Decision was made at the court Správny súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Drahomíra Mikulajová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24Sa/12/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200480
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6017200480.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosprávnysúd,vkonanípredsudkyňouJUDr.DrahomírouMikulajovou,
v právnej veci žalobcu: V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.. S. č. XXX/X, XXX XX U. R. H., zast.
advokátom: JUDr. Dušan Klimo, so sídlom Sládkovičova 16/61, 965 01 Žiar nad Hronom proti
žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych
sociálnych dávok, so sídlom Špitálska č. 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného Č.j.: UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2017/7962-0003 zo dňa 06. júla 2017, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu (bod I. žalobného petitu) z a m i e t a .
II. Súd žalobu v časti, v ktorej žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť „doplatiť žalobcovi rozdiel
89,00 Eur od 01.04.2017 do 31.07.2017“ (bod II. žalobného petitu) z a s t a v u j e .
III. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom (ďalej aj „úrad“)
rozhodnutím č.: BS4/ÚSVaR/SOC/2017/25967-11 zo dňa 28.04.2017 rozhodol podľa § 24 ods. 1 písm.
a) bod 1., § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 417/2013 Z. z.“ alebo „zákon o
pomoci v hmotnej núdzi“) a podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 601/2003 Z. z.“ alebo „zákon o
životnom minime“) tak, že fyzickej osobe V. Z. (v procesnom postavení žalobca) znížil preddavok na
pomoc v hmotnej núdzi na sumu 152,10 Eur mesačne od 01.04.2017. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia
vyplýva, že na základe zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku v hmotnej
núdzi a príspevky bola od 01.04.2017 prehodnotená hmotná núdza žalobcu a suma dávky a príspevkov.
Prvostupňový orgán verejnej správy k prehodnoteniu pristúpil z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu
Žiar nad Hronom č. k. 22Pc/7/2016-60 zo dňa 17.03.2017 bol zmenený rozsudok Okresného súdu Žiar
nad Hronom č. k. 12P/89/2013-8 zo dňa 10.10.2013 tak, že bol schválený zmier účastníkov konania,
v zmysle ktorého sa otec V. Z. zaviazal prispievať na výživu svojho syna N. Z., nar. XX.XX.XXXX
sumou 30,00 Eur mesačne, počnúc dňom 17.03.2017. V dôsledku tejto skutočnosti, syna žalobcu od
01.04.2017 už nezahrnul do okruhu spoločne posudzovaných osôb. Žalobcovi zohľadnil nárok na dávku
podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ako u jednotlivca bez detí vo výške
61,60 Eur mesačne, ďalej mu započítal ochranný príspevok v sume 34,69 Eur mesačne a príspevok na
bývanie v sume 55,80 Eur mesačne, spolu 152,09 Eur mesačne. Vzhľadom na to, že príjem žalobcu
v mesiaci apríl 2017 nebol žiadny, konštatoval, že suma pomoci v hmotnej núdzi, ktorá sa určuje ako
rozdielmedziúhrnomsúmdávky(152,10Eurpozaokrúhlení)aúhrnomsúmpríjmov(0Eur),predstavuje
sumu 152,10 Eur.2. Žalobca podal proti rozhodnutiu úradu odvolanie. Namietal, že rozsudkom opatrovanského súdu,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.12.2013, bol maloletý syn N. zverený do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, bez určenia výživného a rozhodnutím súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 17.03.2017 bol tento rozsudok zmenený v časti úpravy výživného, pričom v časti striedavej osobnej
starostlivosti zostal v platnosti. Namietal, že nedošlo k zmene vo výške jeho príjmu, naopak, vzrástli jeho
náklady o 30,00 Eur platením výživného na syna, pričom nedošlo ani k zmene v počte členov spoločnej
domácnosti, preto nesúhlasil so znížením preddavku na pomoc v hmotnej núdzi so spätnou účinnosťou
od 01.04.2017.
