Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 29, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612223270
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7612223270.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov

JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne B. V., N.. X.XX.XXXX, A. M. B.Š.
W., C. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou, so sídlom v Spišskej Novej Vsi,
Radničné námestie 4, proti žalovanému V. W., N.. XX.X.XXXX, A. M. B. W., X. XXX/X, zastúpenému
JUDr. Štefanom Kamenickým, advokátom, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 7, v konaní
o zaplatenie 500 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves zo dňa 21. septembra 2016 č.k. 1C/22/2013-91 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa voči žalovanému
domáhala zaplatenia zmluvnej pokuty pre nesplnenie článku III ods. 6 dohody o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva so žalovaným, žalovanému priznal
plnú náhradu trov konania a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť štátu plnú náhradu trov konania.

2. V odôvodnení poukázal na argumentáciu žalobkyne, že úhrady zmluvnej pokuty sa voči žalovanému

domáha z dôvodu, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorila so žalovaným dohodu o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po rozvode (ďalej aj „dohoda“), v ktorej článku III ods. 6 sa žalovaný
zaviazal zabezpečiť výmaz žalobkyne ako dlžníka zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX,
uzatvorenej za trvania manželstva so žalovaným s Tatra bankou, a.s. a zo zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej s Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s.
a zo záväzkov z týchto zmlúv vyplývajúcich, a v prípade porušenia tejto povinnosti sa v článku IV
ods. 2 dohody žalovaný zaviazal zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu vo výške 50 eur za každý začatý

mesiac omeškania, pretože síce žalovaný ostatné záväzky z dohody o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva plní a spláca aj predmetné úvery, avšak hoci prisľúbil realizáciu krokov smerujúcich
k vypusteniu jej osoby z predmetných úverových vzťahov do jedného mesiaca od podpísania dohody,
žiadne kroky nevykonal a svoju povinnosť nesplnil v dojednanej lehote 90 dní, a preto požaduje od
žalovaného zmluvnú pokutu za 10 mesiacov omeškania v sume 500 eur a následne za 15 mesiacov
omeškania v sume 750 eur. Poukázal takisto na argumenty žalobkyne v jej písomnom vyjadrení
predloženom na pojednávaní dňa 6.5.2016, že dojednanie o zmluvnej pokute je platné, splnenie

povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou je objektívne možné, avšak žalovaný sa nepokúsil svoju
povinnosť splniť, čo preukazujú vyjadrenia oboch peňažných ústavov, pričom žalovanému zabezpečili
finančného poradcu so sídlom v mieste bydliska žalovaného, ktorý mu mal pomôcť s refinancovaním
úveru, prípadne s nahradením spoludlžníka, resp. jeho výmazom. Poukázal aj na obranu žalovanéhonamietajúceho absolútnu neplatnosť článku III ods. 6 dohody o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva pre rozpor s dobrými mravmi, ako i z dôvodu, že text tejto dohody ho zaviazal na
úkon, ktorý mala urobiť tretia osoba, a teda v spornom článku uvedená povinnosť je nesplniteľná, ak

bol zaviazaný v obidvoch prípadoch úverových vzťahov zabezpečiť výmaz spoludlžníka - žalobkyne,
čo on urobiť nemôže, lebo výmaz môže realizovať jedine banková inštitúcia, nie jej klient, pričom aj
po vykonaní všetkých úkonov zo strany žalovaného by banka mohla povedať, že tento výmaz neurobí,
pretože jej takýto stav vyhovuje.

3. Po vykonanom dokazovaní, vychádzajúc zo zistenia, že v čl. III ods. 6 dohody o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva sa žalovaný zaviazal v lehote 90 dní od podpisu tejto dohody
zabezpečiť, aby žalobkyňa bola vymazaná ako spoludlžníčka zo zmluvy o hypotekárnom úvere č.
XXXXXXXXXX uzatvorenej s Tatra bankou, a.s., ako aj zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX D. F. X.X.XXXX uzavretej s Prvou stavebnou spoločnosťou, a.s., a v
čl. IV ods. 2 dohody bola pre prípad porušenia povinností vyplývajúcich z ustanovení čl. III ods. 6 dohody

