Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/316/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713204959
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7713204959.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v spore žalobcu: CD Consulting, s.r.o.,
Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanej: Jozefína
Ivanová, nar. 12.3.1967, Kucany 3, 076 75 Oborín, v konaní o zaplatenie 1.643,83 eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 15.2.2017, č.k. 7C/205/2013-116 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom označeným v
záhlaví žalobu zamietol a žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

2. Rozhodol tak o návrhu na uplatnenie pohľadávky v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie).

3. Žalobca odôvodnil návrh tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavila žalovaná dňa 10.11.2010 na zmenkovú sumu vo výške 1.643,- eur 33 centov, pričom sa
zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 21.5.2011. Indosovaná zmenka je
vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola
vystavená dňa 10.11.2010 na uvedenú sumu, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť

tútozmenkupripredloženýna radzmenkovéhoveriteľa,spolusozmenkovýmúrokom0,25%denneodo
dňa 21.5.2011. Súd prvej inštancie vo veci už rozhodol dňa 19.3.2014, rozsudkom č.k. 7C/205/2013-67
tak, že návrh zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Na základe odvolania žalobcu
bol rozsudkom Krajského súdu v Košiciach ako súdom odvolacím uznesením zo dňa 30.9.2016 č.k.
2Co/65/2015-103 pripustené späťvzatie žaloby o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne
zo sumy 1.643,83 eur od 21.5.2011 do zaplatenia, zrušený rozsudok č.k. 7C/205/2013-67 zo dňa

19.3.2014 v tejto časti a konanie v tejto časti zastavené. V prevyšujúcej časti bol rozsudok zrušený
a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, nakoľko súd prvej inštancie nesprávne posúdil
predmetnú zmenku ako neplatnú pre rozpor so zákonom č. 191/1950 Z.z., preto jeho rozhodnutie
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že zmenka je neplatná z dôvodu,
žesúvnejuvedenédverozdielnemožnostisplatnosti.Nazákladeuzneseniaodvolaciehosúdu,konajúci
súd opätovne vec prejednal a rozhodol.4. Z výpisu z Obchodného registra predchádzajúceho veriteľa spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. zistil, že
dopredmetujejčinnostipatríajposkytovanieúverovzvlastnýchzdrojov,tedaajspotrebiteľskýchúverov.
Žalobca na osvedčenie svojho nároku predložil originál zmenky vystavenej žalovanou dňa 10.11.2010 č.

901700803 v Michalovciach na zmenkovú sumu 1.643,- eur 83 centov s vyhlásením žalovanej „zaplatím
za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova č. 25, 811 09
Bratislava“ zmenkovú sumu 1.643,- eur 83 centov a zmenkový úrok 0,25% denne od 21.5.2011, splatné:
POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, „bez protestu“ na platenie predložiť v lehote 4
rokov od vystavenia. Na rube zmenky sa nachádza indosament, ktorým bola zmenka prevedená na

žalobcu, čím mal súd za preukázané, že žalobca je aktívne legitimovaným na podanie návrhu.

5. Z exekučného spisu vedeného na totožnom súde pod sp.zn. 10Er/433/2012 zistil, že tú istú
pohľadávku z tej istej zmenky a z úverovej zmluvy, t.j. z toho istého spotrebiteľského právneho vzťahu
si na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu uplatnil voči žalovanej ako povinnej

predchádzajúci veriteľ ako oprávnený - POHOTOVOSŤ s.r.o.. Z uznesenia exekučného súdu zistil, že
súd žiadosť súdneho exekútora a udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Dôvodom bolo,
že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah a je preto na neho potrebné použiť právne normy o ochrane
spotrebiteľa. Exekučný súd zároveň konštatoval, že rozhodcovské doložky uzavreté v tomto prípade
sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda sú absolútne neplatné. V dôsledku uvedeného bolo

exekučné konanie zastavené.

6. Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava a žalovanou č. 901700803 zo dňa
10.11.2010 mal za preukázané, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 800,- eur a táto sa zaviazala

zaplatiť požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 700,- eur, t.j. zaplatiť 1.500,- eur v 12-
tich mesačných splátkach po 120,- eur počnúc od 6.12.2010 na účet veriteľa, pričom v zmluve o úvere
neboli uvedené úroky z úveru, ani RPMN.

