Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/382/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117214357
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7117214357.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň
JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcov: 1. C.. E.. T. J., B.., F.. XX. X. XXXX,
T. R. P., Č. XX, X. H.. H.. I. J.P., B.., F.. X. X. XXXX, T. R. Č. S., H. X - P., B. XXX/X, X. E.. E. J., H..,
F.. X. X. XXXX, T. R. P., I. F. XXX/XX, všetci zastúpení advokátskou kanceláriou Bartošík Šváby, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Plynárenská 7/A, proti žalovanej: E.. E. J., S.. T., F.. XX. XX. XXXX, T. R. P., G.

XXXX/X, zastúpenej JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., advokátom so sídlom v Košiciach, Južná trieda
1, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice
I zo dňa 12. 6. 2017 č.k. 41C/18/2017-50 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalobcovia majú voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením uložil žalovanej (v
uznesení označenej ako dedička) povinnosť strpieť užívanie nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva
č.XXprekatastrálneúzemieJ.A.,vedenomOkresnýmúradomP.,Katastrálnym odborom,akonebytová
budova, evidenčné číslo XX, postavená na pozemku registra „C“, prac. č. XXX, Z. R. XX E. I. H. S. „.
H.. Č.. XXX Z. R. XX E., W. H. I. F. I. H.. Č.. XXX Z. R. XXX E., W. H. I. F.: žalobcom 1. v mesiacoch

február, jún a október, žalobcom 2. v mesiacoch marec, júl a november, žalobcom 3. v mesiacoch apríl,
august a december, v každom kalendárnom roku až do právoplatného skončenia dedičského konania
po poručiteľovi C.. H.. I. J., B.., ktoré je vedené na Okresnom súde Košice I, povereným Notárskym
úradom notárky JUDr. Magdalény Drgoňovej pod sp. zn. XD/X/XXXX, C. XX/XXXX, pričom oprávnenie
na užívanie nehnuteľnosti začína vždy o 12:00 hod. v prvý deň príslušného kalendárneho mesiaca a
končí o 11:59 hod. prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Žalovanej uložil povinnosť zdržať

sa všetkého, čím by bránila žalobcom v riadnom užívaní nehnuteľnosti počas uvedených časových
intervalov. Žalovanej uložil povinnosť strpieť výmenu zámkov na nehnuteľnosti uvedenej vo výroku
uznesenia žalobcami. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý odôvodnili tým, že
spolu so žalovanou (dedičkou) sú ako dedičia účastníkmi konania v dedičskom konaní po poručiteľovi

C.. H.. I. J., B.., S.. J., F. T. R. P., G. XXXX/X, nar. XX. X. XXXX a zomrelom X. X. XXXX, vedenom na
Notárskom úrade notárky JUDr. Magdalény Drgoňovej pod zn. XD/X/XXXX, C. XX/XXXX. Žalobcovia sú
deťmi poručiteľa a dedička je manželkou poručiteľa. Poručiteľ nezanechal okrem žalobcov a žalovanej
žiadnych ďalších dedičov; okruh účastníkov dedičského konania a tohto konania je totožný a úplný.
Poručiteľ nezanechal závet ani listinu o vydedení, žiaden z dedičov dedičstvo neodmietol a všetci sú
spôsobilí dediť. Dedičské konanie nebolo ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

ukončené. Do masy dedičstva patria okrem iného tiež nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania
a ktoré svojou konštrukciou a povahou sú určené na rekreačné účely. Predmetné nehnuteľnosti patrilido výlučného vlastníctva poručiteľa v podiele 1/1. Žalobcovia v návrhu tvrdili, že od smrti poručiteľa až
do súčasnosti má predmetné nehnuteľnosti v držbe a užíva ich výlučne žalovaná. Táto sa zmocnila
predmetných nehnuteľností protiprávne. Svojvoľne a proti vôli všetkých vymenila zámky na všetkých

prístupových vchodoch a následne odmietla žalobcom vydať nové kľúče, napriek ich opakovaným
výzvam.

