Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/752/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711211110
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1711211110.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: T.. O. W., O.., E. K. O. XX, Z. K., zastúpenom JUDr.
Zuzanou Kubalovou, advokátkou, so sídlom Obchodná 40, Bratislava, proti odporkyni: T.. C. W., E. K.
O. XX, Z. K., zastúpenou ANDELOVA & Co., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Trenčianska 47,
Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej I. W., G..
XX.XX.XXXX, za účasti kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko

Senec, Trnavská 1, Senec, o odvolaní rodičov proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 16. júla
2014, č.k. 5C 241/2011-427, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v tejto časti
vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 16. júla 2014, č.k. 5C 241/2011-427 schválil súd prvého stupňa rodičovskú dohodu

v časti zročného výživného na maloletú I. W., G.. XX.XX.XXXX, tak, že zaostalé zročné výživné za
obdobie od 06.12.2013 do 16.07.2014 vo výške 3.200,- eur sa otec maloletej zaviazal splácať na účet
maloletej, v pravidelných mesačných splátkach po 500,- eur pod stratou výhody splátok pri nezaplatení
jednej zo zročných splátok, a to až do úplného zaplatenia, kedy prvá splátka je zročná 15.08.2014, a
upravil styk otca s maloletou I. W., G.. XX.XX.XXXX, na každý párny týždeň v kalendárnom roku od
utorka 15.30 hod. nepretržite do najbližšieho štvrtku 08.00 hod., na každý nepárny týždeň v kalendárnom

roku od piatku 15.30 hod. nepretržite do najbližšej nedele 18.00 hod. s tým, že táto úprava neplatí v
čase jarných prázdnin a letných prázdnin určených Ministerstvom školstva SR ani v čase Vianočných a
Veľkonočných sviatkov, kedy bol upravený styk otca s maloletou I. W. v každom párnom kalendárnom
roku počas Vianočných sviatkov od dňa 24.12. od 16.00 hod. nepretržite do dňa 26.12. do 18.00 hod.,
v každom nepárnom kalendárnom roku počas Vianočných sviatkov odo dňa 26.12. od 09.00 hod.
nepretržite do dňa 30.12. do 18.00 hod., v každom párnom kalendárnom roku od dňa 30.12. od 09.00

hod. nepretržite do dňa 01.01. do 18,00 hod., v každom párnom kalendárnom roku počas Veľkonočných
sviatkov od Veľkonočného piatku od 09.00 hod. do Veľkonočného piatku do 18.00 hod., v každom
párnom kalendárnom roku počas jarných prázdnin od soboty od 08.00 hod. do ďalšej nasledujúcej
nedele do 18.00 hod., v každom párnom kalendárnom roku počas letných prázdnin od 15.07. od 08.00
hod. do dňa 31.07. do 18.00 hod, v každom nepárnom kalendárnom roku počas letných prázdnin od
15.08. od 08.00 hod. do dňa 31.08. do 18.00 hod. Ďalej určil, že obaja rodičia sú povinní navzájom

bezodkladne a pravdivo informovať sa o zdravotnom stave maloletej a o všetkých ďalších dôležitých
skutočnostiach týkajúcich sa maloletej; a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na ich náhradu a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu. S poukazom
na § 24 ods.2 Zákona o rodine, schválil rodičovskú dohodu v časti zročného výživného vo výške
3.200,- eur, v ktorej sume ustálil výšku zročného výživného, na ktorú vznikol maloletej nárok, počnúc
od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania a prihliadol na tie plnenia

výživného, ktorými od toho času otec dobrovoľne prispieval na výživu maloletej dcéry. S poukazom na
§ 24 ods. 4, § 25 ods. 2 Zákona o rodine rozhodol o úprave styku otca s maloletou zohľadniac návrhykolíznehoopatrovníkairodičov,keďkonštatoval,že mieranarušeniavzájomnýchvzťahovmedzirodičmi
im bráni o realizácii styku sa dohodnúť a s prihliadnutím na reálny záujem otca stretávať sa s maloletou
a spolupodieľať sa tak na jej výchove, poskytol otcovi adekvátny priestor aktívne vplývať na jej výchovu.

