Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/186/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716215159
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Petreás

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716215159.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v spore žalobkyne Mgr. D. Y., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX E., zastúpenej Mgr. Petrom Mačajom, advokátska kancelária
so sídlom Dolná 7, 969 01 Banská Štiavnica, proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom
Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, zastúpenej nútenou správkyňou JUDr. Irenou Sopkovou
so sídlom Zborovská 1524/8, 040 01 Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.01.2012 sp.zn.
2C/2438/2012.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100%.

III. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou podanou 4.4.2013 požiadala súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.1.2012 sp.zn. 2C 2438/2012 a uplatnila si právo na náhradu trov
konania.

2. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu odôvodnila tým, že je daný dôvod na
zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods.1 písm. g) Zákona o rozhodcovskom konaní. V
prvom rade podotkla, že rozhodcovský rozsudok nespĺňa atribúty rozhodcovského rozsudku a nedá
sa považovať za rozhodnutie vo veci samej. Z dôvodu právnej istoty žalobkyne je potrebné, aby
bolo toto rozhodnutie riadne napadnuté na všeobecnom súde a všeobecným súdom aj zrušené.
Rozhodcovský rozsudok doručený žalobkyni nemôže byť rozhodnutie vo veci samej, nakoľko na
takéto rozhodnutie v skrátenom konaní podľa § 172 ods.1 O.s.p. nemá rozhodcovský súd oprávnenie.

Vnútorné predpisy rozhodcovského súdu nemôžu byť v rozpore so zákonom č. 244/2002 Z.z. v znení
neskorších predpisov. Zákon o rozhodcovskom konaní jednoznačne upravuje postup rozhodcovského
súdu po doručení žalobného návrhu, náležitosti rozhodnutia, ako aj možnosti obrany proti vydanému
rozhodnutiu. Odvolávanie sa na subsidiárnu pôsobnosť O.s.p. pri vydaní kvázi platobného rozkazu
vo forme rozhodcovského rozsudku nemá žiadnu oporu v Zákone o rozhodcovskom konaní, naopak
je s ním v rozpore. Zákon o rozhodcovskom konaní za jediné možné napadnutie rozhodcovského
rozsudku považuje žalobu na preskúmanie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 a nasl. Zákona o

rozhodcovskom konaní s výnimkou v zmysle § 37 Zákona o rozhodcovskom konaní, čo však nie je
tento prípad. Právny zástupca žalobkyne ďalej v žalobe uviedol, že za neuveriteľné považuje určenie
5-dňovej lehoty na podanie odporu s dodatkom v poučení, že takýmto odporom sa bude rozhodcovský
súd zaoberať iba v prípade, že bude zaplatený poplatok za odpor. Nezákonné používanie ustanoveníO.s.p. o skrátenom konaní a vyberanie si resp. upravovanie ustanovení tohto predpisu, podľa toho či
sa žalobcovi hodia alebo nie, považuje za vrchol arogancie rozhodcovského súdu. Keďže zaoberanie
sa „odporom“ podmieňoval rozhodcovský súd zaplatením poplatku, žalobkyňa nevidela dôvod podávať

takýto „odpor“, nakoľko zaplatenie uvedeného vymysleného poplatku by si rozhodcovský súd mohol
vyložiť ako súhlas s jeho protiprávnym postupom. S prihliadnutím na konanie tohto rozhodcovského
súdu žalobkyňa nevidela ani záruku aspoň náznaku spravodlivého rozhodovania.

3. Žalobkyňa namieta najmä nedostatok právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať, lebo dojednaná

rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto je absolútne neplatná. Hlavný
dôvod neplatnosti rozhodcovskej doložky vidí v tom, že táto je v rozpore s § 53 ods.4 písm. r)
Občianskeho zákonníka, účinného k 29.5.2008, subsidiárne aj s ods. 1 tohto paragrafu, ako generálneho
ustanovenia. Z rozhodcovskej doložky, ako aj z článku XV je zrejmé, že žalovaný vyžaduje od žalobkyne
ako spotrebiteľky, aby sa prípadné spory riešili jedine prostredníctvom rozhodcovského súdu, čo je
neprijateľná zmluvná podmienka. Celá rozhodcovská doložka je však neprijateľná aj z dôvodu, že

odporuje generálnej klauzule o spotrebiteľských zmluvách, lebo sa jedná o štandardnú formulárovú
doložku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech
spotrebiteľa (o tom, že sa skutočne jedná o značnú nerovnováhu svedčí aj sám rozhodcovský rozsudok.
V dôsledku neplatnosti rozhodcovskej doložky nebola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci
konať a rozhodnúť. Preto je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods.1 písm.

