Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, March 23, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117200615
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2117200615.3

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: G. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX M. I. B.
č. XXX, proti žalovanej: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/X, G., zastúpená: KADUC &
PARTNERS s.r.o., IČO: 50 290 762, Vajanského 40, Trnava, G., o vrátenie daru, o návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 13.01.2017, doručenou súdu dňa 13.01.2017, sa žalobca domáha vrátenia daru od
žalovanej, ako aj náhrady trov konania.

2. Dňa 21.03.2017 bol súdu doručený návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa
20.03.2017, ktorým by bolo uložené žalovanej, aby v celom rozsahu vzala späť Žiadosť o zápis

rozostavanej stavby - rodinného domu zo dňa 09.02.2017, podanej T. G., N. T., dňa XX.XX.XXXX, číslo
konania Z XXX/XX, tak aby T. P. G., N. T. záznam, č.k. Z XXX/XX nevykonal, a aby sa žalovaná až do
právoplatného rozhodnutia vo veci žalobcu proti žalovanej o splnenie povinnosti vrátiť dar, vedenej T.
súdom G. pod sp.zn. XXC/X/XXXX, zdržala všetkých úkonov týkajúcich sa L., postavenej na parcele č.
XXXX/XXX, parcela registra „. ostatné plochy, výmera XXX m2, k.ú. M. I. B., do N.. Ako prílohy žalobca
doložil potvrdenie o prijatí návrhu na začatie konania, X. zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, O. z LV č. XXXX,

návrh na zápis rozostavanej stavby, e-mailovú komunikáciu zo dňa XX.XX.XXXX.

3.Žalobcanávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniaodôvodniltým,žeplánovalnanehnuteľnostiach,
ktorých vrátenia sa v konaní domáha, výstavbu rodinného domu, v ktorom chcela žalovaná spoločne
bývať so žalobcom, ako partnerom. Jedným z podstatných dôvodov, prečo žalobca daroval žalovanej
dar, bola skutočnosť, že keď žalobca podal na stavebnom úrade žiadosť o vydanie staveného povolenia

na stavbu rodinného domu samostatne, žalovaná ho prehovárala, aby aj ju uviedol v žiadosti ako
stavebníka. Keďže podľa Stavebného zákona je povinný stavebník preukázať stavebnému úradu
vlastníctvo k pozemku, na ktorom má stavba stáť, žalobca vyhovel žiadostiam žalovanej a daroval jej
spoluvlastnícky podiel k pozemkom. Po darovaní dochádzalo medzi stranami k nezhodám, žalovaná
sa prakticky vôbec nezúčastňovala prác pri stavbe rodinného domu, žalobcovi nepomáhala a žiadnym
spôsobom na výstavbu rodinného domu žalobcovi neprispela a opakovane veľmi neslušnými nadávkami

urážala žalobcu, čím hrubým spôsobom a opakovane porušila dobré mravy, pričom žalobca svojím
správaním v súkromí a ani na verejnosti nedal žalovanej k takémuto porušovaniu dobrých mravov
podnet. Žalobca žalovanú opakovane vyzval na vrátenie daru, žalovaná však napriek prvotnému
prísľubu, že dar žalobcovi vráti, tak do dnešného dňa neurobila. V rámci sporu o vrátenie daru je
na deň 02.05.2017 súdom nariadené pojednávanie. Pri príprave vyjadrenia k vyjadreniu žalovanej k
žalobe žalobca dňa 17.03.2017 zistil, že žalovaná zneužijúc skutočnosť, že je ako stavebník spolu so

