Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510217025
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:2510217025.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: Marian
Švaňa, s miestom podnikania Nesluša 393, IČO: 33 919 135, zastúpeného splnomocneným zástupcom
Mgr. Ladislavom Švaňom, advokátom so sídlom O. T. XX, E., proti žalovaným: 1/ Mgr. V. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. Y. XXX, 2/ B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, žalovaní 1/, 2/ zastúpení
splnomocneným zástupcom Mgr. Petrom Belicom, advokátom so sídlom X. X, Z., o určenie neúčinnosti
právneho úkonu, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
7C/32/2011-926 zo dňa 27. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobca má voči žalovaným v rade 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 7C/32/2011-926 zo dňa 27.06.2016 určil, že kúpna
zmluva uzatvorená dňa 22.06.2010 medzi predávajúcim CDS Slovakia, s. r. o., so sídlom Nobelova
5, Bratislava, IČO: 44 614 110 a kupujúcim žalovaným 1/ a žalovaným 2/, ktorej vklad vlastníckeho
práva bol povolený dňa 29.06.2010 Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, pod
číslom vkladu V1896/10 a ktorej predmetom bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

zapísanej ako rodinný dom súpisné č. XX, postavený na pozemku parcela registra KN-C č. 1967/1,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 92 m2, vedené na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne
územie I. Z., Obec Nižná Boca a kúpna zmluva uzatvorená dňa 22.06.2010 medzi predávajúcim CDS
Slovakia, s. r. o., so sídlom Nobelova 5, Bratislava, IČO: 44 614 110 a kupujúcim žalovaným 1/ a
žalovaným 2/, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 12.07.2010 Okresným úradom Liptovský
Mikuláš, katastrálnym odborom, pod číslom vkladu V1895/10 a ktorej predmetom bol odplatný prevod
vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu 9/40-ín na nehnuteľnosti pozemok parcela registra KN-

C č. 1967/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 92 m2 a pozemok parcela registra KN-C č. 1967/5,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 487 m2 vedených na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne
územie I. Z., Obec Nižná Boca, sú voči žalobcovi právne neúčinné. Zároveň vyslovil, že o náhrade trov
konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení konštatoval, že žalobou doručenou súdu dňa 17.12.2010 sa žalobca domáhal voči
žalovaným 1/, 2/ určenia neúčinnosti kúpnych zmlúv uzavretých medzi spoločnosťou CDS Slovakia,
s. r. o., Bratislava ako predávajúcimi a žalovanými 1/, 2/ ako kupujúcimi, ktorých predmetom boli

nehnuteľnostizapísanénalistochvlastníctvač.XXXX aXXXXprekatastrálneúzemieNižnáBoca,Obec
Nižná Boca. Návrh odôvodnil tým, že uvedeným právnym úkonom uskutočneným medzi právnickou
osobou - spoločnosťou CDS Slovakia, s. r. o., Bratislava a žalovanými 1/, 2/ ako konateľmi a spoločníkmipredmetnej spoločnosti došlo k ukráteniu uspokojenia jeho pohľadávky voči obchodnej spoločnosti CDS
Slovakia, s. r. o. uplatnenej v konaní pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 26Cb/86/2010.
Citujúc ust. § 42a ods. 1, 2, ods. 4 písm. a), § 42b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka súd žalobe vyhovel,

majúc za preukázanú jej dôvodnosť. Konštatoval, že medzi stranami boli sporné predovšetkým tri veci -
primeranosť kúpnej ceny predmetu odporovaných právnych úkonov a jej zaplatenie; existencia ďalšieho
majetku spoločnosti, ktorý by postačoval na úhradu pohľadávky žalobcu a vedomosť žalovaných o
úmysle spoločnosti ukrátiť veriteľa.
Vo vzťahu k úhrade kúpnej ceny súd konštatoval, že žalovaní príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa

30.06.2010preukázali,ževhotovostiuhradilispolu26.000,-eur,pričomakoúčelplatbyuviedli„pozemky
N. Boca, chalupa N. Boca“, z čoho možno usudzovať, že išlo o zaplatenie kúpnej ceny na základe vyššie
označených kúpnych zmlúv. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že k zaplateniu kúpnej ceny
nedošlo, preto súd na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že kúpna cena bola žalovanými reálne
zaplatená. Pokiaľ sa žalobca snažil preukázať svoje tvrdenia aj návrhom na vyžiadanie si kompletného
účtovníctva obchodnej spoločnosti CDS Slovakia, s. r. o. za rok 2010, tento dôkaz súd nemohol vykonať,

nakoľkopodľaOdovzdávaciehoprotokoluzodňa25.10.2010bolikompletnéúčtovnédokladyodovzdané
žalovanému 1/, ktorý ich následne z dôvodu predaja obchodného podielu odovzdal novému konateľovi
a spoločníkovi obchodnej spoločnosti CDS Slovakia, s. r. o., s ktorým sa súdu nepodarilo skontaktovať.
Pokiaľ žalobca spochybnil reálne zaplatenie kúpnej ceny stavom pokladne tri týždne po údajnom
zaplatení kúpnej ceny, v ktorej sa nachádzala hotovosť 5.400,- eur, nemusí ísť podľa názoru súdu o