7. Po posúdení formálnych náležitostí zmenky v zmysle ust. § 75 zák.č. 191/1950 Sb. súd uplatnený

nárok posúdil aj v súvislosti s právnou úpravou viažucou sa na ochranu spotrebiteľa, teda podľa §
52 až § 54 Občianskeho zákonníka a § 29b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a dospel k
záveru, že základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným má jednoznačne
spotrebiteľskúpovahu,atedazmenkaslúžilaakozabezpečovacíprávnyprostriedokzospotrebiteľského
vzťahu. Dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky, (poukazujúc na § 53 ods. 1, 5 OZ) je neplatná,

pretože je v rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. platným v čase uzatvorenia zmluvy.

8. Dohoda o vyplnení zmenky je aj neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a to podľa čl. 2 písm. a) v
spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. s) Smernice 93/13 EHS, pretože sa jedná o podmienku,
ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane

vysokého príslušenstva pohľadávky - zmenkového úroku vo výške 0,25% denne. Zároveň ide aj o
neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 52 a nasl. OZ a to predovšetkým podľa § 53 ods. 4 písm.
k), pretože umožňuje požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s
nesplnením jeho záväzku.

9. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Zároveň dospel k záveru, že dojednanie o vypĺňacom práve zmenky je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou aj preto, že na základe tejto podmienky vystavená zmenka umožnila previesť indosáciou
bezsúhlasuspotrebiteľaprávazozmluvnejstranyPOHOTOVOSŤs.r.o.nanavrhovateľaCDConsulting,
s.r.o. čím došlo k zhoršeniu postavenia pri ochrane práv spotrebiteľa. Zmenka a jej indosácia tak

nadmerne sťažili spotrebiteľovi možnosť realizovať práva spotrebiteľa. Na základe všetkých týchto
dôvodov žalobu zamietol.

10. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

11. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. d/, b/, h/ CSP a navrhol rozsudok zmeniť tak, že súd návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom
rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania. Namietal, že súd prvej inštancie vykonaldokazovanie listinami, pričom účastníci (strany sporu) takéto dokazovanie nenavrhli. Súd mal vychádzať
len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonať len dôkazy navrhnuté účastníkmi (stranami sporu).
Žalobcapredložilsúduakodôkazosvojichnárokochplatnúzmenku,vočiformeaobsahuktorejzostrany

žalovaného neboli vznesené žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Neboli splnené podmienky pre
vykonanie iných dôkazov než navrhnutých účastníkmi konania (stranami sporu). V prejednávanej veci
súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.
Predpokladom vydania rozsudku bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaná mohla vzniesť

námietky voči zmenke na základe článku 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia, ak tak však neurobila, musia byť
akékoľvek iné námietky odmietnuté vzhľadom na uplatnenie koncentračnej zásady v zmysle Nariadenia.
Súd sám nemôže vznášať voči zmenke námietky za žalovaného. Súd z vlastnej iniciatívy vykonal
dokazovanie, preukazujúce charakter žalovaného ako spotrebiteľa, pričom žalovaná sa tejto obrany
žiadnym spôsobom nedomáhala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala a svojím konaním ju prakticky
uznala. Súd teda dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj

nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Poukázal ďalej na to,
že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského
vzťahu. Zmenka je pritom platná, je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy, preto
ju nie je možné podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Súd prvej inštancie sa
pritom aplikáciou zákona 191/1950 Sb. nezaoberal, hoci predmetom konania je výlučne zmenka a nie

iný záväzkový vzťah. Súd ignoroval ust. § 17 cit. zák., v zmysle ktorého žalovaný vo všeobecnosti nie
je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov
s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak nemôže urobiť sám žalovaný, tým menej tak môže urobiť
súd. Pokiaľ aj žalovaný vznesie námietky, je na ňom, aby ich oprávnenosť preukázal. Dôkazné bremeno
teda spočíva na žalovanom a nie je možné ho preniesť na žalobcu. Nesúhlasil so záverom súdu prvej

inštancie, že dohoda o vypĺňacom práve blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú
podmienku pri poskytovaní spotrebných (správne spotrebiteľských - poznámka odvolacieho súdu)
úverov. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie
nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia
vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zákon zároveň nelimitoval použitie iba istého

druhu zmeniek, a teda prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky
s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Z uvedeného je zrejmé, že dohoda
o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani
v prostredí spotrebiteľských úverov, keďže právna úprava explicitne pripúšťala používanie blanko
zmeniek.

12. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.
júla 2016, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou proti

rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a
contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov
podľaust.§365ods.1pís.b/,d/ah/CSPadospelkzáveru,žeodvolaniužalobcuniejemožnévyhovieť.

14. Rozsudok je vo výroku o zamietnutí žaloby vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. §

387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.10.2017 o 10.45 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 212, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 25.10.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.

1, 3 CSP.

16.Žalobcanamietaodvolaciedôvodypodľaust.§365ods.1písm.b/,d/,h/CSP,t.j. žesúdnesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

17. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie,
s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, a preto jeho odvolacie námietky
nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

20. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí
žaloby na zistení, že zmenka bola vyplnená v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii v znení účinnom do 31.12.2010, teda
aj v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len zákon č. 258/2001 Z.z.) a z takejto zmenky preto nemožno
uplatňovať právo v súdnom konaní a že dohoda o vyplňovacom práve je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

21. Odvolací súd poukazuje na správnosť záverov súdu prvej inštancie a v tomto smere poukazuje na
dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

22. Na zdôraznenie správnosti týchto záverov odvolací súd uvádza nasledovné :

23. V súlade so spoločným stanoviskom, ktoré dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne a
obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov
s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa (uverejneným v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod číslom 93 a ktoré súd prvej
inštancie vo svojom rozhodnutí citoval) správne postupoval súd prvej inštancie, keď po zistení, že

žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, súčasťou ktorej
je aj dohoda o vyplnení zmenky (článok 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), skúmal
(ne)platnosť tejto dohody o vyplňovacom práve z hľadiska jej súladu so zákonom 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.1.2008 do 31.12.2010.

24. Z vyššie citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne
bolo preukázané aj v prejednávanej veci, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, v danom prípade
zákon 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 20.9.2010.

25. V zmysle ust. § 4 ods. 6 zákona 258/2001 Z.z. v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa
alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku
alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

26. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zmenkou je možné zabezpečiť nároky zo
spotrebiteľského úveru len v zákonom určenom rozsahu, čo v preskúmavanej veci nie je splnené.

27.Vychádzajúczposkytnutéhoúveru800,-eurmohlabyťvyplnenázmenkovásumamaximálne1.040,-
eur (800 eur + 30% príslušenstvo), pričom na zmenke bola vyplnená zmenková suma 1.643,83 eur a

takto vyplnenú zmenku veriteľ (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) nesmel prijať a ani ju ďalej postúpiť.28. Odvolací súd uzatvára, že práva uplatnené z takejto zmenky (vyplnenej v rozpore s ust. § 4 ods.
6 zák. č. 258/2001 Z.z.) sú uplatnené v rozpore so zákonom i s dobrými mravmi, a preto ich nemožno
žalobcovi priznať.

29. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné :

30. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný

návrh.

31. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (ods. 2 § 150 CSP). Prostriedkami procesného útoku a
prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na

vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky (§ 149 ods. 1 CSP).

32. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

33. Z dikcie citovaných ustanovení vyplýva, že strany sporu majú povinnosť tvrdenia, teda procesnú

povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za

procesnú pasivitu strany sporu.

34. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení zároveň vyplýva, že strany sporu sú povinné označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak o tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané,
rozhodne súd. Nejde pritom o svojvôľu súdu, ale o zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti

súdneho konania, t.j. vykonávanie dôkazov na preukázanie skutočností, ktoré sú relevantné z hľadiska
rozhodnutia vo veci. Okrem dôkazov navrhnutých stranami sporu môže súd vykonať aj iné dôkazy,
ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd teda nie je obmedzený pri vykonávaní dôkazov iba
možnosťou vykonať dôkazy navrhnuté stranami sporu, ale môže vykonať aj ďalšie dôkazy, ak je to pre
rozhodnutie vo veci nevyhnutné a tieto si môže zabezpečiť aj sám.