3. Žalovaný rozhodnutím č. j. ÚPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2017/7962-0003 zo dňa 06.07.2017,
ako odvolací orgán, odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný sa stotožnil s právnym posúdením veci prvostupňovým
orgánom verejnej správy. Poukázal na ustanovenie § 2 ods. 1, § 3 ods. 1 písm. d), § 3 ods. 2 písm. a)
bod 2., § 15 ods. 1, § 24 ods. 1, § 24 ods. 2, § 25 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Konštatoval,
že v čase podania žiadosti (08.02.2017) žalobca spĺňal podmienky zákona o pomoci v hmotnej núdzi
tak, že syn Patrik pri posudzovaní nároku na pomoc v hmotnej núdzi tvoril spoločnú domácnosť so
žalobcom. Na základe tejto skutočnosti bol žalobcovi priznaný preddavok na pomoc v hmotnej núdzi
v sume 241,10 Eur mesačne od 01.02.2017. Dôvodom zníženia pomoci v hmotnej núdzi bolo, že syn
N. od 01.04.2017 netvoril spoločne posudzovanú fyzickú osobu v domácnosti žalobcu. Nesúhlasil s
odvolacou námietkou, že rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22Pc/7/2016-60 zo dňa
17.03.2017 došlo k zmene rozsudku opatrovanského súdu len v časti výživného, a nie v časti striedavej
starostlivosti, ktorá podľa odvolateľa zostala v platnosti, k čomu žalovaný uviedol, že starostlivosť, či
už jedného z rodičov alebo striedavú oboch rodičov, zákon o rodine predpokladá iba pri maloletých
deťoch, a táto dosiahnutím plnoletosti zaniká. Pre účely pomoci v hmotnej núdzi je syn N. plnoletou
nezaopatrenou osobou, starostlivosť sa ďalej neurčuje a rodičia majú voči nemu už len vyživovaciu
povinnosť, a to len do času, kým nie je schopný sám sa živiť. Vzhľadom na to, že striedavá starostlivosť
plnoletosťou zaniká, mohol súd upraviť už len pretrvávajúcu vyživovaciu povinnosť. Z dôvodu zmeny
spoločne posudzovaných osôb v domácnosti žalobu, považoval odvolaním napadnuté rozhodnutie
prvostupňového orgánu verejnej správy za súladné so zákonom o pomoci v hmotnej núdzi.
4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného. V bode I. žalobného petitu žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného č. j. ÚPS/US1/
SSVOPHNSSD/SOC/2017/7962-0003 zo dňa 06.07.2017, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové
rozhodnutie č. BS4/ÚSVaR/SOC/2017/25967-11 zo dňa 28.04.2017 zrušil. Podľa bodu II. žalobného
petitu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného doplatiť žalobcovi rozdiel 89,00 Eur od 01.04.2017 do
31.07.2017. V bode III. žalobného petitu žiadal zaviazať žalovaného k úhrade trov súdneho konania.
Žalobca v žalobe uvádzal a namietal najmä tieto skutočnosti (body 5-8):
5. Žalovaný zamietol odvolanie a potvrdil prvoinštančné rozhodnutie s odôvodnením, že sa zmenili
skutočnosti rozhodujúce pre priznaný nárok. Tento prijatý záver odôvodnil tým, že zo záznamu zo dňa
29.05.2017vyplýva,ževtomčasesaN.väčšinumesiacazdržiavalusvojejmatky.Namietal,žežalovaný
bez akéhokoľvek dôkazu ustálil, že striedavá starostlivosť určená súdom pre plnoletosť N. zanikla.
6. Pre priznanie preddavku na pomoc v hmotnej núdzi od 01.02.2017 v čiastke 241,10 Eur
rozhodnutímúraduzodňa 06.03.2017bolirozhodujúceskutočnosti:sociálnasituácianastranežalobcu,
striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov, na základe ktorej N. žil u otca a štúdium N. na strednej
škole. Pre priznanie preddavku nebol podstatný vek N., na ktorý poukazuje žalovaný v rozhodnutí zo dňa
06.07.2017, nakoľko v čase priznania preddavku mal N. už 19 rokov. Nie je podstatný ani záznam zo dňa
29.05.2017, v ktorom na otázku N. uviedol, kde sa zdržiava len v súčasnosti, teda, ku dňu 29.05.2017.
