Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 10, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 61P/168/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215213746
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1215213746.11

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II sudkyňou Q.. K. X., vo veci starostlivosti súdu o maloletého H. R., N..
XX.XX.XXXX, t.č. umiestneného v Detskom domove Holíč, Rodinné domky 1, Holíč, zastúpeného
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava,
dieťa matky R. W., N.. XX.XX.XXXX, A. B. XX, V., zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Bajužíkom,
Krasovského 13, Bratislava a otca M. R., N.. XX.XX.XXXX, A. B. XX, V., za účasti Okresnej prokuratúry

Bratislava II, Kvetná 13, Bratislava, o nariadenie ústavnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nenariaďuje ústavnú starostlivosť maloletému H. R. , N.. XX.X.XXXX.

II. Súd nariaďuje výchovné opatrenie nasledovného znenia:
Súd nariaďuje maloletému H. R., N.. XX.X.XXXX pobyt v Detskom domove, Rodinné domky 1, Holíč na
obdobie 6 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia.

Súd nariaďuje rodičom maloletého R. W., N.. XX.XX.XXXX a M. R., N.. X.X.XXXX výchovné opatrenie
- povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v rozsahu 30 hodín pre každého jednotlivo, a to na
Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, referáte poradensko-psychologických služieb .

III. Súd ruší uznesenie OkresnÉ. B. A. J. zo dňa XX.XX.XXXX, Č.. K.. W.-X.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately,podaldňaXX.XX.XXXXnatunajšísúdnávrhnanariadeniepredbežnéhoopatrenia-dočasného
umiestnenia maloletého dieťaťa do starostlivosti detského domova. Svoj návrh zdôvodnil tým, že Úrad

práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, pracovisko Skalica uložil rodine výchovné opatrenie - dohľad
z dôvodu nezvládania starostlivosti o maloleté deti. Rodina bola priebežne monitorovaná viacerými
úradmi, nakoľko migrovala a nemala stále bývanie. Matka bola motivovaná k zabezpečovaniu riadnej
starostlivosti o svoje maloleté deti. Napriek tomu bolo jedno z jej detí N. R. umiestnený do starostlivosti
detského domova, ďalšie dieťa T. Č. bol súdom zverený do starostlivosti jeho otca, bývalého partnera
matky, dcéra N. R. zomrela dňa XX.XX.XXXX a napokon dňa XX.XX.XXXX zomrela aj jej dcéra R.

W.. Úrad preto žiadal o vyňatie maloletého dieťaťa z rodinného prostredia, aby nebolo vystavené
nebezpečenstvu bezprostredne hroziacej ujmy a nedošlo k ohrozeniu jeho zdravia a života.

2. Uznesením Okresného B. A. J. D. F. XX.XX.XXXX, Č..K.. W.-3 bol maloletý H. R., N.. XX.XX.XXXX
a maloletý K. W., N.. XX.XX.XXXX dočasne zverení do starostlivosti F. F. S.. V odôvodnení rozhodnutia
je uvedené, že maloleté deti migrujú s rodinou, nemajú stále bydlisko. Napriek motivácii matky k

starostlivosti o výchovu detí bolo jedno z jej detí N. R. umiestnený do starostlivosti detského domova,
ďalšie dieťa T. Č. bol súdom zverený do starostlivosti jeho otca, bývalého partnera matky, dcéra N.R. zomrela dňa XX.XX.XXXX a napokon dňa XX.XX.XXXX zomrela aj jej dcéra R. W. a v súvislosti s
týmto úmrtím bolo podané na matku trestné oznámenie na rodičov za zanedbanie starostlivosti o dieťa
s následkom úmrtia na Okresnú W. A. J..

3. Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, Č..K.. XXP/XX/XXXX-X začal súd vo veci ex offo konanie o
nariadenie ústavnej starostlivosti maloletému.

4. Matka ani otec maloletého nesúhlasili s nariadením ústavnej starostlivosti nad maloletým.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, zamestnancov detského domova, kolízneho
opatrovníka maloletého, oboznámil sa so správami detského domova, správami z prešetrenia pomerov v
rodine, znaleckým posudkom, pracovnými zmluvami, dohodami o vykonaní práce a ostatnými listinnými
dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Na základe nariadeného predbežného opatrenia boli maloletí H. aj s bratom K. dňa XX.XX.XXXX
umiestnení do F. F. S.. Dôvodom vyňatia detí z biologickej rodiny bolo časté migrovanie rodiny, rodičia
sa podľa úradu práce o deti riadne nestarali. Po tom, ako im dňa XX.XX.XXXX zomrela dcéra R. R.
na meningokovú sepsu, podal ÚPSVaR Bratislava návrh na dočasné vyňatie detí z rodiny kvôli riziku
nákazy. Pre zanedbanie zdravotnej starostlivosti podala nemocnica na rodičov trestné oznámenie.

7. Bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu usmrtenia podľa § 149, ods. 1,ods. 2 písm. b) Trestného
zákona. Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý nenašiel príčinnú súvislosť úmrtia maloletej
R. R., N.. XX.XX.XXXX so zanedbaním starostlivosti o jej zdravie zo strany rodičov. Uznesením zo dňa
30.6.2016 bolo trestné stíhanie zastavené podľa §215ods. 1, písm. b. Trestného poriadku.

8. Z obsahu správ F. F. S. súd zistil, že maloletý K. prišiel do detského domova s malou výbavou slovnej
zásoby, nízkym stupňom inteligenčných a rozumových schopností. Čo sa týka samoobslužných činností,
deti boli veľmi naučené samostatnosti. V prvých správach detského domova je uvedené, že deti sa na
mamu vypytujú, tešia sa na stretnutie, často o nej rozprávajú , hlavne u K.na je puto veľmi výrazne.

Počas návštev sa H. túlil k matke a bozkával ju. Od 11.01.2016 bol H. spolu s bratom umiestnený v
profesionálnej rodine, kde deti rešpektujú pravidlá a nie sú s nimi vážnejšie výchovné problémy. Deti
fungujú dobre aj škole, resp. v škôlke, kde obidvaja zapadli do kolektívu, majú kamarátov a sú veľmi
spoločenskí. H. sa pred pobytom u matky vyjadruje, že domov na prázdniny nechce ísť a v tomto období
sa jeho správanie mení - býva plačlivý, agresívny voči deťom. Viackrát sa tiež stalo, že s mamou nechcel

telefonovať. Obidve deti ťažko reagujú na zmeny prostredia spojené s pobytmi. Matka sa zaujíma o deti,
pravidelne sa na ne informuje a má záujem si ich brávať na prázdninové pobyty. Otec je v tomto skôr
pasívnejší. Rodičia nevedia stanoviť a udržať hranice, vo výchove detí nie sú jednotní. Spolupráca s
matkou je dobrá do chvíle, než sa začnú rozoberať slabé stránky rodiny, ťažko prijíma kritiku. Rodičia
si neuvedomujú, že by nejakým spôsobom zlyhávali vo výchove, obviňujú detský domov z toho, že

im nechce vrátiť deti. S rodičmi treba pracovať na posilňovaní rodičovských zručností, v ich výchove
sa totiž prejavuje nedôslednosť a absencia hraníc. Rodičia síce majú radi svoje deti, ale nevedia, ako
s nimi pracovať. Slabou stránkou rodičov je ich slabé výchovné vedenie, absencia pravidiel a hraníc
a nedostatočná stimulácia detí, slabé sýtenie ich emocionálnych a vývinových potrieb. Zamestnanci
detského domova pri jednej z návštev v domácnosti rodičov komunikovali aj so susedmi, ktorí uviedli,

že v domácnosti rodičov sú hádky na dennom poriadku, deti počas hádok plačú. Otec detí chodieval
domov v podnapitom stave, stalo sa, že v takomto stave spal na chodbe pred bytom. Riešila to aj polícia.
Deti v detskom domove urobili veľký pokrok, došlo k zlepšeniu v oblasti reči, ale aj v správaní - vedia
rešpektovať hranice, v profesionálnej rodine s nimi nie sú žiadne výchovné problémy. V súčasnosti
by preto mala byť nad maloletými deťmi nariadená ústavná starostlivosť, nakoľko rodičia potrebujú

posilňovať rodičovské zručnosti a je potrebná systematická práca s rodičmi.