3. Listom zo dňa 4. 2. 2016 žalobcovia navrhli žalovanej, aby predmetnú nehnuteľnosť užívali všetci
v rovnakom rozsahu tak, že v tomto užívaní sa budú striedať po jednotlivých mesiacoch a vyzvali ju,

aby sa k tomuto návrhu vyjadrila s tým, že zároveň ju upozornili, že po márnom uplynutí lehoty na
vyjadrenie, budú žalobcovia hlasovať o predmetnom návrhu v nezmenenom znení. Žalovaná k návrhu
dňa 11. 2. 2016 uviedla, že s ním nesúhlasí a sama žiadny protinávrh nepredložila. Dňa 15. 2. 2016
preto žalobcovia o návrhu hlasovali tak, že všetci s ním súhlasili. Rozhodnutie o návrhu žalobcovia
oznámili žalovanej listom zo dňa 16. 2. 2016 a opätovne ju vyzvali, aby im vydala kľúče od predmetnej
nehnuteľnosti a umožnila ju užívať.

4. Žalobcovia v návrhu uviedli, že žalovaná rozhodnutie o užívaní nehnuteľností nerešpektuje a
do dňa podania návrhu neumožnila ani jednému z nich užívanie tejto nehnuteľnosti v súlade s
rozhodnutím. Naopak, sama žalovaná nehnuteľnosť obsadzuje a užíva. Dňa 20. 2. 2016 prišli žalobcovia
k nehnuteľnosti za účelom užívať ju cez víkend, avšak žalovaná túto nehnuteľnosť okupovala a odmietla

ich vpustiť dovnútra. Nehnuteľnosť žalovaná nesprístupnila ani po príchode príslušníkov Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Kežmarok. Žalobcovia preto podali na žalovanú oznámenie o priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu pre dlhodobé robenie priekov vo veci užívania predmetných
nehnuteľností.

5. Žalovaná robí žalobcom dlhodobo schválnosti a od smrti poručiteľa im celkom nezakryto bráni
v užívaní predmetných nehnuteľností napriek tomu, že počas života poručiteľa na vlastnú česť pred
štátnym orgánom vyhlásila, že pre prípad smrti poručiteľa sa vzdáva akýchkoľvek nárokov k týmto
nehnuteľnostiam.

6. Predmetná nehnuteľnosť podľa tvrdení žalobcov nie je vhodná na trvalé bývanie a na tento účel ju
ani žalovaná neužíva. Táto býva v P. v trojizbovom byte, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva
s poručiteľom. Pracuje v P. I. A. K. F. A.. H. F. Q. J. X. Na bytovú potrebu dedičky preto v tomto konaní
netreba prihliadať.

7. Žalobcovia uviedli, že nariadenia neodkladného opatrenia sa domáhajú vzhľadom na pokračujúce
porušovanie práv žalobcov zo strany žalovanej tým, že im znemožňuje užívanie predmetnej
nehnuteľnosti patriacej do dedičstva spôsobom, že im odmieta vydať kľúče od tejto nehnuteľnosti a túto
užíva nad rámec svojho oprávnenia.

8. Žalobcovia uviedli, že majú právo na súdnu ochranu proti porušovaniu ich práv k predmetnej
nehnuteľnosti akoby vlastníci aj počas prebiehajúceho dedičského konania, čo vyplýva z právnej úpravy.
Na základe toho považujú za osvedčené, že majú hmotnoprávny nárok užívať predmetnú nehnuteľnosť,
teda ich nárok je z hľadiska hmotného práva daný a dôvodný, a preto im možno poskytnúť ochranu
prostredníctvom neodkladného opatrenia.

9. Konaním žalovanej (bránenie žalobcom v užívaní nehnuteľnosti) dochádza aj k porušovaniu práv a
oprávnených záujmov žalobcov, aj k vzniku ako materiálnej škody, tak aj nenahraditeľnej nemateriálnej
ujmy na strane žalobcov. Tým, že žalovaná protiprávne vymenila zámky na nehnuteľnosti, odmieta
žalobcom vydať kľúče a sama ľubovoľne okupuje nehnuteľnosť, založila vlastným konaním protiprávny

stav, ktorý trvá do dnešného dňa. Zároveň, žalovaná dlhodobo ignoruje akékoľvek pokusy žalobcov o
komunikáciu (či už ohľadom nehnuteľnosti alebo ohľadom celého dedičstva), ako aj výzvy notára, súdu
a znalcov v prebiehajúcom dedičskom konaní, v dôsledku čoho nie je možné dedičské konanie ukončiť
a vlastnícke právo k nehnuteľnosti vysporiadať. Keďže žalovaná sama užíva nielen nehnuteľnosť, ale
aj celé ostatné dedičstvo, je evidentné, že žalovanej aktuálny protiprávny stav mimoriadne vyhovuje

