Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 25, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115204936
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4115204936.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého S.
Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, Sládkovičova 3 ako, dieťa rodičov: matka H. Z., nar,.
XX.X.XXXX, trvale bytom L. S., T. I. 5, zast. JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom Bratislava,
Štefánikova 14 a otec S.. K. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. S., Y. XX, zast. splnomocneným
zástupcom F.. I. Z., U.., bytom L. S., Y. 18, o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletým a o návrhu
otca na úpravu styku s maloletým, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 30. mája

2017 č.k. 11P/56/2015- 179, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom styk otca s maloletým S. Z., zakázal a
druhýmvýrokomnávrhotcanaúpravustykusmaloletýmS.zamietol.Súčasneuložilrodičommaloletého
S. výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa sociálnemu a odbornému poradenstvu, ktoré sa bude
realizovať prostredníctvom Fakultnej nemocnice v Nitre, Ústavu klinickej psychológie so sídlom Nitra,

Špitálska 6. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 25 ods. 1, 2, 3, 4, § 37 ods. 2 písm. d)
Zákona o rodine, ako aj zisteným skutkovým stavom.
1.2 V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 25.02.2015 podala matka mal. dieťaťa návrh na
úpravu styku otca s mal. S. tak, že otec sa bude stretávať s dieťaťom každú prvú sobotu v kalendárnom
mesiaci v čase od 12.00 hod. do 16.00 hod. a každú prvú nedeľu v kalendárnom mesiaci v čase od
12.00 hod. do 16.00 hod. a to za prítomnosti matky v mieste bydliska maloletého. V priebehu konania

matka s ohľadom na závery znaleckého dokazovania, žiadal styk otca s maloletým S. zakázať.
1.3 Otec maloletého dieťaťa dňa 30.03.2015 podal návrh na úpravu jeho styk s maloletým S. tak,
že matka je povinná dieťa v párnom týždni v sobotu o 10.00 hod. otcovi na mieste trvalého bydliska
pripraviť a odovzdať, otec vráti dieťa matke v nedeľu o 19.00 hod. V nepárnom týždni v piatok je matka
povinná dieťa pripraviť a odovzdať otcovi o 10.00 hod., otec dieťa vráti matke v ten istý deň o 18.00
hod. Preberanie a odovzdávanie dieťaťa v hore uvedenom čase sú oprávnení uskutočniť okrem rodičov
dieťaťa aj starí rodičia dieťaťa a to zo strany matky ako aj zo strany otca.

1.4 Uznesením č.k. 11P/56/2015-17 zo dňa 7.4.2015 súd spojil návrhy oboch rodičov na spoločné
konanie.
1.5 V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, manželstvo rodičov mal. S. bolo právoplatne
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 23. marca 2010 č.k. 7C/213/2009-106 . Maloletý S.na čas po rozvode bol zverrený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazal prispievať na výživu
dieťaťa sumou 50 eur mesačne. V dôsledku podaného odvolania bol rozsudok v časti určenia výživného
a úpravy styku otca s maloletým dieťaťom zrušený a v tejto časti bola vec vrátená súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie. Následne súd prvej inštancie uznesením zo dňa 13.09.2011 č.k. 7C/213/2009-244
konanie o úpravu styku otca s maloletým S. zastavil z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody rodičov.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.10.2011. Styk sa realizoval bez rozhodnutia súdu, na
základe dohody rodičov. Postupne však dochádzalo k nezjodám a problémom v realizácii styku ,
pretože mal. S. začal otca odmietať. Preto matka dňa 19.09.2014 podala na súd návrh na nariadenie

predbežného opatrenia ktorým by súd upravil styk otca s mal. S., tento návrh však podaním zo dňa
23.10.2014 zmenila a žiadala vydať predbežné opatrenie, ( neodkladné opatrenie), ktorým súd zakáže
otcovi styk s maloletým dieťaťom a to až do rozhodnutia vo veci samej. Uznesením zo dňa 27.10.2014
č.k.13P/364/2014-36súdprvejinštancienariadilpredbežnéopatrenie,ktorýmdočasneupravilstykotca
s maloletým S. tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletým v párnom týždni v kalendárnom roku v
sobotuvčaseod12.00hoddo14.00hod.zaprítomnostimatkystým,žepredbežnéopatreniebudeplatiť

až do rozhodnutia vo veci vednej na Okresnom súde Nitra sp. zn. 11P/446/2011. Na odvolanie matky
Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 11.12.2014 č.k. 8CoP/61/2014-60 napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa zmenil a návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 19.12.2014.
1.6 Následne podal dňa 22.12.2014 otec maloletého dieťaťa návrh na nariadenie predbežného

opatrenia, ktorým žiadal upraviť styk s maloletým S. , ale jeho návrh Okresný súd Nitra uznesením č.k.
13P/466/2014-7zodňa19.1.2015zamietol.Protipredmetnémurozhodnutiusaotecodvolal,Krajskýsúd
v Nitre uznesením č.k. 25CoP/11/2015-24 zo dňa 11.3.2015 upravil styk otca tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletým S. každú párnu sobotu v mesiaci od 10.00 hod. do 18.00 hodiny a to až do
rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, vedenej na Okresnom

