Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/67/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509010926
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2509010926.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Jána
Mihala a JUDr. Mariána Jarábka, v trestnej veci proti obžalovanému U. F. stíhaného pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Piešťany pod sp.zn. 2T/174/2009 zo dňa 17.06.2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.
septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného U. F., nar. XX.XX.XXXX, sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Piešťany pod sp.zn. 2T/174/2009 zo dňa 17.06.2013 bol obžalovaný U.
F. uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 25.10.2007 v doobedňajších hodinách v F. na ul. H. prišiel k rodinnému domu č. XX, kde začal
udierať do vstupnej brány a okien, dožadoval sa, aby ho vlastníčka domu, poškodená Y. I., vpustila
dovnútra a popri tom jej vulgárne nadával, pričom, keď ho poškodená odmietla do domu vpustiť a
požiadala ho, aby odišiel, cez otvorené okno vošiel dovnútra, vstúpil do izby, v ktorej býval so súhlasom
vlastníčky domu U. U. a v jeho neprítomnosti, kde sa nachádzala aj poškodená a po opätovnej vzájomnej
hádke ju sotil na posteľ a následne na sklený stolík, čím jej spôsobil pomliaždeninu hlavy v temenno-

záhlavovej oblasti, pomliaždeninu a krvnú podliatinu hrudníka a driekovej oblasti vľavo, s dobou liečenia
a práceneschopnosti do 14 dní.

Okresný súd ho za to odsúdil

Podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, § 37 písmeno m/ Trestného zákona, § 38 odsek 4 Trestného

zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona k súhrnnému trestu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov
nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku zaviazal uhradiť škodu poškodenej Y. I., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom F., H. XX, vo výške 560,63 euro.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku poškodenú Y. I. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal
na občianske súdne konanie.

Súčasne zrušil výroky o trestoch uložené na základe rozhodnutí Okresného súdu Piešťany vo veci
sp.zn. 0T/27/2011 zo dňa 13.11.2011, právoplatného dňa 13.11.2011, a vo veci sp.zn. 2T/83/2012 zo dňa27.03.2013, právoplatného dňa 27.03.2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona uložil tiež obžalovanému trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 9 (deväť) rokov.

K ustálenému skutkovému stavu nachádzajúceho sa vo výroku napadnutého rozsudku dospel tento
(prvostupňový súd) ako vyplýva z jeho odôvodnenia na základe dokazovania realizovaného jednak pred

zrušením veci na základe uznesenia krajského súdu pod sp.zn. 5To/48/2011 zo dňa 28.02.2012, resp.
po doplnení dokazovania v zmysle intencií tohto (uznesenia krajského súdu).

Po doplnení dokazovania zameraného predovšetkým na verifikáciu jednak skutkových zistení a súčasne
následného právneho hodnotenia konania obžalovaného U. F. dospel prvostupňový súd k záveru, že
sa tento dopustil prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona na skutkovom

základe nachádzajúcom sa vo výrokovej časti rozsudku súdu I. stupňa ako trestnoprávne zodpovedný
páchateľ. Skutkové zistenia súdu I. stupňa sú opreté predovšetkým o výpoveď poškodenej Y. I. a závery
znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgie - traumatológia podanom MUDr. Alanom Suchánkom.
V neposlednom rade sú podporené aj ostatným vo veci oboznámeným dôkazným materiálom v podobe
prvotných lekárskych správ, resp. na základe nepriamych dôkazov, a to výpoveďou svedka U. U., ktorý

potvrdil však len to, že došlo medzi obžalovaným a poškodenou k incidentu.

Zo samotných záverov znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgie - traumatológia, súčasne
súd I. stupňa verifikoval dĺžku práceneschopnosti poškodenej Y. I. v dôsledku utrpeného zranenia po
napadnutí samotným obžalovaným. Preskúmaním samotného skutkového stavu majúceho sa spáchať

samotným obžalovaným U. F., zo strany odvolacieho súdu umožnili tomuto (odvolaciemu súdu) vysloviť
záver, že príslušný (skutkový stav) nevzbudzujúci dôvodné pochybnosti bol súdom I. stupňa ustálený
v požadovanom rozsahu. Rovnako v súlade s právnym názorom obsiahnutým v predchádzajúcom
uznesení krajského súdu pod sp.zn. 5To/48/2011 zo dňa 28.02.2012, okresný súd opätovne zaoberajúc
sa vecou postupoval zákonne súladným spôsobom, pokiaľ konanie obžalovaného posúdil len ako prečin

ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a nie aj ako prečin porušovania domovej
slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona, keďže na takýto (zákonný postup) neboli vytvorené
príslušné podklady v podobe relevantného dokazovania zameraného aj k naplneniu zákonných znakov
tohto prečinu (podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona).

Pri správnom právnom posúdení konania obžalovaného, odvolací súd zistil, že aj trest odňatia slobody
v trvaní 18 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia zodpovedá príslušným zákonným kritériám upravujúcim druh a výmeru trestu ukladaného
páchateľom trestných činov. Záver súdu I. stupňa o potrebe ukladania súhrnného trestu je rovnako
objektivizovaný tou skutočnosťou, že sa obžalovaný U. F. mal aktuálne šetrenej trestnej činnosti dopustiť

skôr ako boli súdom I. stupňa vyhlásené odsudzujúce rozsudky v iných jeho trestných veciach, jednalo
sa teda v jeho prípade o viacčinný súbeh, o ktorom sa v zmysle zákonných zásad rozhoduje jedným
výrokom o treste.

Za zákonne súladné, v neposlednom rade, odvolací súd považuje aj príslušné výroky rozsudku súdu

I. stupňa jednak zaväzujúce obžalovaného k úhrade škody poškodenej Y. I., resp. v podobe odkázania
tejto (poškodenej Y. I.) s uplatňovaním zvyšku nároku škody na občianske súdne konanie.

Keďže odvolací súd preskúmavajúc jednotlivé výroky rozsudku súdu I. stupňa nezistil akýkoľvek dôvod
na zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozsudku, rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti

tohto uznesenia, ktorým zamietol odvolanie obžalovaného U. F. ako nedôvodné.

Na margo samotného tohto (odvolania obžalovaného) je potrebné uviesť to, že sa zameralo na návrh
na vypočutie svedkyne W. Q., ktorej adresu nebolo možné zo strany prvostupňového súdu zistiť,
ani procesné strany súdu nešpecifikovali jej bydlisko. Napriek skutočnosti, že v samotnom odvolaní

obžalovaný oznámil údajnú adresu trvalého bydliska svedkyne W. Q., odvolací súd nepovažoval za
potrebné túto priamo vyslúchať na súde I. stupňa už aj s ohľadom na konštatovanú nemožnosť jej
vypočutia pre jej nedosažiteľnosť a súčasne zrejme z dôvodov „nespôsobilosti“ podstatným spôsobom
meniť skutkové a právne závery súdom I. stupňa správne zistené a ustálené.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.