a mieni ho udržiavať čo najdlhšie, a to až kým jej v tom nezabráni autoritatívne rozhodnutie súdu.
Ako dôkaz o neochote, ignorácii a dlhodobom kontraproduktívnom procesnom správaní sa žalovanej
namierenom pochopiteľne primárne proti žalobcom, predložili sumár porušení povinností uložených
žalovanej v dedičskom konaní. Je nanajvýš nevyhnuté neodkladne upraviť pomery medzi stranamiprostredníctvom neodkladného opatrenia, a to až do vyporiadania práv žalobcov a žalovaných ako
dedičky k nehnuteľnosti, t.j. do skončenia dedičského konania.

10. Tým, že žalovaná bráni žalobcom užívať nehnuteľnosť, spôsobuje im aj nenapraviteľnú
nemajetkovú ujmu veľkého rozsahu, pretože znemožňuje, aby žalobcovia trávili čas so svojimi rodinami,
súrodencami,dcérami,synmiavnukmivkomfortnomprostredí,ktorévybudovalivmladostivlastnoručne
ako rodina spolu s poručiteľom a prvou manželkou poručiteľa, matkou žalobcov (v čase, kedy žalovaná
ešte nebola manželkou poručiteľa), presne podľa svojich vlastných predstáv sa so zámerom tráviť

v nehnuteľnosti počas celého života voľné chvíle so svojimi rodinami. Ako dôkaz o čase postavenia
nehnuteľnostipredložilikolaudačnérozhodnutieprenehnuteľnosťzroku1979,(dedičkasastalaposmrti
matky žalobcov druhou manželkou poručiteľa v roku 1989). Vzhľadom na vek žalobcov, ktorí v tomto
kalendárnom roku dosiahnu vek 60 a 64 rokov, je bez ďalšieho objektívne zrejmé, že nemajetková ujma
na strane žalobcov každým dňom exponenciálne rastie, pričom táto ujma sa už nedá nijako napraviť.

11. Žalobcovia okrem toho uviedli, že tým, že žalovaná im bráni užívať nehnuteľnosť, sú žalobcovia
nútení vyberať si pre vlastnú rekreáciu iné ubytovacie zariadenia a platiť poskytovateľom ubytovacích
služieb vysoké poplatky. Samozrejme, aj miera komfortu je výrazne znížená tým, že ide o ubytovanie v
cudzích a vždy iných zariadeniach, v ktorých si žalobcovia nemôžu nechať žiadne vlastné veci a ani v
minimálnom rozsahu ich prispôsobiť svojim trvalým špecifickým potrebám či požiadavkám. Žalobcovia

teda musia v súvislosti s rekreáciou vynakladať prostriedky, ktoré by inak nemuseli vynakladať, keby sa
mohli pri rekreácii ubytovať v spoločnej nehnuteľnosti, ak by im v tom dedička protiprávne nebránila.
Zároveň tým, že žalovaná celkom bráni žalobcom užívať nehnuteľnosť, ich pripravuje o možnosť
prenechať nehnuteľnosť do užívania tretím stranám, a tak dosahovať z nehnuteľnosti výnos.

12. Potrebu neodkladného opatrenia ďalej odôvodnili tým, že existujúci stav (žalovaná zjavne
neoprávnene bráni žalobcom užívať nehnuteľnosť) má za následok produkciu ďalších súdnych sporov.
Vzhľadom na to, že žalovaná užíva nehnuteľnosť nad rámec svojho oprávnenia, vzniká žalobcom ex
lege právo na náhradu za nadužívanie nehnuteľnosti. Žalovaná však odmieta poskytnúť žalobcom túto
náhradu dobrovoľne, v dôsledku čoho sú žalobcovia nútení uplatňovať svoje nároky súdnou cestou

(doposiaľ žalobcovia uplatnili na súde nárok za obdobie do 12. 12. 2016, nakoľko však porušovanie práv
trvá, bude potrebné uplatniť nároky aj za ďalšie obdobie). V prípade, ak bude žalovanej neodkladným
opatrením zabránené v ďalšom protiprávnom užívaní nehnuteľnosti na úkor žalobcov, žalobcovia budú
môcť nehnuteľnosť užívať, preto im nevznikne zákonný nárok na náhradu za nadužívanie nehnuteľnosti
žalovanou, a tak sa eliminuje potreba ďalšieho súdneho sporu, ktorý inak bude musieť začať. Právna

pozícia žalobcov sa pritom zhoršuje, pretože napriek tomu, že žalobcovia sa nedopustili žiadneho
porušenia práv žalovanej, nemôžu zotrvať v právne neutrálnej pozícii, ale sú nútení, proti vlastnej vôli,
iniciatívne a aktívne viesť časovo finančne a emocionálne náročné súdne spory.