7. Rozhodnutie o znížení preddavku bolo vydané dňa 28.04.2017, v čase, keď sa N. podľa platného
rozhodnutia o striedavej starostlivosti riadne a pravidelne zdržiaval u žalobcu, a to podľa doposiaľ
nezrušenej striedavej starostlivosti, v čase jeho štúdia na strednej škole, ktoré ukončil dňa 31.07.2017.
8. Odvolací orgán nemohol potvrdiť prvostupňové rozhodnutie vydané dňa 28.04.2017, nakoľko toto
rozhodnutie nevychádzalo zo žiadnych relevantne a reálne vykonaných dôkazov a dôkaz, o ktorý opiera
žalovaný svoje rozhodnutie, t. j. záznam zo dňa 29.05.2017, bol vykonaný až po vydanom rozhodnutío krátení preddavku pomoci v hmotnej núdzi prvostupňovým orgánom verejnej správy a až po podaní
odvolania.
9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu žiadal
zamietnuť. Zopakoval argumentáciu uvedenú v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Uviedol,
že zo záznamu z výkonu sociálnej práce v rodinnom prostredí zo dňa 29.05.2017 vyplynulo, že syn
N. sa väčšinu času v mesiaci zdržiava u svojej matky a dôvodom zníženia pomoci v hmotnej núdzi
bola skutočnosť, že syn N. od 01.04.2017 netvorí spoločne posudzovanú fyzickú osobu so žalobcom.
Žalovaný je toho názoru, že striedavá osobná starostlivosť plnoletosťou syna N. zanikla, preto aj súd
upravil už len pretrvávajúcu vyživovaciu povinnosť, keďže táto v zmysle zákona č. 36/2005 Z. z. o
rodine trvá do času, dokiaľ dieťa nie je schopné sa samo živiť. Pre účely pomoci v hmotnej núdzi v
nadväznosti na zákon o rodine je syn N. nezaopatreným, i keď plnoletým dieťaťom, ktoré sa posudzuje
s tým z rodičov, u ktorého trávi viac času. Syn N. sa väčšinu času zdržiava v domácnosti svojej matky
3 týždne z mesiaca, a len 1 týždeň s otcom, čo je menej ako 12 kalendárnych dní v príslušnom
kalendárnom mesiaci, ktoré sú podmienku, aby mohol byť spoločne posudzovanou osobu s otcom.
Vzhľadom na to, že nie sú splnené zákonné podmienky na spoluposudzovanie syna N. s otcom,
nebolo možné vyhovieť odvolaniu žalobcu. Zastával názor, že odvolací orgán pri vydávaní napadnutého
rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z platnej právnej úpravy a zistil
všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Podľa žalovaného, žalovaný pri rozhodovaní postupoval
v intenciách všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom dôvody uvedené žalobcom v žalobe
nemajú vplyv na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Ako prílohu pripojil žalovaný stanovisko úradu zo
dňa 11.09.2017 (fotokópiu). Zároveň žalovaný k vyjadreniu k žalobe pripojil aj originál administratívneho
spisu, v súlade s § 105 ods. 2 písm. a) SSP.
10. Žalobca v stanovisku k vyjadreniu žalovaného k žalobe (v replike) uviedol, že záver žalovaného, že
syn Patrik nie je od 01.04.2017 členom žalobcovej domácnosti, je názorom ničím nepreukázaným. Z
uzavretej dohody o platení výživného žalobcom synovi N. v čiastke 30,00 Eur mesačne pred Okresným
súdom v Žiari nad Hronom nevyplýva zrušenie striedavej starostlivosti rodičov o N.. Zdôraznil, že
záznam zo dňa 29.05.2017 bol vykonaný dva mesiace po vydaní prvostupňového rozhodnutia a sedem
dní po podaní odvolania. Zo záznamu nie je preukázané, ani z rozsudku súdu, že striedavá starostlivosť
zanikla. Ak striedavá starostlivosť vznikla rozsudkom, potom rozsudkom musela aj zaniknúť.
