Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 25, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/107/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412213547
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1412213547.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom v právnej veci žalobcu: Bory,

a.s., Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 740 896, zast. : JUDr. Jurajom Janíkom,
advokátom, Banšelova 6, 821 04 Bratislava proti žalovanému: L.. R. H., U. XX, 841 03 Bratislava,
zast. JUDr. Pavel Jurek, advokát, Nám. SNP 22, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 21.141,20 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný žalovanej zaplatiť náhradu trov konania vo výške 1.268,- eur za zaplatený súdny

poplatok ako aj trovy právneho zastúpenia vo výške 2.390,47 eura, všetko do troch dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou domáhal od žalovanej sumy 21.141,20 eura s príslušenstvom. Dôvodom
uplatneného nároku bola skutočnosť, že žalobca ako kupujúci uzatvoril so žalovanou ako predávajúcou
dňa 18.03.2008 kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam: pozemok
reg. „C“ parc.č. XXX/XXX, orná pôda o výmere 2397 m2, pozemok reg. „C“ parc. Č. XXX/XXX, orná pôda
o výmere 151 m2, pozemok reg. „C“ parc. Č. XXX/XXX, orná pôda o výmere 231 m2, pozemok reg. „E“
parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 587 m2, pozemok reg. „E“ parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 475

m2, a pozemok reg. „E“ parc. č. XXXX/XXX, trvalé trávnaté porasty o výmere 111 m2, v katastrálnom
území Lamač, obec Bratislava - m.č. Lamač, okres Bratislava IV, vedené v čase uzavretia kúpnej zmluvy
na LV č. XXXX Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislava.

Žalobca zaplatil žalovanej za pozemok reg. „E“ parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 587 m2 kúpnu cenu
vo výške 1.650,- Sk/m2, celkovo 968.550,-Sk .

Podľa aktuálneho výpisu z katastrálneho operátu pozemok reg. „E“ parc. č. XXXX, orná pôda o výmere
587 m2, nie je evidovaný na liste vlastníctva žalobcu, hoci v čase povolenia vkladu kúpnej zmluvy
bol vedený na liste vlastníctva pre vlastníka, pričom aktuálny list vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Lamač,
vedenom pre vlastníka - žalobcu je vedený pozemok reg. „E“ parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere
201 m2 a na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre vlastníka Národnú diaľničnú spoločnosť , a.s. je
vedený pozemok reg. „E“ parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 236 m2. Rozdiel v pôvodnej výmere
pozemku, ktorý nadobudol žalobca na základe kúpnej zmluvy a ktorá predstavovala 587 m2, a podľa

aktuálnej výmery v zmysle výpisu z LV č. XXXX predstavuje 386m2. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti
sa žalobca obrátil na Správu katastra pre hl. mesto SR Bratislava s návrhom na odstránenie chyby v
katastrálnom operáte.Od Správy katastra pre hl. mesto SR obdržal následne dňa 22.09.2010 oznámenie z ktorého vyplynulo,
že právna predchodkyňa žalovanej uzavrela kúpnu zmluvu č. I.:XXXX/XXX/Ku/Tá zo dňa 31.03.1977,
ktorej predmetom bola časť pozemku o výmere 386 m2 podľa geometrického plánu z pozemku PK

parc. č. XXXX o výmere 3273m2 vedená v PK vložke č. XXXX k.ú. Lamač vo vlastníctve predávajúcej
v celosti na základe D 157/65, ktorá nebola predložená na zápis spolu s GP. Teda výmera pozemku
PK parc. č. XXXX nebola v evidencii nehnuteľností znížená o vykúpenú časť, ktorá bola prevedená na
československý štát.
Uvedená skutočnosť bola zistená až z registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP), ktorý bol v k.ú

Lamač schválený 23.02.2010.

Z uvedeného dôvodu žalobca požadoval od žalovanej zaplatenie žalovanej sumy z titulu bezdôvodného
obohatenia nakoľko táto suma predstavuje časť kúpnej ceny pripadajúcej na uvedenú časť pozemku,
ktorá nie je vo vlastníctve žalobcu, teda 386 m2 (sporný pozemok ) x 1.650,- Sk = 21.414,20 euro.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz pod č.k. 25Ro/1246/2012-54, voči ktorému podala žalovaná
odpor s odôvodnením, že nemala vedomosť, že jej právna predchodkyňa v roku 1977 predala časť
nehnuteľnosti, kúpnou zmluvou, ktorá nebola predložená na zápis do evidencie nehnuteľností. Žalovaná
nespochybnila opis skutočností obsiahnutých v žalobe.
Žalovaná zároveň vzniesla námietku premlčania, nakoľko žalobca inicioval kúpu pozemkov od žalovanej

a kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 18.03.2008, vklad bol povolený dňa 27.03.2008. S prihliadnutím
na § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Žalovaná nespochybnila, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, ale k tomuto došlo dňom vydania

kúpnej ceny z titulu kúpnej zmluvy z notárskej úschovy k rukám žalovanej , čo bolo dňa 23.04.2008,
pričom právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí najneskôr za tri roky. V tomto
prípade teda 23.04.2001.
Na podaný odpor žalovanej voči platobnému rozkazu reagoval žalobca podaním, súdu doručeným
03.04.2013. V uvedenom podaní uviedol, že zo strany žalovanej došlo prostredníctvom jej vtedajšieho

právnehozástupcukuznaniudlhu,keďžetentoprávnyzástupcavovyjadrenízodňa30.12.2010uviedol,
že žalovaná akceptuje že obchodná spoločnosť (žalobca) zaplatila aj za takú časť pozemku, ktorá bola
následne, na základe nezákonného postupu na list vlastníctva zapísaná v prospech Národnej diaľničnej
spoločnosti, a.s.. Túto skutočnosť však nespôsobila žalovaná a navrhol, aby vzniknutú ujmu znášali
obe zmluvné strany rovnakým dielom. Uvedeným úkonom malo dôjsť k uznaniu dlhu v zmysle § 558

Občianskeho zákonníka.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

Žalobca so žalovanou uzatvoril dňa 18.03.2008 kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudol vlastníctvo

k nehnuteľnostiam: pozemok reg. „C“ parc.č. XXX/XXX, orná pôda o výmere 2397 m2, pozemok reg.
„C“ parc. č. XXX/XXX, orná pôda o výmere 151 m2, pozemok reg. „C“ parc. Č. XXX/XXX, orná pôda o
výmere 231 m2, pozemok reg. „E“ parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 587 m2, pozemok reg. „E“ parc.
č. XXXX, orná pôda o výmere 475 m2, a pozemok reg. „E“ parc. č. XXXX/XXX, trvalé trávnaté porasty o
výmere 111 m2, v katastrálnom území Lamač, obec Bratislava - m.č. Lamač, okres Bratislava IV. Kúpnu

cenu za uvedené nehnuteľnosti žalovaná získala z notárskej úschovy dňa 23.04.2008.

Žalobca sa oznámením Správy katastra pre hl. mesto Slovenskej republiky datovaným dňa 22.09.2010
dozvedel o duplicite vlastníctva k spornému pozemku o výmere 386 m2 ako aj o dôvodoch vzniku
duplicitného vlastníctva k spornému pozemku. Žalobca podal na súd žalobu na vydanie bezdôvodného

obohatenia vo výške žalovanej sumy dňa 21.09.2012.

Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „O.z.“) kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.Podľa§451ods.2O.z.bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 107 O.z. ods. 1 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 O.z. ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Je zrejmé a nepochybné, že v prejednávanej veci došlo k prevzatiu kúpnej ceny žalovanou aj za sporný
pozemok dňa 23.04.2008. Táto skutočnosť nebola ani účastníkmi konania spochybňovaná. Žalovaná
ani v konaní nepopierala, že došlo k bezdôvodnému obohatenie, avšak vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania, nemôže byť uvedené právo súdom priznané. K otázke premlčania žalobca uviedol, že podľa
jehonázoruzostranyžalovanejdošloprostredníctvomjejvtedajšiehoprávnehozástupcukuznaniudlhu,
keďže tento vo vyjadrení zo dňa 30.12.2010 uviedol, že žalovaná akceptuje, že žalobca zaplatil aj za

takú časť pozemku, ktorá bola následne, na základe nezákonného postupu na list vlastníctva zapísaná
v prospech Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. a v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
premlčacia doba 10 rokov od uznania dlhu. Tomuto názoru žalobcu však nemožno prisvedčiť, nakoľko
uvedenýúkonvžiadnomprípadenemožnopovažovaťzauznaniedlhu,nakoľkovtomtoúkonuabsentujú
náležitosti predpokladané § 588 Občianskeho zákonníka pre uznanie dlhu. Týmito náležitosťami sú:

priamo vyjadrené uznanie dlhu v písomnej forme, že určený dlh čo do dôvodu a výšky bude zaplatený.
Pričom pri premlčanom dlhu má uznanie dlhu právny následok len v prípade, ak ten, kto uznal dlh, vedel
o jeho premlčaní.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej, súd nemohol priznať uplatnený
nárok žalobcovi, napriek skutočnosti , že tento v podstate medzi účastníkmi konania nebol sporný.

