Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Eva Bieliková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmenené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 16C/281/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215214439
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bieliková
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1215214439.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci
navrhovateľa: P. Y., N.. XX.XX.XXXX, C. A. B. XXX/X, XXX XX W. proti odporcovi: Slovak Telekom, a.s.,
so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava IČO: 35 763 469 o zaplatenie 265,50 € s príslušenstvom takto,
r o z h o d o l :
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 265,50 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 265,50 € od 11.06.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške
16,50 € všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.06.2015 domáhal od odporcu zaplatenia
sumy 265,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 265,50 € ako aj náhrady
trov konania. Podaný návrh odôvodnil tým, že dňa 18.02.2015 zaslal odporcovi list v ktorom mu uviedol,
že na telefónnom čísle na Easy karte s č. XXXX XXX XXX mu chýba kredit vo výške 265,50 €
s tým, že odporcu žiadal o vrátenie tohto kreditu. Dňa 23.02.2015 mu odporca poslal oznámenie
o vybavení reklamácie, kde sa navrhovateľovi ospravedlnil, námietky prešetril a žiadne pochybnosti
nezistil. Navrhovateľ následne dňa 09.03.2015 opätovne zaslal odporcovi list ktorým ho opätovne žiadal
o vrátenie kreditu vo výške 265,50 €. Karta s uvedeným kreditom bola používaná v bezpečnostnom
systéme, pričom z tejto karty sa nedalo telefonovať. Pri dobití kreditu dňa 13.01.2015 pracovník odporcu
oznámil navrhovateľovi, že ráno na predmetnom telefónnom čísle bol kredit 265,50 € a po dobití sumou
10,-€ táto suma zmizla. Dňa 30.03.2015 navrhovateľ zaslal odporcovi list s tým, že odporca zaslal
navrhovateľovi dňa 15.04.2015 list označený ako Oznámenie o vybavení reklamácie, v ktorom uviedol,
že stanovisko odporcu je konečné a nemenné.
Odporca sa k podanému návrhu vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 27.07.2015. Vo
vyjadrení uviedol, že podľa záznamov odporcu dňa 13.01.2015 mal navrhovateľ na Easy karte s
telefónnym číslom XXXX XXX XXX kredit vo výške 0,0903 € a nie vo výške 265,50 € tak ako to deklaruje.
Preto po dobití kreditu vo výške 10,-€ mal navrhovateľ k dispozícii kredit v celkovej výške 10,0903
€. Suma 265,50 € s DPH predstavovala súčet celkovo dobíjaných kreditov, ktoré navrhovateľ v celej
výške spotreboval ku dňu 13.01.2015. Odporca vo vyjadrení zároveň poukázal na Všeobecné obchodné
podmienky pre poskytovanie verejných služieb Slovak Telekom, kde v časti III, článok 6, bod 12 je
uvedené, že v prípade zániku zmluvy a pri predplatenej službe vráti podnik účastníkovi zostatkový
kredit za peňažné prostriedky zaplatené účastníkom, ktorý účastník nevyčerpal pre predplatenú službu
počas doby trvania zmluvy, a to poskytnutím náhrady v peniazoch a na základe písomnej žiadosti
účastníka o vrátenie zostatkového kreditu podanej v súlade s podmienkami v cenníku, v hodnote, ktorú
mal zostatkový nespotrebovaný kredit v okamihu zániku zmluvy podľa účtovných záznamov podniku. S
poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a odporcovi
priznať náhradu trov konania.Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, listinnými dôkazmi
predloženými účastníkmi konania a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ sa listom zo dňa 18.02.2015 obrátil na odporcu so žiadosťou o vrátenie kreditu v sume 265,-
€, ktorý sa nenachádza na jeho easy karte s telefónnym číslom XXXXXXXXXX. Túto žiadosť odovzdal
navrhovateľ u odporcu osobne dňa 18.02.2015. Následne dňa 09.03.2015 doručil osobne odporcovi
druhú žiadosť v ktorej uviedol, že odporcu žiada o vrátenie kreditu vo výške 265,-€, kde zároveň uviedol,
že easy karta s telefónnym číslom XXXX XXX XXX je používaná v bezpečnostnom systéme (pohybové
čidlo) a z nej sa posielajú sms správy a telefonuje sa iba v prípade narušenia priestoru zlodejom.
