovaného.

6. Súd na tomto pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré boli predložené stranami
sporu do súdneho spisu v priebehu konania, a to: Zmluvu o poskytovaní bankových a ďalších služieb
zo dňa 30.5.2006 z č.l.10, osobný účet, základné nastavenie z č.l.11, podpisový vzor z č.l.12, Zmluvu
o vydaní a používaní platobnej karty z č.l.13-14, žiadosť o nastavenie, zmenu nastavenie, zrušenie
služby GSM banking z č.l.15, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 2.2.2007 z č.l.16-21, list zo dňa

30.8.2008 z č.l.22, Zmluvu o postúpení pohľadávky z č.l.23, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa
10.8.2007 z č.l.24-29, list zo dňa 30.8.2008 z č.l.30, Zmluvu o postúpení pohľadávky z č.l.31, Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.10.2010 z č.l.32-37, list zo dňa 30.8.2008 z č.l.38, Zmluvu o postúpení
pohľadávky z č.l.39, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.3.2008 z č.l.40-45, list z č.l.46, Zmluvu o
postúpení pohľadávky z č.l.47, Rozhodčí nález sp.zn.524/2009 z č.l.48, Zmluvu o postúpení pohľadávky

zo dňa 7.10.2013 z č.l.39, Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.jednacie 30Co/427/2014-66 č.l.50-53,
Návrh na pokračovanie v konaní zo dňa 3.12.2014 z č.l.54-55, Uznesenie sp.zn.524/2009 rA z č.l.56-57,
Všeobecné obchodné podmienky z č.l.93-100, oboznámil sa s prednesmi právnych zástupcov strán
sporu, pričom zistil tento skutkový stav.
Z prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu

pridržal podanej žaloby zo dňa 26.8.2015 a tiež ich ďalších písomných vyjadrení a nad rámec toho
k veci uviedol, že v čase keď sa uzatvárali predmetné úverové zmluvy v zmysle § 397 Obchodného
zákonníka platil pre tieto zmluvy režim Obchodného zákonníka, vrátane štvorročnej premlčacej doby
a keď spočítal obdobia počas ktorých prebiehalo konanie na rozhodcovskom súde resp. bola táto
záležitosť riešená v rámci exekúcie, mal za to, že po tieto doby premlčacia doba spočívala a teda

z tohto pohľadu by premlčacia doba ešte ani neuplynula. Konkrétne totiž na rozhodcovskom súde
bolo vedené konanie od 17.6.2009 do 16.12.2009 a následne bola táto záležitosť riešená v rámci
exekúcie, konkrétne od 1.4.2011 do 29.10.2014 a opätovne o tom bolo konané v rámci rozhodcovského
konania od 3.12.2014 do 17.3.2015. Na záver uviedol, že žiadajú aby súd žalobe vyhovel v celom
rozsahu, keďže medzi stranami nebolo sporné a v konaní bolo aj jednoznačne preukázané, že žalovaný

uzavrel predmetné zmluvy s právnym predchodcom žalobcu. Úvery, ktoré boli na základe týchto zmlúv
poskytnuté, boli žalovaným riadne čerpané a s poukazom na tieto skutočnosti mal za to, že námietka
premlčania vznesená žalovaným je, s odkazom práve na správanie žalovaného, ktorý neuhrádzal vzmysle zmluvných dojednaní úvery, v rozpore s dobrými mravmi. Pre prípad úspechu si uplatnil nárok
na náhradu trov konania.
Zprednesuprávnehozástupcužalovanéhonapojednávanísúdokreminéhozistil,žesavcelomrozsahu

pridržali svojich písomných vyjadrení a na záver k veci uviedli, že skutočnosť, že si žalobca uplatňoval
svoj nárok na rozhodcovskom súde je irelevantná vo vzťahu k spočívaniu premlčacej lehoty s poukazom
na to, že práve nárok nebol uplatňovaný na príslušnom orgáne. Trvali na tom, že neexistoval exekučný
titul a teda nemohlo dôjsť ani k spočívaniu premlčacej lehoty, nárok bol ku dňu podania žaloby na
tomto súde dňa 31.8.2015 už premlčaný a z týchto dôvodov žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť,

