Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 9C/22/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514200414
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2016:2514200414.2

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou v právnej veci
navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., sídlo: Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne
zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., sídlo: Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi:
Z. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: Z., S. Č.. XXXX/XX, o návrhu na zaplatenie 183,20 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom z 10.01.2014, doručeným súdu 28.01.2014, navrhol, aby súd zaviazal odporcu
na zaplatenie sumy 183,20 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 02.03.2010

do 01.12.2010 vo výške 6,17 eur, s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 183,20 eur od
02.12.2010 do zaplatenia, a zároveň na náhradu trov konania. Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že na
základe Zmluvy o postúpení pohľadávok 28.062012 uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa,
a.s., a navrhovateľom postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Postupca a
odporca uzatvorili 13.12.2005 Zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné
podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytla odporcovi

peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných
prostriedkov,podmienkyprinesplnenízmluvnýchpovinnostíaďalšienáležitostisúupravenézmluveavo
všeobecných obchodných podmienkach. Vzhľadom na tom, že odporca neplnil stanovených termínoch
splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu na
úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 1 425,88
eur, ktorá pozostávala z istiny 971,41 eur, riadneho úroku 115,75 eur, úroku z omeškania 338,72 eur

a ostatného príslušenstva a poplatkov vo výške 0,0 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení,
kde postupca Slovenská sporiteľňa, a.s., deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v
predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu
postúpenia pohľadávky. Sumu 338,72 eur si navrhovateľ neuplatnil. Podľa zmluvy postupca poskytol
odporcovi úver vo výške 663,88 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 18,32
eur vždy k 1. dňu v mesiaci. Navrhovateľ si v konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 01.03.2010 do

01.12.2010 v počte 10 a celkovej výške 183,20 eur. Odporca ku dňu podania návrhu uhradil 0,00 eur.
Navrhovateľ si zároveň uplatnil úrok z omeškania zo splátok od 02.03.2010 do 01.12.2010 vo výške
6,17 eur a úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 183,20 eur od 02.12.2010 do zaplatenia.

Po výzve súdu z 20.07.2015 navrhovateľ vo vyjadrení z 24.07.2015 žiadal, aby súd neaplikoval
ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa z dôvodu, že by takto súd porušil tiež zásadu stanovenú

v čl. 152 ods. 4 Ústavy SR.Podľa § 115a ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) na prejednanie veci samej nie je
potrebnénariaďovaťpojednávanie,aktoniejevrozporespožiadavkouverejnéhozáujmuaakmožnovo
veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo

veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
2) Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 156 ods. 3 OSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote

najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetom konania je návrh na zaplatenie sumy vo výške 183,20 eur, t.j.

ide o drobný spor, súd s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenia vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi konania, keďže to nie je v rozpore
s požiadavkou verejného záujmu. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na
úradnej tabuli súdu 22.01.2016. Návrh na začatie konania bol spolu s prílohami a uznesením na
vyjadrenie sa k návrhu na začatie konania odporcovi doručený do vlastných rúk 16.07.2014, ku ktorému

sa nevyjadril.

Súd vo veci vykonal dokazovanie Zmluvou o splátkovom úvere z 13.12.2005, Všeobecnými obchodnými
podmienkami, Oznámením o postúpení pohľadávky z 17.07.2012, Zmluvou o postúpení z 27.06.2012,
Prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok SLSP č. 0900/2012/CE o dňa 28.06.2012 - aktíva,

pričom zistil, že bola uzatvorená zmluva medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., a postupníkom
EOS KSI Slovensko, s. r. o., ktorou postupca postúpil postupníkovi pohľadávky vrátane ich príslušenstva
a všetkých súvisiacich práv a nárokov, ktoré sú s pohľadávkami spojené, ako aj práv plynúcich zo
zabezpečenia pohľadávok, za odplatu. Z prílohy k zmluve o postúpení súdu súd zistil, že pohľadávka
navrhovateľa voči odporcovi k 28.06.2012 činila 1 425,88 eur, z toho istina 971,41 eur, istina po splatnosti

454,47 eur. Súd tiež zistil, že právny predchodca navrhovateľa - Slovenská sporiteľňa, a.s., a odporca
uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere 13.12.2005, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa
poskytol odporcovi úver vo výške 20 000,-Sk, ktorý sa odporca zaviazal splatiť mesačnými splátkami po
552,-Sk vždy k 01. dňu príslušného mesiaca so splatnosťou prvej splátky dňa 01.01.2006 a poslednej
splátky 01.12.2010. Úroková sadzba bola dohodnutá ako pevná vo výške 17,30% ročne. V čl. V. bod