Úpravu styku považoval za dostatočnú na zabezpečenie zachovania rodinných väzieb, a tým aj na
realizáciu práva dieťaťa na zachovanie rodinných väzieb v zmysle článku 8 Dohovoru o právach dieťaťa.
V zmysle § 28 ods. 2 Zákona o rodine určil povinnosť obom rodičom bezodkladne a pravdivo informovať
sa navzájom o zdravotnom stave maloletej a o všetkých ďalších dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa
maloletej. O trovách konania rozhodol podľa § 144 vety prvej O.s.p..

Proti tomuto rozsudku, do výroku o úprave styku otca s maloletou, podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie otec, domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo jeho návrhu na úpravu styku s maloletou v
celom rozsahu vyhovené, dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a je tiež nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Vytýkal súdu prvého stupňa, že pri svojom
rozhodovaní o úprave styku nerešpektoval výsledky dokazovania a ani závery znaleckého posudku

číslo 56/2013, z ktorého záverov vyplynulo, že citový vzťah a väzbu má maloletá k obom rodičom,
a preto navrhoval čo najširší styk otca s dcérou. Uviedol, že súd prvého stupňa nezobral do úvahy
skutočnosti týkajúce sa jeho zdravotného stavu; keď v dôsledku rozhodnutia o jeho invalidite sa
stal nezamestnaným, čím má reálne väčší priestor tráviť s maloletou dlhší čas ako matka, ktorá je
zamestnaná v riadnom pracovnom pomere s pevnou pracovnou dobou; pričom jeho styk s maloletou má

pre ňu oveľa väčší význam, ako s rodičmi jej matky, ktorý jej zjavne musia pri zabezpečení starostlivosti
o maloletú pomáhať. Rozsah úpravy styku stanovený súdom, bez rešpektovania zachovania kontinuity
prostredia a starostlivosti, v ktorej maloletá prežila väčšinu svojho života, poškodzuje jeho práva, ako
aj práva maloletej. Vytýkal súdu prvého stupňa, že v párnom roku mu umožnil styk počas Vianočných
sviatkov dňa24.12.ažod16.00hodinybeztoho,abytútoskutočnosťriadneodôvodnil;vnepárnomroku

s ním nebude môcť stráviť maloletá ani časť dňa 24. 12., keďže styk bol určený od 26. 12. do 30. 12..
Namietal úpravu styku počas Veľkonočných sviatkov výlučne len na jeden deň (piatok) v párnom roku
bez toho, aby súd uviedol, z akého dôvodu takto postupoval, keďže neexistuje žiaden reálny dôvod na
takéto obmedzenie styku. Argumentoval, že v rozpore s akoukoľvek proporcionalitou a zásadou rovnosti
rodičov je úprava styku počas letných prázdnin, kedy bol absolútne vylúčený z možností stretávania

sa maloletou počas letných prázdnin v párnom roku počas celého mesiaca august a v nepárnom roku
počas celého mesiaca júl. Zdôraznil, že rozhodnutím súdu o úprave styku nie je zabezpečené, ale skôr
ohrozené, právo na zachovanie rodinných väzieb medzi ním a dcérou a v tomto smere poukázal na
článok 18 ods. 1 a článok 18 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa a na článok 32 ods. 4 Listiny základných
práv a slobôd. Závery súdu prvého stupňa v časti úpravy styku tak považoval za nesprávne a nemajúce

oporu vo vykonanom dokazovaní.
Proti výroku rozsudku o úprave styku, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj matka,
domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo jej návrhu na úpravu styku otca s maloletou v celom rozsahu
vyhovené, dôvodiac tým, že v konaní došlo k vadám, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, v dôsledku nesprávneho a nedostatočného odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, pre