žalobcom uvedená na stavebnom povolení, navrhla dňa 15.02.2017 T. úradu G., N. odbor, aby vykonal
zápis rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností, pričom spoluvlastníkom rozostavanej stavby vpodiele X/X má byť žalovaná. Nielen s ohľadom na prebiehajúci spor o vrátenie daru, ale aj z dôvodu
amorálneho a právom nechráneného postupu žalovanej, keď sa konkrétnymi úkonmi (žalobcovi vzala
žalovaná prakticky všetky dokumenty týkajúce sa stavby a medzi nimi aj geometrický plán na zameranie

stavby z r. XXXX, dala vypracovať znalecký posudok a podala okresnému úradu návrh na zápis
rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností) snaží „formálne správnym“ zapísaním rozostavanej
stavby a jej spoluvlastníckeho podielu k nej obmedziť vlastnícke právo žalobcu. Jej motívom a cieľom
však nie je zosúladenie právneho stavu so skutočnosťou alebo reálny výkon spoluvlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, ale žalovanej ide o peniaze. Zapísaním „jej“ spoluvlastníckeho podielu k stavbe sa

žalovaná snaží vytvoriť na žalobcu nezákonný tlak na hranici vydierania, aby žalovanú z domu „vyplatil“.
Dôkazom tohto žalobcovho tvrdenia je aj e-mailová komunikácia medzi žalovanou a žalovaného
známym, ktorý podľa ich spoločnej dohody mal pripraviť podklady pre vrátenie daru a urovnanie strán,
súčasťou ktorého bola aj zmena stavebníka. Z komunikácie je zrejmé, že žalovaná žiadala od žalobcu
aj „peniaze za dom“, konkrétne 30% z hodnoty stavby. V tomto čase však už dala znalcovi vypracovať
znalecký posudok na ocenenie rozostavanej stavby, a preto nie je pochybnosť o tom, že o žiadne

urovnanie so žalobcom nemala nikdy seriózny záujem. O špekulatívnom postupe žalovanej, navyše
minimálne v rozpore s dobrými mravmi, svedčí aj skutočnosť, že žiadosť o zápis rozostavanej stavby
podala okresnému úradu dňa 15.02.2017, teda po podaní žaloby o vrátenie daru. Teda v čase, keď
vedelazvýpisuzlistuvlastníctva,žežalobcasaochranysvojichprávdomáhasúdnoucestou.Žalobcaso
zápisomrozostavanejstavbyabsolútnenesúhlasíajecelkomevidentné,žeakbypríslušnýokresnýúrad

vykonal zápis rozostavanej stavby, došlo by zo strany štátneho orgánu k porušeniu žalobcových ústavou
chránených práv. Žalobca opakovane zdôrazňuje, že žalovanú na vrátenie daru vyzval, čím došlo k
faktickému odstúpeniu od darovacej zmluvy, ktorá zanikla. Navyše, strany sa na vrátení daru dohodli
(súčasťou dohody bolo aj odplatné postúpenie práv a povinností zo stavebného povolenia), žalobca
podmienky dohody začal plniť a žalovaná len ľstivo získavala dohadovaním o podmienkach vrátenia

daru čas na prípravu znaleckého posudku a zosumarizovanie ostatných dokumentov. Žalovaná teda nie
je spoluvlastníkom pozemku, na ktorom stojí stavba rodinného domu, a aj preto nemôže byť zapísaná do
katastra nehnuteľností ako jej spoluvlastník. Zároveň by takýto zápis spôsobil, že žalovaná bez vzťahu
k žalobcovi a bez akéhokoľvek finančného prispenia na výstavbu rodinného domu získala „polovicu
rozostavanej stavby“. Podľa názoru žalobcu ide o situáciu, kedy by mal okresný súd bezodkladne

upraviť pomery medzi stranami a neodkladným opatrením uložiť žalovanej, v súlade s ust. § 325 ods.
2, písm. d) Civilného sporového poriadku, aby podala okresnému úradu návrh na späťvzatie žiadosti o
zápis rozostavanej stavby - rodinného domu, a aby sa až do právoplatného skončenia sporu o vrátenie
daru zdržala úkonov týkajúcich sa opätovného zápisu rozostavanej stavby. Podľa žalobcu, nariadením
neodkladného opatrenia sa právne postavenie strán ochráni a zachová a umožní až do rozhodnutia