súde Nitra pod spisovou značkou 11P/56/2015 ( konanie o úprave styku na čas po rozvode na návrh
oboch rodičov ). Z uvedeného je zrejmé, že posledné rozhodnutie o úprave styku otca s maloletým je
práve uvedené rozhodnutie o predbežnom opatrení.
1.7 Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 13P/388/2015 súd zistil, že rozsudkom zo
dňa 24.6.2016 bola matke maloletého dieťaťa uložená povinnosť informovať otca dieťaťa o všetkých

podstatných veciach týkajúcich sa výchovy maloletého a to najmä o jeho zdravotnom stave, školskej
dochádzke a prospechu, mimoškolských aktivitách, o dlhodobejšom pobyte maloletého mimo miesta
jeho obvyklého bydliska, o osobitných potrebách maloletého a to písomne alebo elektronickou formou
vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca.
1.8 Súd prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedené zistil, že doteraz nie je rozhodnuté vo veci

samej o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a styku otca s mal. S. V súčasnosti prebieha
na Okresnom súde v Nitre konanie pod sp. zn.11P/446/2011 v ktorom sa vykonáva rozsiahle znalecké
dokazovanie. Prvý znalecký posudok bol vyhotovený ustanoveným znalcom Mgr. Františkom Nociarom
dňa 17.8.2013, z ktorého vyplýva, že vzťah dieťaťa k otcovi je na dobrej, prirodzenej úrovni. Otca v
zásade rešpektuje ako autoritu. U maloletého je zrejmá narastajúca inklinácia k otcovi a veciam, ktoré

s otcom zažíva, nakoľko s postupujúcim vekom dieťaťa a zvlášť s nástupom predškolského veku u
chlapca narastá potreba identifikovať sa s mužským vzorom. Vzťah maloletého S. k matke je výrazne
emočne a citovo sýtený, vzťah je na veľmi dobrej úrovni, dieťaťu poskytuje plnú istotu a pocit bezpečia
a pocit plnej prináležitosti, čo je nevyhnutným predpokladom pre zdravý vývin dieťaťa. V doterajšom
období je matka najvýznamnejšou osobou v jeho živote, preto prevažuje inklinácia k matke. Vzťah otca

k maloletému S. sa vytváral až v poslednom období, je vytvorený na podklade citovej a emočnej väzby,
vzťah sa javí ako dobrý. Vzťah matky k maloletému je výrazne citovo a emočne sýtený, vytvorený
intenzívnym prežívaním spoločných chvíľ s dieťaťom od jeho narodenia. Obaja rodičia majú predpoklady
aby mohla byť realizovaná striedavá osobná starostlivosť. Spôsobilosť otca vykonávať starostlivosť
o dieťa v širšom rozsahu ukáže až prax. U detí v predškolskom veku nastáva rýchli rozvoj nových

daností, preto aj otázka striedavej starostlivosti je hodnotená z hľadiska takéhoto vekového posunu
u dieťaťa. Určité disharmonické prvky sa u dieťaťa prejavujú v súvislosti s náročnejším emočných
zvládaním situácie konfliktu rodičov a usporiadania kontaktu dieťaťa s otcom a matkou. Dieťa citlivo
vníma celé dianie a reaguje naň svojim emočným rozpoložením, výrazne emočne a citovo vníma
prípadne konflikty rodičov. Aktuálne nie sú prítomné známky svedčiace pre odmietanie otca zo strany

dieťaťa, dieťa z otca strach nemá, nemá však ešte naplno vytvorený pocit istoty a bezpečnosti u otca,
otca vníma častejšie ako zdroj konfliktov pre jeho povahové ladenie. Vzhľadom k súčasnému stavu
veci a zrelosti dieťaťa v jeho vývinovom období by bolo vhodné rozšíriť styk dieťaťa s otcom, ako
vhodné sa javí uvažovať o striedavej starostlivosti rodičov, minimálne však o styku dieťaťa s otcom vpodobe predĺžených víkendov (štvrtok - nedeľa každý druhý víkend). V prípade striedavej starostlivosti
o dieťa bude dôležité sledovať, či táto má pozitívny vplyv na rozvoj a pohodu dieťaťa, či nespôsobuje
okolnosti, ktoré sú pre dieťa skôr škodlivé. Zo strany rodičov bude dôležité a nevyhnutné zdržať sa

neprimeraných vzájomných konfliktov ale aj neprimeraných komentárov, či hodnotení druhého rodiča
v prítomnosti dieťaťa a v komunikácii s ním. Pretože od podania uvedeného znaleckého posudku
uplynula dlhšia doba a s prihliadnutím na zistenú zmenu v správaní maloletého dieťaťa, jeho absolútne
odmietanie kontaktu s otcom a starými rodičmi zo strany otca, ako aj s prihliadnutím na podozrenie na
novú diagnózu - Aspergerov syndróm u maloletého S. , nariadil súd ďalšie znalecké dokazovanie, ktoré

sa malo vysporiadať s uvedenými novo objavenými skutočnosťami. Zo záverov znaleckého posudku
Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii spol. s r.o., zo dňa 6.11.2016 vyplýva, že matka
dieťaťa má intelektové schopnosti v pásme lepšieho priemeru, až nadpriemeru, v spôsobe postihovania
reality prevažuje intenzívny afektívny prístup k situáciám, čo je na úkor prehľadu, nadhľadu. Emotivita
je kultivovaná, regulovaná, disponuje dobrým sebaovládaním, je dôsledná, má dobré organizačné
schopnosti, je praktická. Jej správanie môže byť determinované frustrujúcimi okolnosťami, v dôsledku