35. V prejednávanej veci bol takýto postup nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci, pričom Civilný sporový
poriadok je subsidiárne využiteľný aj v prípade konaní podľa Nariadenia a postup súdu bol teda dôvodný.
Vychádzajúc zo spoločného stanoviska č. 93/2015 (citovaného súdom prvej inštancie) bolo povinnosťou

súdu vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej
absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Vzhľadom na vedomosť súdu z iného súdneho
konania, že žalobcom predložená zmenka zabezpečuje nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
súd prvej inštancie si zabezpečil listinné dôkazy, z ktorých mohol posúdiť jednak platnosť úkonu, v
ktorom má nárok základ (úverovej zmluvy), ale aj platnosť samotnej dohody o vyplňovacom práve, ktorá

bola podkladom pre vyplnenie zmenky ako dôkazu predkladaného žalobcom na preukázanie svojho
nároku. Keďže súd na základe vykonaného dokazovania spoľahlivo zistil, že na strane žalovaného ide
o spotrebiteľa, poskytol žalovanému ex offo ochranu, keď žalobou uplatnený nárok skúmal aj z hľadiska
jeho (ne)súladu s normami na ochranu spotrebiteľa (§ 52 až 54 Obč. zák. a zák. č. 258/2001 Z.z.),
a ak za tým účelom vykonal dôkazy, ktoré strany nenavrhli, nemožno mu vytýkať porušenie práva na

spravodlivý proces.

36. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, v zmysle ktorej súd prvej inštancie nerešpektoval ust. § 17 zák. č.
191/1950 Sb. a v ktorej žalobca vytýkal súdu, že hoci sám žalovaný nemohol vzniesť kauzálne námietky

voči majiteľovi zmenky, urobil tak súd sám, odvolací súd uvádza, že rigidná aplikácia ust. § 17 zák. č.
191/1950 Sb. by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa
ochrany svojich práv (ust. § 17 cit. zákona obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky,
nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo kpredošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie
výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej
zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že

nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu
povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.
V prípade v záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť
obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť
platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a

o porušenie zásady efektivity (viď odôvodnenie vyššie citovaného stanoviska č. 93/2015).

37. Napriek skutočnosti, že žalovaná v konaní výslovne nenamietala, že zmenka je neplatná, súd
správne skúmal jej platnosť, vychádzajúc zo záveru, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo
patrí bdelým) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,

ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené opakovane skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej
republiky (uznesenie zo 16. januára 2013 sp. zn. 6MCdo/9/2012, z 21. marca 2012 sp. zn.
6Cdo/1/2012 a uznesenie sp. zn. 5Cdo/61/2012). Aj v prípade tohto princípu platí, že v konkrétnych
súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany
spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života

odporuje požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov spotrebiteľmi. Na túto vec
sa vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o
spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a
dynamickosť právnej úpravy spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov.
Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť

na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže
dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky,
ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť
zmluvných podmienok a v prípade, že sú neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa.
Aj v zmysle rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-419/2001 zo 14.3.2013 (Česká sporiteľňa,

a.s. proti S. X.) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej
moci skúmal postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v
danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je
povinnosťou súdu skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa.

38. Ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. neustanovuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale
kedy ich uplatňovať nemôže. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva
len a contrario (Kovařík Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str. 96). Citované
ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je dôležitá aj
z hľadiska práva Európskej únie. Súdny dvor sa vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/

EHS vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách ex offo, neskôr vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a že odporuje európskemu právu, ak ich
súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch musí národný
súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ.

39. Ani samotné Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo
súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí,
že súd v prípade pasivity žalovaného „vydá rozsudok“ nehovorí, že žalobe musí vyhovieť.

40. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská
zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

41. V slovenskom právnom poriadku navyše platí ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., ktoré ukladá orgánu
rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inúzákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

42. V čase rozhodovania odvolacieho súdu (od 23.12.2015) je účinný zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa
zmenil a doplnil aj zákona 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení zák. č. 659/2007 Z.z. a č. 492/2009
Z.z.

43. V zmysle ust. § 17 ods. 2 zák. 191/1950 Sb. v znení zák. č. 438/2015 Z.z. v konaní, v ktorom sa
uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce
námietky podľa ods. 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky, mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo
zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

44. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je
ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám
nedovoláva. Táto povinnosť súdu je výslovne zákonom upravená, pričom vyššie citované ustanovenie
má procesnoprávny charakter, lebo upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa teda aj na konania

začaté na súde pred účinnosťou novely zák. č. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce prechodné
ustanovenia zák. 438/2015 Z.z. k úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia
svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch za situácie, že zákonodarca
nestanovil osobitný (intertemporálny) režim.

45. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnutý
rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby ako vecne správny podľa ust. § 387 CSP, vrátane výroku o
trovách prvoinštančného konania, potvrdil.

46. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho
konania a úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).