11. Žalovanému bola doručená replika žalobcu, ku ktorej už ďalšie vyjadrenie nepodal.
12. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku, a to vo forme
vyvesenia skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa
31. októbra 2017, nakoľko k úkonu zverejneného plánovaného verejného vyhlásenia rozsudku sa
nedostavili účastníci konania ani žiadna verejnosť (§ 137 ods. 3 druhá veta, ods. 4 SSP). Žiadny
z účastníkov konania v zákone predpokladaným spôsobom nenavrhli, aby súd nariadil pojednávanie,
pričom neboli zistené ani žiadne dôvody, pre ktoré by pojednávanie malo byť nariadené súdom v súlade
s § 107 ods. 1 písm. b) až e) SSP, preto súd rozhodol bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP).
13. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, vyjadreniami účastníkov konania, správny
súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP.
14. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca si dňa 08.02.2017 podal na prvostupňovom
orgáne verejnej správy žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi. Z údajov uvedených žalobcom a z pripojených
listín vyplynulo, že žalobca je rozvedený, bol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie a od
februára 2017beznárokunadávkuvnezamestnanosti.KžiadostipripojilrozsudokOkresnéhosúduŽiar
nad Hronom č. k. 12P/89/2013-8 zo dňa 10.10.2013 o schválení rodičovskej dohody, na základe ktorej
bol maloletý syn N. zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, bez určenia výživného.
Žalobca pripojil k žiadosti predvolanie na pojednávanie vo veci sporu s bývalým zamestnávateľom
spoločnosťou Sapa Profily a.s. ohľadom neplatnosti výpovede.
15. Vzhľadom na prebiehajúce konanie vo veci neplatnosti výpovede z pracovného pomeru,
prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s ustanovením § 24 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o
pomoci v hmotnej núdzi, ak priznal pomoc v hmotnej núdzi vo forme preddavku s tým, že po ukončení
pracovnoprávneho sporu úrad rozhodne o doplatení pomoci v hmotnej núdzi alebo o jej vrátení. Jezrejmé, že pri priznávaní preddavku na pomoc v hmotnej núdzi v sume 241,10 Eur rozhodnutím č. j. BS4/
ÚSVaR/SOC/2017/25967-5 zo dňa 06.03.2017 bol v zmysle žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi žalobca
spoluposudzovaný so synom N. ako študentom 3. ročníka I. I. V.J. T. v U. R. H., keď podľa žiadosti a
predloženého súdneho rozhodnutia zo dňa 10.10.2013 mal syn N. žiť so žalobcom ako nezaopatrené
dieťa v spoločnej domácnosti.
16. Dňa 22.03.2017 predložil žalobca úradu uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
22Pc/7/2016-60 zo dňa 17.03.2017, ktorým bol schválený zmier, v zmysle ktorého sa žalobca, ako otec,
zaviazal platiť výživné plnoletému synovi N. sumou 30,00 Eur mesačne, počnúc dňom 17.03.2017.
17. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 417/2013 Z. z.; domácnosť na účely tohto zákona tvoria spoločne
posudzované fyzické osoby (ďalej len "člen domácnosti"), ktorými sú rodičia a nezaopatrené deti žijúce
s nimi v domácnosti.
18. Podľa § 3 ods. 2 písm. a) bod 1. citovaného zákona; ak bolo dieťa uvedené v odseku 1 písm. c) a d)
zverené súdom do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a má byť na základe rozhodnutia
súdu alebo súdom schválenej dohody rodičov počas jedného kalendárneho mesiaca striedavo v
starostlivosti obidvoch rodičov, pričom u jedného rodiča má byť menej ako 12 kalendárnych dní v
príslušnom kalendárnom mesiaci, považuje sa toto dieťa za člena domácnosti na účely poskytovania
pomoci v hmotnej núdzi toho rodiča, u ktorého sa v príslušnom kalendárnom mesiaci nachádza viac dní.
