Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 22, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 24Cpr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115208918
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kordošová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115208918.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou v spore medzi stranami žalobcov: 1/ E. K., nar.

X.X.XXXX, P. B. XXX/X, Z. C., 2/ O. O., nar. XX.X.XXXX, Z. nad Z. XXX, obaja zastúpení Odborovým
zväzomKOVO,Miletičova24,Bratislavaažalovaného:ENVIRAL,a.s.,IČO:36259233,Trnavskácesta,
Leopoldov, zast. G. Lehnert, k.s., Rajská 7, Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru
výpoveďou, takto

r o z h o d o l :

Skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 27.11.2014 podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka
práce dané žalovaným žalobcovi 1/ je neplatné a pracovný pomer vzniknutý pracovnou zmluvou zo dňa
25.5.2007 trvá.

Skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 27.11.2014 podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka
práce dané žalovaným žalobcovi 2/ je neplatné a pracovný pomer vzniknutý pracovnou zmluvou zo dňa
1.8.2008 trvá.

Žalobcom 1/ a 2/, ktorí majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, sa trovy konania
nepriznávajú.

Štát má nárok na zaplatenie súdneho poplatku voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.4.2015 sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali určenia neplatnosti skončenia
pracovného pomeru výpoveďami zo dňa 27.11.2014 podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, ktoré
imdoručilžalovaný28.11.2014aurčenia,žepracovnýpomervzniknutýpracovnouzmluvousožalobcom
1/ dňa 25.5.2007 a so žalobcom 2/ dňa 1.8.2008 trvá naďalej.

2. Žalobcovia tvrdili, že u zamestnávateľa pracovali na základe uvedených pracovných zmlúv na pozícii

kvasiar/destilatér.Vdôsledkuorganizačnejzmeny,ktorousaužalovanéhozrušiliichpracovnémiesta,sa
stali nadbytočnými, avšak za skutočný dôvod výpovede považovali svoju činnosť pri zakladaní odborov.
Hoci založená odborová organizácia neudelila súhlas s výpoveďami, zamestnávateľ ich považoval za
platné. Žalobcovia ďalej uvádzali, že si žalovaný nesplnil ponukovú povinnosť napriek voľnému miestu,
ktoré mal vytvorené ku dňu doručenia výpovedí a aj po zrušení pracovných miest žalobcov im počas
plynutia výpovednej doby žalovaný naďalej prideľoval prácu, preto nemohli byť nadbytočnými.

3. Na preukázanie tvrdení označili dôkazy, a to pracovnú zmluvu žalovaného so žalobcom 1/ zo dňa
25.5.2007, prílohu č. 1, prílohu č. 2 k pracovnej zmluve z toho istého dňa, prílohu č. 3 k pracovnej
zmluve z 21.12.2007, prílohu č. 4 k pracovnej zmluve z 23.5.2008, dodatok č. 5 k pracovnej zmluve z
30.12.2013, pracovnú zmluvu žalovaného so žalobcom 2/ zo dňa 1.8.2008, prílohu č. 1 a prílohu č. 2k pracovnej zmluve z toho istého dňa, dodatok č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 31.12.2008, výpoveď
žalobcu 1/ z 27.11.2014, výpoveď žalobcu 2/ z 27.11.2014, rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej
zmene z 3.10.2014, žiadosť o zaevidovanie základnej organizácie Odborového zväzu KOVO (ďalej

aj „ZO OZ KOVO“) z 24.9.2014, oznámenie o vzniku odborovej organizácie z 23.10.2014, emailovú
komunikáciu, žiadosť žalovaného metodickému pracovisku OZ KOVO o prerokovanie skončenia
pracovného pomeru výpoveďou z 29.10.2014, odpoveď na žiadosť z 31.10.2014, žiadosť žalovaného
ZO OZ KOVO o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo 6.11.2014, prerokovanie
skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo 14.11.2014, odpoveď zo 14.11.2014, oznámenie z

18.11.2014, list zo dňa 21.11.2014, odpoveď na žiadosť z 25.11.2014, oznámenie žalobcov o trvaní na
ďalšom zamestnávaní z 26.2.2015, listy zo dňa 27.2.2015, ponuka práce na profesia.sk z 27.11.2014,
vysvedčenie o maturitnej skúške a výučný list žalobcu 1/ zo 16.5.2000.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal, že výber nadbytočného zamestnanca patrí výlučne
zamestnávateľovi, organizačná zmena prebehla v rámci reorganizácie práce s cieľom zefektívnenia

úseku výroby a ako primárna vzišla potreba zníženia počtu kvasiarov/ destilatérov, ktorú žalovaný
uskutočnil ako prvú organizačnú zmenu a v tom čase nedisponoval žiadnym voľným pracovným
miestom, ani na kratší pracovný čas, preto si nemusel splniť svoju ponukovú povinnosť. Následná
organizačná zmena spočívala v presune dvoch zamestnancov a ďalšie vytvorené pracovné miesta v
marci 2015 boli až po skončení pracovných pomerov žalobcov a žalovaný mal za to, že bolo jeho právom

rozhodnúť sa, komu zo zamestnancov ich ponúkne. Žalovaný tvrdil, že v čase organizačnej zmeny
nevedel, že u neho vzniká odborová organizácia a kto je členom prípravného výboru. Dozvedel sa to až
potom, čo žiadal o prerokovanie výpovedí. Namietal, že výber nadbytočných zamestnancov tým nebol
ovplyvnený z dôvodu nevedomosti. Tvrdenia žalobcov o účelovosti konania žalovaného motivovaného
činnosťou žalobcov v odboroch sú len ich nepreukázanou domnienkou. Žalovaný predložil listinné

dôkazy, a to organizačnú štruktúru zamestnávateľa k 1.10.2014, k 27.11.2014, k 1.1.2015, k 1.2.2015
a ku dňu 1.3.2015.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov 1/ a 2/, vypočul ich zástupcu, právneho
zástupcu žalovaného, svedkov K. O., V. I., M. R., M. Z., oboznámil sa s listinnými dokladmi založenými

v spise ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny
stav veci.
6. Žalobcovia sa na pojednávaní dňa 26.1.2016 vyjadrili prostredníctvom svojho zástupcu tak, že ich
prepustenie bolo účelové z dôvodu zakladania odborovej organizácie. Nebol daný súhlas odborov s
výpoveďou, preto je neplatná. Neboli splnené podmienky výpovede, lebo žalovaný mal voľné miesto

a nesplnil si ponukovú povinnosť napriek zverejnenému inzerátu dňa 27.11.2014 na pracovnú pozíciu
operátora výroby; bezprostredne po skončení pracovného pomeru vytváral nové pracovné miesta, ktoré
mohli byť obsadené i žalobcami. Nesúhlasil s tvrdením, že ponuková povinnosť sa skúma výlučne ku
dňu rozhodnutia o organizačnej zmene.

7. Žalovaný na tomto pojednávaní uviedol, že všetky organizačné zmeny viedli k zefektívneniu práce
a iný účel nesledovali. Doposiaľ pracuje na pozícii kvasiar/destilatér rovnaký počet zamestnancov ako
podľa organizačnej zmeny z 3.10.2014. Inzerátom si robil iba prieskum na trhu práce a nová pracovná
pozícia reálne vytvorená nikdy nebola. Nesúhlas odborov s výpoveďami považoval za neodôvodnený.
Mal za to, že zamestnávateľ splnil všetky hmotnoprávne predpoklady výpovede a nemožno od neho

spravodlivo žiadať, aby žalobcov ďalej zamestnával.

8. Žalovaný následne opísal priebeh organizačných zmien u zamestnávateľa v období od jesene 2014
do jari 2015. Prvá zmena dňa 3.10.2014 súvisela so zrušením 3 miest kvasiarov/destilatérov a ku dňu
prijatia tohto rozhodnutia boli všetky pracovné miesta obsadené, preto dostali zamestnanci výpovede

pre nadbytočnosť bez splnenia ponukovej povinnosti. Následne dňa 16.12.2014 došlo k zrušeniu 4
miest brigádnikov príjmu a expedície a jedného pracovníka skladu liehu. Rozhodnutím zo dňa 23.2.2015
sa zvýšil počet operátorov výroby - funkčná rezerva z 2 na 4 a znížil sa počet pracovníkov príjmu a
expedíciez8na6,pričomreálnesazmenildruhprácedvomzamestnancomaznížilsapočetzmenových
majstrov o jedného. Zamestnávateľ teda celkovo za uvedené obdobie znížil počet zamestnancov zo 60

na 52. Ďalej uviedol, že zamestnávateľ zamestnáva i sezónnych zamestnancov, a to brigádnikov príjmu
a expedície v závislosti od potrieb výroby a v nadväznosti na sezónu repky a kukurice, ktoré nakupuje
a podľa toho miesta vytvára a zrušuje. Organizačnou zmenou zo dňa 16.12.2014 zrušil všetky 4 miesta
brigádnikovk1.1.2015ak1.7.2015vytvoril7novýchmiest.Následneorganizačnouzmenouz23.2.2015z dôvodu skoršej potreby brigádnikov zvýšil ich počet na 12 od 1.3.2015, pričom tri miesta z nich boli v
rezerve pre prípad neskoršieho vzniku potreby práce počas roka. Vytvorenie týchto pracovných miest sa
uskutočnilo až po skončení pracovných pomerov so žalobcami, preto nemal žalovaný žiadnu ponukovú

povinnosť na voľné miesto, ktorý stav sa posudzoval ku dňu dania výpovede. Doložil rozhodnutie o
organizačnej zmene zo dňa 16.12.2014 a z 23.2.2015.