Navrhovateľ taktiež uviedol, že pri dobíjaní kreditu dňa 13.01.2015 mu oznámila pracovníčka odporcu,
že ráno mal na kredite sumu 265,-€ a po dobití sumou 10,-€ táto suma už na kredite nebola. Následne
dňa 30.03.2015 podal navrhovateľ u odporcu tretiu žiadosť o vrátenie kreditu, kde uviedol, že odporcu
žiada o poskytnutie podrobného výpisu z telefónneho čísla na ktorom má chýbať kredit.
Z Oznámenia o vybavení reklamácie vyhotoveného odporcom dňa 11.02.2015 vyplýva, že predmetná
skutočnosť bola prešetrená a nebolo zistené pochybenie. Zároveň odporca poukázal na rozhodnutie
súdneho dvora Európskej únie a Ústavného súdu SR podľa ktorých je odporca oprávnený uchovávať
prevádzkové údaje maximálne 3 predchádzajúce zúčtovacie obdobia. Zároveň zaslal navrhovateľovi
podrobný výpis za obdobie december 2014 a január 2015. V oznámení je taktiež uvedené, že dňa
13.01.2015 pri dobití kreditu bola na easy karte s telefónnym číslom XXXXXXXXXX suma 0,0903 € s
DPH pričom sumy 265,50 € predstavovala súčet celkovo dobíjaných kreditov od kúpy SIM karty, nie
zostatkový kredit ku dňu 13.01.2015.
Dňa 10.03.2015 vyhotovil odporca Oznámenie o vybavení reklamácie, kde opätovne uviedol, že
vzhľadom na Smernicu č. 2002/58/ES o uchovávaní údajov nie je možné uchovávať údaje dlhšie ako tri
mesiace, preto nie je možné overiť tvrdenia navrhovateľa.
Navrhovateľvovýpovedipredsúdomuviedol,žemalododporcuvužívaníspolu4kredityajedenpaušál.
Suma 265,50 € , ktorej zaplatenia sa od odporcu domáha predstavuje sumu ktorú mal na kredite easy
karty s telefónnym číslom XXXXXXXXXX. Každý rok vložil na túto kartu minimálnu sumu asi 1.000,-Sk,
aby nedošlo k zániku zmluvy. Táto karta bola v zabezpečovacom systéme, ktorý on otvoriť nemohol.
Touto kartou bolo možné volať iba v prípade, ak došlo k narušeniu priestorov buď pohybovým čidlom
alebo kamerou. V prípade, že prišlo k narušeniu priestorov tak mu zariadenie volá na určené telefónne
čísloalebonapolicajnýpult.Žiadneinételefónnečíslo naktorébysaztejtokartyvolalonebolotechnicky
možné použiť. Vo februári 2015 dobíjal všetky karty s pani K. Č. a spätne sa jej opýtal, koľko je kredit na
dobitej karte. Na karte mal byť kredit 300,-€ a bola tam nula. Pani Č. mu oznámila, že pred pol hodinou
tam ten kredit bol a že už tam nie je, ale ona mu zistí kam zmizol. Navrhovateľ taktiež žiadal pani Ž. L.
P. X. H.Ú., aby túto skutočnosť preverili, pričom ich zároveň požiadal o výpis kam sa z tohto telefónneho
čísla volalo. Odporca mu poslal odpoveď, že sa z predmetného telefónneho čísla poslalo 8 sms správ ,
ale žiadny hovor tam nebol.