s poukazom na vznesenú námietku premlčania. Zároveň opätovne trvali na názore, že vec sa má riešiť
podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a nie Českej republiky s odkazom na dôvody, ktoré
podrobne špecifikovali v ich doterajších vyjadreniach.
ZdokladovZmluvaoposkytovaníbankovýchaďalšíchslužiebzodňa30.5.2006,Osobnýúčet-základné
nastavenie, podpisový vzor zo dňa 30.5.2006 Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty, žiadosť o
nastavenie, zmenu nastavenia, zrušenie služby GSM banking / mobilný elektronický kľúč, Zmluva o

spotrebiteľskom úvere zo dňa 2.2.2007, registračné číslo XXXX/XXXXXX/XXXXXXXX/SU, Zmluva o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.8.2007, registračné číslo XXXX/XXXXXX/XXXXXXXX/SU, Zmluva o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.10.2007, registračné číslo XXXX/XXXXXX/XXXXXXXX/SU, Zmluva o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.3.2008, registračné číslo XXXX/XXXXXX/XXXXXXXX/SU súd okrem
iného zistil, že boli uzavreté medzi firmou eBanka a.s., IČ: 00562246 ako bankou a žalovaným ako

klientom s tým, že pokiaľ v záhlaví týchto zmlúv je uvedené trvalé bydlisko je tam uvádzaná adresa
žalovaného na Slovensku a v dokladoch kde je uvádzaná napr. adresa na zasielanie výpisov resp.
kontaktná adresa na žalovaná je uvádzaná adresa v Českej republike.
Z listov zo dňa 30.8.2008 súd zistil, že mali byť zasielané firmou Raiffeisenbank a.s. žalovanému vo
vzťahu k jednotlivým zmluvám o spotrebiteľských úveroch s tým, že sa jedná o predžalobné výzvy,

ktorými bolo oznámené predčasné, okamžité zosplatnenie predmetných úverov, pričom dlžné sumy mali
byť uhradené najneskôr do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia tejto výzvy.
Zo Zmlúv o postúpení pohľadávky zo dňa 25.9.2008 súd zistil, že boli uzavreté medzi firmou
Raiffeisenbank a.s., IČ: 49240901 ako postupcom a firmou AB - CREDIT a.s., IČ: 40522610 ako
postupníkom s tým, že sa odkazuje v nich na Rámcovú zmluvu o postupovaní pohľadávok zo dňa

3.9.2007 a týmito zmluvami boli postúpené tam špecifikované pohľadávky voči žalovanému.
Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 7.10.2013 súd zistil, že ako postupca je tu uvedená firma AB -
CREDIT a.s., IČ: 40522610 a ako postupník je tu uvedený žalovaný s tým, že sa odkazuje na už uzavretú
rámcovú zmluvu o postupovaní pohľadávok medzi zmluvnými stranami zo dňa 15.12.2008, pričom touto
zmluvou o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému na základe právneho

titulu rozhodcovského nálezu sp.zn. 524/2009 rAze zo dňa 16.12.2009, keď ako výška pohľadávky ku
dňu 30.9.2013 je uvedená istina 215.875,94 Kč.
Z rozhodcovského nálezu sp.zn. 524/2009 rA zo dňa 16.12.2009 súd zistil, že bolo vydané v
právnej veci žalobcu AB - CREDIT a.s., IČ: 40522610 a žalovaného P. H., nar. XX.XX.XXXX o
zaplatenie 215.875,94 Kč s príslušenstvom vydaný rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom s tým, že tento