9. Na pojednávaní dňa 11.5.2016 žalobca 1/ uviedol, že bol aktívny ohľadom zakladania odborovej
organizácie, o čom mal zamestnávateľ vedomosť. Pracoval vo firme skoro od jej založenia, takmer

osem rokov, nemal žiadne problémy so zamestnávateľom, preto si myslí, že výpoveď bola účelová.
Rozhodnutie o založení odborov bolo motivované snahou o zvýšenie platov. Následne začali žalobcovia
aktívne oslovovať aj iných zamestnancov, v septembri 2014 oslovili každého pracovníka výroby, robili
nábor aj u vedúcich zamestnancov a nadriadených kvôli členstvu v odboroch a potom dostali výpovede.
Žalobca 1/ je toho názoru, že iní zamestnanci boli u zamestnávateľa hodní výpovede, napríklad kvôli
prítomnosti alkoholu v dychu počas pracovnej doby, a mohli byť vyhodení oni. Jeden z nich bol na

rovnakej pracovnej pozícii ako žalobcovia.

10. Žalobca 2/ doplnil, že dostali u zamestnávateľa nový stroj odstredivku, za obsluhovanie ktorého im
bolo sľúbených navyše 50 eur, ale nedostali ich, tak založili odbory. Výpovede boli u zamestnávateľa
avizované už pred založením odborov v lete 2014, avšak mali sa týkať skladníkov kukurice, no po

založení odborov ich dostali práve žalobcovia. Počas plynutia výpovednej doby sa uskutočnilo stretnutie
predstavenstva ENVIRALU s majstrami, operátormi výroby, kde bolo povedané, aby sa nevstupovalo do
odborov, že „my také niečo nepotrebujeme“, o čom sa vie vyjadriť pán O.. Žalobcovia informovali kolegov
o založení odborov slovne aj prostredníctvom letákov, ktoré im zamestnávateľ zlikvidoval. Výpovede
považoval za účelové aj z hľadiska dĺžky trvania pracovného pomeru, keď u zamestnávateľa pracovali

skoro najdlhšie a boli tam aj novší zamestnanci.

11. Vo vyjadrení zo dňa 14.6.2016 poukázali žalobcovia na zvýšenú mieru ochrany zástupcov
zamestnancov - členov štatutárneho orgánu odborovej organizácie, pričom sa nejedná o pozitívnu
diskrimináciu, ale sa tak chráni status týchto osôb s ohľadom na vyvíjané aktivity a podobne sú

ochraňovaníajpráceneschopnízamestnanci,tehotnéženy,zamestnancinamaterskej,resp.rodičovskej
dovolenke. Organizačná zmena z októbra 2014 bola podľa žalobcu cielene zameraná proti členom
štatutárneho orgánu odborovej organizácie, ktorí nemali v predchádzajúcom období vytýkané žiadne
porušenia pracovnej disciplíny, nedostali žiadne upozornenie na neuspokojivé plnenie pracovných úloh,
napriektomusazrušenímichmiestzvyšovalaefektivitavýrobyužalovaného.Počasplynutiavýpovednej

doby prijatím organizačnej zmeny z 23.2.2015 sa vytvorilo s účinnosťou od 1.3.2015 sedem nových
pracovných miest, napriek tomu žalovaný nezachoval pracovné pomery žiadnemu zo žalobcov. Mali za
to, že žalovaný mohol zachovať pracovné pomery žalobcom, lebo u žalovaného pracovali zamestnanci s
horšímipracovnýmivýsledkami,čidisciplinárnymipostihmiavytváralisaunehoinovépracovnépozície.

12. Žalovaný reagoval na toto vyjadrenie dňa 13.7.2016 na pojednávaní tak, že žalobcovia podľa neho
neuniesli dôkazné bremeno preukázania vedomosti žalovaného o založení odborov v čase prijatia
organizačnejzmeny.Ponukovúpovinnosťsižalovanýnesplnil,lebonemalvoľnéžiadnepracovnémiesto
včasevýpovede.Skutočnosť,ževdôsledkuneskoršíchpracovnýchzmienbolivytváranénovépracovné
pozície, nemá na vyššie uvedené žiaden vplyv, lebo už ponuková povinnosť netrvala a žalobcovia

sa len účelovo snažia navodiť situáciu, že žalovaný sa ich chcel zbaviť za každých okolností, pritom
miesta, ktoré sa v organizačnej štruktúre uvoľnili alebo vytvorili, boli buď pracovnými pozíciami pre
nich nevhodnými, alebo išlo o pozície brigádnikov na dobu určitú do konca kalendárneho roka, ktoré
boli najnižšou pozíciou v organizačnej štruktúre žalovaného s platovým ohodnotením nižším ako platy
žalobcov,pretožalovanýaninepredpokladal,žebyniektorýzožalobcovmalzáujemototomiesto.Pokiaľ

sa týka zvyšovania platov zamestnancov, tak žalobcovi 1/ bol zvýšený plat až o 24,5 % a žalobcovi 2/
o 10 %, čo je v chemickej výrobe štandardné.

13. Svedok K. O. vo výpovedi zo dňa 13.7.2016 uviedol, že žalobcovia sú jeho bývalí kolegovia u
zamestnávateľa, teda žalovaného. Bol členom odborového výboru, u zamestnávateľa začínal v pozícii

kvasiar/destilatér a postúpil na operátora výroby. Koncom februára 2015 sa za členov odborového
výboru zúčastnil stretnutia s vedením, nakoľko žalobcovia v tom čase už boli prepustení. Podľa názoru
svedka bola schôdza zorganizovaná kvôli odborom, pýtali sa ho koľko členov má odborová organizácia
a riaditeľ pre ekonomický úsek sa vyjadril, že odbory sú prežitok socializmu, mal k nim negatívny postoj.Svedokboloznačenýzachronickéhosťažovateľa,niktosahoznadriadenýchnezastal,lensklonilihlavu.
Najskôr boli ľudia z výroby nadšení, lebo u zamestnávateľa sa v tomto smere nič nedialo. Následne
mali zamestnanci strach, že prídu o zamestnanie. Prepúšťať sa malo v skladovom hospodárstve. Od

prepustených kvasiarov, ktorí boli vybraní za nadbytočných, boli aj horší zamestnanci. Ku dňu 1.10.2015
dal u žalovaného výpoveď po ôsmych rokoch práce. Po doručení výpovede mu nadriadená pani R.
povedala, že by mohol zostať pracovať, ale musí sa vzdať členstva v odboroch, nevyvíjať odborovú
činnosť. Žalovaný zabraňoval podľa svedka pôsobeniu odborovej organizácie, priestory im síce dal, ale
na koniec areálu, kde nikto nechodil a informačné letáky im tiež zobrali.

14. Svedok V. I. sa počas výsluchu dňa 13.7.2016 vyjadril, že žalovaný bol prvou firmou v biopalivovom
holdingu,následnebolivLeopoldovepostavenéďalšiespoločnostiajvzahraničí.Týmakoholdingrástol,
snažili sa zefektívňovať jeho riadenie. Súčasťou tohto procesu bolo množstvo organizačných zmien. V
čase od 1.9.2014 do konca roka 2014 zastupoval generálneho riaditeľa. O vzniku odborovej organizácie
u zamestnávateľa sa dozvedel niekedy v októbri z listu OZ KOVO, v ktorom im oznámili, že v spoločnosti

ENVIRAL vznikla odborová organizácia. Súčasťou listu bola žiadosť o stretnutie so zástupcami odborov,
kde by boli predstavení zástupcovia prípravného výboru. Tvrdil, že pred doručením oficiálneho listu
nemal vedomosť o aktivitách zamestnancov u zamestnávateľa o založení odborov. Po doručení listu sa
uskutočnilo stretnutie, na ktorom zástupcovia zamestnancov predstavili OZ KOVO, princípy fungovania
odborov, členov prípravného výboru a vzniesli požiadavky na splnenie fungovania odborov, pridelenie

počítača, vytvorenie miestnosti v areáli zamestnávateľa, ktorá miestnosť bola prístupná zamestnancom
spoločnosti ENVIRAL. Nevnímal žiadnu sťažnosť zo strany odborov; zamestnávateľ splnil požiadavky,
s ktorými prišla. Svedok uviedol, že bol finálnym schvaľovateľom organizačných zmien, o nadbytočnosti
zamestnancov rozhodoval výrobný riaditeľ. Ďalej sa vyjadril, že okrem platových podmienok, aby si
vedeli zamestnancov udržať, mali aj benefity nad rámec zákonníka práce, ako napr. príplatky za prácu

cez víkendy a cez sviatky dvojnásobné príplatky. Stretnutie s odbormi sa konalo niekoľko týždňov
po odbržaní listu, lebo bolo ťažké nájsť skorší termín. Uviedol, že až na tomto stretnutí sa dozvedel
o menách členov prípravného výboru. Žiadosť o prerokovanie výpovede žalobcov bola doručená v
nadväznosti na list, ktorý obdržali z OZ KOVO o oznámení vzniku odborov, neriešil detaily kto a prečo
dostane výpoveď a ako to súvisí s udelením nesúhlasu odborov.

15. Svedkyňa M. R. vypočutá na pojednávaní 13.7.2016 vysvetlila, že u zamestnávateľa pracovala
ako hlavný technológ, ona nerozhodovala o organizačných zmenách. Nadriadený sa rozhodol, že zníži
počet kvasiarov a zvýši počet odbornejších a kvalifikovanejších pozícií, preto dostala tri mená, s ktorými
osobami sa rozhodol zamestnávateľ ukončiť pracovný pomer z organizačných dôvodov. Žalobcov

hodnotila ako priemerných, výbušných, ufrflaných, ktorí si robotu vždy robili bez toho, aby boli niekedy
písomne upozornení na nedostatky, nikdy im neboli krátené prémie. Zamestnanci neboli jej priami
podriadení. Pred výpoveďou žalobcov sa dopustili iní zamestnanci porušenia pracovnej disciplíny, keď
mali pozitívnu dychovú skúšku na alkohol, avšak boli vyššie kvalifikovaní, skrátili sa im prémie a dostali
vytýkací list, no neboli označení za nadbytočných. V súčasnosti už uplatňuje zamestnávateľ pre takéto

porušenie sankciu skončenia pracovného pomeru. Svedkyňa sa o plánovanom prepúšťaní dozvedela
od pána Z., ktorý sa vyjadril, že chce znížiť počet kvasiarov.

