Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 19C/164/2004
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8704115344
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Mochnacká
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8704115344.24

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobcov 1/ U. J., nar.
XX.X.XXXX, bytom M. XX, K., Č. P., štátny občan Č., 2/ M. M., nar. XX.X.XXXX, M. XX, K., Č. P., štátny
občan Č., 3/ T. P., nar. X.XX.XXXX, bytom K. XX, O., Č. P., štátny občan Č., všetci právne zastúpení
Advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners s.r.o., Mnoheľova 830/15, Poprad, 4/ B. P., nar. X.X.XXXX,
bytom F. XX, O. E., Č.N. P., štátny občan Č., zastúpeného opatrovníkom JUDr. Slavomírom Kačmárom,
vyššim súdnym úradníkom Okresného súdu Svidník, 5/ Q. P., nar. X.X.XXXX, bytom G. U. XX, E., Č. P.,
štátny občan Č., 6/ M. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. X, O., Č. P., štátny občan Č., 7/ B. B., nar. X.X.XXXX,
bytom K. XXX/XX, O., Č. P., štátny občan Č., všetci právne zastúpení Advokátskou kanceláriou Hudzík
& Partners s.r.o., Mnoheľova 830/15, Poprad, proti žalovaným 1/ B. E., nar. XX.X.XXXX, bytom E. L.
XX, Z. E., štátny občan A., 2/ B.. N. E., nar. XX.X.XXXX, bytom E. L. XX, Z. E., štátny občan A., 3/
Z. E., nar. XX.X.XXXX, bytom E. L. XX, Z. E., štátny občan A., všetci právne zastúpení JUDr. Janou
Zimmermannovou, advokátkou, Trieda KVP 1, Košice, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. O trovách konania rozhodne po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej

o d ô v o d n e n i e :

Právna predchodkyňa žalobcov Z. M. sa žalobou zo dňa 30.4.2004 domáhala určenia, že je výlučnou
vlastníčkou parcely č. XXX/X o výmere XXX m2 - ostatné plochy, parcely č. XXX/X o výmere X.XXX m2
- ostatné plochy, parcely č. XXX/X o výmere XXX m2 - ostatné plochy v k. ú. E. L., zapísaných na LV
č. XXX v k. ú. E. L.. Ďalej žiadala určiť, že zaopatrovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena
č. N XXX/XXXX, NZ XXX/XXXX uzavreté na Notárskom úrade JUDr. U. O. v O. dňa XX.X.XXXX medzi
žalovanými v 1. a 2. rade a žalovanou v 3. rade ako prevodkyňou, je neplatná. Zároveň žiadala určiť,
že žalovaná v 3. rade nesplnila podmienky pre vydanie osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva k
parcelám č. XXX/X o výmere XXX m2 - ostatné plochy, parcely č. XXX/X o výmere X.XXX m2 - ostatné
plochy, parcely č. XXX/X o výmere XXX m2 - ostatné plochy zapísaných na LV č. XXX v k. ú. E.
L. na základe notárskej zápisnice N XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX a určiť, že žalovaní v 1., 2. rade nie
sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v k. ú. E. L. parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/
X v k. ú. E. L. a trovy konania.

Svoj nárok odôvodnila tým, že bola evidovaná ako vlastníčka predmetných nehnuteľností v
pozemkovoknižnej vložke, v katastrálnom území E. L., mesto Z. E., ktoré boli zapísané na LV č.
XXX, ako parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/X v celosti. Notárskou zápisnicou N XX/XXXX na
základe nepravdivých údajov uvedených žalovanou v 3. rade bolo vydané osvedčenie o vydržaní
predmetných nehnuteľností, od 12.10.1976, v zmysle právoplatného rozhodnutia Štátneho notárstva

v Brne. Predmetné nehnuteľnosti nikdy nepreviedla, neodpredala, nedala do užívania žalovaným.
Žalovaní nemohli splniť hmotnoprávne podmienky vydržania, nepretržité nerušené dobromyseľné
užívanie viac ako 10 rokov z dôvodu, že boli v správe bývalých štátnych lesov TANAP v E. L.. Žalovaná
v 3. rade si ich nechala bez právneho dôvodu osvedčiť notárskou zápisnicou. Poukázala na protiprávny
postup a rozpor so zákonom č. 323/1992 Zb., keďže nesplnila podmienky vydania osvedčenia o vydržaní
vlastníckeho práva, ani jej právni nástupcovia.