absenciu náležitostí odôvodnenia vyplývajúcich z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., je napadnutá časť
rozsudku súdu prvého stupňa nepreskúmateľná a v dôsledku nesprávneho výroku napadnutej časti
rozsudku, je táto jeho časť nevykonateľná. Vytýkala súdu prvého stupňa, že z odôvodnenia jeho
rozsudku nevyplýva, z akého dôvodu rozšíril úpravu bežného styku otca s maloletou oproti svojmu
prvého rozhodnutiu, keďže ani odvolací súd vo svojom rozhodnutí, ktorým bolo v tejto časti rozhodnutie

súdu prvého stupňa zrušené, nemal žiadne výhrady, pokiaľ išlo o úpravu styku otca s maloletou počas
bežného kalendárneho roku, a preto sa súd prvého stupňa pri úprave styku v rozpore s ustanovením §
226 O.s.p. neriadil právnym názorom odvolacieho súdu, z ktorého vyplývalo, že bol povinný sa v ďalšom
konaní zaoberať úpravou styku otca s maloletou počas prázdnin a sviatkov, a nie úpravou styku počas
bežného kalendárneho roku. Poukázala na to, že kolízny opatrovník, zastupujúci záujmy maloletej, v

celom rozsahu odporučil schváliť jej návrh úpravy styku otca s maloletou, obsiahnutý vo vyjadrení
zo dňa 2. 7. 2014. Uviedla, že z bežnej úpravy styku otca s maloletou vyplýva, že maloletá má byť
v jeho starostlivosti v párnom kalendárnom týždni od utorka do štvrtku a v nepárnom kalendárnom
týždni od piatku do nedele, teda šesť dní z dvoch týždňov, ktorá úprava styku predstavuje osobnú
striedavú starostlivosť, kedy maloletá bude tráviť s otcom približne rovnaký čas ako s ňou napriek

tomu, že striedavá starostlivosť nebola rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 11. 11. 2013
schválená. Takáto úprava styku otca s maloletou počas bežného kalendárneho roka je v rozpore
s právoplatným výrokom rozsudku o zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti a predstavuje
obchádzanie § 24 ods. 2 Zákona o rodine. Namietala, že úprava styku počas Vianočných sviatkovnie je vyvážená, keď jej neumožňuje stráviť s maloletou počas párneho kalendárneho roku ani jeden
celý sviatočný deň. Zdôraznila, že napadnutý výrok rozsudku obsahuje "zdvojenú" úpravu styku počas
bežného kalendárneho roku a počas sviatkov a prázdnin, a preto je nevykonateľný. V tomto smere

poukázala na to, že súd prvého stupňa vylúčil bežnú úpravu styku z obdobia jarných a letných prázdnin
určených Ministerstvom školstva SR a z obdobia Vianočných a Veľkonočných sviatkov, napriek tomu
však do úpravy styku mimo obdobia bežnej úpravy styku, zahrnul aj obdobie spadajúce do obdobia
bežnej úpravy styku, a to 27. 12. až 01.01. a obdobie pred aj po jarných prázdninách. V tejto súvislosti
poznamenala, že Vianočné sviatky predstavujú len obdobie 24. 12. až 26. 12., a teda nezahŕňajú

obdobie od 27. 12. až 01. 01. a jarné prázdniny určené Ministerskom školstva SR predstavujú obdobie
od pondelku do piatku kalendárneho týždňa, a nie od soboty do nedele kalendárneho týždňa.
Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky a otca uviedol, že sa pridržiava svojho
vyjadrenia na pojednávaní dňa 14. 7. 2014 s tým, že počas letných prázdnin navrhuje upraviť styk otca
s maloletou na každý kalendárny rok od 1. 7. od 8.00 hod. do 16. 7. do 18. 00 hod. a od 16. 8. od
8. 00 hod. do 31. 8. do 18. 00 hod..

Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca zdôrazňovala, že prioritným kritériom pri rozhodovaní o
úprave styku maloletého dieťaťa s rodičom je záujem maloletého dieťaťa, a teda pri úprave styku je
potrebné zohľadňovať všetky konkrétne okolnosti daného prípadu a z nich vyplývajúci záujem dieťaťa,
ktorý musí byť vždy prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti, ktorá sa týka detí. Pokiaľ otec založil
do súdneho spisu rozsiahlu mailovú komunikáciu, poukázala na to, že z jej obsahu vyplýva, že otec

nesleduje záujem maloletej, ani jej zdravý fyzický a psychický vývoj. Uviedla, že otec neustále opakuje
rovnaké výčitky na jej adresu, ktoré však nemajú reálne žiadne opodstatnenie. Názory a predstavy otca
plne odzrkadľujú aj jeho výchovné prostredie, v ktorom má maloletá stráviť svoj čas, ktoré ovplyvňuje
jej rozvoj a vplýva aj na jej psychiku, pričom prejavy otca sú zrkadlom jeho osobných a povahových
vlastností, ktoré majú vplyv na maloletú, a preto je potrebné v tomto kontexte zohľadniť, či je takéto

výchovné prostredie otca v záujme maloletej a v akej miere umožniť jeho styk s maloletou tak, aby
na jednej strane bol zachovaný záujem maloletej na stretávaní s otcom a budovaní citového vzťahu
k nemu a na druhej strane, aby nedošlo k poškodzovaniu záujmov maloletej na jej zdravom vývoji,
a to tak fyzickom ako aj psychickom. Poukazovala na to, že od odchodu zo spoločnej domácnosti
umožňovala otcovi styk s maloletou, a to na základe ich vzájomnej dohody, následne vždy rešpektovala

súdne rozhodnutia týkajúce sa úpravy styku a vždy sa snažila v prvom rade s otcom na úprave styku
dohodnúť. Tvrdenia otca o tom, že mu bránila v styku s maloletou sa nezakladajú na pravde a sú len jeho
jednostranným pohľadom, keďže jej bránenie mu v styku s maloletou vníma tým, že neakceptovala
v celom rozsahu jeho predstavu o úprave styku s maloletou. Namietala, že otec dokáže racionálne
zohľadniťskutočnýstavapotrebymaloletejapodľatohosaoňupostaraťavtejtosúvislostipoukázalana

to, že je v záujme maloletej, aby jej bola poskytnutá taká starostlivosť, aby sa chorobám v čo najväčšej
miere predchádzalo a ak už choroba nastane, aby jej bola poskytnutá riadna starostlivosť, ktorá pomôže
jej uzdraveniu, a preto nie je v záujme maloletej, aby jej boli zo strany otca svojvoľne podávané lieky,
o ktorých ju neinformuje, čím môže dôjsť k závažnému poškodeniu zdravia maloletej. Ďalej zdôraznila,
že otec nie je schopný podriadiť svoje záujmy a predstavy záujmom maloletej, čo sa prejavilo tým, že jej

neumožnil navštevovať hodiny baletu v utorok, keď ju má vo svojej starostlivosti, respektíve návštevu
týchto hodín by umožnil iba vtedy, ak by mu umožnila, aby bola maloletá v jeho starostlivosti o jeden deň
navyše. Otec tak nie schopný prihliadnuť na skutočnosť, že maloletá by mala rozvíjať svoje schopnosti
a aj tento jej rozvoj podriaďuje len splneniu ním stanovenej podmienky, a to všetko i napriek prosbám
samotnej maloletej. Poukazovala na to, že otec, ako keby určoval pre maloletú dva svety, a to svet u

otca a svet u matky, pričom nemôže byť v záujme maloletej vychovávať dieťa v atmosfére, kedy otec
absolútne odmieta uznať svet matky, akokoľvek s ňou komunikovať, pochopiť, že dieťa nie sú iba výlety a
zábava, ale aj povinnosti a prispôsobiť život rodiča režimu dieťaťa, a preto takéto správanie otca nie je v
záujme maloletejaneumožňuje budovanieprirodzenéhovzťahuk prostrediuobochrodičov.Namietala,
že by na strane otca došlo k zmene týkajúcej sa jeho zdravotných pomerov, ktorá by opodstatňovala