c) Zákona o rozhodcovskom konaní.

4. Žalobkyňa tiež namieta, že pri rozhodovaní rozhodcovského súdu boli porušené ďalšie všeobecne
záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ustanovenie § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka
účinného k 29.5.2008, keď rozhodcovský súd neprihliadal na také ustanovenia poistnej zmluvy resp. jej

Všeobecných poistných podmienok (ďalej len VPP), ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. Jedná sa o "dohodu" zmluvných strán, že
premlčacia doba je podľa § 401 Obchodného zákonníka v spojení s § 262 ods.1 a ods.2 Obchodného
zákonníka 10 rokov v čl. XVII bod 7c VPP. Takéto ustanovenie vo VPP je podľa názoru žalobkyne
tiež neprijateľnou podmienkou a rozhodcovský súd sa ňou mal v konaní zaoberať. Súd uznesením č.k.

11C/87/2013-56zodňa25.7.2013konaniezastavilzdôvodunezaplateniasúdnehopoplatkuzpodaného
návrhu - žaloby.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 13Co/669/2013-65 zo dňa 20.9.2013 uvedené
uznesenie Okresného súdu Zvolen potvrdil. Uznesenie tak nadobudlo právoplatnosť 9.10.2013.

6. Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 1Cdo 10/2014 zo dňa 14.4.2016 uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp.zn. 13Co/669/2013 z 20.9.2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 13Co/419/2016-92 zo dňa 19.9.2016, právoplatným od

6.10.2016 uznesenie Okresného súdu Zvolen zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že na žalobkyňu sa vzťahuje zákon na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4
ods.2 písm. za) Zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

8. Žalovaná sa vyjadrila k predmetu sporu vyjadrením zo dňa 12.1.2017. Poukázala na novelizáciu

zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok urobenej zákonom č. 335/2014 Z.z. Za § 243c bol vložený
nový § 243d, ktorý spôsobil neúčinnosť a právnu nezáväznosť rozhodcovského rozsudku, o ktorý v
tomto spore ide, pre jeho účastníkov. Kumulatívne totiž bola naplnená hypotéza uvedenej právnej
normy, že sa jedná rozhodcovský rozsudok vydaný pred 31.12.2014 a do 31.3.2015 nebol podaný návrh
na vykonanie exekúcie. Preto podľa žalovanej je možné uplatniť dispozíciu právnej normy o tom, že

predmetný rozhodcovský rozsudok prestal po 31.3.2015 strany rozhodcovského konania zaväzovať.
Preto podľa názoru žalovanej žalobkyňa nemá právny záujem na rozhodnutí sporu. Žalovaná poukázala
na niektoré rozhodnutia súdov, napr. na rozhodnutie Okresného súdu Zvolen sp.zn. 14C/134/2013 zo
dňa 27.9.2016.

9. Žalovaná vo vyjadrení ďalej uviedla, že ak sa súd nestotožní s ich argumentáciou uvedenou vyššie,
trvá na všetkých doterajších vyjadreniach, a to na vyjadrení zo dňa 27.5.2013. Rozhodcovská doložka v
poistnej zmluve, o ktorú v tomto spore ide, nevynucuje na spotrebiteľovi povinnosť riešiť spory výlučne
v rozhodcovskom konaní - rozhodcovská doložka obsahuje len dohodu zmluvných strán, že sporyzo zmluvy sa budú prednostne resp. najprv riešiť v rozhodcovskom konaní, pričom v ničom nie sú
upreté práva spotrebiteľa v prípade nespokojnosti so spôsobom tohto rozhodcovského konania, resp. so
skutkovými a právnymi závermi rozhodcovského súdu, pokračovať ďalej v riešení sporu na všeobecnom