čoho sa môže vytvoriť vnútorné napätie. V interpersonálnom správaní môže reagovať senzitívne, pod
vplyvom obáv, zábran, subjektivisticky, neberúc do úvahy dostatočne okolnosti, je však dostatočne
schopná kompenzovať. Vo vzťahu k dieťaťu je empatická, vie sa vžiť do jeho vnútorného sveta,
snaží sa dieťa pochopiť aj s jeho špecifikami, zvláštnosťami, snaží sa mu porozumieť. Maloletému S.
poskytuje stabilnú, bezpečnú väzbu, bezpečné citové zázemie. Intelektové schopnosti otca dosahujú

podľa znaleckého posudku aspoň priemernú úroveň, možná je aj vyššia intelektová kapacita. Myslenie
u otca je so vzťahovačným, paranoidným nastavením, uvoľnené, bez prísnych hraníc. V spôsobe
percipovania reality prevažuje intenzívny afektívny vzťah k situáciám na úkor prehľadu, nadhľadu.
Emotivita je nevyvážená, menej racionálne regulovaná, možno predpokladať výbušnosť, robenie scén.
Citové väzby sú menej emočne sýtené, menej hlbšie, v popredí je skôr egocentrizmus ako empatia. Na

správaní sa vo významnej miere podieľajú city a nálady. V sociálnom správaní je vyznačená tendencia
demonštrovať nekompromisnosť, jednoznačné riešenia. Projikovala sa i pasivita, sklon hľadať oporu v
niekomsilnejšom,tendenciazakrývaťsa,ukázaťzosebačonajmenej.Vzťahkrealitejeoslabený,čomá
za následok nereálne, nekonštruktívne riešenia životných situácií. Uvedená charakteristika neznamená
rodičovskú nespôsobilosť, je však predpokladom konfliktných vzťahov. V prípade maloletého S. môže

byť takto štrukturovaná osobnosť otca pre dieťa problematická, vzhľadom na zvýšenú vnímavosť a
citlivosť dieťaťa, ktoré netoleruje napríklad hlasný prejav, krik, potrebuje meniť činnosti, situačne sa
v rámci ADHD správa nevypočítateľne. Problematicky môže pôsobiť zle dávkovaná (možno dobre
mienená) kritika, humorná poznámka, upozornenie a podobne. Citový vzťah matka - dieťa je intenzívny,
dieťa sa intenzívne primkýna k matke, táto má tendenciu dieťa chrániť pred stresovými situáciami, má

tendenciu konať tak, aby bolo správanie dieťaťa čo najviac adaptívne. Matka je najdôležitejšia osoba
pre dieťa z hľadiska citovej väzby. Otec prejavuje záujem o syna, v popredí je však jeho egocentrické
zameranie, trvá na realizácii vlastného scenára. Z jeho pohľadu by striedavá osobná starostlivosť
pomohla redukovať konfliktný vzťah medzi ním a matkou, neberie však do úvahy špecifiká dieťaťa,
má tendenciu bagatelizovať závery doterajších lekárskych vyšetrení dieťaťa. Maloletý S. má k otcovi

odmietavý vzťah, nechce sa s ním stretávať. Dieťa si uvedomuje konfliktný vzťah rodičov a neochotne
sa s ním konfrontuje, predstavuje pre jeho záťaž, vyčerpáva ho. Bezpečie nachádza u matky, primkýna
sa k nej. Paradoxné je, že čím intenzívnejší tlak bude otec a jeho rodina na matku vyvíjať, tým viac sa
bude dieťa k matke primkýnať. Maloletý si nepamätá spolužitie rodičov v jednej domácnosti, jadrovú
rodinu netvorí pre neho matka a otec, ale matka a matkin partner. Vzájomný vzťah rodičov sa za

bežných okolností nepremieta do života dieťaťa, negatívne sa premieta len vtedy, keď cíti, že matka je
pod tlakom, nakoľko on odmieta styk s otcom. Znalecké vyšetrenie nepreukázalo, že by bol maloletý
doslova ovplyvňovaný jedným rodičom v neprospech druhého rodiča, prípadne inými osobami a že by
toto ovplyvňovanie bolo jediným faktorom v príčinnej súvislosti s jeho odmietavým správaním voči otcovi
a jeho rodine. Dieťa je ale ovplyvňované konfliktnou atmosférou medzi rodičmi, cíti jej tlak. Maloleté

dieťa je silne viazané na svoje domáce prostredie a máva často problém opúšťať ho, odchádzať na
nové miesta. Maloletý je v úzkom kontakte s matkinými rodičmi, ku ktorým má pozitívny citový vzťah.
K starým rodičom Z., ktorí sú súčasťou jeho života má aktuálne odmietavý vzťah. Starí rodičia Z. sa
o dieťa zaujímajú, je pre nich dôležité, ale konajú s preferenciou vlastných predstáv, čo nemusí byť
vždy v záujme dieťaťa. Maloleté dieťa reálne prežíva strach z otca a zo starých rodičov z jeho strany.