Uznesením zo dňa 12.3.2012 súd pripustil zmenu petitu z dôvodu, že počas súdneho konania zomreli
pôvodná žalobkyňa Z. M., v roku XXXX, T. P. v roku XXXX, Y. P. v roku XXXX. Súd pripustil určovacie
petity v znení, že spoluvlastnícke podiely o veľkosti X/X k celku na parcele č. XXX/X - ostatné plochy vo
výmere XXX m2, na parcele č. XXX/X - ostatné plochy vo výmere X.XXX m2, na parcele č. XXX/X -
ostatné plochy vo výmere XXX m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX pre k. ú. E. L., patria do dedičstva po
nebohej Z. M., rodenej I., nar. XX.X.XXXX, zomr. dňa XX.X.XXXX a spoluvlastnícke podiely o veľkosti X/
X k celku na parcele č. XXX/X - ostatné plochy vo výmere XXX m2, parcele č. XXX/X - ostatné plochy
vo výmere X.XXX m2, parcele č. XXX/X - ostatné plochy vo výmere XXX m2, ktoré sú zapísané na LV č.
XXX pre k. ú. E. L., patria do dedičstva po nebohom T. P., rod. P., nar. XX.X.XXXX, zomr. dňa XX.X.XXXX
a spoluvlastnícke podiely o veľkosti X/X z celku na parcele č. XXX/X - ostatné plochy vo výmere XXX
m2, parcele č. XXX/X - ostatné plochy vo výmere X.XXX m2, parcele č. XXX/X - ostatné plochy vo
výmere XXX m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX pre k. ú. E. L., patria do dedičstva po nebohom Y. P.,
rod. P., nar. X.X.XXXX, zomr. dňa X.XX.XXXX.

Právna zástupkyňa žalovaných uviedla, že žalobcovia nepreukázali, právne nezdôvodnili, a svoje
tvrdenia nepodporili akýmikoľvek navrhovanými dôkazmi, ktoré by preukázali, že žalobcovia sú
vlastníkmi sporných parciel. Vychádzajúc z LV č. XXX legitímnymi vlastníkmi sú žalovaní v 1. a 2. rade,
ktorí nadobudli vlastnícke právo prevodnou zmluvou z XX.X.XXXX. Sporné nehnuteľnosti nadobudli
od žalovanej v 3. rade, do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá v čase právneho úkonu
bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX. Žalovaná v 3. rade nadobudla
nehnuteľnosti vydržaním, po splnení zákonných podmienok, ktoré notár osvedčil notárskou zápisnicou
zo dňa XX.X.XXXX. Notár preskúmal a osvedčil, či na strane žalovanej v 3. rade boli splnené všetky
zákonné podmienky vydržania. Súd nie je oprávnený preskúmavať platnosť a legitímnosť verejnej listiny,
notárskej zápisnice o osvedčení vydržania. Notárska zápisnica spĺňa všetky zákonné ako aj formálne
náležitosti. Uviedla, že parcela XXXX/X mala rozlohu v celosti XX.XXX m2, vychádzajúc z PKV č.
XXX a pri akceptácii článku 3 kúpnej zmluvy z roku XXXX polovica tejto parcely predstavovala cca
X.XXX m2. Predmetom sporu malo byť X.XXX m2, preto došlo k reálnemu nadobudnutiu parcely, čo
zodpovedá reálnej výmere. Doba začatia dobromyseľnosti u žalovanej v 3. rade bola naplnená od
roku XXXX, od uzavretia prvej kúpnej zmluvy. Od tohto okamihu fakticky mali právni predchodcovia
žalovaných nehnuteľnosti v držbe, reálne ich užívali. Ich subjektívny psychický stav na základe všetkých
skutkových okolností a uzavretej kúpnej zmluvy zakladal dobromyseľnosť, vedomie, že zaplatením
kúpnej ceny a reálnym odovzdaním pozemkov, tieto pozemky vlastnia. Napriek tomu, že pozemok bol v
správe socialistickej organizácie, nemalo to vplyv na ich dobromyseľnosť. Predmetné pozemky žalovaní
dlhodobo udržiavajú spôsobom, ktorý prináleží domovému majetku, vystavili si na týchto pozemkoch
kôlňu, garáž, skladujú v nej veci a starajú sa o tieto pozemky ako o svoje vlastníctvo. TANAP nikdy
nevykonával žiadne práce na týchto pozemkoch. Vlastnícky vždy patrili pozemky prevodcom, právnym
predchodcom žalobcov až do doby kým nedošlo ku kúpnym zmluvám v roku XXXX a XXXX. Uviedla, že
vlastnícke právo právnych predchodcov žalovaných nebolo žiadnym spôsobom narušované zo strany
právnych predchodcov žalobcov.

