Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/25/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116200040
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7116200040.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

SlávkyZborovjanovejaJUDr.AndrejaŠalatu,vsporežalobkyneG.F.G.,H..XX.X.XXXX,R.XXXX/X,R.,
zast. JUDr. Monikou Marjanovič, advokátska kancelária, Urbánkova 1562/6, Košice, proti žalovanému
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia
680 € a o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Košice I, sp. zn. 34C/1/2016-56 zo 17. júna 2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol, že žalovaný je povinný vydať

žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 680 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd
určil, že zmluvná podmienka v bode 2 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 903400095 uzavretej medzi
žalovaným a žalobkyňou dňa 27.6.2014 v časti poplatku - „administratívny poplatok“, ktorá zahŕňa
nákladynavypracovanieauzatvoreniezmluvyoúvere,spolusovšetkouadministratívoustýmspojenou,
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (II. výrok). Žalobkyni priznal náhradu trov konania vo výške
366,92 €, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne žalobkyne JUDr. Monika Marjanovič, advokátska kancelária, Urbánkova 1562/6, 040 01

Košice do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (III. výrok). Žalovaný je povinný uhradiť súdny poplatok
z podanej žaloby vo výške 40,50 € na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku (IV. výrok).

2. Vychádzal z toho, že žalobu žalobkyňa odôvodnila najmä tými skutočnosťami, že so žalovaným
uzavrela dňa 27.6.2014 Zmluvu o úvere č. 903400095. Na základe zmluvy jej poskytol žalovaný úver
vo výške 700 €. Celkové náklady spojené s poskytnutým úverom sú vo výške 680,- Eur. Celková

čiastka, ktorú mala žalovanému uhradiť predstavovala sumu 1.380 €. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
bola uzavretá podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmluve je uvedená ročná
úroková sadzba 23,22 %, čo predstavuje 162,54 € poskytnutého úveru a administratívne náklady na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou vo výške 537,46 €, RPMN 97,14 % a priemerná RPMN 45,02 %. Už na prvý pohľad ide o veľmi
úžerný poplatok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Administratívny poplatok 537,46 € predstavuje
76,78 % hodnoty poskytnutého úveru. Žalovaný neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok, a preto

je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľný. Neúmerne vysoký poplatok je v rozpore s
dobrými mravmi. Poukazuje na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe ( Oberlandesgericht
Karlsruhe ) z 3. mája 2010 č.k. AZ 17 U 192/2010 „ Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok
za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ichneprijateľnémuvedľajšiemu dojednaniuocene.DávadopozornostirozsudokKrajskéhosúduvPrešove
č.k. 17Co/10/2015-60 zo dňa 14.7.2015, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu v Prešove
č.k. 17C/12/2014-35 zo dňa 1.10.2014, v zmysle ktorého súd určil, že administratívny poplatok za

administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 802002030
zo dňa 25.8.2013 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
sú upravené v § 9 ods. 2 citovaného zákona. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o
spotrebiteľskom úvere nie je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

v dikcii § 9 ods. 2 písm. k/. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch,poskytnutýúversapovažujebezúročnýabezpoplatkov,akjevzmluveospotrebiteľskomúvere
uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa výpočtu, by
pri údajoch uvedených v predmetnej zmluve - výška poskytnutého úveru jej vyplateného v sume 700 €
a 12 dohodnutých splátok vo výške 115 € predstavovala 305,73 % a nie v zmluve uvedených 97,14%.
Uzavrela so žalovaným Dohodu o plnení v splátkach dňa 27.6.2014, s tým, že dlžnú sumu 1.380 € uhradí

v 12 mesačných splátkach po 115 €. V Dohode o plnení v splátkach je uvedená RPMN 305,74 %, pričom
v zmluve o úvere je uvedená RPMN 97,14 %, Má za to, že ide o klamanie a zavádzanie spotrebiteľa,
kde pri uzatváraní zmluvy o úvere nebol informovaný o presnej výške RPMN. Zároveň dňa 27.6.2014
podpísala Štandardné Európske informácie o spotrebiteľskom úvere, kde j v bode 3 uvedená RPMN
97,14 %. Má za to, že ide o klamanie a zavádzanie spotrebiteľa, kde pri uzatváraní zmluvy o úvere nebol

informovaný o presne výške RPMN.