Problémom je to, že dieťa v rámci svojej špecifickej detskej osobnosti podáva o príčinách strachu až
bizarné informácie. Pri objasňovaní príčin tohto strachu môže znalec vychádzať z osobnosti otca, z
jeho deficitnej empatie, egocentrického nastavenia, čo mohlo a môže spôsobovať problémy v interakcii
s dieťaťom, ktorému bola diagnostikovaná ADHD a možné prvky Aspergerovho syndrómu. Otec astarý otec dieťaťa sú situačne hlasný, dráždiví, pričom dieťa si zapcháva uši pred silnými zvukmi,
pred hlasnou hudbou. To sú len niektoré možnosti, o ktorých znalkyňa uvažuje, pričom to neznamená,
že by dieťa nemohlo u otca a jeho rodiny prežiť aj príjemné chvíle. Z dôvodu rozdielnych pohľadov

rodičov maloletého dieťaťa na vnímanie potrieb maloletého a s poukazom na závery znaleckého
vyšetrenia PhDr. Obucha možno podľa znalkyne zvažovať, že vývoj vzťahu dieťaťa k otcovi a jeho
rodine ovplyvnil súhrn viacerých okolností, kumulácia dieťaťom nedostatočne spracovaných zážitkov,
ktoré mohli byť pre dospelých emočne neutrálne, pre dieťa však boli zaťažujúce, následne vyhrotené
a navodzujúce atmosféru ohrozenia. V neposlednom rade zohráva rolu výrazne konfliktný vzťah medzi

rodičmi,ktorýnavodzujeudieťaťanarušeniebezpečnejväzby,neistotu,pocitohrozenia,stratubezpečia,
čoho logickým dôsledkom je primknutie k jednému rodičovi, v tomto prípade k matke. Maloletý S. nemá
taký adaptačný potenciál, aby bol schopný takúto záťaž bez následkov uniesť. Dieťa aktuálne odmieta
otca, pričom príčina tohto odmietania nie je celkom jasná a jednoznačná. Povahové vlastnosti otca
môžu nevhodne vplývať na výchovu a zdravý fyzický a psychický vývoj maloletého dieťaťa. Maloletý S.
potrebuje aktuálne stabilné, vyvážené, emočne sýtené prostredie bez podnetov, ktoré by ho psychicky

zaťažovali, preto by bolo vhodné styk s otcom a starými rodičmi Z. nerealizovať aspoň do obdobia, kým
sa porozvodová komunikácia medzi oboma rodičmi upraví. V záujme dieťaťa by mali rodičia podstúpiť
psychologickú intervenciu nie formou mediácie, skôr formou poradenstva.
1.9 Súd ďalej v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že po rozvode manželstva rodičov mal. S. nebol
rozhodnutím súdu upravený styk otca s maloletým S. a realizoval sa len na základe dohody rodičov, v

intenciách úpravy styku na čas do rozvodu manželstva, pričom takýmto spôsobom sa maloletý stretával
aj s ďalšími príbuznými zo strany otca (starí rodičia, sestra, sesternice a pod.). Otec sa s maloletým S.
stretol naposledy 7.9.2014. Maloletý začal odmietať akýkoľvek kontakt so svojim otcom a starými rodičmi
zo strany otca. Následne sa otec a starý otec stretli s maloletým 3.12.2014, kedy bol otec spolu so
starým otcom maloletého navštíviť v materskej škole. Neskôr prebehlo ďalšie stretnutie v základnej škole

v septembri 2015, kde starí rodičia spolu s otcom odovzdali maloletému darčeky. Matka absolvovala
s maloletým množstvo vyšetrení ako aj dve hospitalizácie v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou
v Bratislave na Klinike detskej psychiatrie. U maloletého bolo zistené podozrenie na novú diagnózu -
Aspergerov syndróm. Maloletý je aj naďalej v osobnej starostlivosti svojej matky, v ktorej starostlivosti
neboli zistené žiadne nedostatky. Starostlivosť o maloletého zo strany matky je zabezpečovaná riadne.

V súčasnej dobe navštevuje mal. S. 2. ročník L. školy K. 1, L. S.. Podľa správy z uvedenej školy zo
dňa 30.1.2017 správanie dieťaťa je v súlade so školským poriadkom, v skupine spolužiakov sa správa
primerane, má kamarátov, zapája sa do hier, je aj ich iniciátorom. Na vyučovanie chodí pripravený,
dosahuje výborné výsledky. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na skutočnosť, že otec sa naposledy
stretol s maloletým S. v roku 2014. Otec býva so svojou partnerkou a ich dvomi maloletými deťmi - E. Z.,

nar. XX.X.XXXX a Y. Z., nar. XX.X.XXXX. V čase, keď sa s maloletým stretával, trávili spoločný čas aj u
rodičov otca v ich domácnosti, prípadne spoločne mimo miesta bydliska. Maloletému sa venovali, vyvíjali
s ním rôzne aktivity a to hlavne aktivity zamerané na šport a fyzickú kondíciu (lyžovanie, korčuľovanie,
pobyt v prírode).
1.10 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh matky na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom bol

podaný dôvodne, nakoľko z vyššie vykonaného dokazovania vyplýva, že maloletý odmieta akýkoľvek
kontakt so svojim otcom. Rodičia dieťaťa stratili aj minimálnu schopnosť kooperovať v prospech
dieťaťa pre pretrvávajúce zameranie sa na vzájomné konflikty. Vzájomný konflikt medzi rodičmi pritom
vždy nachádza svoj odraz v postojoch dieťaťa a v jeho subjektívnom prežívaní. Konštatoval, že v
danom prípade bolo aj znaleckými posudkami preukázané, že rodičia maloletého S. nedokážu jednotne