Pôvodná právna zástupkyňa žalobcov v 1. - 5. rade na pojednávaní dňa 5.4.2012 uviedla, že právni
predchodcovia žalobcov v roku 2002 keď zistili, že nie sú vlastníkmi sporných nehnuteľností, uplatnili
si svoje právo na súde žalobou, ktorá bola vzatá späť. Nevedno z akých dôvodov, keďže Z. M. je t. č.
nebohá. Poukázala na to, že právni predchodcovia žalovaných v 1. a 2. rade neboli dobromyseľní a
nemohli nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, pretože najneskôr v roku XXXX im muselo byť zrejmé,
že kúpna zmluva, ktorú uzatvorili v roku XXXX bola registrovaná len do výmery XXX m2 a tieto vlastníctva
si neusporiadali ani po roku XXXX, ani neskôr.

Právna zástupkyňa žalovaných uviedla, že kúpnymi zmluvami zo dňa X.X.XXXX a XX.X.XXXX
došlo k predaju sporných nehnuteľností právnymi predchodcami žalobcov. Nevedela sa vyjadriť k
skutočnostiam, či pred rokom XXXX došlo k dohodám medzi B. P., Q. I. a rodinou E., vzhľadom na

skutočnosť, že právni predchodcovia žalobcov požadovali polovicu záhradnej parcely XXXX/X späť
do vlastníctva. Poukázala na výšku kúpnej ceny a jej zaplatenie, na perfektné podpisy reálne aj
vychádzajúc z odovzdania týchto pozemkov. Namietala pasívnu legitimáciu žalovanej v 3. rade. Uviedla,
že žalobcovia viac ako 40 rokov svoje vlastníctvo neužívali a nestarali sa oňho, preto sa žalovaná
v 3. rade mohla jednoznačne, či už z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov domnievať, že sú
vlastníkmi týchto nehnuteľností. Žalovaná v 3. rade si po zmene Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb.
usporiadala aj právne vzťahy k faktickému užívaniu pozemkov. Nechala si osvedčiť právnu skutočnosť
vydržania a na základe toho došlo k vzniku vlastníckeho práva originárnym spôsobom.

Rozsudkom zo dňa 21.6.2012 tunajší súd rozhodol tak, že určil spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/X z
celku na pracele č. XXX/X - ostatné plochy vo výmere XXX m2, parcele č. XXX/X - ostatné plochy vo
výmere XXXX m2, parcele č. XXX/X - ostatné plochy vo výmere XXX m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX
pre k.ú. E. L. patria do dedičstva po nebohej Z. M., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX,
naposledy bytom M. 1, Y. republika. Určil, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/X z celku na parcele
č. XXX/X - ostatné plochy vo výmere XXX m2, parcele č. XXX/X - ostatné plochy vo výmere XXXX m2,
parcele č. XXX/X - ostatné plochy vo výmere XXX m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX pre k.ú. E. L., patria
do dedičstva po neb. T. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z.
X/XXXX, O. 2, Y. republika. Určil, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/X z celku na parcele č. XXX/X
- ostatné plochy vo výmere XXX m2, parcele č. XXX/X - ostatné plochy vo výmere XXXX m2, parcele
č. XXX/X - ostatné plochy vo výmere XXX m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX pre k.ú. E. L., patria do
dedičstva po neb. Y. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom Y. XXX/X,
O. X - V., Y. republika. Vo výrokoch určenia, že zaopatrovacia zmluva zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná,
že neboli splnené podmienky žalovanou v 3.rade pri vydaní osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva
zo dňa 19.01.2000 a žalovaní v 1. a 2. rade nie sú výlučnými vlastníkmi predmetných nehnuteľností,
konanie zastavil. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