13. Žalobcovia podávajú návrh na neodkladné opatrenie s istým časovým odstupom od prijatia

rozhodnutia ohľadom užívania nehnuteľnosti okrem iného z dôvodu náznakov zo strany žalovanej, že
by mohlo dôjsť k uzatvoreniu dedičskej dohody tak, že nehnuteľnosť pripadne žalobcom s povinnosťou
vyplatiť žalovanú. Žalovaná sa však po týchto náznakoch opäť odmlčala, a tak je dedičská dohoda znova
v nedohľadne, pričom žalovaná pokračuje vo svojom protiprávnom konaní. Ako dôkaz predložili mailovú
korešpondenciu, ktorá medzi žalobcami a žalovanou prebehla naposledy.

14. Rozhodnutie dedičov, na základe ktorého sa žalobcovia domáhajú neodkladného opatrenia má
časové obmedzenie - platí do vyporiadania dedičstva. Preto sa žalobcovia domáhajú aj nariadenia
neodkladného opatrenia na časovo obmedzené obdobie - do skončenia dedičského konania. Vzhľadom
na dočasnosť neodkladného opatrenia je (z povahy dočasnosti) vylúčené, aby bol navrhovaným

neodkladným opatrením vyvolaný nenávratný a nenapraviteľný stav.

15. V zmysle rozhodnutia dedičov a navrhovaného neodkladného opatrenia má byť žalovanej umožnené
užívanienehnuteľnostivrovnakomrozsahu,vakombyjejtentonároknáležal,kebyvbudúcnostinedošlo
k dedičskej dohode, ale by bolo dedičstvo vyporiadané podľa zákona, teda v podiele 1/4.

16. Sledovaný účel ochrany práv žalobcov - teda zabezpečenie reálnej možnosti užívania nehnuteľnosti
patriacej do dedičskej podstaty zo strany troch zo štyroch zákonných dedičov nie je možné dosiahnuťzabezpečovacím opatrením. Je to dané povahou veci: zabezpečenie užívania veci zjavne nie je možné
dosiahnuť zriadením záložného práva na majetku žalovanej.

17. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom spisu, po aplikácii ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods.
1, ods. 2 písm. d/, § 326, § 328, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, § 336 ods. 1 C.s.p., § 460, § 473 ods. 1,
§ 123, § 124 a § 139 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia tak, ako tento navrhli žalobcovia, je opodstatnený. Preto tomuto návrhu vyhovel.

18.Nazdôvodnenierozhodnutiasúdprvejinštancieuviedol,ževšetcidedičiamajúkveciampatriacimdo
dedičstvaodmomentusmrtiporučiteľadoskončeniadedičskéhokonaniadispozičnéoprávnenie,pričom
urobiť opatrenia presahujúce rámec obvyklého hospodárenia s týmito vecami môžu len so súhlasom
súdu. Z tvrdení žalobcov uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z listín,
ktoré k tomuto návrhu žalobcovia pripojili a po oboznámení sa s obsahom dedičského spisu mal súd
prvej inštancie jednoznačne za preukázané, že predmetná nehnuteľnosť v čase smrti poručiteľa C.. H..

I. J., B.. bola vo výlučnom vlastníctve poručiteľa. Dedičmi poručiteľa podľa prvej dedičskej skupiny sú
žalobcovia v 1. - 3. rade a žalovaná, a to každý z nich rovným dielom. Dedičské konanie doposiaľ nebolo
ukončené a k dohode o vyporiadaní dedičstva medzi dedičmi doposiaľ nedošlo. V dedičskom konaní bol
vypracovaný znalecký posudok za účelom stanovenia hodnoty (aj) predmetnej nehnuteľnosti.