výchovne pôsobiť na maloleté dieťa a to ani v záujme jeho zdravého vývoja. V zmysle Dohovoru
o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej
sa detí. Maloletý je v súčasnej dobe vzhľadom k svoju veku viac citovo naviazaný na svoju matku,
podľa viacerých odborných vyjadrení a posudkov maloletý nie je úplne psychicky zdravé dieťa a
preto si vyžaduje aj špeciálny prístup. Súd, tak ako ani znalkyňa, nedokázal odhaliť presnú príčinu

odmietania otca a jeho rodičov maloletým S.. Avšak aj zo znaleckého posudku Mgr. Františka Nociara
vyplýva, že u maloletého sa aj v čase, keď udržiaval kontakt so svojim otcom prejavovali disharmonické
prvky v súvislosti s náročnejším emočným zvládaním situácie konfliktu jeho rodičov a usporiadania
kontaktu dieťaťa s otcom a matkou. Maloletý citlivo vnímal celé dianie a reagoval naň svojim emočným
rozpoložením, výrazne emočne a citovo vnímal prípadné konflikty rodičov. Je nesporné, že maloletý

by bol násilným vynucovaním kontaktov so svojim otcom za súčasnej situácie traumatizovaný. Podľa
judikatúry ESDP najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad
záujmom rodiča. V prípade maloletého S. bola nastolená a to hlavne posledným znaleckým posudkom
otázka, či sa otec choval vždy vo vzťahu k dieťaťu vhodne a empaticky, nakoľko zo znaleckého posudkuÚstavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii s.r.o. ako možné príčiny odmietania otca
dieťaťom sú možnosti, že dieťa zažilo subjektívne negatívne zážitky s otcom, podnety, ktoré ich vyvolali,
mohli byť pre otca emočne neutrálne, podprahové, pre dieťa však boli významné z hľadiska získania

nepríjemných pocitov, strachov, úzkostí. Svoje negatívne zážitky nemalo dieťa následne dostatočne
spracované, ošetrené. Ďalší možný dôvod je skutočnosť, že na maloletého zaťažujúco pôsobí konfliktný
vzťah jeho rodičov, nátlakové správanie otca, dieťa v rámci svojej vnímavosti cíti tenznú atmosféru, ktorá
mu navodzuje pocity straty bezpečia, separačnú úzkosť, v dôsledku čoho sa viac primkýna k matke
a odmieta otca. Tiež môže mať problémy s tolerovaním odlišného prístupu zo strany matky a otca,

pričom u otca môže byť aj hodnotenie výkonu dieťaťa zdrojom problémov. Rolu môže zohrávať aj fakt,
že matka má nový partnerský vzťah a partnera matky dieťa prijalo a akceptuje ho v mužskej aj otcovskej
roly. Súd mal možnosť v rámci konania pozorovať reakcie otca a jeho splnomocneného zástupcu -
starého otca maloletého S. v prípadoch ak sa osoby zainteresované na tomto konaní, prípadne v iných
konaniach snažili o vyjadrenie svojho názoru, či už odborného alebo popisného, pričom tento názor
nekorešpondoval s názorom rodiny otca. Vtedy sa naplno prejavil ich nepriateľský postoj voči uvedeným

osobám a to znevažovaním ich práce a odbornosti, ktoré často končilo podávaním trestných oznámení
alebo sťažností (či už na znalca, vyšetrovateľa, psychiatrov, psychológov a podobne). Tieto skutočnosti
iba potvrdzujú vyjadrenie znalca, že v prípade, ak by otec rešpektoval názor odborníkov, nebagatelizoval
ich, nemal nereálne očakávania vyriešenia komplikovaného a závažného psychického stavu dieťaťa
radikálnym rozhodnutím, bola by väčšia šanca, že maloletý si postupom času s pribúdajúcim vekom a

chápaním určitých vzťahových väzieb nájde cestu aj k svojmu otcovi a jeho rodine. Znalkyňa nezistila
u dieťaťa vo vzťahu k otcovi ani príznaky tzv. syndrómu zavrhnutého rodiča, nakoľko správanie dieťaťa
je autentické, nejde o naprogramované, naučené správanie, ktoré by bolo dôsledkom manipulatívnych
aktivít matky.
1.11 Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie vyhovel návrhu matky na rozhodnutie o zákaze

styku otca s maloletým S. a z toho dôvodu zamietol návrh otca na úpravu styku s týmto dieťaťom.
Zároveň s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a opakované vyjadrenia súdnych znalcov ako aj
iných odborníkov zaoberajúcich sa psychickým stavom dieťaťa nariadil výchovné opatrenie rodičom
maloletého S., ktoré sa bude vykonávať prostredníctvom Ústavu klinickej psychológie. Účelom tohto
výchovného opatrenia bude naučiť rodičov maloletého dieťaťa komunikovať medzi sebou nekonfliktným

spôsobom, naučiť ich pracovať so svojimi emóciami vo vzťahu k druhému rodičovi, získavanie
objektívnejšieho náhľadu na problematiku ich porozvodového vzťahu, porozumenie nutnosti ich
vzájomnej konštruktívnej komunikácie v záujme dieťaťa. Otec maloletého by sa mal v rámci tohto
výchovného opatrenia naučiť rešpektovať psychický stav maloletého S., jeho odlišnosti a obmedzenia.
Takýmto spôsobom sa súd pokúsi o postupnú nápravu vzťahov v rodine maloletého S.. Absolvovanie