súde. Táto argumentácia je jednoznačne podporená v rozhodnutí SD EÚ C-342/13 Szebestyéni, kde
sa uvádza, že národný súd je povinný pri posudzovaní podmienky podľa písmena q) Anexu Smernice
93/13/EHS dôsledne verifikovať, či je zámerom spornej klauzuly vylúčiť alebo sťažiť právo spotrebiteľa
podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd. Žalovaná ďalej uviedla, že
ústavný súd v uznesení IV. ÚS 394/2012-13 konštatoval, že za daného stavu majú sťažovatelia pred

všeobecnými súdmi k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu namietaného porušenia ich práv
s tým, že v prípade, ak by okresný súd ich žalobe o zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku
nevyhovel, budú mať možnosť domáhať sa nápravy v opravnom konaní v rámci riadneho inštančného
postupu,prípadnezasplneniazákonomustanovenýchpodmienok,ajvyužitímmimoriadnehoopravného
prostriedku. Žalovaná má za to, že nedošlo k naplneniu predpokladov uvedených v § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko rozhodcovská doložka obsiahnutá v časti XV. VPP ako aj Osobitných

zmluvných dojednaniach č. 01/2007 neobsahuje ustanovenia, ktoré by sťažovali alebo vylučovali právo
žalobcu obrátiť sa po skončení jednoinštančného rozhodcovského konania na všeobecný súd, preto
žalovaná žiadala žalobu zamietnuť ako bezdôvodnú. Žalovaná má za to, že rozhodcovská doložka
uvedená v časti XV. v bode 1. VPP bola nielenže platne dojednaná, ale bola i vyjednaná individuálne
prostredníctvom graficky a právne od VPP oddelených Osobitných zmluvných dojednaní k poistnej

zmluve. Osobitné zmluvné dojednania sú od VPP, ktoré sú priestorovo i obsahovo uzavreté podpisom
žalobcu, oddelené hrubým písmom typu Bold. Sú opatrené podpismi žalobcu a sprostredkovateľa
poistenia, majú teda konštitutívny charakter - zakladajú právny vzťah medzi poistníkom a poisťovateľom
v zmysle ustanovení uvedených v týchto dojednaniach. Súčasťou poistnej zmluvy sa Osobitné zmluvné
dojednania č. 01/2007 stávajú až momentom ich podpísania. Nepodpísaním Osobitných zmluvných

dojednaní by zmluvný vzťah ďalej pokračoval a nemalo by to žiaden vplyv na jeho ďalšie trvanie ani
charakter.

10. Žalovaná poukázala aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 14CoE/198/2011
zo dňa 6.7.2011. Na tvrdenie žalobcu, že nevedel, čo je rozhodcovské konanie, žalovaná si

dovolila súdu predložiť listinný dôkaz - Záznam o potrebách a požiadavkách klienta. Tento zákonom
normovaný dokument nie je súčasťou poistnej zmluvy. Je výsledkom predzmluvného rokovania medzi
sprostredkovateľom poistenia a potenciálnym klientom o tom, či vôbec a ak áno, kedy uzatvorí
poistenie. Arbitrážnym súdom predložený Záznam o požiadavkách a potrebách klienta, resp. informácia
o podmienkach uzavretia poistenia, ktoré použili sprostredkovatelia poistenia, resp. finanční agenti pri

sprostredkovaní poistných vzťahov klientov s poisťovňou, napĺňajú podmienky príslušného právneho
predpisu na to, aby boli, pokiaľ sú podpísané zúčastnenými subjektmi, spôsobilé preukázať správnosť
a zákonnosť postupu sprostredkovateľov poistenia, resp. finančného agenta pri uzatváraní poistenia.
Na základe sprostredkovateľom predloženého a podpísaného Záznamu o požiadavkách a potrebách
klienta, môže poisťovňa pri uzavretí poistného vzťahu oprávnene predpokladať, že všetky povinnosti

sprostredkovateľa a poistenia voči finančnému spotrebiteľovi boli podľa zákona č. 340/2005 Z.z. splnené
a že finančný spotrebiteľ vstupuje do poistného vzťahu informovaný v rozsahu informácií uvedených v
Zázname.