neobvyklú vec, nakoľko v predmetnom období mohlo dôjsť k úhrade záväzkov obchodnej spoločnosti aj
v hotovosti, čomu by nasvedčovalo zníženie stavu hotovosti v pokladni.
Pokiaľ ide o primeranosť kúpnej ceny, súd sa priklonil k názoru žalobcu o jej neprimeranosti, nakoľko
podľa potvrdení dvoch realitných kancelárií sa podobné nehnuteľnosti v tom čase a v danej lokalite
predávali v rozmedzí od 50.000,- eur do 80.000,- eur, čiže spodná hranica cien uvádzaných realitnými

kanceláriami predstavovala dvojnásobok kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti. Žalovaní v priebehu
konania predložili viaceré odhady cien rôznych realitných kancelárii, keď najprv predložili odhad ceny
totožný s kúpnou cenou 26.000,- eur a pred posledným pojednávaním predložili listinný dôkaz, z
ktorého vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti mali v tom čase reálnu hodnotu 33.000,- eur. Na základe
listinného dôkazu preloženého žalovanými tak možno konštatovať, že títo získali nehnuteľnosti o sumu

7.000,- eur nižšiu, aká bola podľa nimi oslovenej realitnej agentúry. Vykonanie znaleckého dokazovania
za účelom ohodnotenia predmetných nehnuteľností v čase uzatvorenia odporovateľných právnych
úkonov považoval súd za neúčelné a nehospodárne, preto vychádzal z cien oznámených realitnými
kanceláriami.
K otázke existencie ďalšieho majetku spoločnosti CDS Slovakia s. r. o. súd konštatoval, že aj keď z

vykonanéhodokazovaniavyplynulo,žepredmetnáobchodnáspoločnosťvčaseodporovanýchprávnych
úkonov disponovala určitým majetkom, otázku, či odporovanými právnymi úkonmi došlo k zmenšeniu
majetku dlžníka, nemožno zodpovedať len v nadväznosti na konkrétny dátum (dátum uzatvorenia
kúpnych zmlúv). Ukracovanie veriteľa nie je jednorazovou záležitosťou, to znamená, že súd nemôže
striktne vychádzať iba zo stavu majetku a záväzkov dlžníka k určitému dňu, ale aj v nadväznosti

na zistenie úmyslu dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, je potrebné jednotlivé úkony dlžníka posudzovať
komplexne. V prejednávanej veci bolo zistené, že dlžníčka, obchodná spoločnosť CDS Slovakia, s.
r. o., sa postupnými krokmi zbavovala svojho majetku, čím sa z prosperujúcej firmy, čo potvrdil aj
žalovaný 1/, stala nefungujúca obchodná spoločnosť bez majetku a s dlhmi, ktorej súčasný konateľ a
spoločník je neznámy na adrese uvedenej v obchodnom registri. Dôsledkom všetkých týchto krokov,

medzi ktorými bolo aj uzatvorenie kúpnych zmlúv, je nevymožiteľnosť nároku žalobcu v súčasnosti.
Na základe uvedeného súd nevykonával ďalšie dokazovanie ohľadne preukazovania reálnych cien
osobných motorových vozidiel, predovšetkým Mercedes Benz Vito, ktoré dlžník predal obchodnej
spoločnosti CSM, s. r. o., ktorej konateľmi a spoločníkmi sú žalovaní 1/, 2/. Pokiaľ ide o predložený
Stav pohľadávok a záväzkov k 30. 06. 2010, v konaní bolo preukázané, že tento listinný dôkaz

je neúplný. Na základe uvedeného súd konštatoval, že pokiaľ aj mala obchodná spoločnosť CDS
Slovakia, s. r. o., k dátumu uzatvorenia odporovaných právnych úkonov majetok, z ktorého by sa v
tom okamihu mohol uspokojiť nárok žalobcu, nemožno to spravodlivo posudzovať tak, že žaloba bola
podaná nedôvodne. Ukracovanie veriteľa je spravidla sústavná činnosť, pričom v prejednávanej veci
bolo nesporne dokázané, že obchodná spoločnosť CDS Slovakia, s. r. o., sa postupne zbavila svojho

majetku, pričom nadobúdateľmi tohto majetku boli buď priamo žalovaní, resp. ich druhá obchodná
spoločnosť.
K tretej spornej skutočnosti - vedomosti žalovaných o úmysle obchodnej spoločnosti CDS Slovakia, s. r.
o. ukrátiť veriteľa odporovateľnými právnymi úkonmi súd konštatoval, že aj keby uveril, že žalovaní akokonateliadlžníkanemalianiprináležitejstarostlivostivedomosťoúmysledlžníka-ichvlastnejobchodnej
spoločnosti -ukrátiť veriteľa, v konaní nebolo preukázané, že by vyvinuli akúkoľvek aktivitu smerujúcu k
tomu, aby zistili, či uskutočnením odporovaných právnych úkonov dlžník nemá v úmysle ukrátiť veriteľa.