Uznesením zo dňa 6.9.2013 Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcich
výrokoch a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa na
zistený skutkový stav nesprávne aplikoval príslušné právne predpisy. Uplatnené odvolacie námietky
týkajúce sa nesprávne zisteného skutkového stavu, vrátane nesprávneho právneho posúdenia veci boli
opodstatnené z dôvodu, že súd prvého stupňa posudzoval platnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi
právnymi predchodcami žalobcov a žalovanou v 3. rade a právnym predchodcom žalovaných v 1. a
2. rade, pričom pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok pri spornosti vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam mal predmetnú zmluvu posudzovať, ako titul pre vstup do držby. Z okolností v danej veci
nepochybne vyplýva, že právni predchodcovia účastníkov konania mali v minulosti záujem si usporiadať
vlastnícke vzťahy k sporným nehnuteľnostiam, pretože uzavreli kúpnu zmluvu dňa XX.XX.XXXX, ako
aj z dôvodu zápisu pozemku parcely č. XXXX/X, len do výmery XXX m2, ďalšiu kúpnu zmluvu dňa
XX.X.XXXX. Zaplatili kúpnu cenu za prevod nehnuteľností a tieto skutkové okolnosti nasvedčujú tomu,
že právni predchodcovia žalovaných v 1., 2, rade a žalovaná v 3. rade boli vnútorne presvedčení
o tom, že im predmetné nehnuteľnosti patria, lebo ich držba bola pokojná, nerušená, minimálne po
dobu zákonom požadovanú (viac ako 40 rokov). Len skutočnosť, že zmluva o prevode vlastníctva
nehnuteľností nebola registrovaná štátnym notárstvom nie je dôvodom svedčiacim o neoprávnenosti
ich držby. Pri všeobecnej formulácii dobrej viery „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“ nie je možné
vylúčiť prípad, v ktorom aj bez ohľadu na formu kúpnej zmluvy môže ísť o oprávnenú držbu nehnuteľnej
veci. To, že de facto došlo k prevodu nehnuteľností bolo medzi účastníkmi nesporné. Ďalej uviedol,
že v pochybnostiach o oprávnenosti držby sa predpokladá, že je držba oprávnená. Oprávneným
držiteľom je preto ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný o tom, že mu vec alebo
právo patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí
a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že
mýliaci postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho
prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny a tento spočíva v
neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecných záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho
nesprávneho právneho posúdenia právnych dôsledkov právnej skutočnosti. Vzhľadom na všeobecne
uznávanú zásadu ignoracia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), na čo súd prvého
stupňa poukázal, vyplývajúcej zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti
jednoznačnej formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ
ujal držby nie je neospravedlniteľným. Pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa predpokladá, že každý

sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. Súd prvého stupňa
nesprávne vychádzal z posúdenia neplatnosti kúpnych zmlúv, ktoré boli titulom pre vstup do držby
právnych predchodcov žalovaných, vrátane žalovanej v 3. rade. Poukázal na to, že predložené listinné
dôkazy, kúpne zmluvy z roku XXXX a XXXX svedčia o úmysle právnych predchodcov žalobcov
usporiadať vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam so žalovanou v 3. rade a jej nebohým manželom
s tým, že táto skutočnosť vyplýva z obsahu zmluvy, ako aj je deklarovaná zaplatením kúpnej ceny.
Existenciu kúpnych zmlúv je potrebné posúdiť, ako titul pre vstup do oprávnenej držby žalovaných.

Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Prvostupňový súd doplnil dokazovanie v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu a opätovne posúdil
právny stav veci s tým, že posúdil existenciu kúpnych zmlúv, ako titul pre vstup do oprávnenej držby
žalovaných.