rozhodcovský nález nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2009 a bol vykonateľný od 2.1.2009 s tým,
že týmto rozhodnutím bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu 215.875,94 Kč spolu s tam
špecifikovaným príslušenstvom, ako i trovy konania.
Z uznesenia Mestského súdu v Prahe zo dňa 29.10.2014 č.k.30Co/427/2014-66 súd zistil, že
bolo rozhodnuté tak, že návrh oprávneného na nariadenie exekúcie na majetok povinného podľa

rozhodnutia nálezu sp.zn. 524/2009 rA vydaného rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom dňa 16.12.2009
k uspokojeniu pohľadávky oprávneného vo výške 215.875,94 Kč spolu s príslušenstvom, zamietol, s
tým, že v tomto konaní bolo rozhodované o odvolaní povinného proti uzneseniu Obvodného súdu pre
Prahu 5 zo dňa 1.4.2011 č.j. 14EXE/1031/2010-18.
Z návrhu na pokračovanie v konaní zo dňa 3.12.2014 súd zistil, že bol podaný právnym zástupcom

žalobcu JUDr. Radimovi Kuchtovi, ktorým žiadal, s poukazom na uznesenie Mestského súdu v
Prahe zo dňa 29.10.2014, ktorým bolo uznesenie Obvodného súdu pre Prahu 5 zmenené tak,
že návrh oprávneného na nariadenie exekúcie podľa predmetného rozhodcovského nálezu bol
zamietnutý, pričom dôvodom pre zamietnutie návrhu na nariadenie exekúcie bola absolútna neplatnosť
rozhodcovskej doložky, na základe ktorej rozhodca vydal predmetný rozhodcovský nález, v dôsledku

čoho nemal rozhodca k vydaniu rozhodcovského nálezu podľa zákona č.216/1994 Sb. právomoc, aby
sa v rozhodcovskom konaní pokračovalo a bolo vydané konečné rozhodnutie, v zmysle ustanovenia
§ 23 zákona o rozhodcovskom konaní, keďže na pôvodné rozhodnutie rozhodcu sa má nahliadať ako
keby nebolo vydané, avšak takýmto rozhodnutím nemôže byť rozhodcovské konanie ukončené.Z uznesenia zo dňa 17.3.2015 sp.zn. 524/2009 rA, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.4.2015
súd zistil, že bolo vydané rozhodcom JDUr. Radimom Kuchtom, ktorým vyslovil nedostatok vlastnej
právomoci v predmetnej veci a konanie bolo zastavené.

Zo Všeobecných obchodných podmienok eBanky a.s., ktoré nadobudli platnosť a účinnosť dňa
24.5.2006 súd okrem iného zistil, že v časti G III. bod 14 je uvedené, že právne vzťahy vzniknuté medzi
bankou a klientom v súvislosti s vedením účtu a vykonávaním akýchkoľvek operácií alebo služieb na
účtoch uvádzaných v týchto obchodných podmienkach sa riadi právnym poriadkom Českej republiky.

7. Podľa článku 3 ods. 1 Rímskeho dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky zo dňa 19.6.1980
(ďalej len „Rímsky dohovor“) oddiel II. článok 3 Voľba rozhodného práva ods. 1, zmluva sa spravuje
právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná alebo musí dostatočne
spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť
právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
Podľa článku 4 Rozhodné právo pri absencii voľby ods. 1 veta prvá Rímskeho dohovoru, v rozsahu,

v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3, zmluva sa spravuje právnym
poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu.
Podľa článku 4 ods. 2 veta prvá Rímskeho dohovoru s výhradou ustanovenia odseku 5 tohto článku,
platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý mal uskutočniť
plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy alebo v prípade zapísanej

alebo nezapísanej právnickej osoby, svoju ústrednú správu.
Podľa § 403 ods. 1 zákona č.513/1991 Sb. Obchodní zákoník (ďalej len „český Obchodný zákonník“),
promlčecí doba přestává běžet, jestliže věřitel zahájí na základě platné rozhodčí smlouvy rozhodčí řízení
způsobem stanoveným v rozhodčí smlouvě nebo v pravidlech, jimiž se rozhodčí řízení řídi.
Podľa § 2 ods. 3 zákona č.89/2012 Sb. Občanský zákonník (ďalej len „český Občiansky zákonník“),