Rozhodovanie o trovách konania si súd podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného
do 30.06.2016 (ďalej len „O. s. p.“) vyhradil na samostatné rozhodovanie po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

2. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní 1/, 2/ odvolanie, ktorým sa domáhali jeho zmeny spočívajúcej v

zamietnutí žaloby s uložením povinnosti žalobcovi nahradiť im trovy konania, alternatívne jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Namietali, že súd v napadnutom rozsudku dostatočne nevysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané a ktoré nie, nevysvetlil z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, nevysvetlil prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a nevysvetlil dostatočne ako vec
právne posúdil. Odôvodnenie rozsudku nie je presvedčivé.

Porušenie práva na spravodlivý proces videli v tom, že nemali reálnu možnosť nahliadnuť do pripojených
súdnych spisov o tvrdených záväzkoch spoločnosti CDS Slovakia, s. r. o., keďže tieto sa pri nahliadnutí
ich splnomocneného zástupcu ešte nenachádzali v súdnom spise. Súd ich na pojednávaní oboznámil
len rámcovým (nie podrobným) prečítaním a nedal im čas, aby sa s týmito rozsiahlymi dôkazmi účinne
oboznámili, za ktorým účelom by odročil pojednávanie.

Vykonané dokazovanie podľa nich jednoznačne preukazuje, že kúpna cena nehnuteľností, ktoré sú
predmetom odporovaných zmlúv, bola primeraná. Spoločnosť CDS Slovakia, s. r. o. mala majetok
niekoľkonásobne prevyšujúci pohľadávku žalobcu v čase odporovaných úkonov a oni nemohli ani pri
náležitej starostlivosti poznať akýkoľvek úmysel tejto spoločnosti ukrátiť žalobcu.
K obdobiu uskutočnenia odporovateľných právnych úkonov mala spoločnosť CDS Slovakia, s. r. o., v

aktívach majetok vo výške nepochybne vyššej ako suma, ktorej úhrady sa domáhal žalobca v súdnom
konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 26Cb/86/2010 a pohľadávky, kde tento
iný majetok by nepochybne postačoval v období uskutočnenia odporovateľných právnych úkonov na
úhradu pohľadávky žalobcu v prípade preukázania jej oprávnenosti. Odporované právne úkony sa
uskutočnili v čase, keď ešte nebolo vôbec zrejmé, či pohľadávka žalobcu voči CDS Slovakia, s. r. o. je

oprávnená. V konaní bolo nesporné, že hodnota majetku v čase odporovaných úkonov, aj neskôr po
predaji obchodných podielov, viacnásobne prevyšovala hodnotu pohľadávky žalobcu. V tomto smere
nemá žiaden význam ani spochybňovanie hodnoty 26.000,- eur ako predajnej ceny. Poukázali tiež na
to, že predmetná spoločnosť si zmluvou o pôžičke zo dňa 17.08.2012 požičala sumu 6.000,- eur s
dobou vrátenia do 31.12.2012, a teda aj po odporovaných úkonoch mala ďalší majetok. K 22.11.2013

bola od spoločnosti vymožená v prospech rôznych veriteľov spolu suma 3.842,12 eur, čo znamená,
že k 22.11.2013 musela mať spoločnosť v majetku takúto hodnotu. Pokiaľ ide o predložený zoznam
pohľadávok, tento je len zoznamom podľa filtra obchodných partnerov, t. j. neobsahuje záväzky voči
štátnym orgánom, preto neobstojí spochybňovanie žalobcu o hodnovernosti tohto zoznamu.
K vedomosti o úmysle spoločnosti ukrátiť svojho veriteľa uviedli, že sú diametrálne odlišnými osobami

od spoločnosti CDS Slovakia, s. r. o. K obdobiu uzavretia zmlúv, ktorých právnej neúčinnosti sa
žalobca domáha, žiadnu vedomosť o akomkoľvek veriteľsko - dlžníckom vzťahu medzi žalobcom a touto
spoločnosťou nemali. Ani pri náležitej starostlivosti nemohli poznať akýkoľvek úmysel CDS Slovakia, s.
r. o., ukrátiť svojho veriteľa (žalobcu). Absencia takéhoto úmyslu je daná aj v tom, že predmetné prevody
vlastníckeho práva na základe napádaných právnych úkonov boli uskutočnené za podmienky zaplatenia

reálnej trhovej ceny, ktorá by bola dostačujúcou na úhradu pohľadávky žalobcu.
Nakoľko v čase odporovaných právnych úkonov mala spoločnosť CDS Skovkia s. r. o. iný majetok
postačujúci na uspokojenie pohľadávky žalobcu, nie je splnená podmienka pre úspešné uplatnenie
odporovacieho práva. Súd správne vyhodnotil, že kúpna cena bola naozaj zaplatená, a že stav pokladne
3 týždne po odporovaných úkonoch bol cca 5.400,- eur, o to viac je nesprávne zistenie súdu o údajnom

