Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 15, 2018

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 8T/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517010283
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kondllová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:2517010283.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v trestnej veci proti obžalovanému O.

U. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.01.2018, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
O. U., nar. XX.XX.XXXX P. X., trvale bytom L., D.. X. T. Č.. XXXX/X, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody
v ÚVV a ÚVTOS J. B. P.,

j e v i n n ý, ž e

hoci si dňa XX.XX.XXXX P. L. osobne prevzal jemu doručovanú výzvu Okresného súdu Piešťany,
aby najneskôr do 8 dní odo dňa doručenia výzvy nastúpil v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
a Ústave na výkon väzby Leopoldov na výkon trestu odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov, ktorý
mu pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona a pokračovací prečin
úverového podvodu podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona, uložil rozsudkom Okresný súd Piešťany

sp. zn. 1T/79/2014 zo dňa 09.09.2014, právoplatným a vykonateľným dňom 09.09.2014, v spojení s
uznesením Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/79/2014 zo dňa 14.11.2016 o jeho neosvedčení sa v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom a v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 3Tos/213/2016 zo dňa 10.01.2017, čo však nerešpektoval, výkon trestu odňatia
slobody v lehote stanovenej súdom nenastúpil, o odklad výkonu trestu nepožiadal, a na výkon trestu
odňatia slobody bol dodaný až na základe príkazu Okresného súdu Piešťany na jeho dodanie do výkonu
trestu príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ Piešťany a to dňa 29.03.2017 v čase o 19:30 hod.,

t e d a

maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v
lehote stanovenej súdom,

č í m s p á ch a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u dz u j e

Podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno
m) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace

nepodmienečne.Podľa § 48 odsek 2 písmeno a), odsek 4 Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Piešťanoch podal dňa 29.09.2017 na obžalovaného obžalobu pre
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona na
skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní v neprítomnosti obžalovaného, ktorý žiadal vykonať
hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti, a to prečítaním výpovede obžalovaného, výsluchmi svedkov

N. L. H. T. X., výzvou na nastúpenie do výkone trestu vo veci Okresného súdu Piešťany 1T/79/2014 s
doručenkou, príkazom na dodanie do výkonu trestu, zápisnicou o dodaní a záznam o prijatí, rozsudkom
Okresného súdu Piešťany 1T/79/2014, uznesením o neosvedčení sa a rozhodnutím odvolacieho súdu
s doručenkou, správami a posudkami na obžalovaného a výpisom z registra trestov súd zistil skutkový
stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný sa ku skutku priznal, pričom výzvu na nastúpenie trestu si prevzal 09.02.2017, avšak v
určenejlehote8dnídovýkonutrestunenastúpilprepsychickýblokzdôvodudĺžkytrestu,hociužbolpred
tým vo výkone trestu na 4 mesiace. K nástupu sa nevedel odhodlať, aj keď raz šiel do I., ale do výkonu
nenastúpil. Do výkonu trestu bol dodaný policajtmi, ktorí ho zastihli doma. Svoje konanie oľutoval a je

si vedomý, že urobil chybu. Vo výkone trestu začal navštevovať školu, aby si mohol potom lepšie nájsť
zamestnanie. Obžalovaný súčasne požiadal o zaradenie do ústavu s minimálnym stupňom stráženia,
aby mohol dokončiť školu, ktorú začal vo výkone trestu navštevovať.
Obhajkyňa obžalovaného uviedla, že obžalovaný vykonáva celkový trest 4 roky a 8 mesiacov, ktorá
výmera je vyššia ako sadzba pri prečine marenia výkonu úradného rozhodnutia, preto navrhla upustiť

od uloženia ďalšieho trestu. Ak by však súd považoval za potrebné trest uložiť navrhla trest na dolnej
hranici trestnej sadzby so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, aby mohol obžalovaný
pokračovať v štúdiu.

Z výpovedí svedkov N. L. H. T. X. vyplynulo, že obžalovaného dodali do výkonu trestu na základe príkazu

súdu, zastihli ho doma, už bol pobalený a uviedol im, že nemal odvahu k nastúpeniu trestu.

Odsúdený bol rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 1T/79/2014 -113 zo dňa 09.09.2014, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 09.09.2014, odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky,
ktorý mu bol podmienečne odložený s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 4 roky.

Okresný súd Piešťany uznesením 1T/79/2014 zo dňa 14.11.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
10.01.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave 3Tos/213/2016, rozhodol, že sa odsúdený
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní 3 roky vykoná
v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Dňa 30.01.2017 súd vydal pre odsúdeného výzvu na nástup
trestu vo veci 1T/79/2014 v lehote 8 dní odo dňa doručenia výzvy, ktorú si prevzal dňa 09.02.2017. Súd

dňa 08.03.2017 vydal príkaz na dodanie do výkonu trestu odsúdeného. Dňa 29.03.2017 bol odsúdený
políciou dodaný do výkonu trestu.

Obžalovaný má štyri záznamy v registri trestov. Prvé odsúdenie z roku 2010 má zahladené. Druhé
odsúdenie sa týka konania Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/79/2014, kde mu bol nariadený výkon

trestu vo výmere 3 roky dňa 10.01.2017. Okrem toho bol odsúdený na 4 mesiace Okresným súdom
Piešťany vo veci 0T/44/2014 trestným rozkazom z 12.09.2016, ktorý trest vykonal 10.01.2017 a ktorý bol
zrušený rozsudkom Okresného súdu Piešťany vo veci 16T/13/2017 z 22.05.2017, kde mu bol uložený
nepodmienečný trest na 1 rok a 8 mesiacov.
V registri priestupkov má obžalovaný 12 záznamov z rokov 2012 až 2017, pričom prevažne ide o

priestupky proti majetku. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený. Z výkonu trestu je hodnotený
pozitívne a na strednej škole, ktorú vo výkone trestu študuje dosahuje vynikajúce výsledky.