terapie a účinok výchovného opatrenia bude súd sledovať v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej
ochrany detí. V prípade úspešnosti výchovného opatrenia môže byť toto na návrh účastníkov konania
alebo aj bez návrhu zrušené. V prípade, ak si výchovné opatrenie nebude plniť svoj účel, môže súd
pristúpiť k iným opatreniam. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového
poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2.Protirozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolanieotecmaloletého.Žiadal,abyodvolacísúdnapadnutý
rozsudok v plnom rozsahu zrušil a úpravu styku otca so svojim maloletým synom upravil v zmysle jeho
návrhu , ktorý návrh korešponduje s realizáciou styku do dátumu 7.9.2014. V odvolaní namietal, že súd
prvej inštancie nerešpektoval závery súdnych znalcov, ktoré závery boli urobené počas pravidelného

styku otca s dieťaťom do jeho posledného styku 07.09.2014 a následné odvolávanie sa na znalecké
posudky urobené v čase po úplnom dlhodobom odlúčení dieťaťa od otca a jeho rodiny (po viac než
2-och rokoch odlúčenia) je nezákonné a účelové. Poukázal na to, že otec sa vždy, pokiaľ mu to
súdom bolo umožnené, choval k svojmu jedinému synovi srdečne, s maximálnou láskou, empatiou a
porozumením. Po dátume 7.9.2014 sa s nesmiernym entuziazmom a všemožným spôsobom bojoval

o možnosť stretávať sa a vychovávať svojho syna. V súdom stanovenom čase sa až do nariadenia
predbežného opatrenia o zákaze styku 120 krát dostavil pred dom matky a voči páchaniu trestného činu
marenia súdneho rozhodnutia podal na súd až 53 návrhov.
3. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého, ktorá poukázala na to, že znalecký posudok
24/2015 PhDr. Haidovej zo dňa 6.11.2016 svedčí o diametrálnych iných skutočnostiach ako sa snaží

otec v odvolaní naznačiť. Poukázala na závery posudku a bod 14, v ktorom znalkyňa výslovne uvádza,
že by bolo vhodné styk s otcom a starými rodičmi Z. nerealizovať aspoň do obdobia, kým sa porozvodová
komunikácia medzi oboma rodičmi upraví. Tiež poukázala na bod 7 posudku, že maloletý aktuálne
prežíva strach z otca a zo starých rodičov z jeho strany. Uviedla, že otec sa o mal. S. zaujíma len úradne.Nezaujíma sa ako sa má mal. S., či niečo nepotrebuje, neposlal mu darček k Vianociam, k narodeninám
a ani k meninám. O tom svedčí aj návrh otca na zmenu vyživovacej povinnosti zo súčasných 50 eur
na zákonné minimum. Preto žiada, aby odvolací súd odvolanie otca odmietol alebo potvrdil rozsudok

súdu prvej inštancie.
4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť, pričom má za to, že boli dané dostatočné dôvody na jeho vydanie aj s poukazom
na rozsiahle dokazovanie skutkového stavu. V prípade, ak sa rodičia podrobia odbornému poradenstvu,
ktoré sa má realizovať prostredníctvom Fakultnej nemocnice v Nitre, kolízny opatrovník predpokladá,

že po jeho absolvovaní, budú rodičia schopní v prospech maloletého osvojiť si konštruktívne riešenia
ich súčasných špecifických problémov.
5. Otec k vyjadreniu matky vo svojom písomnom podaní uviedol, že matka opätovne poukazuje no
irelevantný „znalecký posudok“ PhDr. Haidovej urobený po viac než dvojročnom odlúčení dieťaťa od
otca. S. až do 7.9.2014 určite žiaden strach z otca ani starých rodičov nemal. Ak po vyše dvojročnom
odlúčení S. strach z otca a starých rodičov má, tak je to len zásluhou matky. Vo vzťahu k vyjadreniu

kolízneho opatrovníka uviedol, že týmto nemôže byť osoba alebo inštitúcia, ktorá sa od narodenia
dieťaťa až do dnešného dňa styku otca s dieťaťom nikdy nezúčastnila a ich vzájomnú reakciu nevidela.
6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP a
§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie ako
aj konania, ktoré mu predchádzalo, bez prejednania veci na odvolacom pojednávaní dospel k záveru,

že odvolanie otca nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387
ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP ako vecne správny potvrdiť.
7. Podľa § 387 odsek 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
8. Podľa § 387 odsek 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
9. Predmetom konania bol návrh matky podaný súdu dňa 25.2.2015, ktorým žiadala, aby súd upravil
styk otca s maloletým S. tak, že otec sa bude stretávať s dieťaťom každú prvú sobotu v kalendárnom

mesiaci v čase od 12.00 hod. do 16.00 hod. a každú prvú nedeľu v kalendárnom mesiaci v čase od
12.00 hod. do 16.00 hod. a to za prítomnosti matky v mieste bydliska maloletého. Návrh odôvodnila
tým, že otec neprejavuje o dieťa taký záujem, aký v podaniach na súde prezentuje, skutočný až horlivý
záujem o maloletého S. prejavuje jeho starý otec F.. I. Z., U.., ktorý je zároveň aj občianskym zástupcom
svojho syna a chce sa aj fakticky reálne ujať výkonu práv rodiča namiesto jeho syna voči maloletému S.,

hoci mu takéto právo zo zákona neprislúcha a ani jeho veku neumožňuje. Matka poukázala najmä na
zdravotný stav maloletého S., ktorý je spôsobený podľa dôkazov v podstatnej miere správaním jeho otca
S.. K. Z., čo vyplýva aj z lekárskej správy MUDr. Fusekovej ako aj znaleckého posudku PhDr. Obucha.
V priebehu konania matka s poukazom na závery posledného znaleckého posudku žiadala zákaz styku
otca s maloletým.