Na pojednávaní dňa 19.3.2015 právny zástupca žalobcov uviedol, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania. Poukázal na právnu argumentáciu vo vzťahu k oprávnenosti držby v náväznosti na omyl
ospravedlniteľný, skutkový, resp. právny. Čo sa týka otázky, či žalovaní vstúpili do oprávnenej držby
alebo nie uviedol, že základným rámcom je osvedčenie o vydržaní G zo dňa XX.X.XXXX, pričom táto
notárska zápisnica dáva odpoveď na zodpovedanie otázky o oprávnenosti držby. Poukázal na časť
vyhlásenia z osvedčenia v ktorom právna predchodkyňa uviedla, že sa opätovne pokúša o usporiadanie
vlastníctva podľa skutočného užívania. Kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX, ktorej registrácia nebola
zrealizovaná z dôvodu platnosti v tom čase platných právnych predpisov, ktoré nepovoľovali prevod
takýchto nehnuteľností do vlastníctva občanov. Preto právna predchodkyňa žalovaných nebola so
zreteľom k žalovaným nehnuteľnostiam ani v skutkovom, ani v právnom omyle a už vôbec nie v
ospravedlniteľnom, že jej žalované nehnuteľnosti patria. Žalovaná si bola vedomá, čo potvrdzuje, a že
v období socialistického práva práva nebolo možné prevádzať pozemky medzi občanmi bez súhlasu
Národného výboru. Túto skutočnosť potvrdzuje aj to, že 2x boli vypracované kúpne zmluvy. Kúpne
zmluvy z roku XXXX a XXXX nemožno posúdiť ako tituly pre oprávnený vstup do držby, keďže právni
predchodcovia vedeli, že takéto právne účinky nemôžu vyvolať. Osvedčenie v ktorom bolo uvedené, že
nedošlo k registrácii časti prvej zmluvy a už vôbec nie druhej zmluvy, právny predchodkyňa žalovaných
uviedla pred notárom, že „jednak z dôvodu platnosti právnych predpisov, ktoré naďalej nepovoľovali
prevod takýchto nehnuteľností do vlastníctva občanov.“ Keďže prvá zmluva z r.XXXX vyvolala účinky
len vo vzťahu k XXX m2, právna predchodkyňa vedela, aj sama to uviedla, že nemohla nadobudnúť
vlastnícky vzťah k ostávajúcej časti, s tým, že vo výmere XXX m2 bola časť nehnuteľností registrovaná.
Keďže vedeli, že sa nestali právni predchodcovia žalovaných vo vyššej výmere vlastníkmi, prikročili v
roku XXXX k uzatvoreniu ďalšej kúpnej zmluvy, ale podľa názoru žalobcov to len utvrdzuje v tom, že
nemohli byť dobromyseľní, a že kúpna zmluva z r. XXXX nemohla vyvolať žiadne právne účinky a ani
ich nevyvolala. Podľa čl. 4 zmluvy z roku XXXX, zmluva podliehala schváleniu Miestneho Národného
výboru. V kontexte zmluvy z roku XXXX pokračujúc v kontexte zmluvy z roku XXXX a z konkrétnej
notárskej zápisnice G je zrejmé, že u právnych predchodcov žalovaných nie je možné preukázanie
toho, žeby nehnuteľnosti užívali v dobrej viere a žeby boli v nejakom omyle. Pretože ako uviedla právna
predchodkyňa žalovaných v notárskej zápisnici, vedela o tom, aký je skutkový stav, právny stav a
preto nebola v ospravedlniteľnom omyle. K oprávnenosti držby dochádza tam, aj keď si osoba myslí,
že je skutočným držiteľom práva. Uviedol, že k oprávnenosti držby dochádza tam, aj keď si osoba
myslí, že je skutočným držiteľom práva. V danej veci nemožno hovoriť o skutkovom omyle, ako základe
dobromyseľnosti práv. predchodkyne žalovaných v 3. rade, nakoľko v danej veci nie sú žiadne skutkové
nezrovnalosti medzi účastníkmi sporu. K účasti žalovanej v 3. rade uviedol, že jej účasť v konaní skončila
právoplatnosťou IV. výroku rozsudku č. k. 19C/164/2004-387, ktorým bolo konanie zastavené a jej účasť
v tomto konaní bola viazaná len na túto časť výroku. Preto z ich strany nie je potrebný urobiť procesný
úkon.

Právna zástupkyňa žalovaných uviedla, že žaloba nie je opodstatnená a je potrebné ju zamietnuť.
Poukázala na to, že na strane žalovanej v 3. rade nie je daná pasívna legitimácia. Uviedla, že
oprávnenosť držby a jej dobromyseľnosť daná na strane právnych predchodcov žalovaných je vždy
psychickým stavom tej ktorej osoby, ktorá si vzhľadom na všetky okolnosti myslí, že je držiteľom veci, či
je vlastníkom. Vzhľadom na uzavretú kúpnu zmluvu z roku 1962, kedy došlo k jednoznačnej dohode o
predmete kúpy a rovnako tak o výške kúpnej ceny a jej zaplateniu, mali za to, že právni predchodcovia

žalovaných boli od okamihu uzavretia kúpnej zmluvy dobromyseľní, a boli oprávnení držitelia predmetu
kúpy. Kúpnou zmluvou z roku XXXX právni predchodcovia žalovaných, chceli vzhľadom na stav, ktorý
nebol stavom, ktorý by právne deklaroval ich vlastnícke právo, chceli opakovane, vzhľadom na ich
psychicky stav, vôľu, túžbu docieliť právne osvedčenie ich vlastníctva, zápisom v príslušnej evidencii.
Poukázala na to, že právni predchodcovia žalovaných chceli iba právne mať nehnuteľnosti v poriadku
a teda ich mať zapísané na svojom mene s tým, že ich psychický stav k týmto nehnuteľnostiam
bol vo vlastníckom vzťahu. Zo strany žalobcov nebolo spochybnené, že viac ako 40 rokov právni
predchodcovia žalovaných nerušene, nepretržite užívali predmetné nehnuteľnosti. So zreteľom ku
všetkým okolnostiam, nie je možné vylúčiť prípad, v ktorom aj bez ohľadu na formu kúpnej zmluvy môže
ísť o oprávnenú držbu nehnuteľnosti. Zo strany žalobcov voči procesnému postaveniu žalovanej v 3.
rade, nebol vykonaný žiaden procesný úkon, ktorým by bola vylúčená z konania.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako
s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poplatku (ďalej len OSP), účastníci sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd
môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 OSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods. 1 OSP, súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