nedostatočnom majetku spoločnosti CDS Slovakia, s. r. o na úhradu pohľadávky žalobcu.
Pokiaľ ide o pohľadávky spoločnosti, hodnovernosť knihy pohľadávok spoločnosti, ktorú v konaní
predložili, nebola nijako hodnoverne spochybnená, všetci dlžníci boli reálni dlžníci. Rovnako hodnoverný
je i stav záväzkov k 30.06.2010, nakoľko predložené záväzky sa týkali len obchodných partnerov, nie
štátnych orgánov. Ani výška záväzkov, ktoré neboli zahrnuté do stavu pohľadávok spoločnosti, ktoré boli

zistené súdom v bode 33. odôvodnenia rozsudku v žiadnom prípade neprevyšuje hodnotu pohľadávok
a iného majetku spoločnosti v čase odporovaných úkonov. V ďalšom žalovaní poukázali na príjmy
spoločnostivroku2010a2011,akoajvlastníctvoviacerýchmotorovýchvozidielspoločnosťou.Uvedené
skutočnosti o dostatočnom majetku (po zohľadnení záväzkov) CDS Slovakia, s. r. o. na uspokojeniepohľadávky žalobcu však prvoinštančný súd odignoroval. Ak mal súd pochybnosti o hodnote majetku,
mal vykonať dokazovanie za účelom zistenia trhovej hodnoty vozidiel v čase odporovaných úkonov.
Pre vylúčenie pochybností o hodnote majetku spoločnosti vo vzťahu k záväzkom voči žalobcovi, bol súd

povinný vykonať ekonomický audit spoločnosti, čomu sa nebránili a v konaní poukazovali na potrebu
vykonania takéhoto dôkazu, čo súd nevykonal a svoje úvahy o nedostatku majetku založil len na
zbežnom porovnaní aktív a pasív. Žalobcom vymyslené tvrdenia, že pohľadávky spoločnosti boli umelo
vytvorené boli vyvrátené už len tým, že určitá suma pohľadávok bola následne aj naozaj zaplatená. Tieto
skutočnosti súd ignoroval a prehliadol.

V ďalšom žalovaní namietali záver súdu o neprimeranosti kúpnej ceny. Aj keby hodnota nehnuteľností
bola iná ako preukazuje potvrdenie realitnej kancelárie, výmenná hodnota za jej odpredaj ďaleko
presahuje pohľadávku žalobu. Preto je polemizovanie žalobcu o presnej hodnote irelevantné. Súd preto
nezmyslene zisťoval trhovú cenu nehnuteľnosti a nesprávne polemizoval, či kúpna cena bola primeraná
trhovej. Poukázali tiež na to, že sa nebránili posúdeniu ceny aj znalcom, ktorý by nepochybne určil
približne rovnakú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti, čo však súd nevykonal, aj keď prikladal dôraz na

primeranosť, resp. neprimeranosť kúpnej ceny.
Keby aj bol nárok žalobcu odôvodnený, čo kategoricky vylučujú, v zmysle ustálenej súdnej praxe sa
musí vyhodnocovať právna neúčinnosť v kontexte výšky uspokojenej pohľadávky veriteľa, kde v čase
vyhlásenia napadnutého rozsudku už bola časť pohľadávky žalobcu uspokojená, na čo na pojednávaní
upozorňovali, čo však súd nezohľadnil s poukazom na § 42a in fine Občianskeho zákonníka, avšak

toto ustanovenie o práve veriteľa nárokovať, sa do výrokovej vety rozsudku musí preniesť v podobe
výšky sumy, v ktorej je právny úkon neúčinný. V tomto prípade bol nárok žalobcu uspokojený minimálne
vo výške 400,- eur v čase vyhlásenia rozsudku, preto bolo chybou, keď pred rozhodnutím vo veci súd
nezistil v akej výške je uspokojený nárok žalobcu voči spoločnosti.
Pokiaľ ide o predaj obchodného podielu spoločnosti, týmto nie je dotknutý majetok spoločnosti, preto

úvahy súdu, že spoločnosť sa zbavovala majetku v úmysle ukrátiť žalobcu na základe toho, že svoj
obchodný podiel predali za 1,- euro je nelogická.
V závere uviedli, že ich konanie pri odporovaných úkonoch nevykazovalo znaky toho, že by výkon
rozhodnutia, ktorý sa mohol začať až 3 roky po odporovaných úkonoch, mohol byť ohrozený. Chýba
časová a vzťahová súvislosť medzi odporovanými úkonmi a zmenšovaním majetku spoločnosti voči