3. Súd citoval §§ 11 ods. 1, písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z.z., §§ 52 ods. 1, 2, 53 OZ a dôvodil, že
medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, pretože z obsahu zmluvy nevyplýva, že by žalobkyni bol úver poskytnutý

na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 2 písm. a/ zákona). Žalovaný uzatváral zmluvu
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, čo je zjavné z výpisu z obchodného
registra,kdetýmtopredmetomokreminéhojeajposkytovaniepôžičiekaúverovnebankovýmspôsobom
z vlastných zdrojov. Predmetná zmluva má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm.
d/ citovaného zákona, pretože žalobkyňa sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. b) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. Žalovanému tak zo zmluvy vznikol nárok len na
úhradu istiny vo výške 700 €. Vzhľadom k uvedenému, sa považuje poskytnutý úver za bezúročný
a bez poplatkov. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne

obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu,
ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Vzhľadom ku skutočnosti, že
poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, bezdôvodné obohatenie si uplatnila vo
výške rozdielu medzi poskytnutým úverom 700 € a zaplatenou čiastkou 1.380 €, teda 680 €. Zmluva,

ktorou jej bol poskytnutý úver vo výške 700 € obsahuje poplatok za uzavretie zmluvy vo výške 517,46
€ ako administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou. Na podporu svojich tvrdení predkladá súdu Rozsudok
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.01.2016, č.k.: 9Co/379/2015-80, ktorým bol potvrdený Rozsudok
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 09.04.2015, č.k.: 9C/37/2015-44 v obdobnej veci. Zároveň

poukazuje na Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 7.04.2016, č.k.: 5Co/479/2015-69, ktorým
bol potvrdený Rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 29.04.2015, č.k.: 11C/37/2015-38 v
obdobnej veci. V predmetných súdnych rozhodnutiach bol administratívny poplatok žalovaného súdom
určený ako neprijateľná zmluvná podmienka, a teda neplatná.

4. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný, preto dôvodil, že aj podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je
Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095,21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku
Slovenskej republiky z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie a je záväzná pre

Slovenskú republiku vstupom do Európskej únie dňa 1.5.2004. V zmysle čl. 4 ods. 1 Smernice rady
93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len Smernice, bez toho, aby
boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahutovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

5. Súd citoval § 153 ods. 3 O.s.p. ako aj vysvetľoval, že podľa ust. § 153 od. 4 Občianskeho súdneho
poriadku ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve16ab) alebo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie
dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť
vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné

zadosťučinenie,súdajbeznávrhuvýslovneuvedievovýrokurozsudkuznenietejtozmluvnejpodmienky,
ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve. Účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí
dňa 27.6.2014 zmluvu o úvere v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, zároveň však má úverová
zmluva charakter spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľským úverom je v zmysle § 2 písm. d) zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský

úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy v danom
prípade je potrebné úverovú zmluvu považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho
zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, nakoľko jej účastníci definične spĺňajú charakteristiku
dodávateľa a spotrebiteľa. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do

zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré
si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť.
Úver poskytnutý žalovanému túto charakteristiku spĺňa. V danom prípade bola uzavretá štandardná
formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy bol vopred pripravený veriteľom a dlžník - spotrebiteľ
nemalmožnosťžiadnympodstatnýmspôsobomzasahovaťdoobsahuzmluvyapríslušnýchobchodných

podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Hoci zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená
v Obchodnom zákonníku a jedná sa o absolútny obchod, ide zároveň o zmluvu spotrebiteľskú,
pretože zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom. Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť voči dlžníkovi
- spotrebiteľovi určite, prehľadne a zrozumiteľne informovať spotrebiteľa o všetkých náležitostiach,
ktorá spotrebiteľská zo zákona musí obsahovať. Primárnemu účelu spotrebiteľského práva, ktorým