10. Otec maloletého dieťaťa sa svojím písomným návrhom doručeným súdu dňa 30.03.2015 domáhal,
aby súd upravil jeho styk s maloletým S. tak, že matka je povinná dieťa v párnom týždni v sobotu o
10.00 hod. otcovi na mieste trvalého bydliska pripraviť a odovzdať, otec vráti dieťa matke v nedeľu o
19.00 hod. V nepárnom týždni v piatok je matka povinná dieťa pripraviť a odovzdať otcovi o 10.00 hod.,
otec dieťa vráti matke v ten istý deň o 18.00 hod. Preberanie a odovzdávanie dieťaťa v horeuvedenom

čase sú oprávnení uskutočniť okrem rodičov dieťaťa aj starí rodičia dieťaťa a to zo strany matky ako aj
zo strany otca. Svoj návrh odôvodnil tým, že Okresný súd v Nitre svojim uznesením 11Em/3/2010-271
zo dňa 16.10.2014 potvrdený uznesením odvolacieho súdu 7CoE/8/2015-307 zo dňa 27.2.2015 zaujal
stanovisko, že v súčasnosti neexistuje žiadne vykonateľné rozhodnutie súdu, keďže dohoda rodičov,
ktorá sa dlhodobo realizovala súd nepovažuje za dohodu, ktorá bola schválená súdom, nastal stav

nevymožiteľnosti nároku dieťaťa na styk s otcom a nastal stav absolútneho odlúčenia dieťaťa od otca.
Súd umožnil matke trvale odlúčiť dieťa od otca, ktoré odlúčenie pretrváva od 7.9.2014 a hrozí, že vo
vzťahu otca s dieťaťom nastane neodvratný stav. Oba návrhy súd spojil na spoločné konanie pod sp.zn.
11P/56/2015.
11. V priebehu konania o úpravu styku súd prvej inštancie uznesením č.k. 11P/56/2015 - 109 zo

dňa 4.1.2017 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne nariadil otcovi maloletého S. Z., nar.
XX.XX.XXXX zdržať sa práva výkonu styku s maloletým dieťaťom tak, ako mu bol tento upravený
uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 25CoP/11/2015-24 zo dňa 11.03.2015 a to až do rozhodnutiavo veci samej. Uvedené uznesenie bolo napadnuté odvolaním otca. Krajský súd v Nitre uznesením č.k.
5CoP/3/2017- 150 zo dňa 31.1.2017 napadnuté uznesenie potvrdil.
11. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
12. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
13. Pri rozhodovaní o výchove maloletého dieťaťa rodičov, ktorí spolu nežijú, je vždy prvoradý záujem

maloletého dieťaťa. Zákon o rodine túto zásadu vyslovuje v ust. § 36 ods. 1, podľa ktorého súd vždy
prihliadne k tomu, aby boli zistené najpriaznivejšie podmienky pre zdravý vývoj dieťaťa. Základným
predpokladom správneho rozhodnutia o výchove mal. dieťaťa je, aby si súd opatril spoľahlivý podklad
vykonaním a zhodnotením všetkých vhodných dôkazov na všestranné objasnenie skutočností, ktoré
charakterizujú osoby rodičov. Vedľa skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov i prostredie v ktorom
žijú, sú pre rozhodovanie o výchove mal. detí významné skutočnosti, ktoré sa týkajú výlučne dieťaťa.

Napríklad jeho vek, pohlavie, zdravotný stav, vzťah k rodičom, sklony a záujmy a podobne. V záujme
dieťaťa je aj to, aby sa styk s rodičom uskutočňoval v ovzduší, ktoré nie je poznamenané konfliktnými
vzťahmi medzi rodičmi, pretože styk dieťaťa s rodičom ktorému nebolo zverené do výchovy, môže v
konfliktných pomeroch viesť k narušeniu zdravého vývoja dieťaťa. Ustanovenie § 25 ods. 3 Zákona o
rodine umožňuje súdu veľmi účinne zasiahnuť do vzájomného pomeru rodiča a dieťaťa tým, že súd

obmedzí styk dieťaťa s rodičom, alebo ho dokonca zakáže. Také zásahy súdu sú možné len vtedy,
keď je to potrebné v záujme dieťaťa, teda keď styk ohrozuje jeho fyzické či psychické zdravie, pričom
ide o opatrenie, ktoré prenikavo zasahuje do práv a povinností rodiča. Na vyslovenie zákazu styku
treba dospieť k záveru, že uskutočňovanie styku rodiča s maloletým dieťaťom naozaj ohrozuje záujem
dieťaťa a že je to nevyhnutné v záujme zdravého vývoja maloletého (napr. ohrozenie fyzického či

psychickéhozdravia,ohrozeniemravnéhovývojaalebonevhodnostiživotnéhopríkladurodičavzhľadom
na jeho spôsob života). O tak tvrdom opatrení by mal súd rozhodnúť zásadne len po vykonaní právne
významných dôkazov a po výsluchu znalcov, najmä lekára a psychológa. Ide totiž o opatrenie, ktoré má
súd použiť len v najkrajnejších prípadoch, keď zistí, že stykom rodiča a dieťaťa sa do tej miery narušuje
osobu dieťaťa, že to ohrozuje jeho zdravotný stav. Rodičovské práva sú zákazom styku podstatne