16. Svedok M. Z. počas výsluchu na pojednávaní dňa 22.8.2016 uviedol, že pracoval v pozícii výrobného
riaditeľa koncom roku 2014 u žalovaného ENVIRAL a.s. Vtedy prebiehala zmena organizačnej štruktúry

na výrobnom úseku, pričom bola daná žalobcom a pánovi M. výpoveď za účelom zníženia kvasiarov/
destilatérov z počtu 8 na 5. Pred oficiálnym začatím fungovania odborovej organizácie u zamestnávateľa
nevedel o tom, že sa pripravuje jej založenie, ani neregistroval oslovovanie zamestnancov žalobcami
ohľadom jej zakladania, či výskyt letákov na pracovisku, ktoré by ozrejmovali fungovanie OZ KOVO
pred založením odborov u zamestnávateľa. Zamestnávateľ odborom priestory na jej činnosť poskytol v

hlavnej administratívnej budove v areáli skladovania komodít spoločnosti ENVIRAL a.s. Zamestnávateľ
v tom čase k dispozícii iné priestory nemal. Hlavná administratívna budova sa nachádza vo výrobnom
areáli a popri nej je príjazdová cesta do zamestnania, čo svedok označil i na mape areálu žalovaného
predloženej žalovaným, s ktorou sa oboznámili i žalobcovia. Odbory umiestňovali svoje informačné
letáky vo velíne na nástenke, kde boli umiestňované hlavné materiály, čo sa dialo bez predchádzajúceho

súhlasu a informovania zamestnávateľa. Prvýkrát preto svedok požiadal zamestnancov, aby letáky
zvesilidole,avšaktietotamznovaboli,takichpánZ.zvesildoleosobneavyzvalodborypísomne,abyna
vyvesovanie letákov používali len pridelenú nástenku pred kanceláriou na silách. Tu majú zamestnanci v
období kampane od júla do konca augusta sociálne zázemie, šatne, sprchy a WC. Na pridelené priestorynezaznamenal svedok žiadnu sťažnosť. Prvý dialóg medzi vedením, teda generálnym riaditeľom a
odborovou organizáciou o ich požiadavkách bol vo februári 2015, kde odznela požiadavka na zvýšenie
počtu stravných lístkov pre zmenových pracovníkov z jedného na jeden a pol stravného lístku. Následne

neevidoval svedok žiadnu požiadavku odborov. Svedok potvrdil, že v súčasnosti funguje odborová
organizácia u zamestnávateľa a pán O. podpisuje smernice; uviedol tiež, že odborová organizácia
už dlhší čas nevyužíva pridelenú miestnosť, ani nástenku. Zamestnávateľ urobil v poslednom období
sociálne opatrenia a prijal benefity pre zamestnancov, konkrétne zaviedol sociálny balíček, ktorého
súčasťou je odmeňovanie za prácu nadčas, cez sviatok, v poobedných hodinách nad rámec zákona,

benefitné stravné lístky, príspevok za dochádzku, dochádzkový bonus za nečerpané OČR a PN, 3. pilier,
jubilejný príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa. Jedná sa spolu o dvanásť bodov obsiahnutých v
smernici,ktorázatiaľniejepodpísanáriaditeľom,alepostupujesapodľanejod1.3.2016.Zamestnávateľ
zamestnáva v súčasnosti manželku pána O., ktorá bola povýšená na pozíciu chemik - špecialista z
pozície laborantka.

17. Svedok Z. sa ďalej vyjadril, že jednému zamestnancovi na pozícii kvasiar/destilatér bolo koncom
septembra2014zistenépožitiealkoholu.KonkrétnepánoviZ.bolonamerané0,23mg/labolupozornený
vytýkacím listom a osobným pohovorom so svedkom. Momentálne pracuje ako operátor výroby, bol
povýšený z pozície kvasiar/destilatér z dôvodu rozvážnosti, technologickej znalosti a odbornosti. K
1.1.2016 bol povýšený pán Urbánek z pozície kvasiar/destilatér na pozíciu funkčná rezerva operátora

výroby. Svedok sa ďalej vyjadril, že s organizačnou zmenou u zamestnávateľa sa začalo už v roku
2013, keď sa počet kvasiarov/destilatérov redukoval z 10 na 8. Cieľom zmeny bolo zvýšenie odbornosti
výrobného úseku a stabilizácia výroby; vtedy sa vytvorili dve odbornejšie pracovné miesta, pričom bol
povýšený pán K. a O., teda v roku 2013 nebol nikto prepustený. Svedok rozhodoval o nadbytočnosti
zamestnancov a vybral pána M. a O., lebo mali nižšiu technologickú znalosť, u pána O. zohral

úlohu i jeho charakter, ufrflanosť, výbušnosť, okomentovanie práce, ako to spomenula aj T.. R. pri
spoločnom rozhovore o zamestnancoch, lebo neustále spolu vedú diskusie o zamestnancoch. U pána
K. to bola klesajúca tendencia pracovnej výkonnosti, na ktorú bol upozornený ústne, lebo mal iba
jedno takéto pochybenie. Svedok uviedol, že v období keď sa dávali výpovede boli brigádnické miesta
obsadené, boli vytvorené k 1.3.2015 organizačnou zmenou z februára 2015, preto neboli ponúknuté

žalobcom. Na otázku zástupcu žalobcov, či si plní zamestnávateľ voči odborom povinnosti čo sa týka
spolurozhodovania, prerokovania a informovania uviedol svedok, že smernice dáva na podpis. Plán
dovoleniek na rok 2016, ani rozvrhy pracovných zmien svedok neeviduje, že by boli predložené odborom
na schválenie. Uviedol, že v súčasnosti pracujú u žalovaného dvaja zamestnanci odborov, pán K. a pán
P., K. je kvasiar/destilatér a P. je operátor výroby.

18. Svedok ozrejmil, že vývoj počtu zamestnancov vo výrobe od októbra 2014 bol taký, že prvým krokom
bola redukcia z počtu 8 na 5 zamestnancov v pozícii kvasiar/destilatér, ďalej boli vytvorené dve pozície
funkčná rezerva operátora výroby. Počet zamestnancov vo výrobe mal klesnúť, ale počet odbornejších
zamestnancov stúpnuť a vytvorili sa brigádnici, tí sú sezónni zamestnanci. Brigádnici nemali predpísanú

odbornosť, iba zaškolenie na pracovisku. Dôvodom zverejnenia inzerátu na pozíciu operátor chemickej
výroby bola skutočnosť, že sa vytvárali dve odbornejšie miesta a hľadali sa uchádzači. Na voľnom trhu
práce však nenašli žiadnych uchádzačov, preto sa dané miesta ponúkli dvom pracovníkom expedície a
skladov, jedna osoba má vysokoškolské vzdelanie a druhý má maturitu. Vzhľadom na predchádzajúce
dôvody, ktoré svedok uviedol, žiadny zo žalobcov podľa neho nespĺňal predpoklady pre obsadenie

týchto miest, preto im neboli ponúknuté. Tieto miesta boli obsadené začiatkom marca 2015. Súbežne
sa zrušili a presunuli zamestnanci. Svedok potvrdil, že pokiaľ sa týka zdravotnej spôsobilosti žalobcov,
títo spĺňali predpoklady na obsadenie miest, pán O. nespĺňal kvalifikačné predpoklady, ale pán K. áno.
Na otázku žalobcov, či bola pánovi K. ponúknutá pracovná pozícia operátora chemickej výroby, ktorá
bola inzerovaná, uviedol svedok, že nie. Znalosť angličtiny si u pána K. nepreverovali.

19. Z pracovnej zmluvy z 25.5.2007 a jej príloh č. 1 až 4 súd zistil vznik pracovného pomeru žalobcu 1/
u žalovaného dňa 1.6.2007, ktorý bol aj dňom nástupu do práce, na dobu určitú do 1.6.2008, v pozícii
pracovníka výroby kvasiar/destilatér s hrubou mesačnou mzdou 12 000 Sk a pohyblivou zložkou mzdy
3 000 Sk za mesiac v závislosti od návrhu priameho nadriadeného, priznania výrobného riaditeľa a po

schválení výšky rozhodnutím generálneho riaditeľa. Od 1.1.2008 sa hrubá mesačná mzda zvýšila na
13 600 Sk a pohyblivá zložka na 3 400 Sk. Od 1.6.2008 sa predĺžil pracovný pomer na dobu neurčitú.
Dodatkom č. 5 k pracovnej zmluve sa základná mesačná mzda od 1.1.2014 zmenila na 502 eur.20. Pracovnou zmluvou z 1.8.2008 v znení jej príloh č. 1 a 2 vznikol pracovný pomer žalobcu 2/ u
žalovaného v tento deň, ktorý bol aj dňom nástupu do práce, na dobu určitú do 1.8.2009, v pozícii
pracovníka výroby kvasiar/destilatér s hrubou mesačnou mzdou 13 600 Sk a pohyblivou zložkou mzdy

3 400 Sk za mesiac v závislosti od návrhu priameho nadriadeného, priznania výrobného riaditeľa a po
schválení výšky rozhodnutím generálneho riaditeľa. Od 1.8.2009 sa hrubá mesačná mzda zvýšila na
465 eur a pohyblivá zložka na 115 eur za mesiac.