9. Matka pred súdom vypovedala, že v čase, keď jej odobrali deti, bola v kritickej situácii, lebo jej zomrela
dcéra R.. Deti boli vyňaté z rodiny z dôvodu, že došlo k úmrtiu ich sestry a bolo podozrenie zo šíriacej sa
nákazy na ubytovni, v ktorej vtedy rodina bývala. Dôvodom nebolo týranie detí zo strany rodičov alebo

ich zanedbávanie. Keď ešte rodina bývala v obci S., chodila k nim na kontrolu sociálna pracovníčka
zo B.. Maloletý syn K.N. nechodil do škôlky, mal problémy s rečou. Po úmrtí maloletej dcéry N. sa u
nich kontroly zo sociálky robili častejšie. O maloletého H., ale aj maloletého K.na sa matka chce starať,
a preto nesúhlasila s nariadením ústavnej starostlivosti. Ohľadne detí sa informuje a navštevuje ich vdetskom domove. Deti sú u nej šťastné, keď od nej odchádzajú, tak plačú a stále sa matky pýtajú, prečo
musia ísť preč. Odkedy sú deti v detskom domove, tak sa matke vzďaľujú. V detskom domove ju stále
upokojovali, že to bude v poriadku a deti dostane, teraz jej deti nechcú dať. Matke sa vyčíta, že na deti

kričí a že im nedáva lásku, ale deti sa zdôverili, že dostávajú po zadku od profesionálnej matky a jej
muža. Deti k nej síce prichádzajú čisto oblečené, ale nohy majú špinavé a nechty neostrihané. Dokonca
majú po tele modriny.

10. Právny zástupca matky poukazoval na to, že ústavná starostlivosť je krajným riešením a na jej

nariadenie musia byť splnené zákonom stanovené predpoklady a to ak je výchova dieťaťa vážne
ohrozená alebo narušená, čo nemožno povedať v tomto prípade. Ústavná starostlivosť prichádza do
úvahy až vtedy, ak žiadnou inou formou nie je možné zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti, pričom
súd sa inými formami ako náhradnou osobnou starostlivosťou a alebo pestúnskou starostlivosťou
ani nezaoberal. Matka sa o deti riadne stará, dokáže im zabezpečiť ich potreby ako bývanie,
stravu, ošatenie, matka detí brigáduje a jej partner, biologicky otec maloletého, je riadne zamestnaný.

Rodičovskézručnosti,ktorésústálenapádané,sanezlepšiatým,žedetibudúvdetskomdomove.Matka
sa snažila splniť všetky podmienky, ktoré prichádzali zo strany detského domova. Takéto rozdelenie
rodiny je porušenie základných ľudských práv rodičov. Deti boli vyňaté z rodiny z dôvodu že došlo k
úmrtiu ich sestry, dôvodom na ich vyňatie nebolo tyranie zo strany rodičov alebo zanedbávanie, podľa
jeho názoru rozhodnutie, ktoré boli deti vyňaté zo starostlivosti bolo unáhlené, išlo o prevenciu nakoľko

sa objavili podozrenia, že na ubytovni kde bývali, sa šíri nákaza. Ani dôvody, ktoré boli uvedené v
správach detského domova nepovažuje za natoľko závažné, aby bola nariadenia ústavná starostlivosť.

11. Otec pred súdom vypovedal, že sa chce starať o deti, a preto nesúhlasí s nariadením ústavnej
starostlivosti. Ohľadne maloletých detí sa informuje a navštevuje ich v detskom domove, ak mu to dovolí

jeho práca. Profesionálna matka a jej muž deti bijú, deti majú po tele modriny. Otec uviedol, že o deti sa
s matkou riadne starajú a kupuje im všetko, čo chcú. Nie je pravdou, že sa s matkou detí hádajú.

12. Na prvom pojednávaní zástupca F. F. S. uviedol, že maloletý H. bol do detského domova umiestnený
spoločne s bratom K. W.. Obidvaja rodičia sú v kontakte so sociálnymi pracovníkmi, s touto rodinou sa

pracuje a bolo zistené, že o deti sú rodičia schopní sa postarať. S maloletým H. sa ťažko komunikuje,
trauma ktorú zažil, môže byť z toho, že je v detskom domove, bol v nemocnici. Rodičia prejavujú o deti
záujem a navštevujú ich v detskom domove. Na ďalších pojednávaniach zástupcovia detského domova
uviedli , že z dôvodu dosiahnutého veku, ale aj preto, že nebolo skončené súdne konanie vo veci
ústavnej starostlivosti ani trestné stíhanie rodičov, boli maloleté deti umiestnené do profesionálnej rodiny.