nároku žalobcu. Ich odporované úkony neboli spôsobilé zmenšiť majetok spoločnosti. V konaní sa
objavili len 3 veritelia okrem žalobcu, a to Sociálna poisťovňa, CDS CZ s. r. o. a V.O.D.S., ktorých nároky
voči CDS Slovakia, s. r. o., vo vzťahu k odporovaným úkonom nemajú žiadnu časovú ani vzťahovú
súvislosť.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Nesúhlasilstvrdenímžalovanýchonedostatočnomodôvodnenínapadnutéhorozsudku,anisnámietkou
o nemožnosti uskutočňovať ich procesné práva. Pokiaľ ide o pripojené súdne spisy, súd prvej inštancie
oboznámil strany sporu s pripojenými spismi prečítaním ich podstatného obsahu tak, ako to ukladalo ust.
§ 129 ods. 1 O. s. p., čo vplýva zo zápisnice o pojednávaní, ako aj samotného odôvodnenia rozsudku.

Žalovaní zároveň nepreukázali, ani netvrdili, že sa nemohli s pripojenými spismi oboznámiť v dňoch
nasledujúcich po dni, kedy bol ich splnomocnený zástupca nahliadnuť do spisu.
Nesúhlasil ani s tvrdením žalovaných, že v konaní bolo nesporné, že hodnota majetku spoločnosti
CDS Slovakia s. r. o. v čase odporovaných úkonov a aj neskôr viacnásobne prevyšovala hodnotu jeho
pohľadávky. Počas celého konania pred súdom spochybňoval existenciu ďalšieho majetku spoločnosti,

ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie jeho pohľadávky a má za to, že žalovaní nepreukázali existenciu
takéhoto majetku.
K stavu záväzkov a pohľadávok zo dňa 30.06.2010 uviedol, že ide o dôkaz vypracovaný dlžníkom,
resp. žalovanými, pričom poukazoval na skresľovanie údajov v tejto evidencii, ktorá skutočnosť
vyplývala z potvrdení údajných dlžníkov. Uvedený dôkaz neobsahoval ani preukázané záväzky

voči Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam. Neobstojí tvrdenie žalovaných, že táto účtovná
evidencia neobsahovala podľa zadaných kritérií záväzky voči štátnym orgánom, keďže v úvodnej časti
účtovného dokladu v časti nastavenie výberu je zadané políčko „všetky záväzky“. Tento účtovný doklad
neobsahoval ani v súdnom konaní preukázané záväzky voči obchodným partnerom dlžníka spoločnosti.
Výpis z účtu spoločnosti o prijatých platbách v období júl a august 2010 ešte nepreukazuje, že tieto

pohľadávky aj existovali k žalovanými tvrdeným dátumom. Pokiaľ ide o preberací protokol zo dňa
21.07.2010,tentomázachytávaťstavpokladničnejhotovostiaskladovýchzásobdlžníkapouzatvorenía
zavkladovaní odporovaných zmlúv, a teda nepreukazuje stav majetku k rozhodnému obdobiu. V ďalšom
poukázal na to, že v konaní rozporoval, že podpis na preberacom protokole je podpisom pána TungAn Vana, poukázal tiež na skutočnosť, že zmluva o prevode obchodného podielu mala byť menovaným
podpísaná až 10.11.2010, preto je nelogické, aby mu už 21.07.2010 odovzdali pokladničnú hotovosť a
skladové zásoby.

K výpisu z evidencie motorových vozidiel uviedol, že táto je len informačným systémom, nepreukazuje
aj vlastnícke právo, pričom žalovaní bez akýchkoľvek pochybností nepreukázali vlastníctvo vozidiel k
rozhodnému obdobiu, ani stav a skutočnú hodnotu týchto vozidiel.
Podľa dôkazu - stavu na účte spoločnosti, táto ku dňu uzatvorenia odporovaných právnych úkonov
mala na účte finančné prostriedky vo výške 1.557,39 eur, ku dňu povolenia vkladu vlastníckeho práva

týkajúceho sa spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch vo výške 172,98 eur, teda majetok, ktorý ani
zďaleka nepostačoval na úhradu jeho pohľadávky.
V konaní podľa neho nebola presvedčivo preukázaná ani úhrada kúpnej ceny za odporovanými úkonmi
prevedené nehnuteľnosti, keď samotné vystavenie príjmových pokladničných dokladov nepreukazuje,
že v skutočnosti aj k vyplateniu kúpnej ceny za prevádzané nehnuteľnosti došlo. Tieto boli vystavené
žalovaným 1/ ako konateľom spoločnosti a zároveň kupujúcim z odporovaných právnych úkonov, pričom

na nich absentuje číslo, pod ktorým by mali byť uvedené finančné prostriedky zaúčtované v účtovníctve
spoločnosti. V tomto smere sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaní preukázali
úhradu kúpnej ceny.
Pokiaľ ide o úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, tento bol podľa neho v konaní preukázaný. Súd
prvej inštancie podľa neho dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým a právnym