21. Z rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa 3.10.2014 súd zistil, že s účinnosťou od

1.1.2015 sa zrušilo jedno pracovné miesto na pozícii pracovník výroby kvasiar/destilatér a od 1.2.2015
došlo k zrušeniu dvoch pracovných miest na rovnakej pozícii s odôvodnením, že výkon tejto činnosti je
možné zabezpečiť aj nižším počtom zamestnancov (5) ako pôvodne (8), preto došlo k zrušeniu 3 miest,
a to menovite O. O., E. K. a Q. M.. V rozhodnutí bolo tiež uvedené, že zamestnávateľ nemá možnosť
označených zamestnancov ďalej zamestnávať, ani na kratší pracovný čas v mieste výkonu práce, preto
rozhodol o skončení pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z

dôvodu ich nadbytočnosti, ak nedôjde k dohode o skončení pracovného pomeru.

22. Zo žiadosti adresovanej Metodickému pracovisku OZ KOVO, Miletičova 24, Bratislava súd zistil,
že na základe rozhodnutia prípravného výboru zo dňa 24.9.2014 v zložení: O. O., K. O., B. K., E.
K., Q. P. bolo požiadané o zaevidovanie ZO OZ KOVO ENVIRAL LEOPOLDOVO, Vinohrady nad

Váhom 243, 925 55 ku dňu 24.9.2014. Člen prípravného výboru, ktorý bude do volieb výboru základnej
organizácie (VZO) spolupracovať s metodickým pracoviskom a príslušným členom výboru regionálnej
rady predsedov OZ KOVO bol označený O. O..

23. Listom zo dňa 23.10.2014 adresovanom zamestnávateľovi ENVIRAL, a.s. oznámilo Metodické

pracovisko OZ KOVO ku dňu 8.10.2014 vznik odborovej organizácie v spoločnosti ENVIRAL, a.s.
a požiadalo o stretnutie s vedením spoločnosti za účelom oficiálneho predstavenia a prezentácie
odborovej organizácie a jej členov i rokovania o základných podmienkach potrebných na pôsobenie
odborovej organizácie u zamestnávateľa s ponúknutými troma možnými termínmi stretnutia v
sídle spoločnosti zamestnávateľa. Z emailovej komunikácie zo dňa 29.10.2014 bolo zistené, že

zamestnávateľovi ani jeden z ponúknutých termínov nevyhovoval a dohodli sa na stretnutí až dňa
11.11.2014.

24. Zo žiadosti o prerokovanie skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.10.2014, doručenej
na Metodické pracovisko OZ KOVO dňa 30.10.2014 vyplynulo, že žalovaný prijal rozhodnutie o

organizačnej zmene z dôvodu zefektívnenia práce a v dôsledku toho sa stali traja vymenovaní
zamestnanci O. O., E. K. a Q. M. nadbytoční a bude s nimi skončený pracovný pomer výpoveďou podľa
§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ak nedôjde k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru.
V žiadosti bolo uvedené, že zamestnávateľ nemá vedomosť o členoch odborového orgánu, preto sa
obrátil priamo na odborový zväz KOVO.

25. Z odpovede na žiadosť zo dňa 31.10.2014 je zrejmé, že táto bola adresovaná subjektu OZ KOVO,
ktorý podľa svojho vyjadrenia nie je oprávnený prerokovať skončenie pracovného pomeru výpoveďou v
zmysle § 74 Zákonníka práce, lebo vzniknutá odborová organizácia u zamestnávateľa je organizačnou
zložkou OZ KOVO s vlastnou právnou subjektivitou a treba sa obrátiť priamo na ňu. Zároveň boli v

odpovedi oznámení členovia (K. O., B. K., E. K., Q. P.) a predseda (O. O.) výboru ZO OZ KOVO, ktorý
je jeho štatutárnym orgánom. Tiež bolo poznamenané, že uvedené osoby požívajú zvýšenú ochranu
a sú po dobu výkonu funkcie a počas šiestich mesiacov po skončení výkonu funkcie v súlade s § 240
ods. 7 Zákonníka práce chránené proti opatreniam, ktoré by ich mohli poškodzovať (vrátane skončenia
pracovného pomeru) a ktoré by boli motivované ich postavením alebo činnosťou.

26. Zo žiadosti ENVIRAL, a.s. zo 6.11.2014 adresovanej ZO OZ KOVO ENVIRAL Leopoldov súd zistil,
že zamestnávateľ požiadal o prerokovanie skončenia pracovného pomeru dotknutých zamestnancov
výpoveďouzostranyzamestnávateľa.PrílohutvorilinávrhyvýpovedízamestnancoviO.O.,E.K.aQ.M..

27. V odpovedi na žiadosť zo dňa 14.11.2014, ktorú ZO OZ KOVO ENVIRAL Leopoldov doručil
žalovanému dňa 13.11.2014, sa uvádza, že dňa 11.11.2014 došlo k prerokovaniu výpovede z
pracovného pomeru podľa § 74 Zákonníka práce. Následne došlo zo strany žalovaného k výzve pre ZO
OZ KOVO na oznámenie, či bol udelený súhlas so skončením pracovných pomerov. Doplnením zo dňa18.11.2014 ZO OZ KOVO ozrejmil zamestnávateľovi, že o potrebný predchádzajúci súhlas odborovej
organizácie s výpoveďami členov odborov nebol požiadaný. Z odpovede zamestnávateľa z 21.11.2014
je zrejmé, že očakávajú od odborov súhlas so skončením pracovných pomerov O. O. a E. K. v zákonnej

lehote.

28. Z odpovede ZO OZ KOVO zo dňa 25.11.2014 súd zistil, že súhlas s výpoveďami žalobcov ako
členov odborov nebol udelený s odôvodnením, že zamestnávateľ má možnosť pri výbere nadbytočných
zamestnancov postupovať aj inak, nielen z dôvodu zvýšenej ochrany z titulu ich funkcie, ale odborová

organizácia odporučila zamestnávateľovi naplniť organizačnú zmenu iným spôsobom ako prepustením
predsedu a člena výboru.

29. Dňa 27.11.2014 bola daná žalobcovi 1/ i žalobcovi 2/ výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti pre organizačnú zmenu u zamestnávateľa,
ktorou sa zrušili ich pracovné miesta pracovník výroby kvasiar/destilatér s účinnosťou od 1.2.2015

a zamestnávateľ nemal možnosť ich ďalej zamestnávať, ktorú skutočnosť súd zistil z predložených
listinných dokladov. Výpovedná doba bola tri mesiace a žalobcom vznikol nárok na odstupné vo
výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku. Zamestnanci si prevzali výpovede osobne dňa
28.11.2014.

30. Z oznámenia žalobcov zo dňa 26.2.2015 súd zistil, že trvajú na ďalšom zamestnávaní u
zamestnávateľa aj po termíne 28.2.2015, lebo výpovede považujú za neplatné. Na to žalovaný reagoval
listom zo dňa 27.2.2015 tak, že výpovede považuje za platné.

31. Z výpisu na internetovom portáli profesia.sk z 27.11.2014 súd zistil, že v tento deň bol zverejnený

inzerát od žalovaného na pozíciu operátor chemickej výroby s požadovaným minimálnym vzdelaním
stredoškolským s maturitou, mierne pokročilou angličtinou a termínom nástupu dohodou. Žalovaný 1/
predložil súdu svoje vysvedčenie o maturitnej skúške a výučný list zo dňa 16.5.2000.

32. Z organizačnej štruktúry žalovaného k 1.10.2014 súd zistil, že pracovníkov výroby bolo 8, brigádnici

príjmu a expedície boli 4, operátori výroby - funkčná rezerva boli 2, pracovníci príjmu a expedície boli 8.
Rovnaký počet bol aj ku dňu 27.11.2014. Z organizačnej štruktúry k 1.1.2015 vyplynulo, že pracovníkov
výroby bolo 7, brigádnikov príjmu a expedície bolo 7 na obdobie od júla do decembra 2015, operátori
výroby - funkčná rezerva boli 2, pracovníci príjmu a expedície boli 8. Z organizačnej štruktúry k 1.2.2015
súd zistil, že pracovníkov výroby bolo 5, brigádnikov príjmu a expedície bolo 7 na obdobie od júla

do decembra 2015, operátori výroby - funkčná rezerva boli 2, pracovníci príjmu a expedície boli 8. Z
organizačnejštruktúryk1.3.2015súdzistil,žepracovníkovvýrobybolo5,brigádnikovpríjmuaexpedície
bolo aktuálne 9-12, operátori výroby - funkčná rezerva boli 4, pracovníci príjmu a expedície boli 6.

33. Z rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene zo 16.12.2014 súd zistil, že k 1.1.2015 boli

zrušené 4 miesta brigádnikov príjmu a expedície, od 1.7.2015 do 31.12.2015 sa vytvorilo 7 miest
brigádnikov príjmu a expedície, zrušilo sa 1 miesto pracovníka skladu liehu od 1.1.2015. Z rozhodnutia
zamestnávateľa o organizačnej zmene z 23.2.2015 súd zistil, že od 1.3.2015 došlo k zrušeniu 2 miest
pracovníkov príjmu a expedície, k vytvoreniu 2 miest operátorov výroby - funkčná rezerva, k zrušeniu
1 miesta zmenového majstra a k zmene účinnosti vytvorenia 7 miest brigádnikov príjmu a expedície

z pôvodného dátumu 1.7.2015 na 1.3.2015 a vytvoreniu ďalších 2 - 5 pracovných miest brigádnikov
príjmu a expedície s účinnosťou od 1.3.2015 do 31.12.2015. V tomto rozhodnutí sa uvádza, že v čase
jeho prijímania bolo zrejmé, že potreba práce vo funkcii brigádnik príjmu a expedície vznikne skôr, preto
došlo s účinnosťou od 1.3.2015 do 31.12.2015 k vytvoreniu celkom 12 pracovných miest brigádnikov.