Súd považuje námietku premlčania za oprávnenú, nakoľko je zrejmé kedy došlo k plneniu , ktoré sa
neskôr ( na základe oznámenia Správy katastra ) stalo plnením bez právneho dôvodu. Tým dátumom
je 23.04.2008, kedy žalovaná prevzala kúpnu cenu aj za sporný pozemok. Objektívna premlčacia doba
teda začala plynúť týmto dátumom, pričom uplynula 23.04.2011, žaloba však bola na súd podaná
21.09.2012, teda zjavne po uplynutí premlčacej doby.

Z uvedených dôvodov súd nemohol vyhovieť žalobcovi v ním uplatnenom nároku, nakoľko žalovaná
si uplatnila námietku premlčania, ktorú považuje súd za dôvodnú a z uvedeného dôvodu musela byť
žaloba zamietnutá.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo

bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže bola odporkyňa v spore v plnom
rozsahu úspešná, priznal jej súd náhradu trov konania. Trovy konania odporkyne spočívajú v náhrade
súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 1.268,- eur a v trovách právneho zastúpenia. Trovy
právneho zastúpenia súd vyčíslil v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. Za jeden úkon právnej služby
priznal 370,14 eura ( § 10 ods.1 vyhlášky).

Odmena bola v plnej výške priznaná za 5 úkonov právnej služby ( prevzatie a príprava zastúpenia,
písomné podanie na súd - odpor voči platobnému rozkazu, písomné podanie na súd - „vyjadrenie
odporcu k vyjadreniu navrhovateľa zo dňa 02.01.2014, písomné podanie na súd - „vyjadrenie odporkyne
k sporu zo dňa 13.02.2015 a účasť na pojednávaní dňa 25.02.2015) v celkovej výške 1.850,70 eura.

Vo výške 1, t.j. 92,53 eura bola odmena priznaná za účasť na pojednávaní dňa 09.01.2015 /§ 13a ods.
4 veta druhá vyhlášky/.

Naopak, za úkony právnej služby označené ako „písomné podanie na súd - vyjadrenie súdu zo dňa
12.06.2013“ a „rokovanie zo dňa 13.08.2013“ súd náhradu trov konania nepriznal. Súd rozhodujúci o

priznaní náhrady trov konania je vždy povinný skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených
úspešným účastníkom v konaní. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť
spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje
ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka na právnu pomoc a nárokom na
náhradutrovkonaniazaposkytnutúprávnupomoc.Trovykonaniapotrebnénaúčelnévynaloženiealebo

ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania,
pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne. K úkonu označenému
ako „písomné podanie na súd- vyjadrenie súdu zo dňa 12.06.2013“ konajúci súd poznamenáva, že
predmetné podanie /č.l. 75 súdneho spisu/ nemožno považovať za úkon právnej služby v zmysle §13a ods. 1 písm. c) vyhlášky. V predmetnom podaní právny zástupca odporkyne iba súdu oznámil,
že odporkyňa nesúhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a že listinné alebo iné
dôkazy súdu právny zástupca odporkyne doručí súdu obratom po ich obdržaní od odporkyne. Podľa

obsahutotopodanieniejemožnépovažovaťzapodanievovecisamej,nakoľkovovzťahukhodnotiacim
úvahám súdu pri posudzovaní skutkovo a právne relevantných aspektov prejednávanej veci nemalo
žiadenvýznam,nebolotedanevyhnutnépreúspechodporkyne voveci.Pokiaľideoúkonprávnejslužby
označený ako „rokovanie zo dňa 13.08.2013“, vykonanie takéhoto úkonu nebolo v konaní preukázané /
či už vo forme záznamu z tohto rokovania, prípadne čestným vyhlásením odporkyne o jeho konaní,

atď./ Aplikácia prejednávacej zásady ovládajúcej sporové konanie (ten, kto má povinnosť tvrdenia,
má i povinnosť uviesť potrebné dôkazné prostriedky, ktorými sa prednesené tvrdenia dajú dokázať)
nachádza plné uplatnenie aj v oblasti trov konania, pre priznanie náhrady trov konania za takto označený
a uplatnený úkon právnej služby bolo primárnou povinnosťou odporkyne, aby v konaní predložila
dôkaz, pomocou ktorého by bolo preukázané, že k rokovaniu dňa 13.08.2013 reálne došlo. Následne
by konajúci súd mohol podrobiť predmetný úkon právnej služby skúmaniu z hľadiska kritéria účelnosti,

vzťahujúceho sa na náhradu trov konania ako takú. V rámci trov právneho zastúpenia súd za jednotlivé
úkony priznal režijný paušál: 2 x 7,81 eura za úkony v r. 2013, 1x 8,04 eura z úkon v r. 2014 a 3 x 8,39
eura za úkony v r. 2015, spolu 48,83 eura. Celková náhrada trov právneho zastúpenia odporkyne tak
predstavuje sumu 1.992,06 eura, po započítaní DPH vo výške 20% na trovy právneho zastúpenia sumu
2.390,47 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3

O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.