S ohľadom na citovanú právnu úpravu, súd konštatuje, že vlastnícke právo je chápané ako tzv. absolútne
právo a pôsobí voči všetkým, erga omnes . Ako najzákladnejšie subjektívne právo je v podstate chránené
priamo či nepriamo celým právnym poriadkom. Jedným z predpokladov vydržania ako osobitného
spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona je, že držba musí byť oprávnená. Vo všeobecnosti
pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci spojené s vôľou nakladať s ňou ako
so svojou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť teda splnená aj
podmienka dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný,
treba vždy hodnotiť objektívne, a to nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobrú
vieru treba chápať ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec.
Ide o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo o sebe nemôže byť predmetom
dokazovania. Možno o nej usudzovať len z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok
prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí musí byť preto podložené konkrétnymi okolnosťami,
z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo, a to nielen pri jeho vstupe do držby, ale po
celú vydržaciu dobu dôvodné.

Dňa X.X.XXXX uzavrel B. P., Q. I., ako predávajúci a B. E. s Z. E., ako kupujúci kúpnu zmluvu.
Predmetom kúpnej zmluvy bol dom č. X M., stojaci na parc. č. XXXX/X a záhradná parcela č. XXXX/
X, vtedy zapísaných v Pozemkovo-knižnej vložke č. XXX v k.ú. Z. L.. Zmluvné strany sa dohodli, že
E. nehnuteľnosti kupujú so všetkým právnym a faktickým príslušenstvom za kúpnu cenu XX.XXX,-
Kčs, ktorá bola zaplatená pri podpise kúpnej zmluvy. B. P. a Q. I. si vyhradili prevedenie polovice
záhradnej parcely č. XXXX/X do ich vlastníctva, akonáhle dôjde k fyzickému rozdeleniu tejto záhradnej
parcely č. XXXX/X geometrickým plánom úradne schváleným. V tomto smere súd poukazuje, že právni
predchodcovia žalobcov a žalovaná v 3. rade s jej nebohým manželom urobili právny úkon, ktorý v
tom čase za platných právnych predpisov obsahoval podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, a to predmet

zmluvy a kúpnu cenu. Týmto právnym konaním žalovaná v 3. rade a jej nebohý manžel vstúpili prvý
krát do držby. V zmysle tohto právneho úkonu bol daný súhlas k prevodu nehnuteľností s tým, že je
možné previesť parcelu č. XXXX/X, avšak iba do výmery XXX m2. K vlastníckemu zápisu došlo iba do
výmeru do XXX m2 v prospech kupujúcich, teda žalovanej v 3. rade a jej nebohého manžela. Uvedené
obmedzenie vyplývalo z vtedy platných právnych predpisov, zákona č. 65/1951 Zb.. Súhlas k prevodu bol
daný Okresným národným výborom v O.. V zmysle týchto okolností sa žalovaná v 3. rade a jej nebohý
manžel oprávnene cítili byť vlastníkmi prevedenej nehnuteľnosti bez ohľadu na to, v akej výmere došlo
k zápisu vlastníckeho práva.

Dňa X.X.XXXX E. I., ako spoluvlastník v jednej tretine k celku nehnuteľností, splnomocnený jeho dcérou
Z. M. ako spoluvlastníčkou v X/X k celku s Y. P. a T. P. ako spoluvlastníkmi pozemku v X/X k celku,
predali pozemok č. XXX - park vo výmere XX.XXX m2. Uvedené bolo zapísané v stredisku geodézie
Kežmarok, na LV č. XXX v k.ú. E. L. a pozemok č. XXX/X o výmere XXXX m2 v prospech žalovanej
v 3. rade a jej nebohého manžela. Taktiež si dohodli kúpnu cenu v bode 2 za pozemok XXX/X vo
výmere XXXX m2 vo výške XX.XXX Kčs a táto čiastka bola manželmi E. zaplatená v hotovosti do rúk
spoločného splnomocnenca predávajúcich, E. I. najneskôr do 1 mesiaca po registrácii kúpnej zmluvy
Štátnym notárstvom. K registrácii tejto zmluvy však nedošlo, čo v konaní nebolo sporné.

