Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 21C/233/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713215819
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šabľová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8713215819.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu v 1. rade: G. G., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, E., žalobcu v 2. rade: M.. G. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
E. XXX/XX, H. X., žalobcu v 3. rade: E. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, E., žalobkyne
v 4. rade: N. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/X, E., všetci právne zastúpený Mgr. Peter
Piatnik, advokát, AK so sídlom Námestie sv. Egídia 26/69, Poprad, IČO: 42 090 903, proti žalovanému:

Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345,
v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že nehnuteľnosti a to: pozemky E-KN parc. č. XXX/X orná pôda o výmere XXXX m2, E-
KN parc. č. XXX orná pôda o výmere XXXX m2, E-KN parc. č. XXX orná pôda o výmere XXXX m2, E-
KN parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2, E-KN parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2,
E-KN parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2, E-KN parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXXX
m2, E-KN parc. č. XXXX trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX m2, E-KN parc. č. XXXX orná pôda o

výmere XXXX m2, E-KN parc. č. XXXX trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX m2, E-KN parc. č. XXXX/
X trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX m2, E-KN parc. č. XXXX trvalé trávnaté porasty o výmere
XXXX m2, E-KN parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere XXXX m2, E-KN parc. č. XXXX/X orná pôda o
výmere XXXX m2, E-KN parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere XXXX m2, to všetko zapísané Okresným
úradom Poprad, katastrálny odbor na LV č. XXXX, pre obec a k. ú. E. p a t r i a v 1 ako podiel z celku
do dedičstva po neb. A. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom L. XXX/XX, E..

II. Žalobcom v 1. až 4. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne
vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.10.2013 žiadali, aby súd určil, že
nehnuteľnosti a to: pozemky E-KN parc. č. XXX/X orná pôda o výmere XXXX m2, E-KN parc. č. XXX
orná pôda o výmere XXXX m2, E-KN parc. č. XXX orná pôda o výmere XXXX m2, E-KN parc. č. XXXX
orná pôda o výmere XXXX m2, E-KN parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2, E-KN parc. č. XXXX

orná pôda o výmere XXXX m2, E-KN parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2, E-KN parc. č. XXXX
trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX m2, E-KN parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2, E-KN
parc. č. XXXX trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX m2, E-KN parc. č. XXXX/X trvalé trávnaté porasty
o výmere XXXX m2, E-KN parc. č. XXXX trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX m2, E-KN parc. č.
XXXX/X orná pôda o výmere XXXX m2, E-KN parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere XXXX m2, E-KN
parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere XXXX m2, to všetko zapísané Okresným úradom E., katastrálny

odbor na LV č. XXXX, pre obec a k. ú. E. patria v 1 ako podiel z celku do dedičstva po neb. A. G.,
nar. XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom L. XXX/XX, E.. Svoj nárok odôvodnili tým, že sú
dedičmi neb. A. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX, ktorý nadobudol predmetné nehnuteľnosti nazáklade Výmeru o vlastníctve pôdy č. XXX/XX zo dňa 8.1.1949 spolu s jeho manželkou V. G., každý
z nich v ideálnom podiele v 1. Žalovaný je v súčasnosti zapísaný ako výlučný vlastník predmetných
nehnuteľností na LV č. XXXX, vedenom pre obec a k. ú. Poprad Okresným úradom Poprad, katastrálnym

odborom. Žalobca v 1. rade vo svojich listoch zo dňa 22.9.2008, 15.1.2009, 14.5.2010 žalovaného
žiadal o vyjadrenie k prevodu vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností na dedičov neb. A. G..
Žalovaný na jeho žiadosti reagoval v Stanovisku SPF DE/2010/020304-601 zo dňa 11.8.2010 (ďalej len
„Stanovisko“) tak, že výmer o vlastníctve pôdy č. XXX/XX považoval za neplatný, a to z dôvodu, že A.
G. sa s manželkou V. rod. J. vzdali prídelu, čo podľa názoru žalovaného vyplýva z Potvrdenia Rady

mestského národného výboru v Poprade č. Pôd. 213-2-A-15/67-JK zo dňa 24.2.1967. Zároveň žalovaný
žalobcovi v 1. rade odporučil, aby si svoje vlastnícke nároky uplatnil v zmysle § 80 OSP. Predžalobnou
výzvou zo dňa 20.8.2013 žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvali žalovaného,
aby sa záväzne vyjadril, či má záujem na mimosúdnom vyriešení predmetnej právnej veci, avšak v liste -
Odpoveď na výzvu na uzavretie mimosúdnej dohody týkajúcej sa úpravy vlastníckych práv k pozemkom
po prídelcoch A. a V. G. nachádzajúcich sa v k. ú. E. zo dňa 20.8.2013 zo dňa 16.9.2013 žalovaný

vlastnícke nároky žalobcov neuznal. V predmetnom liste žalovaný opätovne poukazoval na skutočnosť,
že právny predchodca žalobcov sa údajne vzdal s manželkou svojho vlastníckeho práva k predmetným
pozemkom. Podľa žalobcov neexistuje žiaden právny titul, na základe ktorého by štát na seba platne
previedol vyššie citované nehnuteľností, ktoré sú v jeho správe až do dnes. Listiny, na ktoré žalovaný
vo svojom stanovisku ako aj odpovedi zo dňa 16.9.2013 poukázal, podľa žalobcov sami o sebe vôbec

nepreukazujú, že zo strany právneho predchodcu žalobcov došlo k vzdaniu sa vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, nakoľko boli vyhotovené v období bývalého režimu (v období kolektivizácie), kedy boli
zo strany štátu hrubým spôsobom porušované základné ľudské práva a slobody občanov. Z uvedeného
dôvodu nemožno preto na ne hľadieť ako na dôveryhodné úradné listiny, tobôž ich považovať za platný
právny titul, na základe ktorého by došlo k platnému prevodu vlastníckeho práva v prospech štátu v

zmysle § 132 OZ. Podľa žalobcov neexistuje žiaden právny úkon, ktorým by sa ich právnych predchodca
výslovne vzdal svojho vlastníckeho práva v prospech štátu. Na strane druhej právna perfektnosť Výmeru
o vlastníctve pôdy č. XXX/XX zo dňa 8.1.1949, na základe ktorého nehnuteľnosti nadobudol právny
predchodca žalobcov, nebola žalovaným (okrem cit. námietok) inak spochybnená. Žalobcovia poukázali
na to, že ako dedičia po neb. A. G. majú naliehavý právny záujem na ručení, že predmetné nehnuteľnosti

patria do dedičstva po neb. A. G. a majú byť pojaté do súpisu dedičstva po ňom. Je podľa nich zrejmé,
že určovacia žaloba za daného stavu je jediným prostriedkom súdnej ochrany a k zodpovedajúcej
náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Určovací výrok súdu je nevyhnutný na pojatie predmetných
nehnuteľností do dedičstva po neb. A. G., na ich prevedenie a dosiahnutie zápisu zmeny vlastníka týchto
nehnuteľností na LV č. XXXX.

