Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 21, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 28Sa/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200157
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3017200157.2

Rozhodnutie

Krajský súd v F., sudcom C.. A. N., D.., v právnej veci žalobcu: W. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U..
E. č. XXXX/XX, D., právne zastúpený G.. C. I., advokát so sídlom V. II-XX, Dubnica nad Váhom,
proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, generálny riaditeľ, ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 13.03.2017, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v F. (ďalej aj „správny súd“)
domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.03.2017, zamietajúceho

odvolanie žalobcu a potvrdzujúceho rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 16.12.2016, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o starobný dôchodok.

2. Z administratívneho spisu vyplýva, že rozkazom vo veciach personálnych č. XXX veliteľa O.
riaditeľstva D. zboru D. R. zo dňa 06.06.1994, bol žalobca uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka
Policajného zboru dňom 30.06.1994. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. E.-

O.-XX.XXX-XX/S.-VZ zo dňa 17.06.2013 bol žalobcovi podľa § 119 a § 120 zákona č.
140/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky od 01.07.1994
priznaný príspevok za službu, ktorý sa od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok. Pre nárok na
výsluhový príspevok bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu náhradnej vojenskej služby od 01.04.1977
do 31.08.1977 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od
01.09.1977 do 30.06.1994 v I. kategórii funkcií, t.j. spolu 17 rokov a 83 dní v I. kategórií funkcií.

3. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.12.2016, bola zamietnutá
žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku od 05.11.2014, a to s odkazom na ustanovenia § 21 a
§ 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 100/1988 Zb.“).

4. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.12.2016, podal
žalobca odvolanie, žiadajúc rozhodnúť v jeho prospech s tým, že dovŕšením veku 58 rokov splnil
podmienky nároku na priznanie starobného dôchodku.

5. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.03.2017 generálny riaditeľ Sociálnej
poisťovne zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,

ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.12.2016. Z odôvodnenia správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia okrem iného vyplýva, že hoci žalobca získal v I. kategórii funkcií 17 rokov a 83 dní, nevznikolmu nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 58 rokov v zmysle ustanovenia § 174 ods. 1 zákona
č. 100/1988 Zb., keďže z ustanovenia § 174 ods. 2 citovaného zákona pre vznik nároku na starobný
dôchodok vyplýva ďalšia podmienka pre vznik nároku na starobný dôchodok v zvýhodnenej vekovej

kategórii, ktorou je vykonávanie zamestnania zaradeného do I. kategórie funkcií k 31.12.1999.
Zamestnanie žalobcu vo zvýhodnenej I. kategórii funkcií trvalo iba do 30.06.1994. Svoju argumentáciu
žalovaný podporil aj odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. XSo/XX/
XXXX zo dňa 29.09.2015, podľa ktorého „predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok
v zmysle § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení už od dovŕšenia veku 56 až 59 rokov je však

nielen splnenie podmienky získania zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), resp. v službe I. kategórie funkcií, v stanovenom rozsahu, ale
podľa § 174 ods. 2 tohto zákona aj splnenie podmienky, že také zamestnanie trvalo do 31.12.1999.“

6. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že tvrdenia a skutkové závery správnych orgánov
posudzujúcich jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku sú v rozpore so skutočným

stavom veci, skutkové závery navyše nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch, pričom tiež právne závery
správnych orgánov sú bez opory v ustanoveniach platných právnych predpisov. Žalobca poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. XSdo/XX/XXXX zo dňa 30.05.2006, vydaný v
obdobnej právnej veci, kde okrem iného je uvedené, že vznik nároku na starobný dôchodok obdobne
ako aj nárok na zvyšovanie tohto dôchodku nemôže byť nižšie ako to upravovala predchádzajúca

právna úprava. Akákoľvek iná aplikácia by bola retroaktívna a jednoznačne diskriminujúca. Uplatnením
výkladu žalovaného by podľa žalobcu vznikla situácia, že dôchodok žalobcu by bol nižší ako dôchodok
vypočítaný v ktoromkoľvek systéme dôchodkového zabezpečenia. Žalobcovi nemôže byť odňaté právo
na priznanie dôchodku, resp. na jeho zvyšovanie. Výklad žalovaného diskriminuje žalobcu v porovnaní
s inými osobami s rovnakým počtom odpracovaných rokov, ale iba v jednom systéme dôchodkového