je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana, potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia §
9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami
„výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených
zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k
úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu nemôže učiniť zadosť zmluva

neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej
položky). Podľa názoru súdu aj v časti výšky úrokovej sadzby je úverová zmluva v rozpore s dobrými
mravmi, keďže podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú úroky príslušenstvom pohľadávky,
avšak pokiaľ boli tieto aj dohodnuté v zmluve, tak dohoda nesmie odporovať ustanoveniu § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka, čiže nesmie odporovať dobrým mravom a v tomto prípade výška úrokovej

sadzby 23,22% ročne je v rozpore s dobrými mravmi, keďže v čase uzatvárania úverovej zmluvy výška
úrokových sadzieb pri spotrebiteľských úveroch do 1 roka ( zmluva bola uzavretá dňa 27.6.2014 pri
dohodnutej konečnej splatnosti úveru dňa 14.6.2015) predstavovala 6,82% ročne, a teda pokiaľ v
zmluve medzi účastníkmi bola stanovená výška úrokovej sadzby na 23,22% ročne, tak to jednoznačne
odporuje dobrým mravom, a preto v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka je v tejto časti zmluva

neplatná. V prípade neplatnosti zmluvy v časti dohodnutej úrokovej sadzby potom zmluva neobsahuje
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru ako jednu z náležitostí podľa ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov ( keďže ide o absolútnu neplatnosť, tak súd nemôže chýbajúcu časť zmluvy
nahradiť úrokovou sadzbou v tom čase platnou pre úvery), a preto podľa ust. § 11 ods. 1 citovaného

zákona sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to aj s poukazom na
skutočnosť, že pri neplatnosti zmluvy v časti úrokovej sadzby je potom aj nesprávna ročná percentuálna
miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Treba prisvedčiť žalobkyni, že bolo klamlivé zo strany
žalovaného uvedenie RPMN, nakoľko v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená RPMN vo výške
97,14 % a v dohode o plnení v splátkach je uvedená výška RPMN 305,74%. RPMN spotrebiteľského

úveru musí byť dojednaná jasným, zrozumiteľným, presným spôsobom, neumožňujúcim špekulácie o
jej výške, čo uvedené zmluvné dojednania nespĺňajú. Záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia
vznikne pri splnení predpokladov: vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného na strane
povinného (obohateného), k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základeprávnych skutočností, ktoré sú výslovne uvedené v zákone (451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka),
vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú osobu (oprávnený), pričom
táto majetková ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného, nejde

o prípad bezdôvodného obohatenia, keď zákon napriek majetkovému prospechu vznik bezdôvodného
obohatenia výslovne neupravuje. Medzi konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia patrí
1. plnenie bez právneho dôvodu, pričom nerozhoduje, či strany o neexistencii právneho dôvodu na
plnenie vedeli alebo nie,
2. plnenie z neplatného právneho úkonu,

3. plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
4. majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov,
5. bezdôvodné plnenie za iného, kde ten, kto mal povinnosť plniť, neplnil, a ten kto plnil, túto povinnosť
v skutočnosti nemal.
Keďže úver poskytnutý žalobkyni je potrebné považovať pre chýbajúce obligatórne vyššie uvedené
náležitosti za bezúročný a bez poplatkov, tak žalobkyňa, ktorej bol úver poskytnutý vo výške 700,-