2. Pred podaním žaloby právny zástupca žalobcov doručil výzvu žalovanému v súvislosti s mimosúdnym
riešením predmetnej veci, ktoré malo spočívať v bezodplatnom prevode nehnuteľností na žalobcov
s tým, že pokiaľ k tomu nedôjde, podajú žalobu na súd. Medzi žalovaným a žalobcami prebiehala
písomná komunikácia v čase pred podaním žaloby, z ktorej vyplynulo, že žalovaný neuznáva nárok

žalobcov z toho dôvodu, že právni predchodcovia žalobcov sa mali nehnuteľností, ktoré im boli pridelené
výmerom o vlastníctve pôdy č. XXX/X dňa 8.1.1949 vzdať, k dokázaniu čoho smerovali aj listiny
predložené žalovaným, a to úradný záznam z 12.1.1949 ako aj list pracovnej skupiny Povereníctva
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Kežmarku č. 381/1950 zo dňa 3.3.1950 ako aj list č.
2468/1950 zo dňa 19.8.1950 a písomnosti Národného výboru Mesta Poprad č. j. 8138/1950 z 9.11.1950

ako aj rozhodnutie ONV v Poprade č. 213-2-A-15/67 zo dňa 24.2.1967.

3. Na pojednávaní právny zástupca žalobcov uviedol, že žalobcovia sa domáhajú, aby parcely, ktoré
sú špecifikované v petite žaloby boli poňaté v 1 ako podiel z celku do dedičstva po ich právnom
predchodcovi neb. A. G., ktoré tieto parcely nadobudol v 1 na základe výmeru o vlastníctve pôdy z

8.1.1949. Tento právny akt je bezchybný, dedičské rozhodnutia preukazujú aktívnu legitimáciu žalobcov.
Naliehavý právny záujem spočíva v tom, že táto žaloba je jediný právny prostriedok, ktorým sa môžu
žalobcovia domôcť toho, aby bolo ich vlastnícke právo riadne evidované aj v katastri nehnuteľností.
Bez určenia, že predmetné parcely patria do dedičstva po ich právnom predchodcovi by toto možné
nebolo. V súčasnej dobe sú predmetné parcely vedené na SR v zastúpení Slovenského pozemkového

fondu, a teda je nutné do súladu stav právny so stavom skutkovým. Vyjadril sa aj k okolnosti ohľadom
bezodplatnéhoprídeluapokiaľsažalovanýpokúsilspochybniťprávnynárokžalobcovtvrdením,žedošlo
u právnych predchodcov žalobcov k zrieknutiu sa prideleného majetku v roku 1957, poukázal, že podľa
vtedy platnej úpravy sa pre právne úkony, predmetom ktorých boli nehnuteľnosti, vyžadovala písomnáforma. Aby mohlo dôjsť k účinnému vzdaniu sa vlastníckeho práva zo strany právnych predchodcov
žalobcov, musel by existovať písomný právny úkon, existencia ktorého však v tomto konaní nebola
vôbec preukázaná. Spochybnil aj podpis predsedu pôdohospodárskej komisie C. U., a to porovnaním

viacerých jeho podpisov, ku ktorým sa na rôznych listinách žalobcovia dostali, na ktorých je uvedený pri
mene C. U. podpis, ktorý nie je zhodný s podpisom na potvrdení z roku 1962. Poukázal na odôvodnenie
rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/237/2011 zo dňa 30.1.2012 v ktorom sa uvádza, že
zápisy o vyúčtovaním s odišlým prídelcom preukazujú iba to, že v danom roku prevzalo JRD do užívania
pridelené nehnuteľnosti, čo nemožno stotožniť s pojmom vzdania sa vlastníckeho práva resp. s pojmom

opustenia veci. Uvedená listina z roku 1962 súvisí s tým, že boli zakladané družstvá, kedy dochádzalo
k sceleniu pozemkov, ktoré sa dostali do užívania JRD, pričom pôvodní vlastníci mali iba tzv. vlastníctvo
zbavené všetkých oprávnení. Je vylúčené, aby právni predchodcovia žalobcov stratili svoje vlastnícke
právo k sporným parcelám. Navrhol, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.

4. Žalobca v 1. rade G. G. vo svojej výpovedi uviedol, že jeho otec A. G. v čase vojny stratil zamestnanie,

bol remeselník a následne začal pracovať na pôde, aby uživil rodinu. Počas vojny zahynula ich matka
a manželka A. G.. Následne sa presťahovali do Popradu, kde otec pokračoval v poľnohospodárskej
činnosti. Pôda, ktorú obrábal, mu bola daná do vlastníctva na základe výmeru, pričom pochybením
úradov mu boli pridelené aj parcely, ktoré mali iného majiteľa a na základe súhlasu od A. G. boli
vrátené pôvodnému majiteľovi. Z tohto dôvodu žalovaný argumentuje, že A. G. mal zrieknuť vlastníctva

k pozemkom, pričom v skutočnosti sa zriekol vlastníctva len dvoch parciel. Do roku 1957 na týchto
pozemkoch hospodárili. A. G. nevstúpil do družstva, a tak nemohol pokračovať v poľnohospodárskej
činnosti, pretože všetky polia boli zorané a malo ich v užívaní družstvo, pričom pozemky, ktoré boli
nadobudnuté kúpou boli predmetom dedičského konania a parcely, ktoré boli uvedené vo výmere,
obrábalo družstvo. V minulosti bol vyvíjaný enormný nátlak aj na jeho otca v súvislosti so vstupom do