Právni predchodcovia žalovaných v 1., 2. rade, mali záujem si usporiadať vlastnícke vzťahy k sporným
nehnuteľnostiam tak, že uzavreli kúpnu zmluvu dňa X.X.XXXX, keďže došlo k zápisu pozemku parcely
č. XXXX/X, len do výmery XXX m2. Ďalšiu kúpnu zmluvu uzavreli dňa XX.X.XXXX. Za tieto prevody
nehnuteľností zaplatili kúpnu cenu vo výške XX.XXX C. a XX.XXX Kčs. Tieto skutkové okolnosti iba
potvrdzujú, že právni predchodcovia žalovaných v 1., 2. rade a žalovaná v 3. rade, ktorá uzatvárala
tieto zmluvy boli vnútorne presvedčení o tom, že im predmetné nehnuteľnosti patria, lebo ich držba bola
pokojná, nerušená minimálne po dobu zákonom požadovanú (viac ako 40 rokov). Len skutočnosť, že
zmluvou z roku 1962 došlo k oficiálnemu prevodu iba do výmery XXX m2, ale žalovaná v 3. rade aj
jej manžel zaplatili za pozemok v celej výmere, akú kupovali v kúpnej zmluve a ktorá bola predmetom
kúpnej zmluvy nebola zapísaná (nad XXX m2) a ďalšia skutočnosť, že kúpna zmluva uzatvorená v
roku XXXX a skutočnosť, že nedošlo k jej registrácii štátnym notárstvom, nie je dôvodom svedčiacim
o neoprávnenosti ich držby. Tak ako uviedol odvolací súd „pri všeobecnej formulácii dobrej viery zo
zreteľom ku všetkým okolnostiam nie je možné vylúčiť prípad, v ktorom aj bez ohľadu na formu kúpnej
zmluvy môže ísť o oprávnenú držbu nehnuteľnej veci“. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že v
skutočnosti - de facto došlo k prevodu nehnuteľností, ale de iure nie, nebolo medzi účastníkmi nesporné.
Taktiež bolo v konaní potvrdené, že žalovaní počas užívania predmetných pozemkov po dobu 40 rokov
neboli rušení, či už právnymi predchodcami žalobcov ani samotnými žalobcami, ktorí nejavili záujem o
tieto predmetné pozemky. Žalovaní, ako aj ich právni predchodcovia, žalovaná v 3. rade a jej manžel,
kúpené pozemky užívali ako vlastné tak, že na týchto parcelách (XXX/X) nebohý manžel žalovanej v
3. rade postavil drevenú kôlňu, neskôr na nich chovali drobné zvieratá ako sliepky, ovce. Pozemky nie
sú ohradené plotom. Susedia ich po celé roky považovali za vlastníkov predmetných pozemkov. Tieto
pozemky aj kosia. Samotná žalovaná v 2. rade, ktorá sa vydala do rodiny E. uviedla, že jej svokrovci
nikdy nespomínali, aby bol prejavený záujem zo strany žalobcov alebo právnych predchodcov o tieto
pozemky. Taktiež potvrdila skutočnosť, že svokrovci rozprávali, že kúpnu cenu zaplatili, a to ešte pred
zrealizovaním kúpy a svokor im mal zaplatiť aj naviac. Kúpili im aj nejaký pobyt vo Veľkej L..

Dňa XX.X.XXXX žalovaná v 3. rade osvedčila vlastnícke právo vydržaním na základe Notárskej
zápisnice N XX/XXXX a pred notárom vyhlásila, že od roku XXXX nerušene v dobrej viere ako vlastné
užíva nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. E. L. zapísané na LV č. XXX pozemok parcely C XXX/X -
ostatné plochy o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - iná plocha o výmere XXXXX m2, parc. č. XXX/X - iná
plocha o výmere XXX m2 v celosti ako priľahlé domové pozemky k pozemku parc. č. XXX. Vyhlásila, že
predmetné nehnuteľnosti začala užívať spolu s nebohým manželom po dohode s pôvodnými pozemno-
knižnými spoluvlastníkmi B. P. a Q. I.. Nehnuteľnosti vlastnili podľa pôvodného zápisu vo vložke č. XXX
v k.ú. Z. L. ako pozemok parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere XX.XXX m2 a parc. č. XXXX/X - dom o
výmere XXX m2. Užívanie týchto nehnuteľností mali s predávajúcimi B. P. a Q. I. v úmysle vlastnícky
usporiadať kúpnou zmluvou, ktorú uzavreli XX.X.XXXX a odkúpili za kúpnu cenu XX.XXX Kčs, pozemok
parc. č. XXXX/X v celosti (výmera XXX m2) a polovicu parc. č. XXXX/X (výmera XXX m2). Pri uzavretí
druhej kúpnej zmluvy z roku XXXX, ktorej registrácia nebola realizovaná z dôvodu platnej právnej úpravy
bola zaplatená kúpna cena vo výške XX.XXX Kčs. Žalovaná v 3. rade vyhlásila, že po celú dobu užívania
nebola rušená vlastníkmi a nikto sa nedomáhal vydania týchto nehnuteľností.