4. zmluvy o úvere sa uvádza, že zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú,
podľa§262Obchodnéhozákonníka.SúčasťouúverovejzmluvyboliajVšeobecnéobchodnépodmienky
veriteľa. Odporca riadne a včas nesplácal úver. Posledná úhrada bola poukázaná 01.12.2008 vo výške
19,92 eur.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné

prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v

splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy
spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii platného a účinného v
čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) na účely tohto zákona sa
rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od
formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa odseku 2 cit.
zákonného ustanovenia, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov;
ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie
ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva

o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka,
ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a
podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu
mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť
zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“) platného a účinného v čase
uzavretia úverovej zmluvy, t.j. ku dňu 11.11.2004, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva
o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak
zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa
ods. 2 cit. ustanovenia dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia
spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„ neprijateľná podmienka“).

Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou
inému.

Podľa § 524 ods. 1 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.

Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové právas výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov
pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej

salehotazačína.Akniejetakýtodeňvposlednommesiaci,pripadnekonieclehotynajehoposlednýdeň.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa znení účinnom v čase rozhodovania súdu,
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

V súlade s vykonaným dokazovaním a v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami mal
súd preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa, teda Slovenskou sporiteľnou a.s., a
odporcombolauzavretáúverovázmluva,ktorúodporcauzatvorilakofyzickáosoba-spotrebiteľ,nakoľko

o úver nežiadal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Navrhovateľ pritom ani
netvrdil, že by úver bol použitý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania odporcu, pričom
z obsahu a formy zmluvy vyplýva, že ide o tzv. typovú (formulárovú) zmluvu, ktorú dodávateľ (právny
predchodca navrhovateľa) používal, ako je známe z rozhodovacej činnosti súdu, vo viacerých prípadoch
a ktorej podstatný obsah spotrebiteľ (odporca) neovplyvňuje. Uvedené vyplynulo aj z tej skutočnosti, že

zmluvu podpísal nie ako fyzická osoba živnostník, ale ako fyzická osoba s uvedením trvalého pobytu,
rodného čísla, čísla občianskeho preukazu.

Súd teda mal za to, že na základe uzavretej zmluvy o splátkovom úvere bol odporcovi poskytnutý
spotrebiteľskýúver,pričomvšaksúdzdôvoduhospodárnostikonaniapredtým,akopristúpilkuskúmaniu

opodstatnenosti samotného nároku navrhovateľa, zaoberal sa otázkou premlčania (§ 5b zákona č.
250/2007 Z. z.).

V predmetnej veci záväzok odporcu vznikol zo zmluvy o úvere, ktorá bola uzavretá podľa ust. § 497
Obch. z., ktorá je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. z. absolútnym obchodom, ktorý sa bez ohľadu na

charakter účastníkov riadi ustanoveniami tretej časti Obchodného zákonníka. Napriek povahe výlučného
obchodného záväzku je však zmluva o úvere s ohľadom na skutočnosť, ako to už súd uviedol vyššie,
že odporca ako jedna zo strán tejto zmluvy nebol podnikateľom a taktiež vzhľadom na skutočnosť, že
zmluva bola navrhovateľom vopred pripravená je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. OZ, a
preto je potrebné aplikovať spotrebiteľské právo a v rámci neho ustanovenia Občianskeho zákonníka

a zákon na ochranu spotrebiteľa.

„Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992 Zb.
o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31. 12. 1992 do 30. 6. 2007. Jeho ust. § 23a účinné
v období od 1. 1. 2000 do 24. 11. 2004 zakotvilo tzv. typovú zmluvu, ktorou sa podľa citovaného zákona

rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia typová zmluva nesmie obsahovať
a/ neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie služby
na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj

výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho
spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b/ podmienky, ktoré sú v rozpore s
dobrými mravmi.
S účinnosťou od 25. 11. 2004 (do 30. 6. 2007) citovaný zákon v § 23a definoval už spotrebiteľské zmluvy
ako zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy,

ktorýchcharakteristickýmznakomje,žesauzavierajúvoviacerýchprípadochajeobvyklé,žespotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Nadväzne dňa 1. 7. 2007 nadobudol účinnosť nový Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý
v pôvodnom znení v § 3 ods. 3 zakotvil, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnýmipodmienkami spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka
alebo Obchodného zákonníka alebo aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa
uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa
primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Toto znenie bolo účinné až do novelizácie zák.
č.397/2008súčinnosťouod1.11.2008.Vostatnomznenímá§3ods.3zák.č.250/2007Z.z.zakotvené,
že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách.

Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období od 1.
4.2004do31.12.2007arozdielnevobdobíod1.1.2008.§52Občianskehozákonníkavznenívobdobí
od 1. 4. 2004 do 31. 12. 2007 zakotvoval, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

S účinnosťou od 1. 1. 2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako
každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom
podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období od 1. 4. 2004 do 31. 12. 2007, teda v čase
uzavretia predmetnej zmluvy účastníkmi, zmluva o úvere, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku
pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka nespadala. Je ale nesporné,
že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle cit. § 23a zák. č. 634/1992 Zb. v znení

od 25. 11. 2004, keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka a jej charakteristickým
znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle právneho
poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou.
Keďže z ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodiť, že 5. hlava Občianskeho

zákonníka sa vzťahuje len a výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 52 ods. 1, súd
je toho názoru, že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka je nevyhnutné aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v cit. ust. § 23a Zákona
o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb.
Spotrebiteľské zmluvy predstavujú rovnorodý druh občianskoprávnych zmlúv (príp. aj obchodných

zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu), v ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ;
osobitosť spotrebiteľských zmlúv vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho
účastníka zmluvného vzťahu - spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s poskytovateľmi
rôznych plnení a služieb. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ,

pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Zmyslom zavedenia
osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy je zvýšená ochrana slabšieho účastníka
záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri poskytovaní služieb. Na to aby zmluva bola označená za
„spotrebiteľskú“musíbyťsplnenápodmienka,žeideozmluvuktorásauzatvárazarovnakýchzmluvných
podmienok s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a

spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah; k zmluvným podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť
alebo nie - spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva bez ohľadu na to, či je
upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným zákonom.
Vyššie citované ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100
ods. 1 OZ a preto je treba ho aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej

zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom
zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej povinnosti
skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku navrhovateľa, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda
aj bez toho, aby sa odporca premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka. Právna úprava
v ustanovení § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od

01.05.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia.
Uvedené ustanovenie je pritom ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia
námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, a preto sa súd najskôr zaoberal možným premlčanímuplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva navrhovateľa. V tejto
súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 13/2014 a sp.zn. 8
MCdo 13/2014 v ktorých sa konštatuje, že súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej

zmluvy musel vziať na zreteľ ust. §5b zák.č. 250/2007 Z.z. a teda bol povinný prihliadať na zákonný
dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal tiež zohľadniť § 52 ods. 2 veta tretia
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1.mája 2014 a právne predpisy, ktorých

súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne
vzťahy založené pred týmto dňom.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,
že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom
premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,

jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú
dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.“ (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave, č.k.
11Co/755/2014 z 09.09.2015).

S poukazom na vyššie uvedené a vzhľadom na skutočnosť, že súd je povinný aplikovať ustanovenie

§ 5b zák.č. 250/2007 Z.z. ako procesnú právnu normu s poukazom na absenciu prechodného
ustanovenia k tejto úprave, súd posúdil aj predmetný právny vzťah, pričom dospel k záveru, že z dôvodu
premlčania nároku navrhovateľa nebolo možné mu uplatnený nárok voči odporcovi priznať z dôvodu
jeho premlčania.

V predmetnej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poslednú splátku úveru odporca uhradil
01.12.2008, pričom navrhovateľ si uplatnil v konaní právo na zaplatenie 10 mesačných splátok vo výške
183,20 eur, splatných v období od 01.03.2010 do 01.12.2010. Posledná splátka bola splatná 01.12.2010,
teda nasledujúcim dňom 02.12.2010 sa odporca jej neuhradením dostal do omeškania. Premlčacia
doba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka 3 roky uplynula 02.12.2013. Návrh bol podaný na súd

až 28.01.2014, teda až po uplynutí premlčacej doby pri poslednej splátke úveru, pričom pri ostatných
splátkach premlčacia doba uplynula ešte skôr. Súd pritom považoval za premlčané aj uplatnené úroky
z omeškania, pretože tieto tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že
vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku a návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne nevznikli a taktiež mu nevyplývajú z obsahu spisu.

Navrhovateľ bol pritom v predmetnom konaní v celom rozsahu neúspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Trnave
prostredníctvom Okresného súdu Piešťany v písomnom vyhotovení 2x.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.