družstva, či zrieknutím sa pridelených pozemkov. Tvrdil, že jeho otec sa nikdy nevzdal pozemkov, ktoré
mu boli dané výmerom o vlastníctve pôdy. Otec sa druhýkrát oženil a vo výmere je uvedená jeho druhá
manželka V. ako osoba, ktorej spolu s A. G. boli výmerom pridelené pozemky.
Splnomocnený zástupca žalobcu v 1. rade na pojednávaní 31.1.2017 sa vyjadril k potvrdeniu rady MsNV
v Poprade z 27.10.1962, ktoré by podľa neho nemalo byť brané za relevantný dôkaz, keďže tu absentuje

prejav vôle A. G., že sa niečoho vzdáva. Listina ním nie je podpísaná, opisuje presne to, čo sa stalo,
t. j., že A. G. sa vzdal pôdy v prospech socialistického sektoru. Tento akt je však nutné vyhodnotiť v
kontexte doby, kedy sa uskutočnil, a teda, že A. G. bola zhabaná pôda, bolo mu zabránené ju užívať a
on o ňu ďalej nebojoval. Zároveň je tam uvedené, že prípadné zrieknutie sa prídelu má byť zo strany
ONV zobraté na vedomie. Uvedené potvrdzuje, že A. G. sa v uvedenom čase ničoho nezriekol.

5. Žalobca v 2. rade M.. G. G. sa vyjadril, že žalobca v 1. rade je jeho strýko. Otec žalobcu v 2. rade je
nebohý od r. 1970. So strýkom sa o týchto pozemkoch rozprávali, vie, že na nich gazdoval starý otec
a mesto Poprad pozemky, ktoré na nich boli prevedené, im bez výhrad vrátilo a tieto pozemky boli aj
predmetom výmeru.

6. Poverená zástupkyňa žalovaného považovala žalobcu za nedôvodnú čo odôvodňovala tým, že zo
strany právneho predchodcu žalobcov došlo k vzdaniu sa prídelu. Takéto úkony boli bežné a boli taktiež
predmetom viacerých súdnych konaní. V rozhodnutí ONV z 24.2.1967 je uvedené, že došlo k vzdaniu sa
prídelu zo strany nebohého A. G.. Týmto rozhodnutím ONV v Poprade vykonalo vyúčtovanie z odišlým

prídelcom, s tým že zobrali na vedomie vzdanie sa prídelu zo strany nebohého. Ďalším dokladom je tiež
potvrdenie Rady MNV v Poprade zo dňa 27.10.1962, kde sa konštatuje, že došlo k vzdaniu sa prídelu.
Uvedené pripúšťa Stredný občianskych zákonník, ktorý ako dôvod zániku vlastníckeho práva pozná aj
vzdanie sa vlastníctva. Takýto majetok sa stáva vlastníctvom štátu.
Listiny, ktoré sú obsahom spisu preukazujú, že došlo k vzdaniu sa prídelu zo strany právnych

predchodcov žalobcov. V prvom prípade sa vzdanie (zrieknutie) týkalo dvoch parciel, a to č. XXXX/X
a XXXX/X spolu o výmere X,XXXX ha (č.l. 73 spisu). Následne boli aj tieto pridelené G. O. z PP, o
čom svedčí aj výkaz výmer, kt. je súčasťou spisu. Neskôr došlo k zrieknutiu sa aj ostatných pridelených
parciel zo strany právnych predchodcov žalobcov, o čom svedčia početné listinné dôkazy. Listinou
zo 16.5.1950 vydanou Národným výborom mesta Poprad bola vyčísľovaná árenda za užívanie pôdy,

tu poukázala na to, že k vydaniu výmeru o vlastníctve pôdy č. XXX/XX zo dňa 8.1.1949 došlo až v
r. 1949. Podľa prihlášky o pridelenie pozemkov v k. ú. Poprad z 15.11.1947 vyplýva, že A. G. bol
nájomcom neskôr pridelených parciel. Práve za roky pred vydaním výmeru bola vyčíslená árenda,
teda nájom za užívanie. Podľa inštukcií pre výkonné orgány národných výborov č. 19/1956 vydanéPovereníctvom poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, povereníctvo uložilo poľnohospodárskym
odborom ONV, aby vykonali zmeny v prídelových konaniach, pokiaľ nastali. Okrem iného aj čo sa týka
vydania rozhodnutí resp. zápisníc o vzatí, vzdania sa výmeru na vedomie a vyúčtovania s prídelcami,

ktorí opustili prídel. V predchádzajúcom období platil aj Obežník č. 79 z roku 1946 vydaný Prezídiom
Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, z ktorého takisto vyplýva postup pri vzdaní
sa alebo odňatí prídelov, kde sa robili vyúčtovania s odchádzajúcimi prídelcami. Poukázala na § 132
Stredného občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastníctvo sa stráca najmä aj tým, že ho nadobudne
niekto iný, alebo že sa ho vlastník vzdá. Opustenie veci je jednostranný právny úkon obsahujúci prejav

vôle vlastníka veci, ktorým sa vzdáva vlastníctva bez toho, žeby prevádzal vlastníctvo na inú osobu,
ktorý môže byť urobený výslovne alebo mlčky. Veci, ktoré nepatria nikomu inému, sú vo vlastníctve štátu.
Na to, aby sa vlastníkom vecí nikomu inému nepatriacich stal štát, nie je potrebný žiadny nadobúdací
právny úkon. Štát nadobúda vlastníctvo priamo zo zákona. Súdy v minulosti v rozhodnutiach poukázali
na to, že je potrebné odlišovať vzdanie sa (zrieknutie) od odňatia prídelu. Listinami, ktoré boli vyžiadané
od Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor chcela preukázať, že s parcelami, ktoré boli pridelené

pôvodným výmerom právnym predchodcom žalobcov, nakladal štát, boli vo vlastníctve štátu, platil
na nich rovnaký režim ako na sporné parcely, ktoré sú predmetom tohto konania. Štát sa cítil byť
vlastníkom parciel, ktoré boli pôvodne pridelené prídelcom A. G. s manželkou, ale ktorých sa zriekli.
Štát nakladal aj so spornými parcelami a cíti sa byť vlastníkom sporných parciel, ktoré prenajíma od r.
1992 pre poľnohospodárske subjekty, o čom svedčia aj nájomné zmluvy, ktoré sú súčasťou súdneho