19. Podľa § 3 ods. 2 písm. a) bod 2. citovaného zákona; ak bolo dieťa uvedené v odseku 1 písm.
c) a d) zverené súdom do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a má byť na základe
rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody rodičov počas jedného kalendárneho mesiaca
striedavo v starostlivosti obidvoch rodičov, pričom u každého rodiča má byť najmenej 12 kalendárnych
dní v príslušnom kalendárnom mesiaci, posudzuje sa toto dieťa jeden kalendárny mesiac ako člen
domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s matkou a ďalší nasledujúci
kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s
otcom; podmienka spolužitia v domácnosti uvedená v odseku 1 písm. c) a d) sa považuje na tento účel
za splnenú u obidvoch rodičov.
20. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine; rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §
25 a 26 sa použijú primerane.
21. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine; v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
22. Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine; ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
23. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine; Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
24. Podľa § 65 ods. 3 zákona o rodine; výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
25. Súd sa nestotožňuje s tvrdením v žalobe, že ak bolo rozhodnuté rozsudkom súdu o zverení dieťaťa
do striedavej starostlivosti oboch rodičov, tak striedavá starostlivosť zanikne iba rozsudkom súdu. Takéto
tvrdenie je v rozpore s ustanoveniami zákona o rodine, ako aj so súdnou praxou.26. Zákon o rodine v druhej časti upravuje vzťahy medzi rodičmi, deťmi a ostatnými príbuznými. V prvej
hlave druhej časti (§ 28 až § 39) upravuje rodičovské práva a povinnosti len vo vzťahu k maloletým
deťom. Maloletému dieťaťu zákon poskytuje špeciálnu ochranu, a to tak v rovine súkromného, ako aj
verejného práva. Ustanovenie § 36 ods. 1 zákona o rodine odkazuje na primerané použitie ustanovenia
§ 24, t.j. na úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode voči maloletým deťom, pričom v
ustanovení § 24 ods. 2 je upravená striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov. Správne poukázal
žalovaný na to, že je potrebné odlišovať rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti rodiča od určenia
vyživovacej povinnosti. Pokiaľ súd upraví výkon rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k
dieťaťu alebo ak rodičia spolu nežijú (je to vždy len voči maloletému dieťaťu), a toto dieťa nadobudne
plnoletosť, automaticky zaniká celá úprava obsiahnutá v súdnom rozhodnutí (najmä zaniká účinnosť
výroku o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti, výroku o styku a výroku o zastupovaní a správe
majetku, pretože sa jedná o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, ktoré patria rodičovi len
vo vzťahu k maloletým deťom) s výnimkou určenia vyživovacej povinnosti. Jedná sa o osobitné právo
a povinnosť rodičov a detí stojace nad rámec rodičovských práv a povinností (upravené v tretej časti
zákona o rodine ako vyživovacia povinnosť rodičov k deťom (prvý oddiel prvej hlavy)). Účinky výroku o
povinnosti živiť dieťa, plnoletosťou dieťaťa nezanikajú. Zánik vyživovacej povinnosti zákon viaže na inú
okolnosť (ako je dosiahnutie plnoletosti), je ním okolnosť, či dieťa je, alebo nie je schopné samo sa živiť.
27. V danom prípade Okresný súd v Žiari nad Hronom rozsudkom č. k. 12P/89/2013-8 zo dňa
10.10.2013, právoplatným dňa 19.12.2013 schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej maloletého N.
zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, bez určenia výživného. Účinky rozsudku
ohľadom zverenia dieťaťa do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov zanikli plnoletosťou syna N..