výklad a použití právního předpisu nesmí být v rozpore s dobrými mravy a nesmí vést ke krutosti nebo
bezohledností urážející obyčejné lidské cítění.
Podľa § 580 ods. 1 českého Občianskeho zákonníka, neplatné je právní jednání, které se příčí dobrým
mravům, jakože právní jednání, které odporuje zákonu, pokut to smysl a účel zákona vyžaduje.
Podľa § 547 českého Občianskeho zákonníka, právní jednávaní musí obsahem a účelem odpovídat

dobrým mravům i zákonům.
Podľa § 391 ods. 1 českého Obchodného zákonníka, u práv vymáhatelných u soudu začíná běžet
promlčecí doba ode dne, kdy právo mohlo být uplatněno u soudu, nestanovili tento zákon něco jiného.
Podľa § 397 českého Obchodného zákonníka, nestanovíli zákon pro jednotlivá práva jinak, činí
promlčecí doba čtyři roky.

8. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba nie je dôvodná.
Pokiaľ ide o otázku rozhodného práva, súd ustálil, že v súdenej veci je potrebné aplikovať ako
rozhodné právo právo Českej republiky, a to práve s poukazom na vyššie citované ustanovenia

Rímskeho dohovoru, keď podľa názoru súdu nedošlo k voľbe rozhodného práva medzi účastníkmi
zmluvy, nakoľko súd má zato, že ustanovenie, na ktoré odkazoval žalobca vo všeobecných obchodných
podmienkach, nie je možné jednoznačne uplatniť aj pre zmluvy o spotrebiteľských úveroch, od ktorých
odvodzoval žalobca svoj nárok uplatnený v tomto konaní, avšak súd má za to, že najužšiu väzbu
mali predmetné úverové zmluvy s právnym poriadkom Českej republiky, a to jednoznačne vo vzťahu k

právnemu predchodcovi žalobcu, avšak aj vo vzťahu k žalovanému, keďže súd sa nestotožnil s obranou
žalovaného, že v zmluvách bola uvedená adresa trvalého pobytu a teda nebolo preukázané, že mal
na území Českej republiky obvyklý pobyt, pretože práve na predmetných zmluvách a iných s nimi
súvisiacich dokumentov bola ako korešpondenčná resp. kontaktná adresa uvádzaná adresa žalovaného
v Českej republike, a žalovaný nijakým iným spôsobom nepreukázal, že by na území Českej republiky

nemal obvyklý pobyt.
Vo vzťahu k samotnému nároku uplatneného žalobcom v predmetnej žalobe, žalovaný v podanom
odpore proti platobnému rozkazu vzniesol námietku premlčania, na základe čoho sa touto musel súd
primárne zaoberať, pričom súd posúdil vznesenú námietku premlčania za dôvodnú a to z nasledovných
dôvodov. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetné pohľadávky sa stali splatnými dňa 13.9.2008 s

poukazom na predčasné zosplatnenie jednotlivých úverov, ktoré si žalovaný vo forme predžalobných
výziev prevzal dňa 2.9.2008 a po uplynutí dodatočne poskytnutej 10 dňovej lehoty k uhradeniu
zosplatnených úverov, tak ako to vyplýva z vyjadrenia samotného žalobcu v podaní zo dňa 27.7.2016.
Pokiaľ súd teda aj vychádza z premisy, že predmetné zmluvné vzťahy sa považujú za tzv. „absolútneobchody“ a je potrebné na ne aplikovať príslušné ustanovenia českého Obchodného zákonníka, súd
z toho vyvodil, že premlčacia doba, ktorá je v zmysle citovaných ustanovení štvorročná, uplynula dňa
13.9.2012 a nakoľko žaloba bola na tunajšom súde podaná až dňa 31.8.2015, tak ako to vyplýva z