spisu vo veci sp. zn. 11C/203/2013 týkajúcej sa predbežného opatrenia, kde bolo zakázané nakladať
so spornými pozemkami. Z hľadiska právnej istoty uplatnila vydržanie pre štát, práve vzhľadom na to,
že štát nakladal s týmito parcelami, ktoré boli pôvodne pridelené, prenajímal ich, cítil sa ako vlastník,
uzatváral zmluvy. Žalovaný spravuje jednak štátnu pôdu a jednak pôdu nezistených vlastníkov resp.
nedoloženú pôdu. V danom prípade je jednoznačné, že išlo o štátnu pôdu. Sú tri poľnohospodárske

subjekty, ktoré hospodária na pôde, ktorá je predmetom tohto konania. Sú to PD J., PD L. a PD H.
Y.. V pozemkovej knihe bol v minulosti tento majetok zapísaný ako konfiškovaný majetok a majetok
štátu. Slovenský pozemkový fond je správcom majetku, nie vlastníkom a správa vznikala zo zákona k
24.6.1991 s účinnosťou zákona č. 229/1991 Zb.. Listom vlastníctva č. XXXX poukázala na to, že parcely
boli na SPF zapisované postupne. V minulosti bol vlastníkom SR - štátny majetok Štátny podnik Veľký

Slavkov, následne bol zapísaný ako vlastník SR - Slovenský pozemkový fond. Ide len o prepis správy,
vlastníctvo sa nemenilo, vždy bolo štátne. Správa vznikala so zákona. Štátnym podnikom zanikalo právo
hospodárenia práve ku dňu 24.6.1991 a správcom sa zo zákona stal SPF. Čo sa týka ROEP-u, ide len o
register, kde sa dopĺňajú údaje so skutočným stavom, ktorý v danom kat. území je. Nezakladá vlastnícke
vzťahy. Čo sa týka podpisu predsedu poľnohospodárskej komisie Gustáva Kriššáka poukázala, že

nedokážu stotožniť osobu G. U., ktorý je uvedený v tejto listine s osobou, ktorá je uvedená napr. na
priložených listinách zo strany žalobcu, pretože môže ísť o úplne inú osobu. Osoby môžu disponovať
viacerými podpismi, čo je úplne bežné. V každom prípade, či tento podpis robil p. U. alebo niekto v jeho
zastúpení, nerobí to túto listinu neplatnou. Je to úradná listina a aj keby ju nemal podpísať príslušný
subjekt, tak táto listina platí. Táto listina vyslovene hovorí o zrieknutí sa prídelu, čo bolo v súvislosti s

prídelmi bežným úkonom v prípade, ak dochádzalo k zrieknutiu sa prídelov zo strany prídelcov. Táto
listina nepreukazuje, že nemohlo dôjsť k vzdaniu sa prídelu a pokiaľ neexistuje listina, ktorá je priamym
vyjadrením prídelcov o vzdaní sa, tak to neznamená, že k vzdaniu sa resp. k zrieknutiu sa prídelu
nemohlo dôjsť. Čestné prehlásenie p. J. Z. nepreukazuje dôvodnosť nároku žalobcov, je len hodnotením
všeobecnej situácie, aká v spoločnosti bola v čase kolektivizácie. To isté platí aj čo sa týka citovaných

článkov a stanovísk ľudí na stránke Ústavu Pamäti národa. Kolektivizácia sa týkala všetkých ľudí na
území vtedajšieho Československa, pričom ľudia neprichádzali o vlastníctvo, len sa im odnímal užívací
stav. Na základe dostupných listín žalovaný usúdil, že došlo k vzdaniu sa prídelu, tam, kde nie sú doklady
o vzdaní sa prídelu, uznáva sa prídel. Ak takéto listiny sú, považujú to aj vzhľadom na rozsudky súdov
a doterajšiu súdnu prax za vzdanie sa prídelu. V závere navrhla žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

7. Z vykonaného dokazovania prednesmi sporových strán, oboznámením sa s predloženými listinnými
dôkazminachádzajúcimisavsúdnomspiseakoajspismiOkresnéhosúduPopradsp.zn.11C/203/2013,
D/756/69, 6D/80/2009, 10D/77/2007 súd zistil nasledovný skutkový stav:

8. Zo spisov Okresného súdu Poprad v dedičskej veci po neb. A. G., zomrelom dňa X.X.XXXX mal
súd preukázané, že A. G., nar. XX.XX.XXXX zomrel dňa X.X.XXXX, kedy dedičské konanie po ňom
bolo skončené v roku 1969 vydaním rozhodnutia dňa 8.12.1969. Následne prebehlo ešte na základe
návrhov dodatočné prejednanie dedičstva po nebohom, kedy súd mal preukázané, že ako dedičia ponebohom prichádzali do úvahy G. G., nar. XX.X.XXXX, t. j. žalobca v 1. rade (syn A. G.) a G. G., nar.
X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, po ktorom ako dedičia prichádzali do úvahy jeho deti N. G., t. j. žalobkyňa
v 4. rade, M.. G. G., t. j. žalobca v 2. rade a E. G., t. j. žalobca v 3. rade. Možno konštatovať, že aktívna

vecná legitimácia žalobcov je daná. Okresný súd Poprad v konaní o návrhu na vydanie predbežného
opatrenia, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 11C/203/2013 vydal predbežné opatrenie, ktorým Slovenskému
pozemkovému fondu zakázal nakladať s nehnuteľnosťami, a to konkr. pozemkami uvedenými v petite
predbežného opatrenia, a to až do právoplatného rozhodnutia v konaní vo veci samej. Krajský súd v
Prešove v súvislosti s podaným odvolaním žalovaného rozhodol tak, že potvrdil uznesenie Okresného

súdu Poprad okrem výroku, ktorým súd zakázal žalovanému nehnuteľnosti prenajímať. V tejto časti bolo
predbežné opatrenie zamietnuté.

9. Predchodcovia žalobcov A. G. a V. G. požiadali dňa 15.11.1967 o prídel pôdy v k. ú. Poprad.
Dňa 8.1.1949 bol vydaný výmer Povereníctvom pôdohospodárstva pozemkovej reformy podľa § 1
ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Zb. n SNR o vlastníctve pôdy pre A. Jurčíka s manželkou v k. ú. E..