11. Žalovaná podala na Arbitrážnom súde Košice návrh na začatie konania o zaplatenie 72,03 Eur s

príslušenstvom dňa 4.1.2012. Arbitrážny súd Košice dňa 9.1.2012 vydal upovedomenie o začatí konania
pred rozhodcovským súdom.

12. Rozhodcovským rozsudkom sp.zn. 2C/2438/2012 zo dňa 19.1.2012 bola žalobkyňa zaviazaná
zaplatiť žalovanej 72,03 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur na účet žalobcu.

13. Súdu bola predložená aj poistná zmluva zo dňa 29.5.2008, Oznámenie o zániku poistenia zo dňa
18.6.2008 a k žalobe bola pripojená aj časť Všeobecných poistných podmienok (VPP). Predložené boli
Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4342890201. Podľa bodu 2. Osobitného
zmluvného dojednania, poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň

svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami,
že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku.14. Dňa 16.1.2017 žalovaná súdu predložila celé Všeobecné poistné podmienky.

15. Na pojednávanie sa nedostavil právny zástupca žalobkyne so žalobkyňou a ani zástupca žalovanej.
U sporových strán bolo doručenie predvolania na pojednávanie riadne vykázané. Súd preto spor
prejednal a v spore rozhodol v neprítomnosti sporových strán podľa § 180 CSP a rozhodol na základe
podanej žaloby, predložených vyjadrení a listinných dôkazov.

16. Zákonom č. 335/2014 Z.z. nedošlo len k novelizácii Exekučného poriadku, na ktorú sa odvolávala
žalovaná, ale došlo aj k doplneniu Občianskeho súdneho poriadku. Za § 372v sa vkladá § 372w,
podľa ktorého spory o neplatnosť spotrebiteľskej a rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského
rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu, o ktorých sa začalo konať na súde
a ktoré sa do 1.1.2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa
doterajších predpisov. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že ani novelizácia Exekučného poriadku,

konkrétne nové ustanovenie § 243d Exekučného poriadku nie je dôvodom na zamietnutie žaloby o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá bola podaná dňa 4.4.2013.

17. Podľa § 40 ods.1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z., účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

18. Podľa § 41 ods.1 uvedeného zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

19. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

21. Podľa § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

22. Podľa § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré

priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
q) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

23. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

24. Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

25. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi sporovými stranami bola dňa 29.5.2008
uzavretá poistná zmluva. Vo Všeobecných poistných podmienkach v časti XV. je obsiahnuté dojednanie,

že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní
pred rozhodcovským súdom. V závere Všeobecných poistných podmienok je ako osobitné zmluvné
dojednanie pod č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4342890201 znovu dojednaná rozhodcovská doložka,
kde v bode 2 sa uvádza, že poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim
podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že

sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku. Na základe tejto rozhodcovskej doložky vec prejedná rozhodcovský súd. S prihliadnutím
na obsah poistnej zmluvy je nesporné, že poistná zmluva uzavretá účastníkmi konania je zmluvou
spotrebiteľskou, lebo nebolo preukázané, že by žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zásadnou právnou otázkou v prejednávanej veci
je otázka, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je podmienkou
individuálne dojednanou a či zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Žalovaný tvrdil, že rozhodcovská doložka v danom prípade bola individuálne dojednaná,
lebo žalobca podpísal aj Osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007.

26. Podľa názoru súdu nemožno za individuálne dojednanú zmluvnú podmienku považovať
rozhodcovskúdoložku,ktorájepokračovanímpredtlačenéhoformulárapoistnýchpodmienokaodkazuje
naustanoveniaorozhodcovskomkonaní,ktorésúsúčasťouVPP,konkrétnevčastiXV.Užzbodu1.časti
XV. vyplýva, že poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia

sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Táto rozhodcovská doložka bola
zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom VPP, ktoré nie sú súčasťou poistnej zmluvy. Skutočnosť,
že takto dohodnutá rozhodcovská doložka nie je individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou
konštatovaliužsúdyvoviacerýchrozhodnutiach(rozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.6Cdo/1/2012,
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16Co/191/2013).