zabezpečenia, teda skutočnosť, že žalobca časť rokov odpracoval v osobitnom systéme dôchodkového
zabezpečenia a časť rokov vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia, mu nemôže byť
na ujmu. Nie je možné, aby sa v jeho prípade „stratili“ roky odpracované vo všeobecnom systéme
dôchodkového zabezpečenia, a to len na základe svojvoľného prístupu žalovaného v danej veci. Podľa
žalobcu 17 rokov a 83 dní odpracovaných v I. pracovnej kategórii jednoznačne zakladá nárok na

zníženie podmienky vekovej hranice potrebnej pre dovŕšenie dôchodkového veku. Od 01.07.1994 až
doposiaľ je zamestnancom Mesta D. ako príslušník mestskej polície. Keďže nároky vyplývajúce zo
zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023, dovŕšenie veku 58
rokov dňom 05.11.2014 zakladá žalobcovi nárok na starobný dôchodok v zmysle § 21 ods. 1 písm.
c) zákona č. 100/1988 Zb. Ak neskôr zákonodarca prijal zmenu príslušných právnych

predpisov o sociálnom zabezpečení so spätnou účinnosťou, tak tieto môžu byť vykladané v prospech
žalobcu, a to v prípade, ak sa jedná o tzv. pravú retroaktivitu, ktorá je v právnych vzťahoch prípustná a
súladná s ústavnými princípmi, len ak rozširuje rozsah práv a oprávnení fyzickej alebo právnickej osoby.
S poukazom na uvedené žalobca navrhol správnemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného,
ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, zrušil.

7. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný zotrval na skutkových a právnych záveroch napadnutého
rozhodnutia ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Zdôraznil, že pre zníženie
podmienky veku potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok nepostačuje iba získanie
potrebného počtu rokov vo zvýhodnenej kategórií zamestnaní alebo funkcií, čo žalobca spĺňa, ale musí

byť súčasne splnená aj ďalšia podmienka, ktorou je, aby zamestnanie zaradené do I. kategórie funkcií
žalobca vykonával (resp. aby zamestnanie trvalo) ku dňu 31.12.1999. Túto podmienku však žalobca
nesplnil. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

8. Krajský súd v F. ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté

rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134
ods. 2 písm. e) SSP), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je
priamo zo zákona spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, nariadil
na prejednanie veci pojednávanie.

9.Podľa§65ods.1zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistenívzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen
„zákon o sociálnom poistení“) poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený
najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.10. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento
zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.

11. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I.
a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

12. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný

najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),

d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až
l), alebo
e) 60 rokov.

13. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania,

v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri
ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych
a chemických vplyvov, a to
a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach,
b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach,

c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom,
d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu,
e) zamestnania členov posádok námorných lodí,
f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých
chemických prevádzkach,

g) zamestnania kesonárov a potápačov,
h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave
a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a
výskumného reaktoru,
i) zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s

rizikom chemickej karcinogenity,
j) zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových
baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať
kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň
a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením,

k) zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri
formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej
koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní
nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla,
l) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch.

14.Podľa§14ods.4zákonač.100/1988Zb.akozamestnaniezaradenédoI.(II.)pracovnejkategóriesa
za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie
funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie
funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2

písm. b) až h).

15. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000
zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri
1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií,b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,

c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v
službe II. kategórie funkcií, alebo
d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),

prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

16. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa
odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií
trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené

v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.

17. Predmetom súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia je posúdenie, či žalobca spĺňa alebo
nespĺňa ku dňu 05.11.2014 podmienky priznania nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona
o sociálnom poistení, resp. či s poukazom na § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení spĺňa tieto

podmienky podľa § 21 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. alternatívne či ich spĺňa
podľa § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb.

18. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných podaní účastníkov konania, ich vyjadrení na
pojednávaní a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu, dospel správny súd

k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť
aj procesný postup žalovaného a pred ním prvostupňového správneho orgánu vedúci k vydaniu ich
rozhodnutí. Z listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu, vyplýva, že z dôkazov,
ktoré mali správne orgány k dispozícii, vyvodili správne skutkové závery. Svoje úvahy, vedúce ich k
ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnili a takto zistený a ustálený skutkový stav následne

správne právne posúdili právne korektnou aplikáciou relevantných zákonných ustanovení zákona č.
100/1988 Zb. ako aj zákona o sociálnom poistení. Správny súd v napadnutom rozhodnutí nezistil
právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani inú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. V tomto kontexte správny súd považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného
za argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené.

19. Podľa právneho názoru správneho súdu nemožno súhlasiť s námietkou žalobcu, že nárok na
starobný dôchodok mu vznikol dňom 05.11.2014, v podstate najmä preto, že mu bola zhodnotená
doba výkonu náhradnej vojenskej služby od 01.04.1977 do 31.08.1977 v I. kategórii
funkcií a doba služobného pomeru príslušníka D. zboru od 01.09.1977 do 30.06.1994 v I. kategórii

funkcií, t.j. spolu 17 rokov a 83 dní v I. kategórií funkcií, ako vyplýva z potvrdenia Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky č. E.-O.-XX.XXX-XX/XXXX-VZ zo dňa 17.06.2013. Žalovaný správne ustálil, že
dňom 05.11.2014 žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona o
sociálnom poistení, nakoľko týmto dňom žalobca nedovŕšil 62 rokov veku. Taktiež správne ustálil, že
žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok ani podľa § 21 ods. 1 písm. c) alebo písm.

d) zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dovŕšením veku 58
rokov, nakoľko nebol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b)
až h) resp. § 14 ods. 2 písm. i) až l) zákona č. 100/1988 Zb. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva,
že spornou zostala otázka, či žalobcovi dovŕšením veku 58 rokov vznikol nárok na starobný dôchodok
podľa § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. Avšak aj v tomto prípade žalovaný správne aplikoval

príslušné zákonné ustanovenia, ak ustálil, že žalobcovi ani v právnom režime podľa § 174 ods. 1 zákona
č. 100/1988 Zb. nárok na starobný dôchodok nevznikol. Na vznik nároku na starobný dôchodok podľa
ostatnéhocitovanéhoustanoveniasatotižvyžadujekumulatívnesplnenieďalšejpodmienkyustanovenej
v § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., a to, aby zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo
II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999, čo však u žalobcu splnené nie je, keďže dôchodkovo

zvýhodnené zamestnanie skončil dňom 30.06.1994. K uvedenej otázke sa vyjadril aj Najvyšší súd
Slovenskej republiky, ktorý vo veci sp. zn. XSo/XX/XXXX (publikované ako R53/2011) uzavrel, že pre
zákonnú úľavu na veku potrebnom pre vznik nároku na starobný dôchodok (56 až 59 rokov) musí byť
splnená podmienka nielen podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., ale súčasne aj podmienka,aby zamestnanie patriace k zvýhodnenej kategórii trvalo ku dňu 31.12.1999. Následne Najvyšší súd
Slovenskej republiky tento právny názor opakovane potvrdzoval vo svojej ďalšej rozhodovacej činnosti
(viď napr. rozhodnutia vo veciach sp. zn. XSo/XX/XXXX, sp. zn. XSo/XX/XXXX, sp. zn. XSo/XX/XXXX,

sp. zn. XSo/X/XXXX).

20. Správny súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu týkajúcou sa s princípmi právneho
štátu nesúladnej retroaktivity právnej úpravy aplikovanej správnymi orgánmi a z toho vyplývajúcej
diskriminácie žalobcu vo vzťahu k iným žiadateľom o priznanie starobného dôchodku. K otázke

retroaktivity právnych predpisov sa vyjadril napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci sp. zn.
XCdo/XX/XXXX, konštatujúc, že „k definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity
právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty (PL. ÚS
16/95). Nie každá retroaktivita je však nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát.
V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a nepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych predpisov.
Význam tohto rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade

odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu právneho štátu, nepravá retroaktivita sa akceptuje ako
prípustnýnástrojnadosiahnutieustanovenýchadostatočnevýznamnýchcieľovverejnejmoci.Pripravej
retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti založené právnymi
skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho (predchádzajúceho)
právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny predpis so spätnou

účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V dôsledku toho nastáva
stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr ako jeho platnosť (skôr, než
začal existovať). Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých
podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu
môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do

budúcnaprinesieurčitézmenyajtýchpráv(alebopovinností),ktorévzniklizaplatnostiskoršiehozákona.
Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych
vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje,
pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho
predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo

pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej
úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav,
ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej
úpravy.“

21. Problematiku retroaktivity právnych predpisov opakovane riešil aj Ústavný súd Slovenskej republiky.
Pravú retroaktivitu - jav nežiaduci v právnom štáte - vymedzil ako stav, v ktorom nová právna úprava
neuznáva oprávnenia a povinnosti založené právnymi vzťahmi len lex priori (napr. PL. ÚS 37/99), alebo
stav, keď zákon dodatočne a pozmeňujúco zasahuje do už právne uzavretých minulých skutkových a
právnych vzťahov (PL. ÚS 3/00). Nepravou retroaktivitou je stav, v ktorom nová právna úprava nevytvára

žiadne právne účinky smerujúce pred deň nadobudnutia účinnosti, avšak kvalifikuje tie právne úkony, ku
ktorým došlo ešte pred nadobudnutím jej účinnosti, v dôsledku čoho môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu
tých právnych účinkov, ktoré boli predtým späté s ich uzavretím (PL. ÚS 38/99). O nepravú retroaktivitu
ide aj v prípade, ak zákon uzná skutkové podstaty alebo právne skutočnosti, ktoré vznikli počas účinnosti
skoršieho zákona, súčasne však prináša určité zmeny právnych následkov, ktoré s nimi súvisia, pokiaľ

tieto právne následky v čase nadobudnutia účinnosti tohto nového zákona ešte nenastali (PL. ÚS
3/00). Zákonodarca môže výnimočne uplatniť retroaktívne ustanovenia na úpravu nových (existujúcich)
právnych stavov, pričom v takom prípade musí preukázať závažné dôvody všeobecného záujmu, ktoré
si môže vyžiadať alebo odôvodniť prelomenie zásady zákazu spätnej pôsobnosti v prospech slobodnej
tvorby právnej úpravy zo strany zákonodarcu (PL. ÚS 3/00).

22. S poukazom na úvahy Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej
republiky (body 20. a 21. tohto rozsudku) nejde v prípade ustanovení § 174 ods. 1 a ods. 2 zákona č.
100/1988 Zb. o tzv. pravú retroaktivitu, ale o prípad tzv. nepravej retroaktivity, ústavne akceptovateľnej,
kedy zákon uznáva skutkové podstaty alebo právne skutočnosti, ktoré vznikli počas účinnosti skoršieho

zákona (tu počet odpracovaných rokov v zvýhodnenej pracovnej kategórii), súčasne však prináša určité
zmeny právnych následkov, ktoré s nimi súvisia, pokiaľ tieto právne následky v čase nadobudnutia
účinnostitohtonovéhozákonaeštenenastali,čojeprípadžalobcu,keďževčasenadobudnutiaúčinnosti
zákona č. 355/1999 Z.z. bol žalobca vo veku iba 43 rokov, t.j. nespĺňal podmienku veku pre vznik nárokuna starobný dôchodok podľa žiadneho z ustanovení zákona č. 100/1988 Zb., nemohol účinne požiadať
o starobný dôchodok a preto tu ani nemožno hovoriť o nejakom už existujúcom právnom vzťahu, do
ktorého by zákonodarca spätne vstupoval ústavne nekonformným spôsobom. Ustanovenia § 174 ods. 1

a 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom do 31.12.2003 žalovaný aplikoval na ním ustálený skutkový
stav správne.

23. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe,
neboli spôsobilé privodiť mu úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190

SSP zamietol.

24. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v súdnom konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo

dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu
v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému
správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová

značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.