Nehnuteľnosti boli špecifikované vo výkaze nehnuteľností skonfiškovaných a pridelených pre prídelcu
A. G. s manželkou. Dňom 12.1.1949 je datovaný úradný záznam, v ktorom je konštatované, že podľa
zápisnice napísanej dňa 5.11.1949 na úrade MNV v Poprade pod č. 10759/49 A. G. a manželka V. z
E. sa zriekli pridelených parciel č. XXXX/X a č. XXXX/X o výmere X.XXXX hektárov a žiadali, aby tieto
dve parcely boli pripísané v prospech G. O. z E.. Dňom 12.1.1950 je datovaná listina pracovnej skupiny

Povereníctva pôdohospodárstva v Kežmaru adresovaná A. G. v Kežmarku, v ktorej sa konštatuje, že
podľa prídelového plánu im bolo pridelených X hektárov XXXX v k. ú. E. a je potrebné zaplatiť 10 %
prídelovej ceny za skonfiškovanú pôdu pri jej prevzatí do držby. Z technických príčin prídelová cena
nebola ustálená, preto boli vyzvaní, aby zaplatili preddavok na prídelovú cenu, a to vo výške 3.250,-
Kčs. V liste Národného výboru mesta Poprad z 9.11.1950, ktorý bol adresovaný pracovnej skupine

Krajského národného výboru sa uvádza, že A. G. mal zaslať dňa 7.11.1950 žiadosť o zrušenie prídelu
skonfiškovanejpôdy,pričomtútopôdumieniadaťdoužívaniaJRD.Žiadaliooznámenieparcelnýchčísel
a výmery. Listom zo 4.12.1950 Krajský národný výbor Košice, pracovná skupina v Kežmarku žiadala
Miestny národný výbor v Poprade o vyjadrenie, či má byť zrieknutie sa prideleného majetku A. G. s
manželkou vzaté na vedomie alebo odmietnuté. Vtedajšie orgány - Miestna roľnícka komisia v Poprade

a Národný výbor mesta Poprad vzdanie sa prídelu nechceli zobrať na vedomie a odmietli, o čom svedčí
zápisnica zo dňa 13.12.1950 (viď č. l. 80 spisu), potom podanie Národného výboru mesta Poprad zo
dňa 14.12.1950, takisto listina KNV Košice, pracovná skupina v Kežmarku zo dňa 11.1.1951 (viď č. l. 79
spisu).Pokiaľideoprídelovúcenu,vdanomprípadenešlooprídelbezplatný,pretožeA.G.boldruhýkrát
ženatý v čase vydania výmeru v r. 1949 a vzhľadom na to, že nebolo vzaté na vedomie zrieknutie sa

prídelu zo strany štátnych orgánov, bola Štátnou sporiteľňou v Bratislave vyčíslená prídelová cena vo
výške 6.164,- Kčs, ktorá bola následne aj zo strany štátnych orgánov vymáhaná. Čo sa týka námietok
ohľadom prídelovej ceny, táto súhlasí s tým, aká bola vyrubená za pridelený majetok predchádzajúcimi
listinami. Pokiaľ ide o výmeru, pôvodne bola síce pridelená pôda v k. ú. Poprad prídelcom A. G. s
manželkou V. o celkovej výmere X,XXXX ha, ale po odpočítaní výmery parc. č. XXXX/X a XXXX/X

zostala výmera X,XXXX ha. Na novú výmeru bola vyčíslená aj prídelová cena. Dňa 24.7.1951 KNV
Košice vystavil na žiadosť A. G. potvrdenie, že mu okrem ďalších nehnuteľností bola pridelená v k. ú.
E. aj lúka v hone Pod lesom označená parc. č. XXXX/X.
10. Dňa 27.10.1962 bolo vydané potvrdenie, v texte ktorého sa uvádza, že MsNV v Poprade organizačný
odbor potvrdzuje, že A. G. a manželka V. sa konfiškovanej pôdy vzdal v prospech socialistického sektoru

vroku1957aďalejjeuvedené,ževzáujmeJRDježiaduce,abyprípadnézrieknutiesaprídeluprídelcom
bolo zo strany ONV zobrané na vedomie. Zo dňa 24.2.1967 je dokument, ktorý vydal ONV - odbor
pôdohospodárstva v Poprade s názvom Vyúčtovanie s odišlými prídelcami A. G. a manželka V. rod.
J., kde sa uvádza, že podľa konečného prídelového plánu pre k. ú. E. obdŕžali prídelcovia v rámci
pozemkovej reformy prídel poľnohospodárskych nehnuteľností podľa konečného prídelového plánu,

a to role vo výmere 4,85 ha za prídelovú cenu 5.814,- Kčs a lúky vo výmere 1,15 ha za prídelovú
cenu 350,- Kčs. Podľa potvrdenia MNV z 27.10.1962 uvedené pozemky boli včlenené do honov JRD a
neboli poskytnuté náhradné pozemky a je žiaduce, aby zrieknutie sa prídelu bolo zobrané na vedomie.
Rozhodnutie o vyúčtovaní malo byť vydané podľa ust. § 23 ods. 2 nar. č. 104/45 Zb. n. SNR, podľa
ktorého sa mala zrušiť vydaná listina o vlastníctve a odpísať prídelová cena vo výške 6.160,- Kčs, pričom

sa užívací poplatok nepredpisuje. Uvedené rozhodnutie malo byť doručené A. Jurčíkovi a manželke.

11. Žalobcovia sa domáhajú svojich práv a aj na základe reštitučných zákonov, pričom podľa názoru
súdu táto okolnosť sama o sebe nevylučuje možnosť domáhať sa svojich práv aj v občianskom súdnomkonaní, a to najmä s poukazom na aktuálny evidovaný stav v katastri nehnuteľností, kde je žalovaný
evidovaný ako vlastník nehnuteľností.

12. Pokiaľ ide o preukazovanie naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva (§ 80 písm. c) OSP
- platný do 30.6.2016, v súčasnosti § 137 písm. c) CSP) v danom prípade na určení, že nehnuteľnosti
patria do dedičstva po nebohom právnom predchodcovi žalobcov, treba vychádzať zo skutočnosti, že
žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, pretože takéto rozhodnutie
súdu môže byť podkladom v konaní o dedičstve, ako aj podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu

vlastníckych práv v katastri nehnuteľností. Ide o žalobu dedičov, ktorou žiadajú o určenie, že určitá vec
patrí do dedičstva, kedy aktuálny stav (v čase vyhlásenia rozsudku) je ten, že vec ešte nebola ako
dedičstvo prejednaná a stále môže resp. má byť ako dedičstvo prejednaná.

