Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/111/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615221321
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7615221321.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
O. Ď. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Z.
D.S.dieťaťarodičovĽ.Ď.nar.XX.X.XXXXbývajúcejvZ.D.S.naH.X.O.XX/XaO.Ď.nar.XX.XX.XXXX
bývajúceho v Z. D. S. na ulici H. X. O. XX/X v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému
dieťaťu na čas do rozvodu o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 15P
367/2015-38 z 26.10.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného otca pre mal. O. Ď.

nar. X.X.XXXX.

Mení vo výroku o dlžnom výživnom tak, že otec je povinný zaplatiť dlžné výživné 800 Eur za obdobie od
1.7.2016 do 31.10.2016 naraz v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku..

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 26.10.2016 č.k. 15P 367/2015-38 zveril maloletého O. Ď. nar.
X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a
spravovať jeho majetok v bežných veciach. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého O. výživným
200€mesačne,ktoréjepovinnýplatiťmatkevždydo15.dňavmesiacivopredpočnúcdňom1.7.2016do

budúcna. Dlžné výživné 800 € za obdobie od 1.7.2016 do 31.10.2016 povolil otcovi splácať v mesačných
splátkach 50 € spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Styk otca s maloletým
neupravil. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Proti výroku rozsudku o určení výživného a spôsobe zaplatenia dlžného výživného podala v zákonnej
lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa. Vyslovila presvedčenie, že konajúci súd nevyhodnotil
dostatočne príjmy a výdavky otca maloletého dieťaťa a v dôsledku toho schopnosť otca platiť výživné

vo vyššom rozsahu ako určil. Poukázala na skutočnosť, že otec platí nájomné vo výške 550 € a jeho
priateľka platí poplatky za energie vo výške 350 € z čoho je zrejmé, že otec maloletého dieťaťa platí
viac a dopláca tak na svoju priateľku namiesto toho, aby peniaze použil na výživné pre maloleté dieťa.
Poukázala aj na skutočnosť, že otec určitú dobu platil výživné 300 € mesačne, preto je presvedčená,
že túto sumu je schopný platiť aj naďalej. V súvislosti s výškou určeného výživného uviedla, že z
priemerného mesačného zárobku otca v priemere 1.200 € mesačne spolu s odmenami je určené výživné
vo výške 200 € nízke a nie je v záujme maloletého dieťaťa. Poukázala aj na skutočnosť, že otec so

svojou priateľkou sa presťahovali do väčšieho, drahšieho bytu, čo považuje za účelové konanie, pričom
finančné výdavky spojené s väčším bytom opätovne mohol poukázať na výživu dieťaťa. Žiadala, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a určil výživné 300 € mesačne a dlžné výživné je otec
povinný zaplatiť najneskôr v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.3. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletého dieťaťa. K odvolacím námietkam uviedol,
že jeho priemerný čistý mesačný zárobok je 1.200 € a nevyhnutné mesačné náklady sú 914 € až

924 € z čoho vyplýva, že na samotné živobytie mu ostáva 300 €. Z tejto sumy preto nie je schopný
platiť výživné 300 € mesačne tak, ako to žiada matka. Výživné vo výške 200 € je nadhodnotené a za
primerané výživné považuje sumu 150 € mesačne. Konkrétne uviedol mesačné náklady 550 € nájomné,
prenájom auta, ktoré potrebuje nevyhnutne na dochádzku do zamestnania 134 €, náklady na cestu 40
€, platba za telefón, ktorý platí maloletému synovi 40 € až 50 € a spotrebný úver platí mesačne 150 €.

Poukázal na konanie matky, ktorá mu navrhla, že ho vyplatí z ich spoločného trojizbového prerobeného
a zariadeného bytu vo výške 12.000 € a v tom prípade bude súhlasiť s výživným vo výške 200 € mesačne
a nebude podávať odvolanie proti rozsudku. Nakoľko s týmto návrhom nesúhlasil, z dôvodu výrazne
podhodnotenej sumy za vyplatenie trojizbového bytu v lokalite, v ktorej bývajú, rozhodla sa konať tak,
že podáva odvolanie. Toto odvolanie otec považuje za účelové a vypočítavé zo strany matky.

4. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Uviedla, že vyjadrenie považuje za
irelevantné, keďže otec vo svojom vyjadrení rieši otázku bezpodielového spoluvlastníctva, čo s určením
výživného nesúvisí. Vyslovila presvedčenie, že výživné 300 € pre maloleté dieťa vzhľadom k príjmu otca
je primerané. Navrhla preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a vyhovel návrhu
o zvýšenie výživného 300 € mesačne.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

6. Výrok súdu prvej inštancie o výchove a styku odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť,
preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 367 ods. 2 CMP).

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav,

posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o výživnom pre
maloletého O.. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, vyhodnotil dôkazy
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na
všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci a zistený stav správne právne
posúdil podľa ustanovení Zákona o rodine. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými

v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a matka ani v priebehu
odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie
o výživnom pre maloleté dieťa. V súvislosti s vyjadrením otca odvolací súd poukazuje na ust. § 62
ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď otec
splní vyživovaciu povinnosť a prispieva v primeranej miere na potreby svojho dieťaťa. Každý rodič má

povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dodáva, že konajúci súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a svoju vyživovaciu povinnosť si v prevažnej miere
plní osobnou starostlivosťou, preto pre rozhodnutie o vyživovacej povinnosti tohto povinného rodiča nie

je rozhodujúci jeho príjem, ale jeho vlastné schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Určené výživné
musí zodpovedať tak odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj schopnostiam, možnostiam a
majetkovýmpomerompovinnéhorodičavovzájomnejsúvislostisprávomdieťaťapodieľaťsanaživotnej
úrovni svojich rodičov. Odvolací súd rovnako ako konajúci súd po dôslednom posúdení zisteného
skutočného stavu veci dospel k záveru, že určené výživné súdom prvej inštancie v rozsahu 200 € je

primerané schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča - otca. K odvolacím
námietkam matky týkajúcim sa nedôvodnosti vynaložených nákladov, ktoré otec prezentoval vo svojej
výpovedi a tiež vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky, dodáva, že odvolací súd správne zohľadnil len
tie výdavky, ktoré sú pre existenciu otca žijúceho v zahraničí nevyhnutné tak z hľadiska zabezpečeniasi svojej vlastnej existencie, ako aj z hľadiska zabezpečenia si svojho príjmu a bývania, preto správne
prihliadol na nájomné a cestové, ktoré otec musí uhrádzať v záujme udržania si práce a bývania. Preto
vychádzajúc z takto dôsledne vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru a určeniu výživného

v rozsahu 200 €, ktoré aj odvolací súd v danom prípade považuje z hľadiska všetkých kritérií pri určení
výživného za dostatočné a primerané. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie
vo výroku o určení výživného ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods.
2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia
a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd podľa § 388 CSP v časti výroku o dlžnom výživnom zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
a v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP zaviazal otca zaplatiť dlžné výživné do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, pretože vzhľadom ku charakteru predmetu konania, ktorým je určenie výživného pre maloleté
dieťa a dĺžku konania, by nebolo spravodlivé určiť dlhšiu lehotu splatnosti aj preto, že ide o výnimku
zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do troch dní. Odvolací súd pri rozhodovaní

o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom prihliadol aj na skutočnosť, že matka pri uspokojovaní potrieb
maloletého nebola zvýhodnená splátkami, ale musela tieto potreby uspokojovať postupne tak, ako
vznikali a navyše sa javí byť účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie
peňažných prostriedkov v prospech maloletého dieťaťa.

10. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.