27. Z obsahu bodu 1. časti V. VPP je zrejmé, že zmluvné strany si dohodli tzv. výhradnú rozhodcovskú
doložku, v zmysle ktorej všetky spory majú byť prejednávané rozhodcovským súdom, teda žalobca
nemá možnosť výberu, či v prípade sporu so žalovaným uprednostní súdne konanie alebo rozhodcovskékonanie. Z obsahu predloženej zmluvy a VPP je zrejmé, že rozhodcovská doložka, na ktorú poukazuje
žalovaná, je dodávateľom vopred naformulovanou zmluvnou klauzulou a rovnako je zrejmé, že
spotrebiteľ nemôže meniť formulárovú zmluvu a ani obsah rozhodcovskej doložky. Keďže na základe

rozhodcovskej doložky spotrebiteľ nemá na výber a je nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému
konaniu, podľa názoru súdu ide o neprijateľnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods.4 písm. r)
Občianskeho zákonníka.

28. S prihliadnutím na obsah poistnej zmluvy je nesporné, že poistná zmluva uzavretá účastníkmi

konania je zmluvou spotrebiteľskou, lebo nebolo preukázané, že by žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy
konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zásadnou právnou
otázkou v prejdnávanej veci je otázka, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský
súd rozhodol, je podmienkou individuálne dojednanou a či zakladá hrubý nepomer v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Žalovaná tvrdila, že rozhodcovská doložka v danom prípade
bola individuálne dojednaná, lebo žalobca podpísal aj osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007. Podľa

názorusúdunemožnozaindividuálnedojednanúzmluvnúpodmienkupovažovaťrozhodcovskúdoložku,
ktorá je pokračovaním predtlačeného formulára poistných podmienok a odkazuje na ustanovenia v
rozhodcovskom konaní, ktoré sú súčasťou VPP, konkrétne časti XV. Z obsahu bodu 1. časti XV.
VPP je zrejmé, že zmluvné strany si dohodli tzv. výhradnú rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej
všetky spory majú byť prejednávané rozhodcovským súdom, teda žalobca nemá možnosť výberu, či

v prípade sporu so žalovanou uprednostní súdne konanie alebo rozhodcovské konanie. Nie je možné
konštatovať, že by žalobkyňa mala dostatok informácií pre to, aby sa dobrovoľne rozhodla pre riešenie
sporov v rozhodcovskom konaní. Z obsahu predloženej zmluvy a VPP je zrejmé, že rozhodcovské
doložky, na ktoré poukazuje žalovaná, sú dodávateľom vopred naformulovanou zmluvnou klauzulou a
rovnako je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže meniť formulárovú zmluvu a ani obsah rozhodcovskej doložky.

Keďže na základe rozhodcovskej doložky spotrebiteľ nemá na výber a je nútený podrobiť sa výlučne
rozhodcovskému konaniu, podľa názoru súdu ide o neprijateľnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53
ods.4 písm. r) Občianskeho zákonníka.

29. Rozhodcovská doložka zakladajúca legitimitu pre rozhodcovské konania, ako aj samotný

rozhodcovský rozsudok, bola dojednaná zmluvnými stranami ako zakomponovaná súčasť formulárovej
poistnej zmluvy. Rozhodcovské konanie je osobitne upravené vo Všeobecných poistných podmienkach
poisťovateľa v časti XV., čo nemožno považovať za individuálne dojednanie zmluvného ustanovenia
so spotrebiteľom. Neobstojí ani tvrdenie žalovanej, že rozhodcovská doložka bola osobitne dojednaná
so žalobkyňou v zmysle osobitných dojednaní 1/2007, pretože ani z listinných dôkazov nemožno