Podľa § 348 odsek 1, písmeno a) Trestného zákona, kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia
súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpi výkon trestu odňatia

slobody v lehote stanovenej súdom, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.Podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k
spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný
čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.
Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či
tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Prihliadol pritom len na
skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané.

Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že obžalovaný v období od
18.02.2017 teda v lehote 8 dní odo dňa doručenia výzvy na nástup do výkonu trestu, ktorá mu bola
doručená dňa 09.02.2017, do 29.03.2017, kedy bol dodaný do ústavu na výkon trestu príslušníkmi
polície, maril výkon rozhodnutia súdu, keďže bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia
slobody. Svojím konaním tak naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného

rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, z ktorého činu ho súd na uvedenom
skutkovom základe uznal za vinného. Len samotný psychický blok, či strach z nástupu trestu, ktoré
skutočnosti uvádzal obžalovaný, nemožno považovať za vážne dôvody nenastúpenia výkonu trestu
odňatia slobody.
Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaného ako konanie v priamom úmysle

(obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený
Trestným zákonom).

Na záver treba uviesť, že vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného nebránil ani tzv. materiálny
korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona, lebo zo spôsobu vykonania činu a najmä jeho

následku, ale aj okolností, za ktorých bol spáchaný a miere zavinenia obžalovaného, po objektívnom
vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a
konanie tak bolo treba definovať ako prečin.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného

zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce
okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu
(zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Obžalovanému bol s prihliadnutím na všetky okolnosti uvedené v ustanovení § 34 odsek 4 Trestného
zákona uložený trest odňatia slobody, keďže súd má za to, že iný druh trestu ako trest odňatia slobody

by nezabránil páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti, keďže nerešpektoval rozhodnutie súdu o
povinnosti nastúpiť výkon trestu odňatia slobody.
K argumentu obhajkyne, že trest, ktorý má obžalovaný vykonať presahuje výmeru trestu, ktorú dovoľuje
uložiť Trestný zákon za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia a preto navrhuje upustiť od
ďalšieho trestu, súd uvádza, že pri ukladaní ďalšieho trestu sa pri treste odňatia slobody rozumie

najvyššou výmerou doba dvadsiatich piatich rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie a nie výmera
trestu pri tom ktorom trestnom čine, ku ktorej najvyššej výmere sa obžalovaný ani nepribližuje, keďže
má vykonávať trest v celkovom trvaní 4 roky a 8 mesiacov, pričom je potrebné si uvedomiť, že pôvodne
bol obžalovanému uložený 3 ročný podmienečný trest, kedy sa v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia neosvedčil, teda bola mu daná šanca preukázať, že povedie riadny život a trestnej činnosti

sa už nedopustí, čo však nerešpektoval, preto na ochranu spoločnosti aj nápravu páchateľa je potrebné,
aby ďalší trest vykonal.
Súd ukladal obžalovanému daný trest ako samostatný, hoci ho spáchal až potom, čo bol vo veci
16T/13/2017 vyhlásený odsudzujúci rozsudok, avšak tento bol ukladaný ako súhrnný trest vo vzťahu kodsúdeniu vo veci 0T/44/2016, kde k doručeniu trestného rozkazu prišlo skôr ako bol spáchaný tento
skutok, takže sa súbeh prerušil.

Pri určovaní výmery trestu súd zistil jednu poľahčujúcu a jednu priťažujúcu okolnosť, a to že sa priznal k
spáchaniu činu a tento oľutoval a že už bol za trestný čin odsúdený, pričom súd nezohľadnil odsúdenie
vo vzťahu ku ktorému maril výkon úradného rozhodnutia, ale posledné dve odsúdenia.
S prihliadnutím na rovnaký pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ako aj mieru ich závažnosti
sa zákonom ustanovená trestná sadzba podľa ustanovenia § 348 odsek 1 Trestného zákona nemenila

a súd tak ukladal obžalovanému trest v sadzbe do 2 rokov, pričom obžalovanému uložil trest odňatia
slobody v trvaní 2 mesiacov, čo v podstate zodpovedá času, po ktorý maril výkon rozhodnutia a takýto
trest považuje za primeraný, aby viedol k jeho náprave a splnil aj výchovný účel vo forme individuálnej
aj generálnej prevencie.

Súd obžalovaného s poukazom na § 48 odsek 2, písmeno a), odsek 4 Trestného zákona zaradil

pre výkon trestu do ústavu minimálnym stupňom stráženia, hoci bol v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, avšak s
prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovaný začal vo výkone trestu s minimálnym stupňom stráženia
navštevovať strednú školu, kde dosahuje vynikajúce výsledky, je zo zreteľom na závažnosť činu a mieru
narušenia obžalovaného, jeho náprava lepšie zaručená v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia, kde môže pokračovať v štúdiu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku). Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v

neprítomnosti takejto osoby, oznámenie je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku), a to
v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku). V prospech
obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku),
a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), príbuzní obžalovaného v priamom
rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam
týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), zákonný zástupca
obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech
obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.