dojednaná zmluvná pokuta vo výške 50 eur za každý začatý mesiac omeškania a že žalovaný činil
také kroky smerujúce k tomu, aby žalobkyňa bola vymazaná ako spoluvlastníčka v obidvoch finančných
inštitúciách, v ktorých mali strany sporu úver, právnom posúdení sporu podľa § 37 ods. 2, § 544 ods.
1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba dôvodná nie je, lebo
ustanovenie čl. III ods. 6 dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je absolútne neplatným

právnym úkonom z dôvodu, že text tejto zmluvy zaviazal žalovaného na úkon, ktorý mala urobiť tretia
osoba, teda zaviazal sa na to, čo nemôže urobiť, pretože výmaz môže realizovať jedine banková
inštitúcia, nie klient, pričom pojem výmaz ani v terminológii peňažných ústavoch neexistuje. Dodal, že ak
jeden z bývalých manželov už nechce figurovať na zmluve o úvere, ktorú podpísali obaja manželia počas
trvania ich manželstva, dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov, že

predmetný úver prejde len na jedného z nich, nemá účinky voči banke ako tretiemu subjektu, u ktorého
si úver obaja počas manželstva zobrali, vysporiadanie úveru medzi bývalými manželmi nie je pre banku
žiadnym spôsobom záväzné a takýto úkon je voči úverovej banke ako tretiemu subjektu neúčinný.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v spore procesne

úspešnému žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O trovách štátu rozhodol aplikujúc
základnú zásadu v čl. 4 CSP s požitím § 259 CSP tak, že zaviazal procesne neúspešnú žalobkyňu na
náhradu trov štátu, ktoré vznikli v súvislosti s vyžiadanými správami od banky za účinnosti predošlej
procesnej normy Občianskeho súdneho poriadku a boli vyplatené zo štátnych prostriedkov.

5. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). a
jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
Navrhla zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe vyhovieť v celom rozsahu, prípadne zrušiť rozsudok a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobkyňa namietla správnosť záveru súdu prvej

inštancie, že dohoda v čl. III ods. 6 dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je absolútne
neplatným právnym úkonom, ako i záver súdu v bode 27 rozsudku, že žalovaný činil také kroky,
ktoré smerovali k tomu, aby bola žalobkyňa vymazaná ako spoludlžníčka v obidvoch finančných
inštitúciách, v ktorých mali strany sporu úver tvrdiac, že žalovaný potrebné kroky uskutočnil až po
dvoch pojednávaniach a niekoľko rokov po podaní žaloby. Mala za to, že formulácia čl. III ods. 6

dohodyovyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctvanezaväzujetretiuosobu,abyniečoučinila,keďže
ukladá povinnosť jedine žalovanému. Zopakovala, že plnenie, ku ktorému sa žalovaný zaviazal je podľa
žalobkyne objektívne možné, keď okrem iných spôsob mohol žalovaný zabezpečiť výmaz žalobkyne ako
spoludlžníčky jednak iným ručiteľom, jednak refinancovaním v inej banke a tiež predčasným splatením
úverov, ktoré mohol financovať aj predajom nehnuteľnosti. Úvahy súdu prvej inštancie preto žalobkyňa

označila za nesprávne. Dodala, že prvoinštančný súd dospel k záveru o neplatnosti sporného právneho
úkonu až po viacerých pojednávaniach vo veci a ak mal súd tento názor od začiatku konania, mal
možnosť vec prejudikovať alebo vec rozhodnúť v súlade so zásadou hospodárnosti konania a nie
vykonávať dôkazy, ktorých trovy musí znášať.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Citujúc znenie článku III
ods. 6 dohody zopakoval, že dohoda ho zaväzovala zabezpečiť, aby bola žalobkyňa vymazaná ako
spoludlžníčka a podčiarkol, že takýto úkon môže realizovať iba banka, teda tretia osoba a ani jedenz účastníkov zmluvy, pričom ani banka nemôže realizovať tzv. výmaz dlžníka, môže iba so súhlasom
účastníkov úverového vzťahu zameniť osobu dlžníka, resp. spoludlžníka, prípadne zapísať inú osobu
ako dlžníka, pri prípadnom prevzatí dlhu. Doplnil, že prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav,

správne aplikoval aj právne normy a rozsudok náležite odôvodnil, preto ďalšia argumentácia by bola iba
opakovaním zdôvodnenia rozsudku.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie je prípustné bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je neopodstatnené.