Notárskou zápisnicou zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná v 3. rade previedla na žalovaných v 1. a 2. rade
rodinný dom č. XX nachádzajúci sa na pozemku parc. č. XXX a pozemky parc. č. XXX- zastavaná plocha
a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - ostatná plocha o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X -
ostatná plocha o výmere XXXX m2, parc. č. XXX/X - ostatná plocha o výmere XXX m2 podľa LV č. XXX
k.ú. E. L. v celosti. Týmto právnym úkonom došlo k prevodu predmetných nehnuteľností na žalovaných
v 1. a 2. rade a zároveň bola uzatvorená dohoda o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve
bezplatného doživotného bývania a užívania domového majetku žalovanou v 3. rade.

Súd uzavrel, že aj keby došlo k právnemu omylu držiteľa, ktorý vychádzal z neznalosti jednoznačne
formulovaného ustanovenia OZ platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, teda žalovaná v 3. rade a
jej nebohý manžel, pokiaľ boli v právnom omyle z dôvodu neznalosti aktuálnych právnych predpisov,
nie je takýto omyl neospravedlniteľný. A teda takýto omyl je možné ospravedlniť. Tento výklad má preto
vplyv na tú skutočnosť, že napriek nezapísaniu celého predmetu kúpnej zmluvy, a to nehnuteľností v
roku 1962 a nezaregistrovanie kúpnej zmluvy z roku XXXX nemá vplyv na to, aby sa žalovaná v 3.
rade a jej nebohý manžel ako právni predchodcovia žalovaných v 1., 2, rade necítili ako vlastníkmi
kúpených nehnuteľností. Tieto skutkové okolnosti len nasvedčujú tomu, že od roku XXXX sa žalovaná
v 3. rade a jej nebohý manžel ako právny predchodca žalovaných v 1., 2. rade cítili ako vlastníkmi
kúpených nehnuteľností a tieto v dobrej viere užívali ako vlastné, keďže neboli po celú dobu užívania
rušení právnymi predchodcami žalobcov, ani samotnými žalobcami, čo v konaní nebolo sporné. Žalovaní
preukázali titul vstupu do držby, kúpnymi zmluvami z roku XXXX a XXXX. Z uvedených dôvodov súd
žalobu zamietol.

Súd mal za to, že žalovaní preukázali listinnými dôkazmi, kúpnymi zmluvami z roku XXXX a XXXX, že
žalovaná v 3. rade a jej manžel ako právni predchodcovia žalovaných v 1., 2. rade chceli usporiadať
svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. To vyplýva aj z obsahu z týchto zmlúv, zaplatením
kúpnych cien.

Čo sa týka procesného postavenia žalovanej v 3. rade, súd dodáva, že jej procesné postavenie bolo
nutné vo vzťahu k výroku č. IV, ktorým mal súd určiť, že zaopatrovacia zmluva zo dňa XX.X.XXXX je
neplatná a touto zaopatrovacou zmluvou neboli splnené podmienky žalovanou v 3. rade pre vydanie
osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva zo dňa XX.X.XXXX. Keďže tento nárok žalobcovia zobrali
späť, súd konanie v tejto časti zastavil, výrok IV. a nadobudol právoplatnosť. Teda po právoplatnosti
tohto výroku z procesného hľadiska žalobcovia mali zobrať žalobu späť voči žalovanej v 3. rade. Pokiaľ
tento procesný úkon neurobili, v tejto časti zostali taktiež neúspešný, a preto súd voči žalovanej v 3. rade
žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k predmetným výrokom.

Podľa § 151 ods. 3 OSP, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo
väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia
odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Preto súd o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.