34. Žalovaný cestou právneho zástupcu na pojednávaní dňa 22.8.2016 založil do spisu listinné doklady,
a to oznámenie pána Z. zo dňa 20.11.2014, prvú stranu smernice na poskytovanie OOPP, fotografiu
vstupných dverí miestnosti odborov a prázdnej nástenky, zoznam benefitov spoločnosti, záznam u pána
Z. zo skúšky na alkohol a upozornenie, pracovnú zmluvu pána Z., F., brigádnika K., potvrdenie žalobcov
o PN a OČR, prehľad evidencie ich dochádzky. Z týchto listinných dokladov súd zistil, že odborom bola

od 21.11.2014 pridelená kancelária v areáli síl v administratívnej budove vybavená stolom, stoličkami,
skriňou, PC a tlačiarňou; vedľa vchodových dverí mali umiestnenú nástenku. Momentálne sa na nej nič
nenachádza. Zároveň boli upozornení, že na iné miesto sa materiály týkajúce sa odborov umiestňovať
nemajú. U zamestnávateľa sa uplatňuje od 1.3.2016 dvanásť benefitov ako príspevok na stravovanie,benefitné stravné lístky, pitný režim, zľava v podnikovej predajni SLL, mzdové zvýhodnenie, príspevok
na dochádzanie do práce, pracovné jubileá, príspevok k narodeniu dieťaťa, komplexná preventívna
prehliadka, dochádzkový bonus, III. pilier a sociálna výpomoc. Od 3.11.2014 do 10.11.2014 bol žalobca

1/ PN a žalobca 2/ OČR.

35. Z upozornenia zo dňa 29.9.2014 súd zistil, že pán E. Z. bol upozornený na hrubé porušenie
pracovnej disciplíny, keď dňa 28.9.2014 bola pri dychovej skúške preukázaná u neho prítomnosť
alkoholu, konkrétne 0,23 mg/l. Z pracovnej zmluvy zo dňa 11.10.2007 a jej dodatku z 30.9.2015 súd zistil,

že pán E. Z. od 1.10.2015 zmenil pracovnú pozíciu z pracovníka výroby bioetanolu kvasiar/destilatér
na operátor výroby.

36. Z pracovnej zmluvy zo dňa 11.3.2015 súd zistil, že brigádnik pán M. K. začal od 23.3.2015 vykonávať
u zamestnávateľa prácu v pozícii pracovník príjmu suroviny.

37. Z pracovnej zmluvy zo dňa 30.4.2013 a jej dodatku z 30.12.2015 súd zistil, že pán E. F. od 1.1.2016
zmenil pracovnú pozíciu z pracovníka výroby kvasiar/destilatér na operátor výroby - funkčná rezerva.

38. Záverom sa žalobcovia vyjadrili podaním zo dňa 11.8.2016 i v záverečnej reči na pojednávaní dňa
22.8.2016 tak, že negatívny postoj žalovaného k vzniku a pôsobeniu odborov preukázal okrem žalobcov

i svedok K. O. a M. R., ktorá mu navrhla, že ak vezme späť svoju výpoveď, mohol by u žalovaného
pracovať s podmienkou vzdania sa odborovej činnosti. Žalovanému nevyhovoval žiaden z navrhnutých
termínov stretnutia s odbormi (29.10.2014, 3.11.2014, 5.11.2014) za účelom ich predstavenia, avšak
30.10.2014 bola osobne osobou poverenou žalovaným doručená žiadosť o prerokovanie výpovedí
žalobcov, z čoho je zrejmý záujem o urýchlené ukončenie pracovného pomeru so žalobcami. Žalobcovia

uviedli, že neudelenie súhlasu zo strany odborovej organizácie nebolo bezdôvodné. Žalovaný nepristúpil
k žiadnym opatreniam po neudelení súhlasu odborov s výpoveďou, ktoré by smerovali k zachovaniu
pracovných pomerov žalobcov, napríklad uplatnenie výpovede voči iným zamestnancom, či ponukou
miest brigádnikov, ktoré žalovaný vytvoril ešte počas trvania pracovného pomeru žalobcov v priebehu
plynutia ich výpovednej doby. Žalovaný sa mylne domnieva, že uplatnenie ochrany členov odborového

orgánu neudelením súhlasu s výpoveďami je pozitívna diskriminácia; ide o legálnu ochranu skupiny
zamestnancov vzhľadom na ich postavenie a vyvíjanú činnosť. Skutočnosťou svedčiacou o motivácii
zamestnávateľa pri výbere nadbytočných zamestnancov bol tiež fakt, že žalovaný neuplatnil výpoveď
voči zamestnancovi, ktorý preukázateľne závažne porušil pracovnú disciplínu tým, že mal pozitívnu
dychovú skúšku na alkohol. Žalovaný doposiaľ neuviedol dôvod výberu nadbytočných žalobcov z

celkového počtu 8 zamestnancov na rovnakej pracovnej pozícii. Žalovaný poukazoval na neuspokojivé
plnenie pracovných úloh alebo porušenie pracovnej disciplíny žalobcov, avšak žiadne upozornenie im
napriek tomu nebolo udelené, ani im nebola krátená prémiová zložka mzdy.

39. Žalobcovia zotrvávali naďalej na tvrdení, že žalovaným deklarovaný dôvod výpovede nenastal.

Napriek dátumu zrušenia dvoch pracovných pozícii pracovníkov výroby - kvasiar/destilatér ku dňu
1.2.2015 pre nadbytočnosť, žalobcovia naďalej vykonávali prácu celý február (výpovedná doba im
uplynula až dňom 28.2.2015) podľa pracovných zmlúv vo svojej pracovnej pozícii na základe pokynov
žalovaného,čímsafaktickynemohlistaťnadbytočnýmiprežalovanéhokdátumu1.2.2015akotouviedol
zamestnávateľ vo výpovediach a v organizačnej zmene z 3.10.2014. Žalovaný tiež vo výpovediach

oboch žalobcov uviedol, že nemá žiadnu možnosť ich ďalej zamestnávať v mieste, ktoré bolo dohodnuté
ako miesto výkonu práce, a to ani na kratší pracovný čas, i napriek tomu, že dňa 27.11.2014, teda
deň pred doručením výpovedí, bola na web stránke portálu profesia.sk uverejnená pracovná ponuka od
žalovaného na obsadenie pracovného miesta: operátor chemickej výroby. Z toho vyplýva, že pracovné
miesto bolo vytvorené už skôr ako došlo k zverejneniu ponuky a bolo voľné, čím došlo k porušeniu

ponukovej povinnosti podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Došlo tým k nesplneniu hmotnoprávnej
podmienky potrebnej na platnú výpoveď, preto sú výpovede dané žalobcom neplatné. Tvrdenie o
prieskume trhu daným inzerátom považovali žalobcovia za zavádzajúce s ohľadom na fakt, že portál
profesia.sk je najväčším pracovným portálom, kde je inzercia platená a je otázne, z akého dôvodu
by vykonával žalovaný prieskum pracovného trhu na takúto pozíciu, ak prezentoval potrebu redukcie

zamestnancov výroby.

40. V podaní z 3.8.2016, na pojednávaní i v záverečnom prednese dňa 22.8.2016 žalovaný tvrdil,
že v konaní preukázal svoj skutočný zámer znížiť počet zamestnancov organizačnou zmenou, ženemal možnosť žalobcov naďalej zamestnávať, teda všetky podmienky výpovede. Žalobcovia zároveň
nepreukázali motiváciu zamestnávateľa pri výpovedi činnosťou zamestnancov v odboroch a neprijateľne
odôvodnený nesúhlas odborov s výpoveďou považoval za nepreskúmateľný. Uviedol, že skúmanie

postojov žalovaného k odborom by malo význam jedine v prípade, že by žalovaný rozhodoval o
organizačnej zmene, v dôsledku ktorej sa žalobcovia stali u žalovaného nadbytočnými, v čase, keď už
vedel, že žalobcovia sú zástupcami zamestnancov ako členovia výboru odborovej organizácie. Keďže
žalovaný nemal v rozhodnom čase vedomosť o aktivite zamestnancov pri zakladaní odborov, prijatie
organizačnej zmeny nebolo motivované ich činnosťou v súvislosti so vstupom do odborov. Pri ich

výbere ako nadbytočných zohrali úlohu osobnostné profily a pracovné postoje. Poznamenal, že výber
nadbytočných zamestnancov je vecou zamestnávateľa. V prípade, ak by po neudelení súhlasu ZO OZ
KOVO s výpoveďou označil zamestnávateľ za nadbytočných iných zamestnancov pracujúcich na pozícii
kvasiar/destilatér, išlo by o diskrimináciu ostatných zamestnancov, ktorí neboli funkcionármi odborov.
Mal za to, že výpovede žalobcov sú platné a od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby ďalej
žalobcov zamestnával. K inzerátu z 27. novembra 2014 uviedol, že žalovaný v širších súvislostiach

uvažoval nad organizačnými zmenami ako posilniť odbornú stránku zamestnávateľa a reálne uvažoval
nad posilnením pozície operátor výroby a chcel zistiť, či existujú na trhu práce voľní kandidáti na
funkciu operátora výroby. Na základe tohto inzerátu prišlo niekoľko životopisov, no ani jeden nespĺňal
požiadavky,tedanedošlokžiadnympohovorom.Vzhľadomnato,žeužbolopotrebnériešiťtútosituáciu,
sa prijala organizačná zmena 23.2.2015, ktorou sa nielen že vytvorili dve pozície operátora funkčnej

rezervy, ale sa zrušili dve pozície pracovníka príjmu a expedície. Mal za to, že zamestnávateľ bol v prvom
rade povinný ponúknuť tieto pracovné miesta zamestnancom, ktorých pozície sa zrušili. Žiadna zákonná
ponuková povinnosť v čase 1.3.2015 neexistovala. V čase kedy sa dávala výpoveď existovala ponuková
povinnosť, ale neexistovali žiadne voľné pracovné miesta. Podľa žalovaného je na zamestnávateľovi,
aby si zvážil, či zamestnanci na zrušených pozíciách sú pre neho vhodnejší kandidáti ako žalobcovia.