8. Žalobkyňa vo svojom odvolaní uplatnila odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové

zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú
i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický

rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z §
191 až § 194 CSP. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri
aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný
právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval na daný prípad.

10. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto žalobkyňou uplatnené odvolacie dôvody nie sú v
posudzovanom spore naplnené.

11. Napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového
stavu, ani to, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov

sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, §
193, § 194 a § 205 CSP, alebo že by súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenia, alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Neboli zistené ani

vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie
v spore. Žalobkyňou uplatnené odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť správnosť zistených
skutočností, hodnotenia dôkazov a právneho posúdenia sporu a neumožňujú ani záver, že by v konaní
neboli splnené procesné podmienky, resp. že by prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil niektorej zo sporových strán, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tak, ako to tvrdil žalovaný vo svojom odvolaní. Ani
počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné
rozhodnutie o nároku žalobkyne na zaplatenie zmluvnej pokuty pre nesplnenie článku III ods. 6 dohody
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, ktorú žalobkyňa
uzatvorila so žalovaným dňa XX.XX.XXXX, než ako rozhodol súd prvej inštancie, ktorý svoje úvahy a

záver o zamietnutí žaloby odôvodnil dostatočne presvedčivo, zhodnotil všetky dôkazy predložené na
podporu tvrdení žalobkyne i žalovaného, uviedol, ktoré z nich považoval za preukázané, akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil a z akých právnych noriem pri rozhodnutí vychádzal, pričom tak žalobkyniako aj žalovanému vytvoril všetky procesné podmienky, aby v priebehu sporu uplatnili a realizovali svoje
procesné práva.

19. Správne, presvedčivé, zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a preto len na
zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd dodáva nasledovné:

20. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

21. Inštitút zmluvnej pokuty je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia splnenia zmluvného
záväzku, ktorého podstata spočíva v písomnom dojednaní povinnosti zaplatiť určitú peňažnú čiastku
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Jeho zmyslom je zabezpečenie splnenia povinnosti, ktorá je

obsahom záväzku. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie riadne
splniť svoj záväzok. Zároveň má sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť,
stíha nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dojednanej
výške. Okrem výšky zmluvnej pokuty, prípadne spôsobu jej určenia, je podstatnou náležitosťou
takéhoto ujednania i určenie zmluvnej povinnosti, ktorej porušením vznikne právo na zmluvnú pokutu.

Zabezpečovací záväzok totiž nemôže vzniknúť bez existencie platného zabezpečovaného (hlavného)
záväzku a nemôže bez neho existovať, čo je výrazom akcesorickej povahy zabezpečenia.

22. Ako je zrejmé z citovaného ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu si
môžu dohodnúť iba zmluvné strany pre prípad porušenia povinnosti vyplývajúcej z nimi uzavretej zmluvy.

Inými slovami, zmluvnú pokutu môžu dohodnúť iba osoby v postavení veriteľ dlžník hlavného (zmluvnou
pokutou zabezpečovaného) záväzku.

23. V posudzovanom prípade z obsahu spisu vyplýva, že sporové strany uzatvorili za trvania manželstva
zmluvu o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX s Tatra bankou, a.s. a zmluvu o mimoriadnom

medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX s Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s., následne dňa
XX.XX.XXXX uzatvorili dohodu o vyporiadaní manželstva po rozvode ich manželstva, v čl. III ods. 6
ktorej sa žalovaný zaviazal v lehote 90 dní od podpisu tejto dohody zabezpečiť, aby žalobkyňa bola
vymazaná ako spoludlžníčka tak zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej s
Tatra bankou, a.s. ako i zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX

D. F. X.X.XXXX uzavretej s Prvou stavebnou spoločnosťou, a.s., a v čl. IV ods. 2 dohody bola pre
prípad porušenia povinností vyplývajúcich z ustanovení čl. III ods. 6 tejto dohody medzi účastníkmi
dohody dojednaná zmluvná pokuta vo výške 50 eur za každý začatý mesiac omeškania, ktorej úhrady
sa žalobkyňa domáha v tomto spore.

