Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 7, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/40/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613202484
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8613202484.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom
Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpeného Advokátskou kanceláriou: Bobák, Bollová a
spol., s.r.o., so sídlom Bratislava, Dr. Vladimíra Clementisa 10, IČO: 35 855 673, proti žalovanému:
S. Q., F.. XX.X.XXXX, T. B. XX/., J., IČO: 37 774 751, zastúpeného advokátkou JUDr. Martinou
Fabiánovou, Hencovská 2043, Hencovce, za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42176778, zastúpeného advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, so
sídlom Stropkov, Námestie SNP 7, IČO: 35 510 722, o zaplatenie 666,75 eur s prísl., na odvolanie

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 29.4.2015 pod č. k. 2Cb/9/2013-156 v spojení
opravným uznesením č. k. 2Cb/9/2013-167 zo dňa 17.9.2015 a dopĺňacím rozsudkom toho istého súdu
zo dňa 14.4.2016 pod č. k. 2Cb/9/2013-184, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v jeho napadnutej
zamietajúcej časti a vo výrokoch o trovách konania.

P r i z n á v a žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane nárok na náhradu trov odvolacieho

konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len ,,okresný súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“) vyššie označeným
rozsudkom zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Svidník č.k. 2Cb/9/2013-63 zo dňa 12.6.2013.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 148,77 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od
20.5.2011 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Žalobcu zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 148,72 eur na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku a žalovanému trovy konania v sume 223,87 eur na účet
jeho právneho zástupcu JUDr. Martiny Fabiánovej, v oboch prípadoch do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Dopĺňacím rozsudkom prvoinštančný súd doplnil výrokovú časť rozsudku Okresného súdu
Svidník zo dňa 29.4.2015 č.k. 2Cb/9/2013 o výroky, že zmluvné podmienky obsiahnuté v dodatkoch o
pripojenítak,akosúpresneuvedenévdopĺňacomrozsudku,súneprijateľnýmizmluvnýmipodmienkami.

2. Prvoinštančný súd konštatoval, že predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 666,72
eur s 0,05 % úrokom z omeškania denne od 20.5.2011 do zaplatenia. Vykonaným dokazovaním
mal za preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvoril zmluvy Č.. I. XXXXXXX C. XX.X.XXXX,

Č.. I. XXXXXXX C. XX.X.XXXX, Č.. I. XXXXXXX C. XX.X.XXXX I. Č.. I. XXXXXXX C. X.X.XXXX. V
zmysle predmetných zmlúv žalobca vypožičal žalovanému J. P., ktoré umožnili žalovanému
využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. J. - P. boli priradené účastnícke telefónne Č.J.
XXXXXXXXXX,XXXXXXXXXX,XXXXXXXXXXI.XXXXXXXXXX.Žalobcapriuzavretídodatkukzmluveč. I. XXXXXXX odpredal žalovanému mobilný telefón zn. F. XXXX za kúpnu cenu 1,- Eur, pri uzavretí
dodatku k zmluve č. I. XXXXXXX odpredal žalovanému mobilný telefón zn. J. L. W. za kúpnu cenu
17,10 Eur,priuzavretídodatkukzmluveč.A5115846odpredalžalovanému mobilnýtelefón zn.U.L.K.

E. za kúpnu cenu 1,- Eur a pri uzavretí dodatku k zmluve č. I. XXXXXXX odpredal žalovanému mobilný
telefón zn. F. XXXX za kúpnu cenu 0,98 Eur. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých
služieb za obdobie od 28.1.2011 do 16.3.2011 v sume 121,66 eur (M.. Č.. XXXXXXXXXX v sume
13,78 eur, M.. Č.. XXXXXXXXXX v sume 17,06 eur, M.. Č.. XXXXXXXXXX v sume 22,43 eur, M.. Č..
XXXXXXXXXX v sume 58,- eur, M.. Č.. XXXXXXXXXX v sume 7,36 eur a M.. Č.. XXXXXXXXXX v sume