záverom, podľa ktorých sa spoločnosť postupne zbavila svojho majetku. Rovnako súd prvej inštancie
dospel k správnym záverom, podľa ktorých žalovaní nevyvinuli akúkoľvek aktivitu smerujúcu k tomu,
aby zistili, či uskutočnením odporovaných právnych úkonov spoločnosť nemá v úmysle ukrátiť ho ako
veriteľa.
Vo vzťahu k neprimeranosti kúpnej ceny za nehnuteľnosti prevedené odporovanými právnymi úkonmi

uviedol, že nosnou bola práve skutočnosť, že žalovaní v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázali
zaplatenie kúpnej ceny na podklade príjmových pokladničných dokladov zo dňa 30.06.2010, vzhľadom
k čomu bolo nadbytočné zaoberať sa otázkou primeranosti kúpnej ceny. Irelevantnou je i námietka
žalovaných, že v čase uskutočnenie odporovaných právnych úkonov nedisponoval pohľadávkou
priznanou právoplatným súdnym rozhodnutím, v ktorej súvislosti poukázal na bod 35. odôvodnenia

napadnutého rozsudku. Rovnako je podľa neho bez právneho významu skutočnosť, že tesne pred
vyhlásením rozsudku súdu prvej inštancie dlžník poukázal sumu 400,- eur na účet súdnej exekútorky
v súvislosti s exekučným konaním týkajúcim sa jeho pohľadávky. Tvrdenie žalovaných, že týmto
spôsobom došlo k čiastočnému uspokojeniu jeho nároku je nesprávne a ničím nepreukázané, keďže
z uvedenej sumy bola čiastka 304,- eur poukázaná na účet jeho splnomocneného zástupcu z titulu

exekúciou vymáhaných trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní. Zo sumy 400,- eur, ktorú
žalovaní poukázali na účet súdneho exekútora neobdržal žiadnu čiastku.

4.Žalovanívreakciinavyjadreniežalobcu(vtzv.replike)zotrvalinasvojomodvolaní.Vyjadreniežalobcu
považovali za nedôvodné v celom rozsahu, nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní a právnej

kvalifikácii skutočností, ktoré boli preukázané.
V súvislosti s evidenciou vozidiel žalobca zjavne opomenul, že v zmysle zákona vozidlo, ktoré doteraz
nebolo prihlásené do evidencie, je vlastník vozidla povinný osobne prihlásiť, a to do 15 dní po jeho
nadobudnutí; pritom uvedie, kto má byť zapísaný v osvedčení o evidencii ako držiteľ vozidla. Ak táto
osoba nie je totožná s vlastníkom vozidla, vlastník vozidla je povinný do 15 dní sa dostaviť na orgán

Policajného zboru aj s touto osobou. Inak sa v osvedčení o evidencii ako držiteľ vozidla zapíše jeho
vlastník. Z uvedeného vyplýva, že rozdiel medzi uzavretím kúpnej zmluvy (ak nie je dohodnutá neskoršia
výhrada vlastníctva) a zaregistrovaním v evidencií vozidiel PZ SR, môže byť maximálne 15 dní. Uvedené
vozidlá boli vo vlastníctve (aj evidencii PZ SR) oveľa dlhšie po scudzovaných úkonoch.
Žalobcova opätovná nepodložená domnienka o nezaplatení kúpnej ceny nemá oporu okrem

dokazovania ani v zistení súdu, ktorý považoval zaplatenie kúpnej ceny za preukázané.
Námietky žalobcu o nehodnovernosti listín vytvorených nimi alebo spoločnosťou CDS Slovakia, s. r. o.
nemajú oporu v elementárnej logike a obviňujú ich z falšovania či pozmeňovania dôkazov, čo má trestný
charakter.
Námietky žalobcu, že zo stavu záväzkov a pohľadávok, preberacieho protokolu z 21.07.2010, výpisu z

evidencie vozidiel, výpisu z účtu a z príjmových pokladničných dokladov (všetko u CDS Slovakia, s. r.
o.) údajne nevyplýval dostatočný majetok na pokrytie pohľadávky žalobcu voči CDS Slovakia, s. r. o. bol
a je vyvrátený dôkazmi v konaní pred prvoinštančným súdom, aj ich odvolacími argumentmi. V ďalšom
žalovaní zopakovali tvrdenia, ktoré už uviedli v odvolaní.5. Žalobca v stanovisku k replike žalovaných (v tzv. duplike) zopakoval svoje tvrdenia uvedené vo
vyjadrení k odvolaniu. K tvrdeniu žalovaných, že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať

dokazovanie za účelom zistenia trhovej ceny vozidiel a ekonomický audit spoločnosti, sú len účelovými
a irelevantnými. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol prečo nevykonal
navrhnutédôkazy.Navyšetakétodôkazybyaninebolomožnéobjektívnevykonať,atosprihliadnutímna
skutočnosť, že žalovaní nepreukázali, že spoločnosť bola v rozhodnom období vlastníkom označených
motorových vozidiel, nebol preukázaný stav týchto vozidiel v rozhodnom čase a v prvoinštančnom

konaní sa nepodarilo zabezpečiť účtovnú dokumentáciu dlžníka spoločnosti CDS Slovakia s. r. o.

6. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), účinného od 01.07.2016, bol povinný pri
svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov
uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.“). Zároveň súd v odôvodnení

prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario

C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a tento podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie na podklade vykonaných dôkazov zistil skutkový stav v rozsahu

potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a prejednávanú vec aj správne právne posúdil.
Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2
O. s. p. (v súčasnosti obdobne § 220 ods. 2 C. s. p.). Odvolaciu námietku žalovaných, spočívajúcu
v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku a jeho nepresvedčivosti vyhodnotil odvolací súd
ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku riadne zaoberal so

všetkými otázkami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie z hľadiska právneho posúdenia veci podstatné, z jeho
odôvodnenia sú zrejmé i úvahy, ktoré súd viedli k vyhoveniu žalobe. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2
C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

9. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej

veci sa zaoberal len podstatnými námietkami žalovaných uvedenými v odvolaní a procesným postupom
prvoinštančného súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám,
ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

10. Jednou z odvolacích námietok žalovaných bolo odňatie možnosti konať pred súdom, spočívajúce

v neexistencii reálnej možnosti nahliadnuť do pripojených spisov, ktoré súd na pojednávaní oboznámil
len rámcovo. Odvolací súd uvedenú námietku žalovaných nepovažuje za dôvodnú. Súd prvej inštancie
dôkaz pripojenými súdnymi spismi ako listinným dôkazom na pojednávaní dňa 27.06.2016 vykonal v
súlade s ust. § 129 ods. 1 O. s. p. oboznámením ich podstatného obsahu. Zo zvukového záznamu z
pojednávania jednoznačne vyplýva, že jednotlivé pripojené spisy neboli oboznámené len „rámcovo“,

ale na pojednávaní bol oboznámený ich podstatný obsah (či už prečítaním alebo oboznámením
podstatného obsahu jednotlivých strán spisu), pričom konkrétne listiny súd oboznámil aj podľa žiadosti
splnomocneného zástupcu žalovaných, ktorý mal možnosť sa k takto vykonaným jednotlivým dôkazom
aj vyjadriť. Vzhľadom na uvedené nepovažuje odvolací súd odvolaciu námietku žalovaných spočívajúcu
v odňatí možnosti konať pred súdom za dôvodnú.

11. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil i námietku žalovaných vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie o
neprimeranosti kúpnej ceny za nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom odporovaných právnych úkonov.
Odvolací súd poukazuje na to, že v konaní boli predložené viaceré vyjadrenia realitných kancelárií, či
už žalobcom alebo žalovanými. Žalovaní v rámci svojej obrany predložili vyjadrenie realitnej kancelárie

Directreal LM City Liptovský Mikuláš zo dňa 23.03.2011, podľa ktorého hodnota nehnuteľností mala byť
26.000,-eur(č.l.92spisu).Následnežalovaní,potomčožalobcapredložilpotvrdenierealitnejkancelárie
RE/MAX o cene obdobných nehnuteľností v danom období a danej lokalite v cenovom rozpätí 40.000,-
eur až 50.000,- eur (č. l. 825) a realitnej kancelárie Tatranet Real (č. l. 827) o rozpätí cien od 50.000,-eur do 80.000,- eur, predložili potvrdenie realitnej kancelárie Residence (č. l. 871 spisu), ktorá cenu
nehnuteľností určila na 33.000,- eur a z ktorej ceny súd pri svojom rozhodovaní vychádzal. Pokiaľ teda
žalovaní namietali správnosť a úplnosť skutkových zistení s poukazom na to, že sa nebránili znaleckému

dokazovaniu ohľadne určenia trhovej hodnoty nehnuteľností, odvolací súd poukazuje na to, že súd
prvej inštancie vychádzal práve z dôkazu predloženého žalovanými. I keď nie je pravdivé konštatovanie
súdu v poslednej vete bodu 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku o tom, že uvedená cena je cenou
najnižšou, a to vzhľadom na cenu podľa potvrdenia realitnej kancelárie Directreal. Z potvrdenia tejto
spoločnosti však vyplýva, že v prípade domu by malo ísť o nehnuteľnosť v pôvodnom stave, bez

prípojky vody, čo nesúhlasí s reklamnými inzerátmi z daného obdobia, kde bola predmetná nehnuteľnosť
ponúkaná na prenájom ako novozrekonštruovaná chata s plne vybavenou kuchyňou, kúpeľňou a WC,
čo nesporne predpokladá napojenie nehnuteľnosti na prívod vody. Vzhľadom na uvedené je ocenenie
predložené pôvodne žalovanými na sumu 26.000,- eur, ktorá suma predstavovala aj kúpnu cenu, zjavne
neprimerané. Súd preto logicky vychádzal z druhého potvrdenia predloženého žalovanými a teda druhej
najnižšej ceny nehnuteľností, ktorá však bola vyššia ako kúpna cena. Súd prvej inštancie sa zároveň

vysporiadal s návrhom na znalecké dokazovanie za účelom ohodnotenia predmetných nehnuteľností
(bod 32. napadnutého rozsudku).