19.Ztvrdenížalobcovalistinnýchdôkazovpredloženýchžalobcamimalsúdprvejinštanciezanesporné,
že žalovaná bráni žalobcom v užívaní predmetnej nehnuteľnosti, a to tým spôsobom, že vymenila zámky
na predmetnej nehnuteľnosti, čím znemožnila prístup žalobcov, ktorí nemajú kľúč od nehnuteľnosti
a tento im žalovaná odmieta vydať. Tým im znemožňuje užívanie predmetnej nehnuteľnosti. Všetci
štyria dedičia majú pritom do ukončenia dedičského konania rovnaké práva k predmetnej nehnuteľnosti

v pomere 1/4, pokiaľ nedôjde k vyporiadaniu dedičstva v rámci dedičského konania. Preto súd prvej
inštancie uzavrel, že bolo dôvodné postupovať v súlade s ust. § 137 a nasl. Občianskeho zákonníka,
aj napriek tomu, že ide o tzv. spoludedičstvo, teda sú tu isté rozdiely oproti klasickému podielovému
spoluvlastníctvu, napr. aj tým, že prehlasovaný dedič nemôže žiadať zrušenie takéhoto spoločenstva
a tiež postupovať v súlade s § 126 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda žalovaná ako dedička

neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcov, títo majú právo na ochranu voči nej, nakoľko
týmto konaním im vzniká nenahraditeľná ujma.

20. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobcovia osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov vo
všetkých bodoch tak, ako to zákon vyžaduje. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vychádzal aj z

vyjadrení žalovanej v priebehu dedičského konania, ktorá niekoľkokrát uviedla, že netrvá na tom, aby
sa stala vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti a súhlasí s tým, aby predmetná nehnuteľnosť pripadla do
vlastníctva žalobcu, resp. žalobcov, ak jej bude vyplatený vyporiadací podiel. Navyše žalovaná spísala
čestné prehlásenie ešte dňa 22. 2. 1989 v čase, kedy poručiteľ ešte žil, v ktorom vyhlásila, že v prípade
úmrtia poručiteľa sa vzdáva akéhokoľvek nároku na predmetnú nehnuteľnosť. Z toho súd prvej inštancie

usúdil,žežalovanázrejmenemáreálnyzáujemopredmetnúnehnuteľnosť,napriektomubránižalobcom
v realizácii ich vlastníckeho práva napriek tomu, že ako vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a
poskytuje sa im rovnaká právna ochrana počas prebiehajúceho dedičského konania. Súd prvej inštancie
tak mal za preukázané, že žalobcom hrozí nepretržité zväčšovanie najmä nemajetkovej ujmy s ohľadom
na to, že predmetnú nehnuteľnosť postavili spoločne so svojimi rodičmi v čase, keď obaja rodičia žili a

túto spoločne užívali v čase, keď poručiteľ ešte nebol ženatý so žalovanou. Pravidelne tam chodievali
a trávili tam spoločné chvíle ako rodina. Žalobcovia sú citovo spätí s touto nehnuteľnosťou a tým, že
žalovaná im znemožňuje jej užívanie im vzniká nemajetková ujma. Súd prvej inštancie sa stotožnil aj s
argumentáciou žalobcov o vzniku skutočnej škody a ušlého zisku a tiež sa stotožnil s dôvodmi ohľadom
produkcie ďalších sporov, čím dochádza k zhoršovaniu právnej pozície žalobcov tak, ako to opísali

žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

21. Z rozhodnutia dedičov a navrhovaného neodkladného opatrenia bude žalovanej umožnené
nehnuteľnosti ďalej užívať v rovnakom rozsahu ako žalobcom, teda v takom rozsahu, v akom by
jej vznikol tento nárok, pokiaľ by nedošlo k dedičskej dohode, ale dedičstvo by bolo vyporiadané

v zmysle zákona, teda v podiele 1/4. Nariadením neodkladného opatrenia preto nedôjde k žiadnej
ujme na právach žalovanej, ani na právach žalobcov ako spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti
a jeho nariadením sa predíde ďalším súdnym sporom medzi stranami sporu. Žalobcovia by nemali
dôvod na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pokiaľ by im žalovaná sprístupnilapredmetnú nehnuteľnosť na užívanie. Nakoľko je nárok z hľadiska hmotného práva daný a dôvodný a
zároveň nariadením neodkladného opatrenia sa umožní sledovaný účel ochrany práv žalobcov, ktorým
je zabezpečenie reálnej možnosti užívania predmetnej nehnuteľnosti, je daný dôvod pre nariadenie

neodkladného opatrenia. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že sledovaný účel nie je možné dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením z dôvodu povahy tejto veci, ktorej účelom je zabezpečenie užívania
nehnuteľnosti.

22. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie rozhodol tak, ako vyplýva z enunciátu

rozhodnutia s tým, že neodkladné opatrenie má dočasný charakter a bude platiť do právoplatného
skončenia dedičského konania po poručiteľovi C.. H.. I. J., B.., ktoré je vedené pred Okresným súdom
Košice I pod sp. zn. XD/X/XXXX, C. XX/XXXX.

23. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 263 ods. 1, § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že neúspešnej
žalovanej uložil povinnosť nahradiť úspešným žalobcom trovy konania v plnom rozsahu.

24. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b/, f/ a h/, C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozhodnutie zrušil. V dôvodoch odvolania s
poukazom na § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d/ a § 326 C.s.p. poukázala na to, že neodkladné
opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahov medzi stranami a má miesto vtedy, ak je

dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k
tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Zo skutočnosti uvedenej
žalobcami v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva nutnosť bezodkladne upraviť
pomery medzi žalobcami a žalovanou. Žalobcovia vôbec neodôvodnili potrebu neodkladnej úpravy
pomerov a potrebu bezodkladne ju upraviť. Práve bezodkladnosť a nevyhnutnosť úpravy je imanentným

znakom a zákonným predpokladom na vydanie neodkladného opatrenia. Naopak, žalobcovia v návrhu
poukazujú na všeobecné skutočnosti spojené s priebehom dedičského konania a účelovo vybrali len
jedinú vec patriacu do dedičstva, pričom pri všetkých ostatných neuvádzajú žiadne skutočnosti a ani
nepredkladajúžiadnenávrhy.Súdsaskutočnosťami,zktorýchbyvyplynulanutnosťbezodkladneupraviť
pomery medzi stranami sporu vôbec nezaoberal a preto jeho rozhodnutie je ako celok nepreskúmateľné

pre nedostatok dôvodov a absenciu skutkových argumentov. Naliehavosť a neodkladnosť úpravy
pomerov nie je daná tým, že žalovaní (správne má byť žalobcovia - poznámka odvolacieho súdu) nie
sú ochotní vyčkať na právoplatné rozhodnutie v prebiehajúcom dedičskom konaní a snažia sa za každú
cenu zneužívať svoje doterajšie postavenie, keď sú právnymi nástupcami a prípadne aj tým, že účelovo
si vynucujú neopodstatnené finančné nároky na žalovanej. Súd jednoduchým nahliadnutím do spisu

u notára mohol zistiť, aký je skutočný postoj jednotlivých právnych nástupcov v rámci prejednávania
dedičstva a tiež by vedel posúdiť opodstatnenosť argumentácie zo strany žalovanej. Každé konanie
súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu alebo
inú právnu ochranu. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu,
ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu

jeho práv a záujmov v tom - v ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená
nespravodlivý súdny proces.

25. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu poukázali na to, že žalovaná zrejme úplne prehliadla celú časť
IV. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žalobcovia odôvodnili potrebu neodkladnej

úpravy pomerov na cca 2 stranách skutočnosťami a argumentmi, ktorými sú porušovanie práv a
oprávnených záujmov žalobcov zo strany žalovanej; vznik a nepretržité zväčšovanie nemajetkovej ujmy;
skutočná škoda; ušlý zisk a produkcia ďalších sporov a zhoršovanie právnej pozície žalobcov. Súd prvej
inštancie sa potrebou neodkladnej úpravy zaoberal v bode 39 napadnutého uznesenia. Preto námietky
žalovanej v tomto smere nemožno považovať za opodstatnené. Neodkladné opatrenie nebolo vydané

len na základe tvrdení žalobcov, ale preto, že žalobcovia svoj nárok pred súdom riadne osvedčili, a to
právnymi argumentmi a listinnými dôkazmi, ktoré pripojili k návrhu. Súd prvej inštancie nevychádzal len z
tvrdení žalobcov, ale aj zo samotných tvrdení žalovanej ako vyplýva z bodu 39 napadnutého uznesenia.
Žalovaná v odvolaní nenamieta pravdivosť ani jediného z tvrdení uvedených v tomto uznesení. Žalovaná
v odvolaní poukazuje na viaceré požiadavky vyplývajúce pre nariadenie neodkladného opatrenia z

právnej úpravy teórie a súdnej praxe, avšak nenaznačuje žiadne konkrétne skutočnosti, či argumenty,
z ktorých by takéto porušenie malo vyplývať. Nie je vôbec zrejmé, kam smeruje námietka žalovanej,
že žalobcovia „účelovo vybrali len jedinú vec patriacu do dedičstva - o všetkých ostatných neuvádzajúžiadne skutočnosti ani nepredkladajú žiadne návrhy“. Vyjadrenia dedičky považujú za nezrozumiteľné,
neurčité a irelevantné. Preto navrhli odvolaciemu súdu, aby potvrdil uznesenie ako vecne správne.