3,03 eur). Ďalej nezaplatil cenu za predané telefóny v sume 18,11 eur (M.. Č.. XXXXXXXXXX v sume
17,10 eur za telefón J. L. W., M.. Č.. XXXXXXXXXX v sume 1,- eur za telefón F. XXXX a M.. Č..
XXXXXXXXXX v sume 0,01 eur za Q. F.), za aktiváciu SIM-karty 1,- eur (M.. Č.. XXXXXXXXX,
čo vyplýva aj z dodatku k zmluve o pripojení č. I. XXXXXXX zo dňa 1.2.2011 t.č. XXXXXXXXXX) a
za vykonanie zmien v systéme Verní 8,- eur (M.. Č.. XXXXXXXXXX, čo vyplýva aj z dodatku k zmluve
o pripojení č. I. XXXXXXX zo dňa 28.1.2011 telefónne číslo XXXXXXXXXX). Celkom teda žalovaný

nezaplatil riadne a včas za poskytnuté služby a telefóny sumu 148,77 eur. Z uvedených dôvodov súd
čo sa týka zaplatenia istiny v sume 148,77 Eur žalobe vyhovel. Prvoinštančný súd ďalej konštatoval, že
žalobca si predmetnou žalobou uplatnil voči žalovanému aj nárok na zaplatenie poplatku za odpojenie, a
to 6 x po 3,98 eur, ktoré boli vyfakturované faktúrou č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, poplatok za znovupripojenie, a to 3 x 19,92 eur, ktoré

boli účtované faktúrou č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a poplatok za upomienku
vo výške 1,33 eur účtované faktúrou XXXXXXXXXX, a to bez preukázania dôvodnosti ich právneho
titulu, ako aj výšky. V danom prípade žalobca súdu nepredložil, resp. neoznačil dôkazy preukazujúce,
že žalovaný sa zmluvami o pripojení alebo všeobecnými podmienkami zaviazal v prospech žalobcu v
prípade ukončenia zmluvného vzťahu vykonávať úhradu poplatku za prerušenie služby, obmedzenia

služby vrátane nepredloženia platnej tarify ku dňu ich uplatnenia preukazujúce ich dôvodnosť čo do
základu a výšky, a preto súd žalobu v časti poplatku za prerušenie služby, poplatku za znovupripojenie
a poplatku za upomienku oneskorenej platby zamietol. Žalobcovi bol priznaný úrok z omeškania v
zmysle citovaných ustanovení, pričom úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu (20.5.2011) bola vo výške 1,25 %, preto súd priznal žalobcovi

nárok na úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne (1,25 % + 8 %). V prevyšujúcej časti čo sa týka úroku
z omeškania nad 9,25 % bola žaloba zamietnutá.

3. Súd prvej inštancie v súvislosti s nárokom žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty poukázal na čl.
6 Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 52

ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k, ods. 5 Občianskeho zákonníka a uviedol, že sa stotožnil s
názorom vedľajšieho účastníka, že nie všetky úkony, ktoré vykoná fyzická osoba - podnikateľ pri svojej
podnikateľskej činnosti sú vylúčené z modelu spotrebiteľskej ochrany. Žalovaný nepodniká s mobilnými
telefónmi, a teda vo vzťahu k žalobcovi má status spotrebiteľa. Žalobca ponúka spotrebiteľom svoje
službyprostredníctvomštandardných formulárovýchzmlúv,ktoré súvopredpripravené,aktorýchobsah

a zmluvné podmienky nemôžu spotrebitelia žiadnym spôsobom ovplyvniť. To sa týka aj ustanovenia
o zmluvnej pokute. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je
objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. V tejto súvislosti
poukázal na doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie zo dňa 27.1.2008 č. 2007/2004195,
časť ktorého v dôvodoch rozsudku doslovne cituje. Ďalej uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry

Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom
na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň
jeho znalosti. Obligatórnosť zásahu súdu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného
poriadku (§5O.s.p.)nemôžeposkytnúť poučenieohmotnompráve.Dôležitýmrozhodnutímjerozsudok
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Roccio Murciano Quintero

(C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol. spojené prípady
C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke. Cieľ čl. 6
Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa
zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých
podmienok. Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má

právomoc hodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh. Súd nevidel riešenie len v čiastočnej
neplatnosti zmluvnej pokuty, a je aj problematické nastaviť výšku zmluvnej pokuty, aby plnila význam
pre dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by naviac
nieslo riziko, že žalobcu by neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola lensporadicky zmluvná pokuta zmoderovaná, ale predsa len by zostala a neprimerane by regulovala vzťah
neurčitého počtu spotrebiteľov. Aj tento význam má oprávnenie súdu podľa § 153 ods. 3, 4 O.s.p., ktoré
umožňuje súdu aj bez návrhu rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej

zmluve.Opatreniaprotinečestnýmklauzulám musiabyťefektívneaodradzujúce(čl.7ods.1Smernice).
Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť,
preto súd žalobu o plnenie zo zmluvných pokút zamietol.