Eur by mala žalovanému vrátiť sumu predstavujúcu rozdiel medzi poskytnutým úverom zo strany
žalovaného a uhradenou sumou zo strany žalobkyne. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou
v konaní vyplýva, že žalobkyňa uhradila zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere sumu 1.380 €. Možno
tak konštatovať, že žalobkyňa v konečnom dôsledku žalovanému uhradila viac ako mala, teda na
strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 680 €. Podľa ust. § 100 Občianskeho

zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať. Dôvodná je aj žaloba žalobkyne v časti vyslovenia neprijateľnej zmluvnej
podmienky v súlade s ust. § 153 Občianskeho súdneho poriadku týkajúcej sa administratívneho poplatku
vo výške 537,46 €. Administratívny poplatok dojednaný v zmluve predstavuje navýšenie celkových

úhrad za úver o 76,78%. Požadovanú úhradu administratívneho poplatku súd aj v súlade s ustálenou
judikatúrou považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, lebo dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa
splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané. Pre poplatok
zo spotrebiteľského úveru je nutné, aby sa ním platilo za skutočné plnenie poskytnuté spotrebiteľovi
a v jeho záujme. žaloba o vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky má svoje opodstatnenie s

poukazom na ust. § 53 od. 1 Občianskeho zákonníka. Administratívny poplatok vo výške 537,46 €, ktorý
navyšuje úver k poskytnutej sume spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa, pretože chýba špecifikácia presného spôsobu výpočtu jeho výšky, odôvodnenia a je v
rozpore s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so
Smernicou o nekalých obchodných podmienkach. každá nekalá podmienky sa považuje za neprijateľnú

voči spotrebiteľovi. Z vyúčtovania trov právnych služieb zo dňa 17.6.2016 vyplýva, že žalobkyňa si
uplatnila náhradu trov konania vo výške 366,92 €, keď vychádzala z uplatnenej pohľadávky titulom
bezdôvodného obohatenia v súlade s ust. § 10 ods. 1 vyhlášky, ale si ich neuplatnila titulom určenia
neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, a preto súd rozhodol v
súlade s týmto vyúčtovaním, preto jej súd priznal 366,92 €. Podľa ust. § 2 ods. 2 citovaného zákona ak

je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok
alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca
nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je
alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, žalovaný tak ako
odporca zaplatí poplatok za žalobu.

6. Žalovaný v odvolaní navrhol, aby odvolací súd podľa § 391 ods. 1 CSP v platnom znení rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žalovaný žiadal
úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania. O. i. uviedol, že následne dlžník
požiadal v tej istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach. Dlžník

bol dňa 27.6.2014 s predmetom Dohodou oboznámený, na znak čoho ju podpísal a preto mal vedomosť
aj o existencii náležitostí, ktoré v nej následne boli uvedené. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť celkovú
čiastku v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 115 €, vždy k 14. kalendárnemu dňu v mesiaci,
počnúc dňom 14.7.2014. Každá uvedená splátka bola prednostne započítaná na istinu, až potom na
poplatok a úroky. Každý klient je o tom informovaný ústne. Zákon si vyžaduje obligatórne uvedenie

úrokovainýchpoplatkov.Nikdeniejezvlášťustanovené,prerozdeleniesplátky.Navyševeriteľakojeden
z mála používa takýchto spôsob započítavania, a to v prospech dlžníka. V zmluve o spotrebiteľskom
úvere č. 903400095 zo dňa 27.6.2014 je odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 517,46
€ čo predstavuje RPMN vo výške 97,14 %. V zmluve o úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výškapriemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto
zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 45,02 %.

7. Žalobkyňa sa vo vyjadrení vyjadrila tak, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá podľa
zákona 129/2010 Z.z. O spotrebiteľských úveroch. V predloženej zmluve chýbali náležitosti uvedené v
§9 zákona č. 129/2010 Z.z., a to podľa §11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom
úvere nie je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v dikcii §9 ods.

2 písm. k).