41. Žalovaný sa vyjadril, že žalobcovia neuniesli v konaní dôkazné bremeno tvrdenia o jeho negatívnom
postoji k odborom, že vedel ešte pred oficiálnych oznámením vzniku odborov o ich funkcionároch,
lebo na preukázanie týchto svojich tvrdení nepredložili jediný dôkaz, či už v podobe listiny alebo
svedeckej výpovede. Všetko, čím sa snažili svoje tvrdenia preukázať, boli len ich dohady. Žalobcovia

nechodili po firme s ampliónom a nevytrubovali, že sa zakladá odborová organizácia. Ak by totiž
bola pravda to, čo sa snažia žalobcovia preukázať, že žalovaný za žiadnych okolností nechcel
pripustiť fungovanie odborov a mal by informáciu o ich pripravovanom vzniku, tak by sa predsa
snažil stretnúť so samotnými organizátormi a snažil by sa vysvetliť si situáciu, takúto informáciu však
nemal. Rovnako ak by žalovaný vedel ešte pred oficiálnym oznámením vzniku odborov, že vznikajú

a kto sú ich funkcionári a chcel by sa zbaviť žalobcov, tak by im predsa dal výpoveď ešte predtým.
Keďže však žalovaný nemal žiadnu takúto informáciu o založení odborov, postupoval štandardným
spôsobom ako rozhodoval vždy, a to že rozhodol o organizačnej zmene a následne ku koncu mesiaca
doručoval zamestnancom výpovede. Keďže v čase kedy mal zamestnancom doručovať výpovede už
mal informáciu o tom, že vznikla odborová organizácia a následne mu boli oznámení aj funkcionári,

prerokoval tieto výpovede, resp. následne požiadal o súhlas. Organizačné zmeny prebiehali od roku
2013 do roku 2015 a organizačná zmena z 3.10.2014 bola súčasťou týchto celkových zmien. Z ôsmych
zamestnancov, ktorí v tom čase pracovali na pozícii kvasiar/destilatér boli pán Z. a pán F. povýšení,
to znamená, že s ich prácou bola spokojnosť, pán K. dodnes pracuje na tejto pozícii. Ak sa chcel
žalovaný pomstiť odborovým funkcionárom, ako to žalobcovia neustále tvrdia, nezamestnával by predsa

naďalej troch z piatich odborových funkcionárov, a to pána P., pána K. a pána O.. Svedok pán Z.
uviedol, že odbory nevykonávajú žiadnu činnosť v prospech zamestnancov, nepredložili žiadny návrh
na zlepšenie podmienok zamestnancov. Všetky tieto skutočnosti navodzujú dojem, že jediným cieľom
vzniku odborovej organizácie bola snaha žalobcov zabezpečiť si ochranu v zmysle Zákonníka práce.
Žalobu žiadal zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

42.Podľačlánku2vetydruhejzákladnýchzásadZákonníkapráce,výkonprávapovinnostívyplývajúcich
z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti
zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

43. Podľa § 61 ods. 1 až 3 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ
aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo
výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveďneplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď
podľa § 63 ods. 1 písm. b), nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a
prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

44. Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím
výpovednej doby.

45. Podľa ods. 3 písm. b) citovaného ustanovenia, výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná

výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec
stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať
doterajšiu prácu, je najmenej tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu
doručenia výpovede trval najmenej päť rokov.

46. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba

z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu
zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

47. Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o

výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak
a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol

v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.

48. Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú

výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

49. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

50. Podľa § 79 ods. 1 veta prvá, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s
ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával.

51. Podľa § 240 ods. 8 Zákonníka práce, zástupcovia zamestnancov sú v čase funkčného obdobia a
počas šiestich mesiacov po jeho skončení chránení proti opatreniam, ktoré by ich mohli poškodzovať
vrátane skončenia pracovného pomeru a ktoré by boli motivované ich postavením alebo činnosťou.

52. Podľa ods. 9 tohto ustanovenia, zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového
orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď alebo s nimi
okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov.
Za predchádzajúci súhlas sa považuje aj, ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť
zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal. Zamestnávateľ môže

použiť predchádzajúci súhlas len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia.

53. Podľa ods. 10 citovaného ustanovenia, ak zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť súhlas podľa
odseku 9, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z tohtodôvodu neplatné; ak sú ostatné podmienky výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru
splnené a súd v spore podľa § 77 zistí, že od zamestnávateľa nemôže spravodlivo požadovať, aby
zamestnanca naďalej zamestnával, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru platné.

54. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané uzatvorenie pracovných zmlúv jednak dňa
25.5.2007 medzi žalovaným a žalobcom 1/ s účinnosťou od 1.6.2007, a tiež dňa 1.8.2008 medzi
žalovaným a žalobcom 2/ s účinnosťou od tohto dňa, u oboch na výkon práce pracovník výroby - kvasiar/
destilatér. Ďalej mal preukázané, že obom žalobcom boli doručené výpovede z pracovného pomeru,

ktoré prevzali osobne dňa 28.11.2014 pre nadbytočnosť s odôvodnením, že na základe rozhodnutia
zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa 3.10.2014 z dôvodu zvýšenia efektivity práce dochádza
v spoločnosti k zrušeniu dvoch pracovných miest na pozícii pracovník výroby - kvasiar/destilatér
s účinnosťou od 1.2.2015. Zamestnávateľ uviedol, že v čase výpovede nemal možnosť ich ďalej
zamestnávať,aninakratšípracovnýčas,pretonesplnilponukovúpovinnosťapracovnýpomersaskončí
uplynutím trojmesačnej výpovednej doby dňa 28.2.2015. Ďalej bolo zistené, že žalobca 2/ bol predseda

a žalobca 1/ bol člen výboru základnej organizácie odborového zväzu KOVO. Odborová organizácia
vznikla u zamestnávateľa dňa 8.10.2014, ktorá skutočnosť bola oznámená zamestnávateľovi listom zo
dňa 23.10.2014, kde bol tiež požiadaný o stretnutie s odbormi. Žiadosť o zaevidovanie ZO OZ KOVO
bola datovaná ku dňu 24.9.2014 s menným zoznamom členov prípravného výboru v zložení: O. O., K.
O., B. K., E. K., Q. P.. Listom zo dňa 31.10.2014 boli oznámené mená týchto členov výboru (štatutárneho

orgánu) ZO OZ KOVO s vlastnou právnou subjektivitou zamestnávateľovi s upozornením, že požívajú
zvýšenú ochranu počas svojej funkcie i šesť mesiacov potom v súlade s § 240 ods. 7 Zákonníka práce.
Z odpovede ZO OZ KOVO zo dňa 25.11.2014 adresovanej zamestnávateľovi bolo zrejmé, že súhlas
s výpoveďami odbory neudelili, lebo ide o prepustenie zástupcov odborovej organizácie a je možnosť
tieto osoby i naďalej zamestnávať s odporúčaním naplniť organizačnú zmenu iným spôsobom.

55. Z ustanovenia § 240 ods. 9 a 10 Zákonníka práce je zrejmé, že zamestnávateľ môže dať členovi
príslušného odborového orgánu výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov.
Ak príslušný zástupca zamestnancov odmietne udeliť súhlas, výpoveď je z tohto dôvodu neplatná.
Zákon pripúšťa možnosť nahradiť nedostatok predchádzajúceho súhlasu zástupcov zamestnancov

s výpoveďou rozhodnutím súdu. Táto možnosť prichádza do úvahy ale len vtedy, ak zástupcovia
zamestnancov odmietli udeliť súhlas a ak sú ostatné podmienky výpovedí splnené a súd v spore o
určenie ich neplatnosti zistí, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnancov
naďalej zamestnával. V takomto prípade je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru
platné.

56. Citované zákonné ustanovenia sú normatívnym riešením stavu, ak nedošlo k udeleniu súhlasu s
výpoveďou zástupcovi zamestnancov. Zákonník práce v tomto zmysle upravuje situáciu, keď príslušný
zástupca zamestnancov neudelí predchádzajúci súhlas s jednostranným skončením pracovného
pomeruzostranyzamestnávateľa,ktorýzamestnávateľuplatnívočizástupcovizamestnancov.Žalovaný

sa mylne domnieva, že uplatnenie ochrany členov odborového orgánu neudelením súhlasu s
výpoveďami je pozitívna diskriminácia; ide o legálnu ochranu skupiny zamestnancov vzhľadom na ich
postavenie a vyvíjanú činnosť. V tejto súvislosti Zákonník práce zakotvuje kompetenciu príslušného
súdu. V prípade, ak sa v spore o neplatnosť skončenia pracovného pomeru zistí, že od zamestnávateľa
nie je možné spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával za predpokladu, že sú

splnenéostatnépodmienkyvýpovede,jevýpoveďalebookamžitéskončeniepracovnéhopomeruplatné.
Znamená to teda, že súd v spore podľa § 77 Zákonníka práce musí zistiť, či boli splnené podmienky
platnosti výpovede a či je možno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával.

57. V prejednávanej veci nepopierateľne došlo k neudeleniu súhlasu zástupcov zamestnancov s
výpoveďami žalobcov s odporúčaním naplniť organizačnú zmenu inak a z tohto dôvodu je skončenie
pracovných pomerov zo strany zamestnávateľa neplatné. V takomto prípade je povinnosťou súdu v
sporeourčenieneplatnostiskončeniapracovnýchpomerovďalejzisťovaťsplnenieostatnýchpodmienok
výpovedí. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že výpovede sú neplatné z viacerých

dôvodov.