4. O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Žalobca

mal vo veci úspech vo výške 148,77 Eur a žalovaný vo výške 517,95 Eur. Teda miera úspechu u
žalovaného činí 55 %. Vzhľadom na 55 % mieru úspechu žalovaného tieto trovy predstavujú sumu
163,54 Eur. O trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom súd rozhodol podľa §
142 ods. 1 O.s.p. a keďže v konaní ohľadne zamietnutia žaloby týkajúca sa zmluvnej pokuty mal plný
úspech vedľajší účastník, priznal mu náhradu trov konania v sume 148,72 Eur.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti výroku, ktorým bol v prevyšujúcej časti návrh zamietnutý a
proti výrokom o náhrade trov konania žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi, podal žalobca odvolanie,
ktorým navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v odvolaním napadnutej časti tak, že zaviaže
žalovaného aj na zaplatenie sumy 517,96 eur s úrokom 0,05 % denne zo sumy 517,95 eur od
20.5.2011 do zaplatenia a prizná žalobcovi náhradu trov konania. Žalobca má za to, že žalovaný nemal v

zmluvných vzťahoch so žalobcom postavenie spotrebiteľa a na danú vec nie je možné aplikovať právne
predpisy na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný nie je spotrebiteľom. Súd prvej inštancie nemal prihliadať
na neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže
žalovaný neuzatváral zmluvy ako spotrebiteľ, ale ako fyzická osoba podnikateľ. Z obsahu predložených
zmlúv a dodatkov je zrejmé, že medzi účastníkmi konania boli pre prípad neplatenia cien za poskytnuté

služby dohodnuté zmluvné pokuty. Žalovaný za poskytnuté služby žalobcovi riadne neplatil, preto je
nárok na zaplatenie zmluvných pokút dôvodný a zo strany žalobcu riadne preukázaný predloženými
listinnými dôkazmi. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď mal za to, že
žalobca nepreukázal dôvodnosť poplatku za znovupripojenie, odpojenie a upomienku. Má za to, že
žalobca si dôkaznú povinnosť splnil, keď predložil faktúry, ktorými účtoval vykonané služby. V časti, v

ktorej súd zamietol nárok na zaplatenie cien za poskytnuté služby v rozsahu 88,95 eur, je rozsudok
nezrozumiteľný. Za nesprávne považuje aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa náhrady
trovkonaniaatonajmänáhradytrovvedľajšiehoúčastníka,ktoréhoúčasťvkonanínemáopodstatnenie,
pretože žalovaný nemal v zmluvných vzťahoch so žalobcom postavenie spotrebiteľa.

6. Odvolací súd aplikujúc ustanovenie § 470 ods. 2 CSP prejednal podané odvolanie žalobcu podľa
príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané pred týmto
dátumom. Preto odvolací súd má za to, že ide o právo, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych

predpisov, a preto niet žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto konania podľa novej právnej úpravy.
V súlade s princípom legitímneho očakávania a právnej istoty preto odvolací súd posúdil toto odvolanie
v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

7. Odvolací súd tak prejednal odvolanie žalobcu podľa zásad uvedených v § 112 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v

medziach, v ktorých sa domáhal jeho preskúmania, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Pokiaľ súd prvej inštancie návrh žalobcu ohľadom uplatnenej zmluvnej pokuty zamietol, v tejto súvislosti
správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na
zdôvodnenie rozsudku okresným súdom v tejto časti § 219 ods. 2 O.s.p.. To isté sa vzťahuje aj k
správnym a vystihujúcim dôvodom dopĺňacieho rozsudku.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd
dopĺňa:

9. V prejednávanej veci je potrebné konštatovať, že právny vzťah účastníkov konania, založený

zmluvami o úvere zo dňa XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX I. X.X.XXXX, má spotrebiteľský
charakter. V zmluve o úvere zo dňa 11.1.2002 je žalovaný označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ.
V ďalších troch zmluvách je síce uvedené, že zmluvy uzatvoril žalovaný ako fyzická osoba - podnikateľ,
v týchto zmluvách sú uvedené tak rodné čísla, ako aj IČO, avšak z dokazovania vykonaného súdomprvej inštancie vyplynulo, že žalovaný tieto zmluvy uzatvoril pre jeho osobnú potrebu a pre potreby
príslušníkov jeho rodiny, neuzatváral ich na účely výkonu podnikateľskej činnosti, ale na súkromné
účely - na zabezpečenie jeho osobných potrieb resp. potrieb rodinných príslušníkov. Bezpečným

preukázaním tejto skutočnosti pritom nemôže byť len označenie žalovaného IČO-m, dokonca ani
všeobecný údaj o uzavretí zmluvy s fyzickou osobou - podnikateľom, , ktorý neposkytuje odpoveď
na otázku, aké je zamestnanie, povolanie užívateľa a aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním,
povolaním,čipredmetomčinnostiužívateľavôbecuzavretiepríslušnejzmluvymalo.Vuvedenomzmysle
žalobca svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, preto súd prvej inštancie správne ustálil, že uzavretím vyššie

označených zmlúv vznikol medzi žalobcom a žalovaným vznikol spotrebiteľsko - zmluvný vzťah.

10. V súvislosti s dojednaním zmluvných pokút odvolací súd poukazuje na to, že zmluvné dojednania
o zmluvných pokutách spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá
obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a

osobitnosť právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľských
zmlúv a v neposlednom rade so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch
účastníkov zmluvy. V spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy by nemal byť príslušný
alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Táto
skutočnosť na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy, pričom treba konštatovať,

že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti
na jeho strane. V tomto smere sa kladie veľký dôraz na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy a
ktorý obsah spotrebiteľ nijako neovplyvňuje, aby bol dôsledný pri dojednávaní pri ďalších zmluvných
dojednaniachakojezmluvnápokuta.Predovšetkýmtým,abyslabšiastranavspotrebiteľskýchzmluvách
bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinnosti.

11. Odvolací súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a ani jej dojednania, ale treba mať na
vedomí skutočný zmysel a cieľ inštitútu zmluvnej pokuty ako inštitútu súkromného práva pri osobitne
chránených spotrebiteľských vzťahoch. Žalobca ponúka žalovanému svoje služby ako spotrebiteľovi
prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ nemôže

zmluvné podmienky ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada zaplatiť žalobca od
spotrebiteľov v paušálnej výške bez ohľadu na to, o aké zmluvné porušenie pôjde, pričom hrozba
pokuty existuje pri akomkoľvek porušení, takže zmluvná pokuta neobchádza ani aspekt neurčitosti.
Rovnako odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade nemôže ísť o individuálne dojednané
zmluvné ustanovenie o zmluvnej pokute tak, ako v podanom odvolaní naznačil žalobca. Totiž dojednanie

o zmluvnej pokute nie je možné označiť za individuálne, a to aj s poukazom na čl. 3 ods. 1, 2 Smernice
Rady č. 93/13/EHS.

12. Za tohto stavu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie v
tom smere, že zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluvách o pripojení resp. ich dodatkoch, o dojednaní

zmluvných pokút, sú neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve. Ich preskúmaním nie je
možné dospieť k záveru, že by boli individuálne dojednané. Dodávateľ, teda žalobca však tvrdenia, že
malo ísť o individuálnu dohodu medzi účastníkmi, nepreukázal, jeho tvrdenia odvolací súd teda považuje
len v rovine účelovej. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo jasne preukázané, že žalobca ponúkol
svoje služby prostredníctvom štandardnej typovej zmluvy, ktorá bola vopred pripravená, a spotrebiteľ

zmluvné podmienky nemohol ovplyvniť (§ 53 ods. 2 Obč. zákonníka).

13. V zmysle § 53 ods. 5 Obč. zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. Teda ak je dojednanie o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou
podmienkou, čo nakoniec konštatuje súd prvej inštancie v dopĺňacom rozsudku, správne rozhodol, ak

návrh žalobcu ohľadom zmluvnej pokuty s príslušenstvom zamietol.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti o
čiastočnom zamietnutí návrhu v spojení s dopĺňacím rozsudkom ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p).

15. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku vo veci samej, ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý, včítane výroku o náhrade
trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného, ako aj vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka, ako
vecne správny, s použitím § 219 O.s.p., potvrdil.16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol už podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
2 CSP. V odvolacom konaní žalobca nemal úspech. Preto žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na

strane žalovaného priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

17. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a

čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).