13. Podľa predpisov o konfiškácii štát nadobudol vlastníctvo k poľnohospodárskemu majetku zo zákona.
Nariadením predsedníctva SNR č. 4/1945 Sb. n. SNR, ktoré nadobudlo účinnosť 1.3.1945 sa s

okamžitou platnosťou a bez náhrady skonfiškoval na účely pozemkovej reformy pôdohospodársky
majetok na území Slovenska, ktorý bol vo vlastníctva osôb nemeckej národnosti, niektorých osôb
maďarskej národnosti ako aj zradcov ako aj nepriateľov slovenského národa akejkoľvek národnosti (§ 1
nariadenia). Tento právny predpis bol zrušený nariadením SNR č. 104/1945 Sb. n. SNR, ktoré nanovo
vymedzilo, či upresnilo okruh osôb, ktorých majetok sa konfiškoval. Úkony, rozhodnutia a opatrenia

urobené podľa zrušeného predpisu však zostali v platnosti. Nový predpis nadobudol spätnú účinnosť
k 1.3.1945.

14. Po roku 1945 Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy (ďalej len PPPR) vydávalo
podľa nariadenia vlády č. 104/1945 Sb. n. SNR a nariadenia vlády č. 104/1946 Sb. n. SNR výmery

o vlastníctve pôdy. Bývalé okresné národné výbory vydávali podľa zák. č. 142/1947 Sb. a zákona č.
46/1948 Sb. prídelové listiny, ktoré mali rovnaké právne účinky. Tieto výmery a prídelové listiny (verejné
listiny) boli a aj v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú
vkladuschopnými listinami pre zápis nadobudnutého vlastníctva do katastra nehnuteľnosti. Aby boli
vkladuschopné, museli byť a musia byť tieto listiny právne perfektné.

Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal zo znenia § 6 ods. 2 v spojení s § 12 nariadenia vlády SNR
č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia vlády SNR č. 64/1946 Sb. n. SNR ako aj ustanovenia § 1
ods. 2 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR a dospel k záveru, že výmer o vlastníctve pôdy je verejnou
listinoudokazujúcouvlastníctvoprídelcukpridelenejnehnuteľnostiajeajvsúčasnostizápisuschopnými
listinami o vlastníctve. Výmer o vlastníctve pôdy č. 735/49 z 8.1.1949 bolo možné v súčasnej dobe

preskúmať len v tom smere či ho vydal orgán na to kompetentný, či spĺňa všetky formálne náležitosti,
či je dostatočne určitý a jasný a či jeho obsah v zásade možno vyvodiť z konkrétneho predpisu. Samú
pravdivosť výmeru v súlade s vtedy platnými a účinnými hmotnoprávnymi predpismi čo sa týka výmery
pridelenej pôdy už v súčasnosti nie je možné preskúmavať.

15. Pre prideľovanie skonfiškovaného majetku platilo okrem iného nariadenie SNR č. 104/1946
Sb. n. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy. Výmer bol verejnou listinou dokazujúcou
vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti. Na jeho základe príslušné
pozemkovoknižné súdu urobili záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky
dodatočného ospravedlnenia (§ 1 ods. 2). Zápis v pozemkovej knihe mal len deklaratórny význam.

Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy mohlo výmery vydávať aj pred zaplatením
prídelovej ceny. Výmery o vlastníctve pôdy boli perfektné vtedy, ak boli opatrené pečiatkou a podpisom
povereníka alebo aspoň podpisom povereníka. Z dôvodu prehľadu o prídelcoch bol zostavovaný register
prídelcov, ktorý sám o sebe však nezakladal vlastníctvo k nehnuteľnosti. V konkrétnom prípade je výmer
z 8.1.1949 opatrený podpisom povereníka, prídelová cena nie je určená, avšak súd sa k tejto skutočnosti

vyjadrilvyššie,kedyPPPRmohlovydávaťvýmeryajpredzaplatenímprídelovejcenyajejurčením.Čosa
týkatvrdeniažalobcov,žeprídelbolbezplatný,súdsastýmtotvrdenímnestotožňuje.O.G.žiadaloprídel
už ako ženatý s druhou manželkou V.. O bezplatnosti výmeru nesvedčí ani samotný výmer o vlastníctve
pôdy, v ktorom sa uvádza, že prídelová cena - jej konečná výška bude určená v prídelovej listine. Pokiaľ
by bol bezplatný prídel, tak by vo výmere bolo uvedené, že sa nehnuteľnosti prideľujú bezplatne. V

časti výmer s názvom Finančný stav uchádzača je uvedené, že tento nemôže vyplatiť prídelovú cenu
jednorázovo, že žiada o splátky z dôvodu slabých finančných prostriedkov, pričom prvú splátku môže
zaplatiť ihneď. Uvedená okolnosť teda nesvedčí o tom, žeby pôda bola pridelená bezplatne. Listinné
dôkazy v spise, napr. na č. l. 86 ONV finančný odbor v Poprade vyzýva A. G. a manželku na usporiadanievykázaných nedoplatkov prídelovej ceny, pričom im malo byť zaslané vyúčtovanie za pozemky vo výške
6.164,- Kčs ako aj podanie Štátnej sporiteľne v Bratislave zo 17.12.1956 (č. l. 84 spisu) svedčia o
tom, že uvedený prídel nebol bezplatný. Súd ani sporové strany nedisponujú zoznamom prídelcov pre

príslušnékatastrálneúzemie,ktorínezaplatiliprídelovúcenu.Takýtolistinnýdôkaznebolomožnédoložiť
ani zo štátneho archívu. Nemožno konštatovať, že právny predchodca žalobcov bol evidovaný medzi
prídelcami, ktorí nezaplatili prídelovú cenu. Samotný žalobca v 1. rade uviedol, že jeho otec hospodáril
na pozemkoch až do roku 1957, kedy boli včlenené do honov JRD, dôkaz o tejto úhrade však nemá
k dispozícii.