58. Hmotnoprávne podmienky výpovede sú upravené v § 63 ods. 1 písm. b) a ods. 2 Zákonníka
práce a spočívajú v organizačnej zmene u zamestnávateľa, nadbytočnosti zamestnanca a príčinnejsúvislosti medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. Zároveň musí zamestnávateľ
preukázať, že bola splnená z jeho strany ponuková povinnosť. Ide o povinnosť zamestnávateľa urobiť
zamestnancovi ponuku smerujúcu k uzavretiu dohody o preradení na inú prácu. Inou vhodnou prácou

sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a pokiaľ možno aj kvalifikácii
zamestnanca. Ak zamestnávateľ nemá voľné pracovné miesto, ktoré by bolo pre zamestnanca vhodné,
je povinný mu ponúknuť pre neho inak vhodnú prácu, a to aj menej kvalifikovanú a na určitú dobu.
Nemožnosť zamestnávateľa zamestnanca naďalej zamestnávať treba vykladať tak, že nemá pre
zamestnanca žiadnu prácu, ide o tzv. absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať a iba

vtedy ponukovú povinnosť nemá. V prípade, ak zamestnávateľ mal takúto prácu a zamestnancovi ju
neponúkol, hoci vedel, že trvá na ďalšom zamestnávaní, výpoveď je z tohto dôvodu neplatná.

59. Riadnu ponuku smerujúcu k uzatvoreniu dohody o preradení na inú prácu v zmysle Zákonníka
práce, ktorá by bola zo strany zamestnanca akceptovateľná už v okamihu ponuky, prípadne v primeranej
lehote stanovenej zamestnávateľom, je možné realizovať vo vzťahu k voľnému miestu a prípadne i k

miestu, ktoré bude voľné v dohľadnej dobe (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo
4897/2009 z 11.3.2011).

60. Ak sa v rámci organizačnej zmeny súčasne stali nadbytočnými viacerí zamestnanci, zamestnávateľ
má ponukovú povinnosť podľa § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce voči každému z nich osobitne.

Pokiaľ má voľné len jedno pracovné miesto, nemá oprávnenie vybrať si zamestnanca, ktorému voľné
miestoponúkne,alejepovinnýhoponúknuťvšetkýmdoúvahyprichádzajúcimzamestnancom(porovnaj
R 45/2012).

61. K organizačnej zmene, ktorou sa stali žalobcovia nadbytočnými došlo dňa 3.10.2014. O výbere

pracovníka, ktorý je nadbytočným, rozhoduje organizácia sama; súd v tomto smere nemôže preskúmať
rozhodnutie organizácie. Zamestnávateľ teda nie je zákonom obmedzený, pokiaľ ide o rozhodnutie, s
ktorým zamestnancom pracovný pomer skončí. Aj v prípade, ak pracovnú činnosť rovnakého druhu,
ktorásastalaprezamestnávateľanadbytočná,vykonávaviacerozamestnancov,ovýberezamestnanca,
ktorý sa stal nadbytočným, rozhoduje zamestnávateľ výlučne sám a ani súd nie je oprávnený takéto

rozhodnutie preskúmavať. Súd však skúma, či sú splnené ostatné podmienky vymedzujúce tento
výpovedný dôvod (porovnaj R 90/1967).

62. Podľa organizačných štruktúr zamestnávateľa ku dňu výpovede 27.11.2014 pracovalo na pozícii
pracovníka výroby 8 zamestnancov a 4 brigádnici príjmu a expedície. Ku dňu 1.2.2015 malo na

pozícii pracovníka výroby pôsobiť už len 5 zamestnancov a žiadny brigádnik. Súd mal preukázané, že
organizačnou zmenou zo dňa 23.2.2015, teda počas plynutia výpovednej doby žalobcov došlo z dôvodu
zvýšenej potreby práce k vytvoreniu celkom 12 miest brigádnikov príjmu a expedície s účinnosťou od
1.3.2015 do 31.12.2015. Brigádnici nemuseli spĺňať žiadne kvalifikačné predpoklady, boli len zaškolení
u zamestnávateľa. Išlo o práce na dobu určitú do konca kalendárneho roka, ktoré boli najnižšou pozíciou

v organizačnej štruktúre žalovaného s platovým ohodnotením nižším ako platy žalobcov, preto žalovaný
nepredpokladal, že by niektorý zo žalobcov mal záujem o toto miesto. Zamestnávateľ mal za to, že
ponuková povinnosť mu už netrvala, lebo táto sa posudzovala len ku dňu výpovede, kedy voľné miesta
brigádnikov neboli.

63. Súd sa nestotožnil s týmto názorom žalovaného, že miesta brigádnikov nemuseli byť žalobcom
ponúknuté. S účinnosťou od 1.3.2015, teda na druhý deň od skončenia pracovného pomeru žalobcov
uplynutím výpovednej doby dňa 28.2.2015, sa u zamestnávateľa vytvorilo 12 brigádnických miest, z
ktorých ani jedno nebolo žiadnemu zo žalobcov ponúknuté, hoci spĺňali predpoklady na výkon tejto
práce, nakoľko stačilo ich zaškolenie u zamestnávateľa. V čase, keď rozhodoval zamestnávateľ o

vytvorení brigádnických miest organizačnou zmenou dňa 23.2.2015, plynula žalobcom výpovedná
doba, počas ktorej reálne u žalovaného pracovali na základe jeho pokynov (i keď už mali byť v
tom čase ich miesta pre nadbytočnosť zrušené s účinnosťou ku dňu 1.2.2015, teda nadbytočnými
byť skutočne nemohli, čo tiež svedčí o účelovosti organizačnej zmeny) a dňa 26.2.2015 oznámili
žalobcovia zamestnávateľovi, že trvajú na ďalšom zamestnávaní. V čase ich vytvárania mal teda

žalovaný vedomosť o vôli žalobcov naďalej ich zamestnávať a bol povinný ponúknuť každému z
nadbytočnýchzamestnancov,tedaižalobcom,akúkoľvekprenichvhodnúprácu,tedaiprácubrigádnika,
ktorá sa mala v blízkej budúcnosti vytvoriť, aj keď sa domnieval, že by o ňu nemali záujem. Reálne to
však nezisťoval. Napriek sledu udalostí, ktoré sa u žalovaného odohrali počas plynutia výpovednej doby,si nesplnil svoju ponukovú povinnosť a porušil i zásadu vyjadrenú v článku 2 Zákonníka práce, že výkon
práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a
nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu

alebo spoluzamestnancov. Nebolo v súlade s dobrými mravmi tvrdenie, že ponukovú povinnosť ohľadne
miesta brigádnika si žalovaný nemohol splnil, keďže mu už netrvala a posudzoval ju striktne ku dňu
výpovede. Uskutočnené organizačné zmeny u zamestnávateľa, kedy v priebehu piatich mesiacov od
1.10.2014 do 28.2.2015 došlo k zrušeniu 3 pracovných miest pracovníkov výroby a 4 miest brigádnikov
a od 1.3.2015 k vytvoreniu nových 9-12 brigádnických miest s účinnosťou od nasledujúceho dňa po

uplynutívýpovednejdobyžalobcov,svedčiaozámerežalovanéhoobísťsvojuponukovúpovinnosť,ktoré
konanie odporuje dobrým mravom a účelu ustanovenia o ponukovej povinnosti.

64. Súd mal ďalej za preukázané, že žalovaný disponoval voľným pracovným miestom operátora
chemickej výroby s požadovaným minimálnym stredoškolským vzdelaním s maturitou a miernou
znalosťou angličtiny, i v čase dania výpovedí žalobcom. Dňa 27.11.2014 žalovaný zverejnil na

internetovom portáli profesia.sk inzerát na túto pracovnú ponuku, ktorú skutočnosť potvrdil i svedok M.
Z.. Dôvodom zverejnenia inzerátu na pozíciu operátor chemickej výroby bola skutočnosť, že sa vytvárali
dve odbornejšie miesta a hľadali sa uchádzači. Na voľnom trhu práce však nenašiel žalovaný žiadnych
uchádzačov, preto sa dané miesta ponúkli dvom pracovníkom expedície a skladov, ktorí ich prijali,
žalobcom však ponúknuté neboli. Svedok Z. potvrdil, že pokiaľ sa týka zdravotnej spôsobilosti žalobcov,

títo spĺňali predpoklady na obsadenie miest, pán O. nespĺňal kvalifikačné predpoklady, ale pán K. áno,
znalosť angličtiny nepreverovali. Žalovaný tvrdil, že mal možnosť si zvoliť, komu zo zamestnancov
tieto miesta ponúkne, keďže sa nepodarilo ich obsadiť osobami zvonka na zvolený inzerát. S týmto
tvrdením sa súd nestotožnil, ako uviedol už vyššie, ponukovú povinnosť si musí zamestnávateľ splniť
voči každému z nadbytočných zamestnancov, a keďže tak neučinil, porušil ju. Z tohto dôvodu je tiež

výpoveď žalobcov neplatná.

65. Tak ako každý iný právny úkon, aj výpoveď ako jednostranný právny úkon je neplatná, ak nemá
všetky náležitosti právneho úkonu, t.j. keď je v rozpore so zákonom, obchádza zákon alebo je v rozpore
s dobrými mravmi. Rozporom so zákonom alebo obchádzaním zákona sa rozumie nielen rozpor so

Zákonníkompráce,aleajrozporsustanoveniamioprávnychúkonochvzmysleObčianskehozákonníka.
Ak tento zákon (Zákonník práce) v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy
Občiansky zákonník (§ 1 ods. 4 Zákonníka práce). Z princípu subsidiarity vyplýva, že tam kde konkrétna
právna úprava vo všeobecnej časti Zákonníka práce chýba, je potrebné použiť v plnej miere Občiansky
zákonník. Tak tomu je v prípade neplatnosti pracovnoprávnych právnych úkonov, ktorých osobitosti

upravuje vo všeobecnej časti Zákonník práce (§ 17 a nasl.), avšak pre ktoré rovnako platia všeobecné
princípy o neplatnosti právnych úkonov v zmysle Občianskeho zákonníka (napr. § 37, § 39). Výkon
práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi
(§ 13 ods. 3 veta prvá Zákonníka práce). Neplatnou je preto aj výpoveď zamestnávateľa, ktorá je
v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi predpokladá, že motívy výpovede nie sú v

súlade so základnými zásadami právneho poriadku (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo/42/2010 z 9.6.2010).