26. Žalovaná k vyjadreniu žalobcov uviedla, že zotrváva na dôvodoch odvolania. Na doplnenie uviedla,
že súd prvej inštancie vydal rozhodnutie bez relevantných podkladov a žalobcom toto slúži ako účelové
rozhodnutie smerujúce k ovládnutiu dispozície nad celou vecou. Navyše žalobcovia protiprávne a
nezákonne obsadili predmetnú nehnuteľnosť a za prítomnosti polície a právneho zástupcu vymenili
kľúče a nasťahovali sa do uvedeného objektu bez vedomia žalovanej. Ku dňu podania vyjadrenia

je nehnuteľnosť obsadená žalobcami, ale nie na základe neodkladného opatrenia, ale na základe
nezákonného a protiprávneho obsadenia nehnuteľnosti. V danom prípade neexistuje žiadna naliehavá
potreba úpravy pomerov užívania predmetnej nehnuteľnosti.

27. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení ako reakcii na vyjadrenia žalovanej uviedli, že naďalej
existuje obava, že žalovaná protiprávne vymení zámky na predmetnej nehnuteľnosti, ako to urobila už v

minulosti a tiež že bez vykonateľného opatrenia žalovaná neumožní žalobcom užívanie nehnuteľnosti.
Preto potreba bezodkladnej úpravy naďalej trvá. Nie je pravdou, že predmetná nehnuteľnosť je obývaná
žalobcami a ani že žalobcovia neoprávnene vstúpili do obydlia žalovanej. Táto nehnuteľnosť neslúži
žalovanej na bývanie, ale na rekreáciu a nepredstavuje obydlie dedičky, ktorá žije a pracuje v Košiciach.
Je pravdou, že žalobcovia vyčistili strechu objektu od napadaných konárov, listov a inej špiny a

zabezpečili výmenu deravých a v niektorých častiach úplne chýbajúcich odkvapov, pretože dažďová
voda sa buď držala na streche alebo stekala priamo po nosných obvodových múroch stavby, z ktorých
obe alternatívy výrazne a dlhodobo poškodzovali strechu a nosné múry objektu. Žalobcovia urobili tieto
opatrenia obzvlášť pred tatranskou jeseňou a zimou. Ide o opatrenia, ktoré nehnuteľnosť nevyhnutne
potrebuje, keďže ide o 40 ročnú stavbu v zanedbanom a pôvodnom stave. Tieto činnosti podľa názoru

žalobcovniesúvrozporespredmetnýmneodkladnýmopatrenímaneodôvodňujújehozrušenie.Zotrvali
na dôvodoch uvedených vo vyjadrení k odvolaniu.

28. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia
pojednávaniavzmysleust.§385ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen"C.s.p.")

v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je
opodstatnené.

29. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

30. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

31. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

32. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 13 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

33. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

34. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

35. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné nariadenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.36. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch
prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude
ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia

musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa
navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť
neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.
Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej

ochrany, či
a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie,
c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha,

d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav
e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah,
f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

37. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj
splnenie uvedených predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo
strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana.

38. Súd prvej inštancie správne v danej veci dospel k záveru, že boli splnené všetky podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 C.s.p. potvrdil ako vecne správne.

39. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na toto v
celom rozsahu poukazuje (§387 ods. 2 C.s.p.).

40. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací
súd uvádza nasledovné:

41. Žalobcovia v danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu osvedčili existenciu právneho vzťahu
medzi sporovými stranami a súčasne potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Zároveň sú
naplnené aj ostatné zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia.

42. Správne súd prvej inštancie uzavrel, že z tvrdení žalobcov, ako aj z listinných dôkazov nimi
predložených a po oboznámení sa s obsahom dedičského spisu možno dôjsť k záveru o osvedčení
danosti nároku žalobcov a nevyhnutnosti bezodkladne upraviť pomery medzi nimi neodkladným
opatrením.