rozšírenie úpravy styku s maloletou; keď skutočnosť, že otec bol uznaný za invalidného neznamená, že
by nemohol vykonávať zárobkovú činnosť, a preto skutočnosť, že otec v súčasnosti nepracuje, nemá
pre úpravu bežného styku otca s maloletou žiaden význam a neodôvodňuje jeho rozšírenie. Vzhľadom
na uvedené navrhla, aby odvolaniu otca nebolo vyhovené, nakoľko ním navrhovaná úprava styku s
maloletou nie je v jej záujme a mala by negatívny vplyv na jej duševný a fyzický vývoj.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 212 ods. 2 písm.
a/ O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je možné v napadnutej časti preskúmať z hľadiska jeho zákonnosti
a vecnej správnosti v dôsledku nedostatku dôvodov, ktoré viedli súd prvého stupňa k jeho záverom otom, že úprava styku je v záujme maloletého dieťaťa a zabezpečí tak jeho právo na zachovanie jeho
vzťahu k obidvom rodičom, a navyše je výrok rozsudku súdu prvého stupňa v tejto časti ( materiálne )
nevykonateľný.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vo svojom rozsudku odôvodnil úpravu styku otca s
maloletou zohľadnením návrhu kolízneho opatrovníka a oboch rodičov bez toho, aby uviedol, z akých
rozhodujúcich skutočností, resp. z akých konkrétnych skutkových zistení, a z akých dôkazov pri svojom
rozhodovaní vychádzal, a ako sa tieto premietli do jeho úpravy styku a bez toho, aby sa v tomto smere

vyporiadal s jednotlivými námietkami rodičov; navyše vôbec nezisťoval, ako sa momentálne realizuje
styk otca s maloletou, rodičov v tomto smere nevypočul a vychádzal tak len z ich návrhov na úpravu
styku bez toho, aby ich k nimi navrhovanej úprave styku podrobne vypočul a posúdil tak opodstatnenosť
argumentácie, ktorou odôvodňovali nimi navrhovanú úpravu styku.

Súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo považoval za potrebné rozšírenie úpravy styku počas bežného

kalendárneho roka oproti úprave vo svojom predchádzajúcom rozsudku; v tomto smere považuje
odvolací súd za dôvodné námietky matky, že zhoršený zdravotný stav otca; o to viac pokiaľ je vážny a
obmedzuje ho v bežnom spôsobe života; a s tým súvisiaca jeho nezamestnanosť, nie sú dostatočné
dôvody na takú širokú úpravu, ktorá sa vymyká svojím rozsahom bežnej úprave styku rodiča, ktorému
nebolo zverené dieťa do osobnej starostlivosti a približuje sa tak právnemu stavu zodpovedajúcemu

striedavej starostlivosti rodičov.

Rovnako dôvodná je námietka matky, na ktorú súd prvého stupňa vôbec nereagoval, že úprava styku
v období od 27. 12. do 01.01. a počas jarných prázdnin koliduje s úpravou bežného styku; súd
prvého stupňa totiž v rámci Vianočných sviatkov upravil styk aj v dňoch 27.12 až 01.01., hoci v tomto

období nejde o dni Vianočných sviatkov, ale o školské prázdniny, počas ktorých sa má uplatniť úprava
styku počas bežných dní; v prípade úpravy jarných prázdnin, táto sa vzťahuje výlučne na čas jarných
prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR, ktoré trvajú od pondelka do piatku, a preto na víkend
predchádzajúci a nasledujúci jarným prázdninám, je potrebné uplatniť úpravu bežného styku. Takáto
súdom prvého stupňa duplicitná úprava styku je zmätočná a zakladá nevykonateľnosť tohto výroku

jeho rozsudku.