sporu o vrátenie daru vychádzať zo súčasného právneho stavu. Ak by súd v tomto spore rozhodol v
prospech žalobcu, neodkladné opatrenie by zabránilo porušeniu žalobcových práv a potrebe ďalších
súdnych konaní, v ktorých by sa rozhodovalo o spoluvlastníctve k rozostavanej stavbe. Naopak, ak by
súd rozhodol o tom, že žalobu o vrátenie daru zamieta, žalovanej právne postavenie sa nijako nezmení
a úkony smerujúce k uplatneniu spoluvlastníctva k rozostavanej stavbe len zopakuje. Čiže, ak máme na

jednej strane reálne nebezpečenstvo zhoršenia pozície žalobcu pri nenariadení neodkladného opatrenia
a na druhej strane prevenciu vzniku neprimeranej ujmy žalobcu (pri zachovaní práv a postavenia
žalovanej) pri jeho nariadení, žalobca sa domnieva, že v tomto prípade sú splnené zákonné predpoklady
na neodkladnú úpravu pomerov medzi stranami. Potreba upraviť pomery medzi stranami na základe
neodkladného opatrenia obsahuje zároveň prvky naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotná nevyhnutnosť

vyplýva z reálnej obavy, že zápisom rozostavanej stavby proti vôli jej vlastníka do katastra nehnuteľností,
môže byť ohrozené nielen základné právo vlastníka, ale aj ovplyvnené rozhodovanie v súdnom konaní
o vrátenie daru. Naliehavosť neodkladného opatrenia je obsahom hrozby výrazného zhoršenia právnej
pozície žalobcu, a to najmä s ohľadom na následnú potrebu súdnej ochrany, časového hľadiska a
nákladov s tým spojených, ako aj faktickú nemožnosť stavbu dostavať.

4. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, s prílohami, ako aj ostatným
obsahom spisového materiálu.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva. (2)

9. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1)
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
(2) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný
písomne vyhotoviť a odoslať. (3)

10. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)

11. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo

neodkladné opatrenie nariadené.

12. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené
na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu.
Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej

úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá.
Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť
neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí
existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby

dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
apriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba naliehavej dočasnej úpravy pomerov strán sporu

alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i
naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav
v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením
predbežného opatrenia získa druhá strana.

13. Súd mal v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia za osvedčené, že v tomto
konaní sa žalobca domáha vrátenia daru od žalovanej, a síce spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. M., zapísaným na LV č. XXXX ako pozemok parc.č. XXXX/
XX o výmere XXX mX ostatné plochy a pozemok parc.č. XXXX/XXX o výmere XXX mX ostatné plochy.
Vlastnícke právo žalovanej k týmto nehnuteľnostiam vyplýva z LV č. XXXX, vedeného T. P. G. pre k.ú.

M. I. B., pričom spoluvlastnícky podiel nadobudla žalovaná na základe X. zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX,
ktorej vklad bol povolený dňa XX.XX.XXXX. Zo E. T. - L. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že ňou žalovaná
žiada T. P. G., N., o zápis rozostavanej stavby - rodinného domu bez súpisného čísla, ktorý sa nachádza
na parcele č. XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere XXX m2, k.ú. M. I. B., evidovaná T. P. G., N. na LV č.XXXX, do vlastníctva stavebníkov (žalovanej a žalobcu), každému o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
1; žiadosť bola podaná dňa XX.XX.XXXX a zaevidovaná pod č.k. Z XXX/XX.

14.Súddospelkzáveru,ževdanomprípadezoskutočnostíuvedenýchvpodanomnávrhunanariadenie
neodkladnéhoopatrenia,akoanizostatnéhoobsahuspisu,nevyplývajúžiadneskutočnostiosvedčujúce
naliehavosť a nutnosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu navrhovaným spôsobom. Žalobca
ničím neosvedčil, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery, čo je podľa § 325 ods. 1 CSP
podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Predovšetkým súd poukazuje na skutočnosť, že v tomto konaní sa žalobca vo veci samej domáha
vrátenia daru - spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch (parc.č. XXXX/XX a parc.č. XXXX/XXX, obe v
k.ú M. I. B.), pričom žalovaná podala na T. v G., T.y žiadosť T. (L. Z. na parcele č. XXXX/XXX).