16. Žalovaný svoju obranu v predmetnej veci postavil na tom, že existujú listiny, ktoré preukazujú
skutočnosť, že A. G. a manželka V. sa vzdali prídelu pôdy, ktorý im bol pridelený na základe výmeru o
vlastníctve pôdy, pričom poukazuje predovšetkým na potvrdenie Rady MsNV v Poprade z 27.10.1962,
v ktorom sa uvádza, že sa A. G. a manželka mali vzdať konfiškovanej pôdy v prospech socialistického
sektoru v roku 1957. Ďalším listinným dôkazom, o ktorý je opretá obrana žalovaného, je vyúčtovanie

s odišlými prídelcami z 24.2.1967 vydaného ONV v Poprade odborom poľnohospodárskym. Citované
potvrdenie z r. 1962 obsahuje protirečenie spočívajúce v tom, že na jednej strane sa tu uvádza, že A.
G. s manželkou sa vzdali konfiškovanej pôdy v prospech socialistického sektoru a na druhej strane je tu
odporúčanie, aby sa prípadné zrieknutie prídelu vzalo ONV na vedomie. Z uvedeného teda vyplýva, že
pod vzdaním sa zrejme mali na mysli zabratie pôdy v prospech JRD. Samotný žalobca v 1. rade uviedol,

že do roku 1957 jeho otec A. G. na pôde riadne pracoval, následne však došlo k zabratiu tejto pôdy
a hospodárilo na nej JRD, čím mu bolo zabránené túto pôdu obhospodarovať. V tejto súvislosti je na
mieste poukázať aj na rozhodnutie vo veci sp. zn. 6Co 237/2011 zo dňa 30.1.2012, kde Krajský súd v
Bratislave okrem iného konštatoval, že zápisy o vyúčtovaní s odišlým prídelcom preukazujú iba to, že v
danomrokuprevzaloJRDdoužívaniapridelenénehnuteľnosti,čonemožnostotožniťspojmom„vzdania

sa vlastníckeho práva“ resp. s pojmom „opustenia veci“. Tieto listiny nevyjadrujú slobodnú a vážnu vôľu
prídelcovvzdaťsavlastníctva.Okreminéhopoukázalajnaabsentujúcepodpisyprídelcovnauvedených
listinách ako aj na historické súvislosti s ohľadom na ktoré treba tieto listiny vykladať. Obdobie začiatku
kolektivizácie bolo sprevádzané znárodňovaním majetku a zakladaním poľnohospodárskych družstiev,
ktoré brali do užívania pôdu vo vlastníctve občanov. Bolo známou skutočnosťou, že JRD v prevažnej

miere hospodárili na pozemkoch, ktorých neboli vlastníkmi, ale mali k nim právo družstevného užívania
pôdy s tým, že vlastníkom týchto pozemkov zostalo tzv. „holé vlastníctvo“. Preto je zrejmé, že sporné
pozemky neboli vecou, ktorá nepatrí nikomu, a preto sa štát ani nemohol stať v zmysle § 119 stredného
občianskeho zákonníka vlastníkom. Na uvedené rozhodnutie poukázal aj právny zástupca žalobcov,
pričom skutkové okolnosti prejednávané v tejto veci sú podobné, keď neexistuje žiaden priamy dôkaz

preukazujúci vzdanie sa vlastníckeho práva okrem úradného záznamu nachádzajúceho sa na č. l. 73
spisu, kedy sa A. G. a manželka V. zriekli, ale len pridelených parciel č. XXXX/Xa, XXXX/X o výmere
X.XXXX ha, a to v prospech G. O. z Popradu.

17. Vo vzťahu k námietke žalovaného ohľadom zrieknutia sa prídelu právneho predchodcu žalobcov súd

konštatuje, že z výslovného znenia zákonného ustanovenia § 23 ods. 2 nariadenia vlády č. 104/1945
Sb. n. SNR vyplývalo, že rozhodovanie o odňatí prideleného majetku patrilo PPPR. Zákonom č. 98/1950
Sb. bol zrušený Národný pozemkový fond pri Ministerstve pôdohospodárstva a fondov pozemkových
reforiem a to zlúčením ich imania. Tento zákon splnomocnil Ministerstvo pôdohospodárstva a výživy
po dohode s Ministerstvom vnútra vyhláškou vydať v príslušnom úradnom liste bližšie predpisy v

súvislosti so zrušením Národného pozemkového fondu, v súvislosti s prechodom jeho pôsobnosti na
Ministerstvo pôdohospodárstva a na národné výbory. Vyhláškou 507/1950 U. v. boli vydané bližšie
predpisy o prechode pôsobnosti Národného pozemkového fondu na Ministerstvo pôdohospodárstva a
národné výbory a o prechode obdobnej pôsobnosti povereníctva pôdohospodárstva na národné výbory.
Z ustanovenia § 2 ods. 3 cit. vyhlášky vyplývalo, že na Krajské národné výbory prešlo vybavovanie

opatrení potrebných na riadne hospodárenie, kontrola tohto hospodárenia, vyúčtovanie národných
správ, dispozícia a evidencia presunu inventáru a to aj podľa ustanovenia § 23 ods. 2 nariadenia vlády
č. 104/1945 Sb. n. SNR. V zmysle ust. § 3 ods. 3 vyhlášky 507/1950 U. v. na ONV prešlo vykonávanie
vyúčtovaní s odchádzajúcimi prídelcami a dozor nad hospodárením prídelcov. Toto ustanovenie treba
chápaťtak,ženanárodnévýboryprešlaprávomocvyúčtovaniasodchádzajúcimiprídelcamiadozornad

hospodárením prídelcov v zmysle § 23 ods. 1 nariadenia vlády, čo znamená len právo národného výboru
vyjadriť sa k rozhodovaciemu procesu o odňatí prideleného majetku. Právomoc zrušiť tieto listiny t.j.
výmery s dôsledkom odňatia vlastníckeho práva na bývalé národné výbory podľa príslušných predpisov
nikdy neprešla a preto aj rozhodnutie bývalého ONV v Poprade z 24.2.1967 treba považovať za nulitnýakt, lebo tento orgán rozhodol nad rámec svojich kompetencií, keď v tomto rozhodnutí uviedol, že podľa
ustanovení § 23 ods. 2 nariadenia č. 104/45 Sb. n. SNR ruší vydané listiny o vlastníctve a odpisuje
sa prídelová cena, keďže k zrušeniu výmeru nedošlo zákonným spôsobom. K odňatiu prídelu bolo