Poverený zástupca odporcu uviedol, že pohľadávka neexistuje s tým, že mohlo dôjsť k nejakému
zneužitiu. Podľa prevádzkových záznamov odporcu, nie je dôvod ich spochybniť.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z vykonaných dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 79 ods. 2 O.s..p, navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,
okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.
V zmysle § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 451 ods. 1) Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2) OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech vydaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 citovaného zákona predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.
Podľa § 458 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona sa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho,
pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia
vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
Podľa § 517 občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní, ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania.
Podľa§3NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ sa v konaní domáhal vrátanie sumy 265,50 €, ktorú mal mať na kredite Easy karty s
telefónnym číslom XXXXXXXXXX. Navrhovateľ riadne uplatnil u odporcu reklamáciu, v ktorej žiadal
odporcu, aby mu zaslal podrobný výpis z hovorov za obdobie október až december 2014. Odporca tak
neurobil, preto súd vyzval odporcu, aby doručil súdu výpis z hovorov z telefónneho čísla navrhovateľa.
Odporca súdu ani navrhovateľovi tento výpis nedoručil, iba sa odvolal na smernicu súdneho dvora
Európskej únie a Ústavného súdu SR, podľa ktorých je odporca oprávnený uchovávať prevádzkové
údaje maximálne 3 predchádzajúce zúčtovacie obdobia. Nakoľko odporca ako silnejšia sporová strana
tieto listiny preukazujúce uvedené skutočnosti súdu nepredložil, súd bez preukázania týchto skutočností
nemal v konaní preukázanú nedôvodnosť výšky navrhovateľom uplatneného nároku. V konaní nebola
sporná skutočnosť, že navrhovateľ bezprostredne po tom ako zistil skutočnosť, že mu na easy karte
chýba ním uplatnená suma reklamoval danú skutočnosť u odporcu. Navrhovateľ taktiež uviedol meno
pracovníčky odporcu, ktorá mu mala oznámiť, že táto suma bola na easy karte, ale z nejakého dôvodu
tam nie je, pričom uviedla, že túto skutočnosť prešetrí. Navrhovateľ taktiež uviedol jej meno, pričom súd
vyzval odporcu, aby súdu doručil nahrávku z daného hovoru, keďže všetky hovory na linke zákazníkov
sa nahrávajú. Odporca však v konaní ani jeden z týchto dôkazov súdu nepredložil. Na výzvu súdu,
aby doručil výpis z hovorov účastníckeho čísla XXXXXXXXXX za obdobie október až december 2014,
odporca doručil súdu výpis z hovorov za obdobie september až november 2015. Odporcom uvádzané
tvrdenia o tom, že je v zmysle rozhodnutia súdneho dvora európskej únie ako aj Ústavného súdu
oprávnený uchovávať prevádzkové údaje maximálne 3 predchádzajúce zúčtovacie obdobia vyhodnotil
súd za zavadzajúce, nakoľko navrhovateľ podal reklamáciu vo februári 2015, z čoho je zrejmé, že
minimálne za obdobie november , december 2014 a január 2015 bol odporca povinný predložiť k
reklamácii aj výpis z hovorov na uvedenom telefónnom čísle, nakoľko ho o to navrhovateľ žiadal.
Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich
pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi
predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom, ale nie je svojvoľná, súd musí
vychádzaťzovšetkého,čovyšlovkonanínajavo.Tietoskutočnostimusísúdrešpektovaťamusísprávne
určiť ich vzájomný vzťah. Pritom nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých
dôkazov.Súd vynesie rozsudok na základe svojho zisteného skutkového stavu. Zistený skutkový stav je takým
stavom, o ktorom nie sú rozumné a dôvodné pochybnosti - súd môže mať určité pochybnosti - nesmú
však byť zásadnej povahy.