16.Občianskyzákonníkvustanovení§120ods.2výslovneuvádza,žestavbyniesúsúčasťoupozemku,

preto je možné, aby vlastníkom pozemku a stavby, ktorá je na ňom postavená, boli rozdielne osoby. Toto
pravidlo(superficiessolononcedit)bolodonášhoprávnehoporiadkuzavedenévrokuXXXX,čímsanáš
právny poriadok odklonil od superficiálnej zásady z čias Rimanov, ktorá vyjadruje, že všetko, čo je pevne
spojené so zemou, je súčasťou pozemku. Ak teda podľa súčasnej právnej úpravy postaví osoba dom
na cudzom pozemku, vlastníkom domu sa stane stavebník, nie vlastník pozemku, pretože vlastníctvo

domuneustúpivlastníctvupôdy.Sprihliadnutímnauvedené,skutočnosť,čižalovanábudealebonebude
zapísanávkatastrinehnuteľnostíakopodielovýspoluvlastníkrozostavanejstavbypostavenejnajednom
z darovaných pozemkov, nemôže mať žiaden vplyv na pomery strán sporu v konaní o vrátenie daru -
pozemkov. Predmetom tohto konania vo veci samej je totiž vrátenie daru - spoluvlastníckeho podielu na
pozemkoch, v ktorom konaní budú posudzované otázky obsiahnuté v ustanovení § 630 OZ, bez ohľadu

na to, či je na pozemkoch niečo postavené a kto je vlastníkom stavby, nakoľko vlastníctvo pozemku a
vlastníctvo stavby nemusia byť spojené s jednou a tou istou osobou.

17. Z uvedeného má súd za to, že žalobca neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu.
Ak by aj žalovaná nebola podielovým spoluvlastníkom pozemku, na ktorom sa nachádza rozostavaná

stavba,uvedenénebránitomu,abyvzmyslenášhoprávnehoporiadkubolapodielovýmspoluvlastníkom
stavby. Ak by skutočnosť, že žalovaná nie je podľa žalobcu spoluvlastníkom pozemku, na ktorom
stojí stavba rodinného domu, bránila tomu, aby Okresný úrad v Trnave, katastrálny odbor zapísal
žalovanú ako podielovú spoluvlastníčku rozostavanej stavby, uvedené sa netýka občianskoprávneho
konania prebiehajúceho pred tunajším súdom, ale konania správneho, a je vecou správneho orgánu,

ako uvedené posúdi a či prihliadne na prebiehajúce súdne konanie.

18. Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že hoci je možné strane neodkladným opatrením
uložiť povinnosť zdržať sa určitého konania, t.j. aj podania žiadosti o zápis rozostavanej stavby do
katastra nehnuteľností, v prípade, že takáto žiadosť už bola podaná, nie je možné žalovanej ukladať

povinnosť, zobrať takú žiadosť späť. Je tomu tak z dôvodu, že neodkladným opatrením vydaným v
občianskoprávnom konaní nie je možné zasahovať do rozhodovacej činnosti správnych orgánov, k
čomu by došlo, keďže správne konanie už začalo a prebieha na základe podanej žiadosti. Je potom
na správnom orgáne, ako posúdi prebiehajúce konanie o vrátenie daru (spoluvlastníckeho podielu k
pozemkom) pred vykonaním záznamu.

19. Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že predpoklady pre nariadenie neodkladného
opatrenia v predmetnej veci splnené neboli, nakoľko nebola preukázaná potreba bezodkladne upraviť
pomery strán sporu v súvislosti so stavbou na pozemku, ktorého vrátenie (resp. spoluvlastníckeho
podielu k nemu) je predmetom tohto konania, a preto súd návrh žalobcu vo výroku tohto uznesenia

zamietol.

20. Nakoľko nejde o konečné rozhodnutie, o nároku na náhradu trov konania o tomto neodkladnom
opatrení súd rozhodne až v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).