43. V tej súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie, ktoré spĺňa
požiadavky uvedené v § 220 ods. 2 C.s.p. Požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené, patrí
medzi základe atribúty spravodlivého procesu. Jej účelom je medzi iným zabezpečiť transparentnosť,
legitimitu a kontrolovateľnosť súdneho rozhodnutia.

44. Napadnuté uznesenie požiadavky riadneho odôvodnenia tak, ako má na mysli § 220 ods. 2 C.s.p.
napĺňa, nakoľko súd prvej inštancie v rozhodnutí stručne, jasne, výstižne a presvedčivo uviedol, čoho a z
akých dôvodov sa žalobcovia domáhali, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých listinných
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a nakoniec ako vec aj právne
posúdil. Odvolacie námietky žalovanej v tomto smere preto nemožno považovať za opodstatnené.

45. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí dostatočne
nezdôvodnil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, odvolanie v tomto smere nemožno považovať za
opodstatnené.46. V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie vysvetlil, na základe akých skutkových a právnych
záverov dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnený.

47. V danej veci niet pochýb o tom a nakoniec ani samotná žalovaná túto skutočnosť nepopiera, že
žalobcovia a žalovaná vystupujú ako dedičia v dedičskej veci po poručiteľovi C.. H.. I. J., B.., ktoré
doposiaľ prebieha, že poručiteľ nezanechal závet ani listinu o vydedení, žiaden z dedičov neodmietol
dedičstvo a všetci sú spôsobilí dediť. Do masy dedičstva patria okrem iných nehnuteľností aj tie,

ktoré sú predmetom tohto konania a ktoré patrili do výlučného vlastníctva poručiteľa v podiele 1/1. V
zmysle § 137 a nasl. Občianskeho zákonníka strany sporu od smrti poručiteľa až do právoplatného
skončeniadedičskéhokonaniasúpovažovanízapodielovýchspoluvlastníkovanietpochýbaniotom,že
napriek rozhodnutiu žalobcov o spôsobe užívania predmetnej nehnuteľnosti žalovaná dané rozhodnutie
nerešpektuje a žalobcom neumožnila užívanie predmetnej nehnuteľnosti tým, že vymenila zámky na
prístupových vchodoch do danej nehnuteľnosti. Žalovaná v odvolaní ani jeden z daných skutkových

záverov nespochybnila a v tomto smere ani neuviedla žiadne iné vyjadrenia, ktoré by odporovali
skutkovým záverom súdu prvej inštancie.

48. Podľa názoru odvolacieho súdu potreba neodkladnej úpravy pomerov v danej veci vyplýva
predovšetkým z existencie škody vznikajúcej na strane žalobcov tým, že im je zo strany žalovanej

znemožnené užívať svoj podiel na predmetnej nehnuteľnosti, prípadne ho iným spôsobom speňažiť
(napr. jej prenajímaním), pričom žalovaná užíva nehnuteľnosť nad rámec svojho podielu. Už len táto
skutočnosť spolu s ostatnými dôvodmi uvedenými súdom prvej inštancie zakladá dôvodnosť nariadenia
neodkladného opatrenia, ako správne uzavrel súd prvej inštancie.

49. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalovanej, ktorá poukazuje na to, že žalobcovia v návrhu uviedli len
všeobecnéskutočnostispojenéspriebehomdedičskéhokonaniaaúčelovovybralilenjednuvecpatriacu
do dedičstva, pričom ostatné neuvádzajú, tieto nemožno považovať za opodstatnené. Odvolateľka totiž
v odvolaní žiadnym spôsobom neuviedla, ako tieto odvolacie námietky súvisia s rozhodnutím súdu a
akým spôsobom by mohli ovplyvniť rozhodnutie v jej prospech.

50. Pokiaľ žalovaná v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že jeho konanie je v rozpore so zákonom,
ani tieto odvolacie námietky nemožno považovať za opodstatnené, keďže sú nekonkrétne. Odvolateľka
totiž neuvádza, v čom konkrétne pochybil súd prvej inštancie a ako toto pochybenie mohlo ovplyvniť
jeho rozhodnutie.

51. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
ako vecne správne.

52. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §

255 ods. 1 C.s.p. Žalobcovia boli v odvolacom konaní úspešní, preto odvolací súd uložil neúspešnej
žalovanej nahradiť žalobcom trovy odvolacieho konania v celom rozsahu tak, ako vyplýva z enunciátu
tohto rozhodnutia.

53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).