Napriek tomu, že dôkazná povinnosť a povinnosť preukázania základných tvrdení uvedených v
návrhu na začatie konania vyplýva účastníkom konania priamo zo zákona (§ 120 ods. 1 O.s.p., §
79 ods. 2 O.s.p.), súd v záujme spravodlivého rozhodnutia vo veci vyzval odporcu na predloženie
listinných dôkazov, ktoré by odôvodňovali zistenie takého skutkového stavu veci, o ktorom by nevznikli
rozumné a dôvodné pochybnosti. Napriek vedomosti o pochybnostiach, ktoré súd videl v navrhovateľom
uplatnenom nároku, súd nemal za preukázané, že navrhovateľove tvrdenia sa nezakladajú na pravde.
Je pravdou, že navrhovateľ má v konaní dôkaznú povinnosť preukázania svojich tvrdení, avšak v danej
veci, kde je na strane odporcu subjekt zastávajúci významné postavenie v telekomunikačnom priemysle
je nesporne slabšou stranou v súdnom spore navrhovateľ. Navrhovateľ vo výpovedi pred súdom uviedol,
že Easy kartu dobíjal prostredníctvom pracovníčky odporcu K. Č.K., ktorej nadiktoval 14 miestny kód
z kúpenej easy karty, ona ho dobila a oznámila mu, aký má zostatkový kredit. Odporca tieto tvrdenia
navrhovateľa nespochybnil iba uviedol, že SIM karta nemusí byť určená pre bezpečnostné zariadenia
a je na zváženie či ju navrhovateľ používal správne.
V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p., v sporovom konaní je to navrhovateľ, kto je povinný uviesť
skutočnosti, o ktoré opiera svoj návrh a uplatňuje svoj nárok a tieto predložiť spolu s návrhom. Dôkazné
bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla navrhovateľa. Odporca ako druhá procesná
strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú, že právo alebo nárok
navrhovateľa nevzniklo prípadne zaniklo alebo sa zmenilo. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre
bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obidve strany. Neunesenie dôkazného bremena má potom
v konaní za následok procesný neúspech toho účastníka sporu, ktorý nedokázal preukázať ním tvrdené
skutočnosti.
Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť
dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju
bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno táto strana neuniesla. Dôsledkom neunesenia
dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo
dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu
také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.
Spotrebiteľ je objektívne považovaný za slabšiu stranu. Nie je to len pre to, že nedisponuje určitými
informáciami, ktorými disponujú predajcovia, výrobcovia, poskytovatelia služieb, resp. podnikatelia,
s ktorými vstupujú spotrebitelia do právnych vzťahov. Nejde o informácie, ktoré sú v dnešnej dobe
elektronickýchkomunikačnýchprostriedkovpomerneľahkozískateľné,aleidehlavneoinformácie,ktoré
sú dostupné len "profesionálom" (výrobca, distribútor, poskytovateľ), alebo ktoré by spotrebiteľ síce
mohol získať, ale ich získanie by bolo pre spotrebiteľa pomerne nákladné, alebo spojené s objektívnymi
ťažko prekonateľnými prekážkami.
Vzhľadom na to, že odporca nepredložil súdu dôkazy, ktoré by viedli k zisteniu skutkového stavu
veci, o ktorom nie sú dôvodné a rozumné pochybnosti, keď nepreukázal, že navrhovateľom podaná
reklamácia bola vybavená tak, že by bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ nedisponoval ním
tvrdenou sumou na kredite Easy karty, odporca neuniesol dôkazné bremeno jeho tvrdení dôsledkom
ktorého je potom nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje odporcu ako účastníka na ktorom spočívalo
dôkazné bremeno. Podľa názoru súdu bol odporca ten , ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže
neponúkolalebonevedelponúknuťsúdutakédôkaznéprostriedky,ktorýmibysapreukázaliprevýsledok
sporu rozhodujúce skutočnosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi ním uplatňovanú sumu spolu s príslušenstvom a to titulom vydania
bezdôvodného obohatenia, ktorého sa dopustil plnením bez právneho dôvodu.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého v konaní
neúspešný odporca je povinný zaplatiť náhradu trov konania úspešnému navrhovateľovi pozostávajúce
zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 16,50 €.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v 2 vyhotoveniach.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.