H. navštevuje špeciálnu materskú školu preto, lebo pri príchode do domova bol zaostalý a nerozprával.
V tejto škôlke je šťastný. S rodičmi sa snažia spolupracovať, ale táto spolupráca je veľmi problematická.
Rodičia reagujú agresívne, nie sú ochotní priznať si žiadne nedostatky. Matka reaguje negatívne na
akúkoľvek kritiku. Rodičia nereagujú včas na potreby detí, čo možno považovať za formu zanedbávania
detí. Aj v prípade choroby dieťaťa, ak sa na ňu včas nezareaguje, môže to skončiť tragicky. Prostredie

u matky nie je pre deti teraz bezpečné. Počas prebiehajúceho súdneho konania sa s rodinou vôbec
nepracovalo, a to je problém. Deti robia v detskom domove pokroky, preto vyjadrili obavu z toho, že by
sa deti vrátili do prostredia, ktoré nie je vhodné pre výchovu maloletých detí.

13. Kolízny opatrovník maloletého uviedol, že rodina je sledovaná od roku 2012. Navrhoval nariadiť

ústavnú starostlivosť nad maloletým a každému z rodičov povinnosť prispievať na maloletého
minimálnym výživným.

14. Podľa zástupcu Okresnej prokuratúry Bratislava II rodičovské kompetencie matky v súčasnosti
nevykazujú taký stupeň schopností, aký vyžaduje riadna výchova. Sama matka v konaní uviedla,

že nemohla ďalej pracovať s psychologičkou, keď sa jej nevedela dostatočné otvoriť a nechcela
riešiť záležitosti okolo úmrtia svojich maloletých dcér N. P. R.K.. Bez práce na svojich rodičovských
zručnostiach nebudú rodičia schopní riadne vychovávať svoje deti a v tomto možno aktuálne vidieť
ohrozenie ich riadnej výchovy.

15. Podľa čl. 4 ods. 3 z Listiny základných právach a slobodách Zákonné obmedzenia základných práv a
slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Podľa čl. 4 ods. 4
Pri používaní ustanovení o medziach základných práv a slobôd musí sa dbať na ich podstatu a zmysel.
Také obmedzenia nemožno zneužívať na iné účely, než na ktoré boli ustanovené.16. Podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
1. Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
2. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade
so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej
bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojov a zločinnosti, ochrany zdravia

alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.“

17. Podľa čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa každé dieťa je ihneď po narodení zaregistrované a má od
narodenia právo na meno, štátnu príslušnosť, a podľa možností právo poznať svojich rodičov a právo
na ich starostlivosť.

Podľa čl. 9 ods. 1 Dohovoru Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa
nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, okrem prípadov, keď príslušné úrady na základe
súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom jednaní určia, že takéto oddelenie je
potrebné v najlepšom záujme dieťaťa. Takéto určenie môže byť nevyhnutné v konkrétnom prípade, napr.
ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak žijú rodičia oddelene a je potrebné

rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.
Podľa čl. 18 ods.1 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa
uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo
v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj
dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.

18. Podľa § 54 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy,
ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej
osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a

a)dieťajeosvojiteľnéaniejemožnéhozveriťdostarostlivostibudúcichosvojiteľovalebodostarostlivosti
fyzickej osoby podľa osobitného predpisu,
b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka,
c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo
d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.

19. Podľa § 54 ods. 3 Zákona o rodine za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého
dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého
dieťaťa.

20. Podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:
a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím
správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,
b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu

sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa
umiestnené,
c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie
škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého
obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,

d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému
odbornému poradenstvu.

21. Podľa § 37 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné
opatrenia uvedené v odseku 2 neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej

starostlivosti rodičov aj proti ich vôli, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti
podľa § 45 alebo § 48, budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa
§ 103, osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a nariadi maloletému dieťaťu
na účelya) zabezpečenia odbornej diagnostiky pobyt v zariadení, ktoré vykonáva odbornú diagnostiku, najdlhšie
na šesť mesiacov,
b) zabezpečenia odbornej pomoci maloletému dieťaťu alebo zabezpečenia úpravy rodinných a

sociálnych pomerov maloletého dieťaťa pobyt v zariadení najdlhšie na šesť mesiacov,
c) zabezpečenia resocializácie drogových a iných závislostí pobyt v zariadení, ktoré vykonáva
resocializačné programy pre drogovo a inak závislých.

22. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd nenariadil maloletému ústavnú starostlivosť, nakoľko neboli
splnené zákonom stanovené podmienky na jej nariadenie. Odňatie dieťaťa je vážnym zásahom do
práv rodičom a maloletého dieťaťa a súd k nemu môže pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Pre
nariadením ústavnej starostlivosti je potrebné vyčerpať iné výchovné opatrenia, a až keď tieto opatrenia
zlyhajú je možné k nariadeniu ústavnej výchovy pristúpiť aj to len vtedy, ak nie je možné dieťa zveriť do
náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti. Základnou podmienkou na nariadenie

ústavnej starostlivosti je však vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy. Podľa judikatúry ESĽP
rozdelenie rodiny predstavuje veľmi závažný zásah do základných ľudských práv a preto sa musí oprieť
o dostatočne závažné problémy vyskytujúce sa v rodine. Za také možno považovať vystavenie detí
násiliu alebo zlému zaobchádzaniu, pohlavnému zneužívaniu, či „aspoň“ nedostatku citového zázemia,
znepokojivý zdravotný stav alebo psychická nerovnováha rodičov, prípadne nevyhovujúce životné

podmienky alebo materiálny nedostatok v spojení s ďalšími okolnosťami. Počas konania zazneli zo
strany zamestnancov detského domova výhrady k spôsobu výchovy rodičov, ich neschopnosti reagovať
včas na potreby detí, čo podľa nich možno považovať za formu zanedbávania detí. Tieto výhrady sa
stupňovali, na začiatku konania boli hodnotenia väzieb medzi rodičmi a maloletým pozitívne, neskôr sa
k výhradám vo výchove pridávali argumenty o pokrokoch, ktoré maloletý robí , pričom tieto argumenty

boli používané zároveň ako dôvody na odňatie maloletého z rodiny. Je potrebné si uvedomiť, že prvým
impulzom pre vyňatie maloletého z domáceho prostredia, bola smrť jeho sestry a podozrenie, že túto
smrť zavinili rodičia, z čoho vznikla obava z ohrozenia maloletého. Nedostatky týkajúce sa rodičovských
kompetencií, na ktoré sa začalo poukazovať v priebehu konania, by samé o sebe zrejme nepostačovali
na odňatie dieťaťa z rodiny, nemôžu teda byť ani dostatočným dôvodom na ďalšie trvanie tohto stavu.

Je možné, že prostredie v ktorom sa maloletý aktuálne zdržiava je pre neho podnetnejšie, neobstojí
to však ako dôvod na nariadenie ústavnej starostlivosti. Podľa judikatúry ESĽP samotná možnosť
umiestniť dieťa do vhodnejšieho prostredia pre jeho výchovu nemôže byť dôvodom pre jeho násilné
odňatie biologickým rodičom. Štát má pozitívny záväzok spojený s účinným rešpektovaním rodinného
života. Pokiaľ je preukázaná existencia rodinného vzťahu, musí štát jednať tak, aby sa tento vzťah

mohol rozvíjať a prijať vhodné opatrenia na zlúčenie rodičov a detí. Nariadenie ústavnej starostlivosti
maloletému H. by bolo konaním proti týmto záväzkom štátu. Súd pripúšťa, že vo výchove rodičov sa
vyskytli aj nedostatky a zlyhania, nie sú však takej intenzity, aby bolo nutné pristúpiť k tak radikálnym
riešeniam ako je ústavná starostlivosť. Z uvedených dôvodov súd ústavnú starostlivosť nenariadil.
Súd nariadil rodičom výchovné opatrenie a to podrobenie sa odbornému poradenstvu, cieľom ktorého

je zlepšenie rodičovských kompetencií ale hlavne pripraviť rodičov na návrat maloletého do rodiny a
pomôcť im zvládnuť prípadne problémy s tým spojené. Súd uložil povinnosť podrobiť sa poradenstvu
v rozsahu 30 hodín, pokiaľ však dôjde poskytovateľ tohto poradenstva k názoru, že splnilo svoj účel,
bude možné ho ukončiť aj skôr. Zároveň súd uložil maloletému výchovné opatrenie a to pobyt v detskom
domove, na dobu, po ktorú rodičia budú realizovať psychologické poradenstvo. Počas tejto doby bude

môcť byť maloletý pripravovaný na návrat do rodiny, či už zo strany profesionálnych rodičov alebo
zamestnancov detského domova, s možnosťou častejších návštevných pobytov u rodičov.

23. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie

nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená

starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.