dospieť k záveru, že by išlo o dojednanie zmluvnými stranami vymenené osobitne oddelene od
ostatných štandardizovaných Všeobecných poistných podmienok. Osobitné zmluvné dojednanie č.
1/2007 v bode II. deklaruje vôľu zmluvných strán akékoľvek spory medzi zmluvnými stranami riešiť
rozhodcovským konaním v zmysle XV. časti týchto VPP. Opätovne teda poukazuje na čas XV. VPP.
Aj keď tieto osobitné dojednania sú textovo odlíšené nadpisom od Všeobecných poistných podmienok

poisťovateľa, pri kontraktačnom procese uzatvorenia poistnej zmluvy je zrejmé, že poistník podpisoval
VPP obsahujúce vo svojom závere aj osobitné zmluvné dojednania ako jeden celok bez toho, aby mal
možnosť individuálne takéto dojednanie o rozhodcovskej doložke vylúčiť, prípadne iným spôsobom
zmeniť. Za takéhoto predpokladu koncipovania rozhodcovskej doložky nemožno mať za to, že zmluvné
dojednanie bolo individuálne so spotrebiteľom dojednané, pretože celkom zjavne spotrebiteľ nemal

možnosť osobitne túto časť formulárovo predpripravených zmluvných dojednaní akýmkoľvek spôsobom
ovplyvniť a ani vylúčiť.

30. Žalovaná poukazovala na ustanovenie § 243d ods.1 Exekučného poriadku a na základe tohto
žiadala žalobu zamietnuť, lebo podľa jej názoru v dôsledku tejto právnej úpravy účinnej od 1.1.2015,

ktorá anulovala právoplatnosť rozhodcovského rozsudku, súdne konanie o návrhu na zrušenie sporného
rozsudku stratilo význam a predmet konania zanikol.

31. S uvedeným právnym názorom žalovanej sa nie je možné stotožniť. Konanie o zrušenie
rozhodcovského rozsudku na návrh spotrebiteľa svoj zmysel nestratilo a žalobkyňa nestratila právny

záujem na meritórnom rozhodnutí súdu v danej veci. Rozhodcovský rozsudok vydaný pred 1.1.2015
nezanikol, nebol zrušený, nezanikla ani jeho právoplatnosť a uvedenou právnou úpravou nebol
anulovaný. Z predmetného ustanovenia Exekučného poriadku vyplýva len tá skutočnosť, že dňom
1.4.2015 nie je vykonateľným exekučným titulom, pokiaľ do 31.3.2015 nebol podaný návrh na jehovykonanie. V súvislosti s argumentom žalovanej, že obe strany daného konania sú v dôsledku uvedenej
novelizácie Exekučného poriadku bez právneho záujmu na výsledku konania a strany sporu nie
sú vecne legitimované v danom konaní, je nutné mať na zreteli zákonné ustanovenie § 43 ods.1

Zákona o rozhodcovskom konaní, z ktorého je zrejmé, že pokiaľ všeobecný súd zruší rozhodcovský
rozsudok z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom
v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Je tak možné konštatovať, že pokiaľ
žalobkyňa bude v danom konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku úspešná, rozhodnutie o
zrušení rozhodcovského rozsudku nie je konečné a súd musí pokračovať v konaní v rozsahu žaloby

uplatnenej na rozhodcovskom súde. Právna úprava Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2015
neodstránila medzi stranami sporu právnu neistotu, či žalovaná má voči žalobkyni pohľadávku vyplývajú
zo sporného rozhodcovského rozsudku.

32. Na základe takto uskutočneného dokazovania súd z vyššie uvedených dôvodov podanej žalobe
vyhovel a zrušil Rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 2C/2438/2012 zo dňa 19.1.2012.

33. Žalobkyňa mala v konaní úspech, preto jej súd priznal proti žalovanej právo na náhradu trov konania
v plnom rozsahu 100% podľa ustanovenia § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p.
a § 362 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§
360 ods.2 C.s.p.).

Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).

Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie

týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).

Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 C.s.p.).

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).

Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 C.s.p.).

Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).

Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2
C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 C.s.p.).

Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).