24. Z dôvodov napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie žalobu zamietol vychádzajúc z
úsudku, že žalobkyni nárok na zmluvnú pokutu nevznikol, lebo zmluvná pokuta zabezpečovala splnenie
povinnosti žalovaného, ktorú žalovaný splniť nemohol, lebo úkon špecifikovaný v ustanovení čl. III
ods. 6 dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva mala a mohla urobiť iba tretia osoba,
teda žalovaný sa zaviazal na to, čo nemôže urobiť, pretože výmaz žalobkyne ako spoludlžníčky môže

realizovať jedine banková inštitúcia, nie klient, z čoho potom vyvodil záver o absolútnej neplatnosti tohto
právneho úkonu.

25. Správnosť tohto záveru súdu prvej inštancie žalobkyňa spochybňuje neopodstatnene. Odvolacie
námietky žalobkyne sú v podstate totožné s jej argumentáciou prednesenou na súde prvej inštancie,

s ktorou sa náležite vysporiadal odvolací súd v dôvodoch napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP),
preto odvolací súd len na zdôraznenie správnosti namietaného záveru prvoinštančného súdu pripomína,
že súdna prax je ustálená v závere, že záväzky, ktoré tvoria bezpodielové spoluvlastníctvo manželov,
plnia obaja manželia spoločne a nerozdielne (§ 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Manželia majú
teda postavenie solidárnych dlžníkov a veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek z

nich (§ 511 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka).

26. V prípade zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov je rozhodne jedným z možných
spôsobov vyporiadania uzavretie dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov,ktorá má však zásadne právne účinky len medzi bývalými manželmi. Nie je teda možné, aby ňou
zasiahli do práv tretích osôb, najmä veriteľov. To znamená, že ak sa dohodli bývalí manželia na
tom, že spoločný dlh prevezme len jeden z nich, je takéto ujednanie voči veriteľom neúčinné, a tí sa

môžu napriek tomu domáhať splnenia dlhu po ktoromkoľvek z bývalých manželov podľa § 511 ods.
1 Občianskeho zákonníka (por. napr. m.m. uznesenie Nejvyššího soudu zo dňa 28. februára 2007,
sp. zn. 33 Odo 1552/2005) tak, ako to správne uzavrel súd prvej inštancie. Bezpochyby nemožno
prehliadnuť dosah takejto dohody v právnom vzťahu medzi bývalými manželmi, keďže dohoda o
vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov je právnou skutočnosťou, ktorá

bráni tomu, aby ten z bývalých manželov, ktorý sa v nej zaviazal sám zaplatiť spoločný dlh, mohol voči
druhému manželovi uspieť so žalobou na zaplatenie polovice tohto dlhu, ktorý bol voči nemu exekučne
vymožený. Bývalý manžel však rozhodne nemôže vynucovať od druhého manžela splnenie povinnosti
zaviazať na v dohode špecifikovanú povinnosť tretiu osobu, najmä veriteľa bývalých manželov (v danom
prípade banky, s ktorými sporové strany uzatvorili úverové zmluvy). Odvolacia námietka žalobkyne,
že plnenie, ku ktorému sa žalovaný zaviazal, je objektívne možné, keď okrem iných spôsob mohol

žalovaný zabezpečiť výmaz žalobkyne ako spoludlžníčky jednak iným ručiteľom, jednak refinancovaním
v inej banke a tiež predčasným splatením úverov, ktoré mohol financovať aj predajom nehnuteľnosti, v
okolnostiach posudzovaného sporu nemôže obstáť a záver súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti
spornej dohody je preto správny a súd prvej inštancie vecne správne rozhodol, ak žalobu žalobkyne
zamietol.

27. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil vrátane vecne správneho výroku o trovách konania a v odvolacom konaní procesne úspešnému
žalovanému priznal podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP plnú
náhradutrovodvolaciehokonania,ovýškektorejrozhodnesúdprvejinštanciesamostatnýmuznesením,

ktoré vydá vyšší súdny úradník. Žalobkyňa nemala úspech v odvolacom konaní, a tak jej náhrada trov
odvolacieho konania nepatrí.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konanialen príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní

a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).