možné pristúpiť len z dôvodov uvedených v § 23 ods. 2 vyššie citovaného nariadenia, ktoré však v
danom prípade nenastali a iný spôsob odňatia pridelenej pôdy právne predpisy učinené v tomto období
neumožňovali. Navyše v zmysle tohto právneho predpisu sa štát nemohol stať vlastníkom, nemohol byť
prídelcom, keď pôda mohla byť pridelená iba osobám v tomto nariadení špecifikovanom. Bývalé ONV
považovali za naplnenie tohto ustanovenia aj prípad, ak pridelené pozemky boli v neskoršom období

užívané družstvami alebo štátnymi majetkami (viď č. l. 87 spisu zrieknutie sa v prospech JRD), keďže
prídelca práve z tohto dôvodu na prídele nemohol hospodáriť a napriek nedostatku svojej právomoci
vydávali rozhodnutia o zrušení prídelov, možno povedať, že uvedené rozhodnutia o zrušení prídelov,
ktoré boli vydané nad rámec právomoci Okresných národných výborov nemohli vyvolať právne účinky,
ktoré chceli vyvolať a v skutočnosti takýmito rozhodnutiami nedošlo k zrušeniu výmerov, či prídelových
listín.

18. Vzdanie sa prídelu pôdy (pozemkov) možno podľa konkrétnej situácie posudzovať ako prejav vôle
smerujúci:
a) k zániku vlastníctva opustením veci (derelikcia), prípadne
b) k prevodu vlastníckeho práva na štát darovaním (darovacou zmluvou).

Vlastníkom opusteného majetku sa stáva štát. K opusteniu veci dochádza z vôle vlastníka, je to
jednostranný právny úkon vlastníka, ktorý sa týmto spôsobom vzdáva svojho vlastníckeho práva. Právny
úkon je však absolútne neplatný (okrem iných dôvodov) ak sa neurobil slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne (§ 37 ods. 1 Obč. zák.). Ak z prejavu vôle prídelcu, ktorým „sa vzdal prídelu“ vyplýva, že
jeho úmyslom bolo darovať nehnuteľnosti štátu a ak štát ponuku daru prijal, vlastníctvo nadobudol štát

titulom platnej darovacej zmluvy. Ak nedošlo k platnej darovacej zmluve, vlastníctvo prídelcu zostalo
zachované. Darovanie je dvojstranný právny úkon, a teda na darovanie je potrebné, aby obdarovaný
ponuku prijal. Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. vyžadoval na platnosť darovacej zmluvy týkajúcej sa
nehnuteľností písomnú formu s tým, že tento právny úkon pôsobil, teda platil od podpisu strán. Podpisy
nemuseli byť na tej istej listine. Podľa vládneho nariadenia č. 30/1954 Zb. o daroch v prospech štátu a o

usporadúvaní zbierok národnými výbormi o prijatí darov v prospech štátu rozhodovali výkonné orgány
ONV, v obvode ktorých sa ponúkané pozemky alebo prevažná časť nachádzali. Prijatím ponuky daru (pri
splnení ďalších zákonných podmienok) došlo k uzavretiu darovacej zmluvy a k nadobudnutia vlastníctva
štátom. V danom prípade súd však dospel k tomu, že zo strany právneho predchodcu žalobcov nedošlo
k vzdaniu sa pridelenej pôdy žiadnym z prejavov vôle tak ako súd vyššie uvádzal. V tejto súvislosti súd

poznamenáva, že vzdanie sa vlastníctva ani darovanie pridelených nehnuteľností v prospech štátu nie je
bežnou vecou pri nakladaní so spoločným majetkom. Ak tieto úkony neurobili súhlasne obaja manželia,
ide o relatívne neplatný právny úkon a ak úkon nebol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne,
je aj absolútne neplatný.

19. Podľa tzv. stredného Občianskeho zákonníka (§ 115 a 116 v spojení s § 145) vlastnícke právo k
nehnuteľnosti nadobudol ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu 10 rokov. Za oprávneného
držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu
nehnuteľnosť patrí, a to po celú vydržaciu dobu. Požiadavka dobromyseľnosti držby teda nestačila pri
nastúpení do držby, ako to bolo podľa skoršieho práva. Ak sa pôvodne dobromyseľný držiteľ zmenil na

neoprávneného, nemohol nehnuteľnosť vydržať. Podľa OZ č. 40/1964 Zb. spočiatku držba a vydržanie
neboliupravené,ažnovelouvykonanouzákonomč.131/1982Sb.(súčinnosťouod1.4.1983)saupravilo
nadobudnutie vlastníctva vydržaním s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby
(od 1.4.1964 do 31.3.1983). Vydržacia doba však neuplynula skôr ako 1.4.1984 (§ 865 ods. 3 OZ).
Pokiaľ išlo o pozemky, vydržať bolo možné taký pozemok alebo jeho časť, ku ktorému by sa inak mohlo

zriadiť právo osobného užívania. Vlastníctvo k takémuto pozemku nadobudol štát a občanovi vzniklo zo
zákona právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní. Podľa platného právneho vzťahu držba musela
byť oprávnená, muselo ísť o spôsobilý predmet vydržania a držba musela byť nepretržitá počas celej
zákonom ustanovenej doby 10 rokov. Zástupkyňa žalovaného uplatnila aj vydržanie pre štát, ktorý s
predmetnými pozemkami mal nakladať ako s majetkom štátu, o čom boli do spisu predložené nájomné

zmluvy, časť pozemkov bola predmetom reštitúcie ako aj hospodárske zmluvy, ktoré preukázali, že
s parcelami pôvodne pridelenými prídelcom A. G. s manželkou sa nakladalo ako s majetkom štátu,
keďže z ich strany malo dôjsť k vzdaniu sa prídelu. K uplynutiu vydržacej doby malo dôjsť už v r. 1992.
Súd však konštatuje, že na štát nemohlo prejsť vlastníctvo k prídelu, sporné pozemky neboli vecou,ktorá by nepatrila nikomu a nemohol sa preto stať jej vlastníkom a štát nemohol byť ani po dobu držby
dobromyseľný, že uvedené pozemky mu patria.

20. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe ako dôvodnej vyhovel a určil, že sporné nehnuteľnosti patria
v 1-ici do dedičstva po nebohom A. G..

21. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

22. V predmetnom konaní mali plný úspech žalobcovia, preto nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % vznikol žalobcom, pričom o výške priznanej náhrady trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozhodnutia v zmysle nižšie citovaného zákonného ustanovenia.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.