8. Vzhľadom ku skutočnosti, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov,
bezdôvodné obohatenie si žalobkyňa uplatnila vo výške rozdielu medzi poskytnutým úverom 700 € a
zaplatenou čiastkou 1 380 €, teda 680,00 €. Zmluva, ktorou bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške
700,00 € obsahuje poplatok za uzavretie zmluvy vo výške 517,46 € - administratívne náklady na

vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou. Naliehavý právny záujem žalobcu - spotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky
v spotrebiteľskej zmluve vyplýva priamo zo zákona (§53 a Občianskeho zákonníka). Takýmto určením
sa napĺňa cieľ Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zabrániť neustálemu používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Naliehavý právny záujem

je daný aj z dôvodu právnej istoty v otázke skutočnej výšky dlhu. Preto ho spotrebiteľ nemusí
preukazovať.

9. Podľa čl. 2. písm. a) smernice 93/13/EHS, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú
zmluvné podmienky definované v článku 3“. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka,

ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode
spotrebiteľa ". Podľa čl. 6 odsek 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách „členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich národného práva, neboli

záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej
ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok". Súdny dvor judikoval, že existuje „nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalosť zmluvných podmienok a
preto sa musí súd aj bez návrhu zaoberať nekalými podmienkami. Poukazujem na rozsudky v spojených
prípadoch Oceano grupo editoriale, Godard 51.61, Mostaza Claro 51.25-28, Pannon, uznesenie

POHOTOVOSŤ C-76/10, 51.49- 51. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva priamo zo zákona
(§ 3 zákona 5. 250/2007 Z.z.) oprávnenie spotrebiteľa domáhať sa určovacou žalobou neprijateľnosti
zmluvných podmienok bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu na takomto určení.
Je to dôsledok zákonom stanovenej ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
Vzhľadom k tomu, že okresný súd vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov

dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, navrhujem, aby odvolací súd
RozsudokOkresnéhosúduKošiceI.,č.k.36C/1/2016zodňa17.06.2016akovecnesprávnypodľa§387
Civilného sporového poriadku potvrdil. Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu trov právneho zastúpenia
v odvolacom konaní vo výške 91,73 € bez DPH (vyjadrenie k odvolaniu žalovaného 66,00 € (§11 ods.
1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ) + 17,15 € (tarifná hodnota veci 680 €, úkon 51,45 €/3=17,15 € v súlade

s §13 ods. 3 ) + režijný paušál á 8,58 €) na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Monike Marjanovič,
IBAN: SK50 7500 0000 0040 1941 2396, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

10. Odvolací súd postupom podľa § 385 ods. 1 CSP preskúmal napadnutý rozsudok a verejne vyhlásil
rozsudok, keď tento potvrdil ako vecne správny podľa § 387 CSP, lebo sa aj s odôvodnením v celom

rozsahu stotožňuje.

11.Žalovanývodvolaníneoznačilžiadendôkaz,ktorý-hocibolnavrhovaný-nebolsúdomprvejinštancie
vykonaný. Preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré
je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia achybamiprávnehoposúdeniajeúzkavzájomnásúvislosť,keďžepríčinounesprávnych(nedostatočných)
skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp.
zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným

dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas sporu najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas sporu najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov,

ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP.

13. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu

skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP.

14. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie , pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany
sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov

ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach sporových strán)
a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o

tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený
skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú strany sporu na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu sporu práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

15. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach
a povinnostiach strán sporu , na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného, v
ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
presvedčivo a výstižne vyrovnal.

16. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie,
na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, zároveň sú dané odpovede na odvolacie námietky vo vyjadrení
žalobkyne č. l. 88 - 90, s ktorým vyjadrením súhlasí aj odvolací súd a ktoré zodpovedá ustálenej súdnej
praxi.

17. Je potrebné dodať, že v prejednávanom spore bolo v prvom rade potrebné vziať na zreteľ , či svojím
charakterom išlo určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) O.s.p. ( určenie, či tu vzťah alebo právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem), teraz upravený v § 137 písm. c) CSP.

18. Odvolací súd potvrdil rozsudok podľa § 387 CSP a o trovách odvolacích rozhodol poľa § 396 CSP
(vyjadrenie žalobkyne nie je účelné v odvolacom konaní z hľadiska navýšenia trov konania).

19. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.