12. Pokiaľ žalovaní namietali splnenie podmienky pre určenie neúčinnosti právneho úkonu spočívajúcej
v nedostatku iného majetku postačujúceho na uspokojenie veriteľa s poukazom na to, že spoločnosť

CDS Slovakia, s. r. o., Bratislava, mala v aktívach majetok (finančné prostriedky, zásoby na sklade,
pohľadávky) vo výške prevyšujúcej pohľadávku žalobcu, odvolací súd uvádza, že pokiaľ aj žalovaní
v konaní preukázali, že spoločnosť bola vlastníkom viacerých motorových vozidiel a táto vlastnila i
pohľadávky, žalovaní nepreukázali, že by odporovanými právnymi úkonmi nedošlo k ukráteniu žalobcu
ako veriteľa. Pri posudzovaní schopnosti dlžníka hradiť svoje pohľadávky je totiž potrebné zohľadniť

aj jeho záväzky. Žalovaní v konaní (i odvolaní) poukazovali na to, že majetok spoločnosti, vrátane
pohľadávok, prevyšoval záväzky spoločnosti, uvedené však v konaní nepreukázali. Žalovaní predložili
zoznam pohľadávok a záväzkov spoločnosti ku dňu 30.06.2010, hodnovernosť tohto zoznamu však
bola v konaní žalobcom spochybnená. V priebehu konania bolo následne vykonaným dokazovaním
preukázané, že pokiaľ ide o záväzky spoločnosti, tento zoznam nebol kompletný. Chýbajú tu jednak

záväzky spoločnosti voči Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam, ale i záväzky voči súkromným
osobám, o čom svedčia pripojené súdne spisy. Obrana žalovaných, že záväzky boli vylustrované
podľa filtra obchodných partnerov preto v tomto smere neobstojí, uvedené napokon z tohto zoznamu
nevyplýva. Odvolací súd zároveň poukazuje na vyjadrenie splnomocneného zástupcu žalovaných na
pojednávaní dňa 27.06.2016, kedy uviedol, že napriek označeniu tohto zoznamu ako stavu pohľadávok

a záväzkov ide len o pohľadávky a len voči obchodným partnerom, nezohľadňuje záväzky. Za daného
stavu nemožno konštatovať, že by žalovaní uniesli dôkazné bremeno ohľadne tvrdenej schopnosti
spoločnosti ustáť všetkým svojim záväzkom, a teda i záväzku voči žalobcovi. Pokiaľ žalovaní vo vzťahu k
posúdeniuschopnostispoločnostiuhradiťsvojezáväzkynavrhlivykonaťauditspoločnostikrozhodnému
obdobiu, vzhľadom na to, že v konaní sa nepodarilo zabezpečiť účtovné doklady spoločnosti, nakoľko

táto si nepreberala zásielky (tieto boli vrátené súdu s poznámkou, že adresát je neznámy), rovnako
sa nepodarilo výzvu súdu doručiť ani konateľovi predmetnej spoločnosti (zásielka sa rovnako vrátila s
poznámkou adresát neznámy). Za daného stavu je zrejmé, že návrh žalovaných nebolo možné vykonať.

13.Akonedôvodnúodvolacísúdvyhodnotiliodvolaciunámietkužalovanýchonemožnostinadobudnutia

vedomosti o úmysle spoločnosti ukrátiť svojho veriteľa s poukazom na to, že sú diametrálne odlišnými
osobami. I keď právnická osoba je osobou odlišnou od fyzickej osoby, nemožno opomenúť, že žalovaní
v čase uskutočnenia odporovaných právnych úkonov boli tak spoločníkmi ako aj konateľmi spoločnosti.
Ako už bolo ustálené súdnou praxou, k tomu, aby bolo možné dôvodiť, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa
musel byť známy druhej strane postačí už úsudok, že za kupujúceho uzatvárala kúpnu zmluvu fyzická

osoba, ktorá bola v tej dobe súčasne konateľom predávajúceho. Obrana žalovaných, že aj pri náležitej
starostlivosti nemohli poznať úmysel spoločnosti ukrátiť svojho veriteľa sa tak javí ako účelová. V ďalšom
odvolací súd odkazuje na bod 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa v celom rozsahu
stotožňuje.

14. Pokiaľ žalovaní namietali, že súd prvej inštancie neprihliadal na skutočnosť, že v čase vydania
napadnutého rozhodnutia bola pohľadávka žalobcu v časti uspokojená, odvolací súd uvádza, že súd
prvejinštanciesasuvedenouskutočnosťouvysporiadalvbode35.odôvodnenianapadnutéhorozsudku,
na ktorý odkazuje.15. S poukazom na vyššie uvedené zistenia a právne úvahy odvolací súd napadnutý rozsudok
okresného súdu podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca, a to v celom rozsahu,
preto mu súd priznal voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)