Opatrovanským súdom rozsudkom č. k. 12P/89/2013-8 nebola určená povinnosť platiť výživné
žiadnemu z rodičov, preto sa ani nemohla preniesť do obdobia plnoletosti N. a určiť výživné plnoletému
dieťaťubolomožnélennanávrhplnoletéhodieťaťa,akotomudošloajvpredmetnejveci,keďuznesením
Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k. 22Pc/7/2016-60 zo dňa 17.03.2017, právoplatným a
vykonateľným dňa 17.03.2017 bol schválený zmier, podľa ktorého sa otec zaviazal platiť výživné synovi
N. vo výške 30,00 Eur mesačne, počnúc dňom 17.03.2017. Možno polemizovať nad tým, či došlo
k zmene rozsudku č. k. 12P/89/2013-8 zo dňa 10.10.2013 o úprave práv a povinností rodičov k
maloletému dieťaťu v časti o výživnom, ktoré pôvodne nebolo určené v rozsudku 12P/89/2013-8 zo
dňa 10.10.2013, čo zodpovedalo rovnakému rozsahu osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov
o maloletého N., avšak toto rozhodnutie č. k. 22Pc/7/2016-60 zo dňa 17.03.2017 nemožno určite
považovať za zmenové vo vzťahu k výroku pôvodného rozsudku ohľadom striedavej starostlivosti
rodičov o maloleté dieťa, pretože táto plnoletosťou dieťaťa zanikla. Avšak rozhodovať nanovo o
vyživovacej povinnosti, resp. meniť rozsah vyživovacej povinnosti prichádza do úvahy len v prípade
zmeny pomerov.
28. Súd sa preto nestotožňuje s tvrdením v žalobe, že zníženie preddavku bolo vykonané napriek tomu,
že rozhodnutie súdu o striedavej starostlivosti zostalo naďalej v platnosti. To, že N. v tom čase riadne
študoval, odôvodňovalo len upraviť povinnosť rodičov ohľadom plnenia si vyživovacej povinnosti voči
N., nakoľko nebol v tom čase schopný sám sa živiť po nadobudnutí plnoletosti.
29. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona o pomoci v hmotnej núdzi domácnosť na účely tohto zákona tvoria
spoločne posudzované fyzické osoby, ktorými sú rodičia a nezaopatrené deti žijúce s nimi v spoločnej
domácnosti. Nadobudnutím plnoletosti detí zanikajú účinky súdnych rozhodnutí, ktorými sú deti zverené
do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov alebo do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov a
významnou skutočnosťou pri rozhodovaní podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa stáva len to, či
nezaopatrené dieťa (N. evidentne ním bol ako študent) žil s rodičom v spoločnej domácnosti. Problém
môže vzniknúť len pri zverení dieťaťa do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov, pretože v
prípade, pokiaľ je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti jednému z rodičov, je takmer isté, že
takéto dieťa aj po nadobudnutí plnoletosti bude žiť v spoločnej domácnosti u toho z rodičov, ktorému
bolo zverené v čase jeho maloletosti.
30. Z dôvodov vyššie uvedených možno ustáliť, že rozhodnutie o znížení preddavku je vydané v súlade
so zákonom, pretože v období od 01.04.2017 patril žalobcovi preddavok na pomoc v hmotnej núdzi
vo výške len 152,10 Eur. Žalobca mal nárok na dávku podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona o pomoci
v hmotnej núdzi vo výške 61,60 Eur mesačne ako jednotlivec bez detí. Dôvodne mu bol priznaný ajochranný príspevok v sume 34,69 Eur mesačne podľa § 11 ods. 2 písm. b) tohto zákona vzhľadom na
nepriaznivý zdravotný stav. Žalobcovi patrí aj príspevok na bývanie v sume 55,80 Eur mesačne v zmysle
§ 14 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, čo spolu zodpovedá sume 152,10 Eur (po zaokrúhlení).
31. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný oprel svoje rozhodnutie o výsluch syna N. vykonaný dňa
29.05.2017, t. j. v čase po vydaní prvostupňového rozhodnutia a po odvolaní, správny súd zastáva
stanovisko, že takýto dôkaz môže byť podkladom rozhodnutia žalovaného, ak ním bola overovaná
správnosť záveru prvostupňového orgánu verejnej správy. Výsluchom v rámci sociálneho šetrenia v
Súkromnej strednej odbornej škole technickej v Žiari nad Hronom dňa 29.05.2017 bolo preukázané, že
syn N. sa väčšinou času v mesiaci, t. j. 3 týždne zdržiava u svojej matky. Potom záver žalovaného, ako
aj úradu, že okruh spoločne posudzovaných osôb so žalobcom už netvorí aj syn N., je správny.
32. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadal navýšiť preddavok na pomoc v hmotnej
núdzi o sumu výživného 30,00 Eur synovi N., na platenie ktorého sa zaviazal pri uzavretí zmieru, ktorý
bol uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22Pc/7/2016-60 zo dňa 17.03.2017 schválený.
Po predložení tohto súdneho rozhodnutia úradu, v dôsledku uvedenej zmeny rozhodujúcich skutočností,
úrad prehodnotil splnenie podmienok na nárok v priznanej výške. Nie je pravdou, že nedošlo k zmene
v rozhodujúcich skutočnostiach, že pri priznaní nároku dňa 06.03.2017 vo výške 241,10 Eur od
01.02.2017 úrad vychádzal z rovnakých skutočností. Zmena rozhodujúcich skutočností spočíva v tom,
že na návrh plnoletého syna N. bola žalobcovi určená povinnosť platiť výživné plnoletému synovi vo
výške 30,00 Eur mesačne počnúc dňom 17.03.2017, čo bolo signálom o zmene pomerov, ak pôvodne
pri rovnakom rozsahu striedavej starostlivosti oboch rodičov si výživné na dieťa neplatili. Opätovné
prehodnotenie skutočností rozhodujúcich na nárok na pomoc v hmotnej núdzi vyústilo do rozhodnutia o
znížení preddavku z dôvodov vyššie uvedených v zmysle § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. Súd v tejto
súvislosti poznamenáva, že sa zoberal len posudzovaním zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia
o znížení pomoci v hmotnej núdzi, a to v rozsahu žalobných bodov, nie rozhodnutím č. j. BS4/ÚSVaR/
SOC/2017/25967-5 zo dňa 06.03.2017.
33. Pokiaľ žalobca namietal, že úrad, resp. žalovaný prijali záver zo záznamu zo dňa 29.05.2017,
z ktorého vyplynulo, že v tom čase sa N. väčšinou mesiaca zdržiaval u svojej matky, k tomuto súd
uvádza, že zistenia pri vykonaní výsluchu posudzoval úrad vo vzájomnej súvislosti s ďalšími zistenými
skutočnosťami. Tomu, že N. sa väčšinu mesiaca zdržiaval u svojej matky, korešponduje aj zmier
schválený súdom uzavretý medzi žalobcom a plnoletým synom N. o platení výživného. Výživné nebolo
určené v čase maloletosti N. s prihliadnutím na dohodnutú formu striedavej starostlivosti rodičov o
maloletého N., keď rodičia zabezpečovali osobnú starostlivosť v rovnakom rozsahu striedajúc sa po
dvoch týždňoch. Z uvedeného vyplýva, že syn N. sa vo väčšom rozsahu zdržiaval v domácnosti u matky,
čo ho viedlo k podaniu návrhu na určenie výživného zo strany otca.
34. Súd sa nestotožňuje s tvrdením v žalobe, že úrad pri rozhodovaní o priznaní nároku vo výške 241,10
Eur vychádzal zo striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o N.. Úrad vychádzal z toho, že syn N.
tvoril so žalobcom spoločnú domácnosť v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) zákona o pomoci v hmotnej núdzi
podľa žiadosti, ku ktorej bolo pripojené rozhodnutie súdu č. k. 12P/89/2013-8 zo dňa 10.10.2013.
35. Z dôvodov vyššie uvedených súd žalobu v bode I. žalobného petitu ako nedôvodnú zamietol podľa
§ 190 SSP.
36. Súd žalobu v časti, v ktorej žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť doplatiť žalobcovi rozdiel
89,00 Eur od 01.04.2017 do 31.07.2017 v zmysle bodu II. žalobného petitu zastavil, nakoľko žalobca v
tejto časti žalobu zobral späť. Súd rozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby v rozhodnutí vo veci samej
v súlade s § 63 v spojení s § 99 písm. a) SSP.
37. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý
v konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.