obmedzené a výchovný vplyv rodiča je tým prakticky vylúčený.
14. V preskúmavanej veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým styk
otca s maloletým zakázal a návrh otca na úpravu styku s maloletým zamietol a súčasne uložil rodičom
maloletého S. výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa sociálnemu a odbornému poradenstvu, je
vecne správne. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, jeho

rozhodnutie je dostatočne odôvodnené, preto odvolací súd nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné
v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom
rozhodnutí. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a
konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol.
15. K námietke otca dieťaťa, že žiada úpravu styku otca s maloletým synom na obdobie spred

dátumu 7.9.2014 a akceptovať pôvodný znalecký posudok, odvolací súd uvádza, že pre rozhodnutie
súdu je podstatný stav v čase jeho rozhodnutia, preto súd nemôže relevantne prihliadať na znalecký
posudok znalca Mgr. Nociara z augusta 2013, keď následný znalecký posudok zo dňa 6.11.2016
Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii spol. s r.o. bol vypracovaný práve na zistenie
aktuálneho vzťahu medzi otcom a maloletým. V konaní bolo oproti pôvodnému stavu zistené, že dieťa

má diagnostikované ADHD a možné prvky Aspergerovho syndrómu. V znaleckom posudku je popísaná
ajosobnosťotca,ktoréhopovahovévlastnostimôžuajnegatívnevplývať namaloletéhoS..Vznaleckom
posudku sa konštatuje, že v prípade maloletého S. ide aj o zvýšenú vnímavosť a citlivosť dieťaťa,
ktoré netoleruje napríklad hlasný prejav, krik, potrebuje meniť činnosti, situačne sa v rámci ADHD správa
nevypočítateľne. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že v súčasnosti dieťa odmieta otca a

starýchrodičovzjehostrany,pričomaniznalecnepoznápresnýdôvodtohtoodmietavéhopostoja,zaujal
však stanovisko, že príčinou odmietania nie je matka. O uvedenom svedčí aj situácia, keď znalkyňa
chcela dňa 14.7.2016 zistiť interakciu dieťaťa za prítomnosti otca a starého otca, pričom maloleté dieťa
odmietalo akýkoľvek kontakt, čo i len vizuálny s druhou stranou, bolo prestrašené a túlilo sa k matke a aj
po odchode otca bolo ešte dlho rozrušené. Následne otec a starý otec hlasným a agresívnym spôsobom

vytýkali znalkyni, že im nebol umožnený plnohodnotný kontakt s dieťaťom, že im nebolo umožnené klásť
mu otázky, podozrievali ju zo spolupráce s matkou a z účasti na údajnom zinscenovaní odmietavého
správania dieťaťa. Aj popísané správanie otca a starého otca svedčí o tom, že ich správanie je konfliktné,
v prípade, že sa nepostupuje podľa ich predstáv, správajú sa útočne, hlasno až agresívne. Je nesporné,že za danej situácie, keď dieťa odmieta akýkoľvek styk s otcom, nie je možné ho vynútiť, keďže by zrejme
len zhoršil zdravotný a psychický stav dieťaťa. Tak ako sa uvádza aj v posudku, dieťa nie je možné
naprogramovať na jeho stav a správanie spred obdobia 7.9.2014, dokedy podľa otca styk prebiehal bez

problémov. Keďže súd rozhoduje za skutkového stavu zisteného v čase jeho rozhodnutia, je potrebné
rešpektovať zistené znalecké závery, pričom rovnako ako súd prvej inštancie ani odvolací súd nemal
dôvodspochybňovaťzáveryznalcovalekárov.Odvolacísúdtiežpoukazujenaskutočnosť,žeajvkonaní
vedenom pod sp.zn. 11P/446/2011 súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 11P/466/2011 -852 zo
dňa 3.3.2017 tak, že návrh otca na zverenie maloletého S. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch

rodičov zamietol. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu Nitra č.k. 9CoP/27/2017-
893 zo dňa 14.12.2017.
16. V ďalšom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol. Súd prvej
inštancie dospel k správnemu záveru, že uskutočňovanie styku otca s maloletým S. naozaj ohrozuje
záujem dieťaťa a že je nevyhnutné v záujme zdravého vývoja maloletého, najmä jeho psychického

zdravia, tento styk zakázať. Odvolací súd sa stotožňuje aj s uložením výchovného opatrenia - povinnosti
rodičov podrobiť sa sociálnemu a odbornému poradenstvu, ktoré sa bude realizovať prostredníctvom
Fakultnej nemocnice v Nitre, Ústavu klinickej psychológie, prostredníctvom ktorého by sa rodičia
maloletéhoS.malinaučiťkomunikovaťnekonfliktneatoprávevzáujmemaloletého,naktoréhomaltento
ich konfliktný vzťah najväčší dopad. Je možné, že vzájomnou spoluprácou rodičov sa časom preklenie

tento neželaný stav a maloletý si sám nájde cestu k otcovi. V súčasnosti však nie je možné nútiť dieťa
stretávať sa s otcom, keď by to malo výrazne nepriaznivý dopad na zdravotný stav dieťaťa. Z uvedených
dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania

dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).