66. V prípade, ak rozhodnutím zamestnávateľa alebo príslušného orgánu boli od počiatku sledované
iné ciele a že zamestnávateľ alebo príslušný orgán iba predstieral prijatie organizačného opatrenia s

úmyslom zastrieť svoje skutočné zámery, nebol naplnený ďalší z predpokladov výpovedného dôvodu,
čo môže mať dopad i na platnosť výpovede z hľadiska rešpektovania vysloveného právneho princípu o
súlade (rozpore) pracovnoprávneho úkonu zamestnávateľa s dobrými mravmi.

67. Súd skúmal skutočný motív výpovede, či ním bola činnosť zamestnancov v odboroch ako to tvrdili

žalobcovia a príčinnú súvislosť medzi zrušením pracovných miest zamestnancov a ich angažovaním pri
zakladaní odborov u zamestnávateľa. V tejto súvislosti mal za preukázané, že žalobcovia od septembra
2014 boli činní pri zakladaní odborov u zamestnávateľa, oslovovali zamestnancov ohľadne členstva
v odboroch, zisťovali ich záujem o vstup. Zamestnávateľovi oznámili založenie odborovej organizácie
ZO OZ KOVO ENVIRAL Leopoldov listom z 23.10.2014, kde vyzvali zamestnávateľa na stretnutie. Na

túto výzvu zareagoval zamestnávateľ emailom z 29.10.2014, že mu navrhované stretnutie nevyhovuje
a určil vlastný termín 11.11.2014. Nasledujúci deň po odoslaní emailu bola na OZ KOVO doručená
žiadosť o prerokovanie výpovede žalobcov. Z výpovede svedka K. O., bývalého kolegu a zakladateľa
odborovužalovanéhomalzapreukázané,ževedeniezamestnávateľamalonegatívnyvzťahkodborom,považovalo ich za prežitok socializmu. Najskôr boli zamestnanci zo založenia odborov nadšení, no
neskôr začali mať strach, že prídu o zamestnanie ako žalobcovia. Potvrdil, že žalovaný dal síce priestory
pre odbory, avšak táto miestnosť sa nachádzala na konci areálu, kam nikto nechodil, a tiež propagačné

letáky informujúce o činnosti odborov boli vedením odobraté, čo ozrejmil svedok Z., ktorý vyzval odbory
na propagáciu výlučne prostredníctvom pridelených priestorov i nástenky a písomne ich upozornil, aby
nedávaliletákynainémiesta.SvedokO.priskončenípracovnéhopomeruuzamestnávateľabolvyzvaný
na zotrvanie, ak sa vzdá členstva v odboroch a nebude vyvíjať odborovú činnosť. Všetky tieto tvrdenia
svedčia o negatívnom postoji žalovaného k odborom v období záveru roka 2014 a začiatkom roka 2015 a

sú v príčinnej súvislosti s prijatou organizačnou zmenou o zrušení pracovných miest žalobcov z dôvodu
nadbytočnosti. V súčasnosti prijaté sociálne opatrenia, ktoré sa uplatňujú u zamestnávateľa od 1.3.2016
(hoci nie sú doposiaľ podpísané generálnym riaditeľom, čo spochybňuje ich záväznosť) preukazujú
terajší postoj žalovaného, nesvedčia však o vzťahu žalovaného k odborom v období, kedy bola daná
žalobcom výpoveď. Momentálne odbory u žalovaného nevyvíjajú žiadnu propagačnú činnosť.

68. Svedok V. I., ktorý v období od septembra 2014 do konca roka 2014 zastupoval generálneho
riaditeľa u žalovaného, sa vyjadril tak, že o menách členov výboru ZO OZ KOVO sa dozvedel až
na stretnutí v novembri 2014, hoci z oznámenia zo dňa 31.10.2014 už táto skutočnosť vyplývala.
Nevedel uviesť ako súviselo neudelenie súhlasu odborov s výpoveďou, napriek tomu, že pôsobil ako
zástupca generálneho riaditeľa a tvrdil, že sa snažil o udržanie svojich zamestnancov napríklad i

príplatkami za prácu cez víkendy a sviatky. V organizačnej zmene z 3.10.2014, ktorej bol svedok
finálnym schvaľovateľom sa uvádzali konkrétne mená nadbytočných zamestnancov, no pán I. uviedol,
ženeriešildetailyktoaprečodostanevýpoveď.Tátoskutočnosťnesvedčíosnahevedeniaozachovanie
pracovných pomerov so žalobcami. Svedkyňa M. R., bývalá kolegyňa žalobcov, ich charakterizovala
ako priemerných zamestnancov, výbušných a ufrflaných. Potvrdila však, spoločne so svedkom M. Z.,

že žalobcovia nikdy neboli písomne upozornení na neuspokojivé plnenie pracovných úloh, iba slovne
raz. Nikdy im neboli krátené prémie. Ona doručovala žalobcovi 1/ výpoveď z organizačných dôvodov
pre nadbytočnosť a uviedla, že pri tom zohrala úlohu i osobnostná stránka žalobcov, ich výbušnosť a
ufrflanosť. Títo dvaja svedkovia R. a Z. sa ďalej zhodne vyjadrili, že zamestnancovi Z. pracujúcemu
v roku 2014 na pozícii kvasiar/destilatér bolo koncom septembra 2014 zistené požitie alkoholu, keď

mu pri dychovej skúške bolo namerané 0,23 mg/l a bol upozornený osobným pohovorom a vytýkacím
listom na hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Z uvedeného tvrdenia vyplynulo, že osobnostná stránka
výbušnostizamestnancov,ktorýmneboliskrátenéprémieanedostalipísomnéupozornenienaneplnenie
si pracovných úloh, bola jedným z kritérií pri výbere nadbytočných zamestnancov, avšak pozitívna
dychová skúška na alkohol neviedla k ukončeniu pracovného pomeru s iným zamestnancom. Ten bol

neskôr povýšený. Zistené skutočnosti nasvedčujú prísnejšiemu posudzovaniu osôb žalobcov, ktorí boli
dlhoročnými zamestnancami u žalovaného bez významných nedostatkov pri plnení pracovných úloh
oproti iným zamestnancom, ktorí sa neangažovali pri zakladaní odborov, hoci v čase rozhodovania o
nadbytočnosti jeden z nich pracujúci na rovnakej pozícii hrubo porušil pracovnú disciplínu.

69. K tvrdeniu žalovaného v záverečnej reči, že ak by vedel ešte pred oficiálnym oznámením vzniku
odborov, že vznikajú a kto sú ich funkcionári a chcel by sa zbaviť žalobcov, tak by im predsa dal
výpoveď ešte predtým súd uvádza, že predtým nebola prijatá organizačná zmena, a teda tu neexistoval
žalovaným deklarovaný dôvod výpovede, ktorý považoval súd za účelovo prijatý vzhľadom na založenie
odborov žalobcami u žalovaného. Žalovaný ďalej tvrdil, že nakoľko nemal žiadnu informáciu o založení

odborov, postupoval štandardným spôsobom ako rozhodoval vždy, a to, že rozhodol o organizačnej
zmene a následne ku koncu mesiaca doručoval zamestnancom výpovede. Štandardný spôsob u
zamestnávateľa v prípade potreby zbavenia sa zamestnanca je teda najskôr prijatie organizačnej zmeny
a následne doručenie výpovede nadbytočnému zamestnancovi.

70. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo svojom rozhodnutí z 19.5.2009 sp. zn. 5 Cdo 255/2008
vyslovil s poukazom na článok 2 Zákonníka práce, že objektívne právo predpokladá, aby výkon
subjektívneho práva smeroval k cieľu sledovanému právnou normou. Ak však účastník právneho vzťahu
síce formálne koná v medziach svojho práva, ale prostredníctvom jeho realizácie sleduje poškodenie
druhého účastníka právneho vzťahu, ide síce o výkon práva, ale o chybný výkon práva. Takéto konanie

je totiž realizované nie za účelom dosiahnutia výsledkov, ktoré má pozitívne právo v úmysle chrániť, ale
len za tým účelom, aby sa formálne dosiahol súlad so zákonom. Preto je potrebné považovať takýto
výkon práva, aj keď je formálne v súlade so zákonom, za výkon práva len zdanlivý. Účelom takéhoto
konania nie je totiž výkon práva, ale snaha poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu.71. Súd teda dospel k záveru, že skončenie pracovných pomerov výpoveďami udelenými žalovaným
žalobcom 1/ a 2/ ako členom odborového orgánu je neplatné, lebo nebol daný súhlas odborov a

neboli splnené ani ďalšie podmienky výpovede ako ponuková povinnosť a súlad tohto jednostranného
právneho úkonu zamestnávateľa s dobrými mravmi, kedy za skutočný motív výpovede súd
považoval zakladanie odborovej organizácie u žalovaného namiesto formálne tvrdeného dôvodu o ich
nadbytočnosti v súvislosti s účelovo prijatou organizačnou zmenou. Keďže žalobcovia trvajú na ďalšom
zamestnávaní u žalovaného, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

72. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).

73. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1, 2 CSP).

74. Vzhľadom na úplný úspech žalobcov v spore súd rozhodol, že hoci majú nárok na náhradu trov
konania voči protistrane, sa im trovy nepriznávajú, lebo ich priznať nežiadali.

75. Štát má voči neúspešnému žalovanému nárok na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu

podľa § 2 ods. 2 vety prvej zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb., podľa ktorej ak je poplatník od
poplatku oslobodený (§ 4 ods. 2 písm. d) zákona o súdnych poplatkoch) a súd jeho žalobe alebo návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak
nie je tiež od poplatku oslobodený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.