došlej pečiatky tunajšieho súdu, pohľadávka žalobcu je premlčaná a vzhľadom na žalovaným vznesenú
námietku premlčania súd nemal inú možnosť ako žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Súd sa totiž
nestotožnil s tvrdením žalobcu v tejto súvislosti, že premlčacia doba ešte neuplynula, vzhľadom k
tomu, že táto spočívala, s poukazom na predtým prebiehajúce rozhodcovské konanie na českom
rozhodcovskom súde, resp. následne tam prebiehajúce exekučné konanie, nakoľko súd poukazuje na

vyššie citované znenie § 403 ods. 1 českého Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého premlčacia doba
prestáva plynúť len v prípade ak veriteľ zaháji na základe platnej rozhodcovskej zmluvy rozhodcovské
konanie, avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Mestský súd v Prahe určil, že predmetná
rozhodcovská doložka, na základe ktorej bolo zahájené rozhodcovské konanie, je absolútne neplatná
a teda rozhodca, ktorý konal v rámci rozhodcovského konania, na základe tejto absolútne neplatnej
rozhodcovskej doložky nemal k vydaniu rozhodcovského nálezu právomoc.

Pokiaľ žalobca následne tvrdil, že pre prípad keby si súd neosvojil názor, že premlčacia doba neuplynula,
má súd vychádzať z toho, že vznesená námietka premlčania nemôže obstáť s poukazom na dobré
mravy, keďže je s nimi v rozpore, súd sa s týmto právnym názorom nestotožnil, keď súd v tejto súvislosti
poukazuje na to, že všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v SR ani ČR neobsahujú
vymedzenie pojmu dobré mravy. Ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na

okolnosti konkrétnej posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale
prostredníctvom toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto
spôsobom k prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom
dobrých mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší
súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 1682/2007 uviedol, že „Právny úkon sa prieči dobrým

mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných
vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami
mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém,
ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným
pravidlám slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských,

kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné
historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“
Súd po zhodnotení okolností a konkrétnosti súdenej veci nedospel k záveru, že by vznesenie námietky
premlčania v tomto prípade bolo v rozpore s dobrými mravmi. Súd takéto právo dlžníkovi priznáva, bolo
teda uplatnené v súlade so zákonom a súd predovšetkým zdôrazňuje fakt, že predmetnú rozhodcovskú

doložku do jednotlivých zmlúv uzavretých medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vložil
práve právny predchodca žalobcu a preto práve jemu má byť dané na ťarchu resp. žalobcovi, na ktorého
boli postúpené príslušné práva z predmetných zmlúv, že tieto rozhodcovské doložky trpeli absolútnou
neplatnosťou, v dôsledku čoho celé rozhodcovské konanie a rozhodnutie v ňom vydané je nulitné a
podľa názoru súdu nemôže znášať následky, ktoré v dôsledku toho vznikli žalovaný v tom zmysle,

že by v skutočnosti došlo k predĺženiu premlčacej lehoty o niekoľko rokov. Pokiaľ žalobca poukazoval
na to, že nebola jednotná judiktatúra v rámci Českej republiky v rozhodnom období, pokiaľ ide o
posudzovanie rozhodcovských zmlúv resp. doložiek, bol to práve on resp. jeho právny predchodca, kto
mal a mohol si predmetnú pohľadávku uplatniť včas na príslušnom súde, prípadne aspoň z opatrnosti
podať takúto žalobu v rámci plynutia premlčacej doby a napr. takéto konanie navrhnúť prerušiť do

právoplatného rozhodnutia v rámci exekúcie ohľadne návrhu oprávneného na nariadenie exekúcie.
Navyše súd poukazuje na to, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, kde ochrana spotrebiteľa ako
slabšej strany v konaní je zvýraznená, čo jednoznačne platí aj pre prípad posúdenia vznesenej námietky
premlčania.

9. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného
sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalovaný v celom rozsahu úspešný v tomto konaní, bol mu
priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta

prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,

2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.