Otec v podanom odvolaní dôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že začiatok jeho styku s maloletou počas
Vianočných sviatkov dňa 24. 12. stanovil od 16. 00 hod. bez riadneho odôvodnenia, keďže matka tento
žiadala upraviť dňa 24.12. od 9. 00 hod. a otec od 8.00 hod. a rovnako neodôvodnil, prečo, a to v rozpore

s návrhmi rodičov, upravil styk otca s maloletou počas Veľkonočných sviatkov výlučne len na jeden deň
- veľkonočný piatok od 9.00 hod. do 18.00 hod..

Ako opodstatnená sa javí aj námietka otca, že súd prvého stupňa vylúčil počas letných prázdnin bežnú
úpravu styku, čím mu však umožnil stretávať sa s maloletou počas letných prázdnin tak, že vylúčil jeho

styk s maloletou v čase letných prázdnin v párnom roku počas celého mesiaca august a v nepárnom
roku počas celého mesiaca júl.

V nadväznosti na námietky matky voči starostlivosti otca uvedené v jej vyjadrení k odvolaniu otca
poukazuje odvolací súd na to, osobné kontakty maloletej s otcom sú dôležité v záujme všestranného

a plnohodnotného rozvoja ich vzájomného vzťahu, budovania charakteru a osobnostných vlastností
dieťaťa, avšak na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že rozšírená úprava styku predpokladá, že otec
sa dokáže o maloletú sám postarať aj z hľadiska plnenia si každodenných povinností, ktoré súvisia s jej
výchovou a že takáto úprava nebude na ujmu zdravotného stavu dieťaťa.

S ohľadom na uvedené možno uzavrieť, že súd prvého stupňa pri úprave styku otca s maloletou
dôkladne nezohľadnil všetky rozhodujúce okolnosti danej veci prezentované v konaní obidvoma rodičmi
a styk upravil bez ich vyhodnotenia a bez posúdenia všetkých hľadísk do úvahy prichádzajúcich ako
na strane maloletej, tak aj na strane oboch rodičov.

Z uvedeného hľadiska tak rozsudok súdu prvého stupňa v tejto napadnutej časti nespĺňa zákonné
náležitosti odôvodnenia a je tak v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a z neho vyplývajúcej požiadavky
preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí.Úlohou súdu prvého stupňa preto bude podrobne vypočuť oboch rodičov k nimi navrhovanej úprave
styku, k tvrdeniam matky o nedostatkoch otca v starostlivosti o maloletú uvádzaných v jej vyjadrení
k odvolaniu otca, k tomu, ako sa v súčasnosti realizuje styk otca s maloletou a s prihliadnutím na

výsledky vykonaného dokazovania následne posúdi opodstatnenosť návrhu otca na ďalšie rozšírenie
úpravy styku a vyporiada sa v tomto smere s námietkami matky uvádzanými v jej odvolaní a v jej
vyjadrení k odvolaniu otca.

S poukazom na tieto nedostatky dospel odvolací súd k záveru, že výrok rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým upravil styk otca s maloletou, nemá dostatočnú oporu v odôvodnení rozsudku, ktoré tak pre
tento jeho výrok nedáva spoľahlivý a presvedčivý podklad. Pre túto inú vadu konania ( § 212 ods.
3 O.s.p.), spočívajúcu v nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvého stupňa, pre ktorú nie je možné
náležite preskúmať výrok jeho rozhodnutia v tejto časti, z hľadiska posúdenia jeho vecnej správnosti,
nemožno považovať rozsudok súdu prvého stupňa v tejto napadnutej časti za vecne správny. Vzhľadom
na túto inú vadu konania, ktorá tak mala vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, odvolací súd rozsudok

súdu prvého stupňa v tejto napadnutej časti zrušil (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) a vec mu vrátil v tejto
časti na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom súd prvého stupňa odstráni vytknuté nedostatky
vovyššienaznačovanomsmeretak,žedoplnídokazovanievýsluchomrodičovasvojeúvahy,nazáklade
ktorých rozhodne o úprave styku, riadne ( zákonným, zrozumiteľným) spôsobom odôvodní a rozhodne
aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.