Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 14, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/209/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113222529
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8113222529.13

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobkyne: S. N., J.. X.X.XXXX, G. Z. I.
XX, XXX XX Z. I., zastúpená: Advokátska kancelárioa VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., so sídlom
Nerudova 14, 040 01 Košice, IČO: 47 240 482, proti žalovanému: S. Q., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XX,
L.Á., zastúpený: JUDr. Alojz Naništa, advokát, so sídlom Sládkovičova 8, Prešov, o určenie vlastníckeho
práva, priebehu hranice a vypratanie nehnuteľnosti a prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd z a s t a v u j e konanie v časti o určenie vlastníckeho práva žalobkyne k parcele H. XX/X
zapísanej na LV č. XXX H..Ú.. Z. I.M..

Žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou z X.X.XXXX sa domáhala určenia priebehu hranice medzi jej parcelou KN XX/X
zapísanú na LV číslo XXX k.ú. Z. I. a susednými parcelami KN XX/X a XX zapísaným na LV číslo XX a to
podľa cit. "grafickej prílohy znaleckého posudku vypracovaného znalcom ustanoveným súdom“. Žalobu
podala proti vtedajších vlastníkom susedných pozemkov - S. M. S. Q. tvrdiac, že postavili plot medzi
predmetnými pozemkami nesprávne, čo žalobkyňa zistila neskôr na základe geometrického zamerania,

ktoré však v žalobe nekonkretizovala a ani nepredložila.

2. Po výzve súdu na konkretizáciu žalobného petitu, tak aby z neho bolo zjavné ako má hranica
prebiehať (označením bodov v prírode alebo grafickým znázornením) žalobkyňa reagovala podaním
za 11.10.2013, ktorým „upresnenila“ žalobný petit tak, že žiadala určiť, že je vlastníčkou nehnuteľnosti
parcely U. XX/X - ornej pôdy o výmere 883 m2 zapísanej na LV č. XXX k.ú. Z. I.. Zároveň žiadala určiť, že

hranica medzi nehnuteľnosťami a to parcelou KN XX/X zapísanej na LV číslo XXX a KN XX/X, XX/X M.
XX zapísaným na LV číslo XX na k.ú. Z. I. prechádza bodmi 1, 2, 3, 4 podľa grafickej prílohy znaleckého
posudku znalca ustanoveného súdom. Napokon žiadala žalovaných vypratať nehnuteľnosť a to parcelu
KN XX/X zapísanej na LV č. XXX k.ú. Z. I. a to formou odstránenia plotu umiestneného na pozemku
vo vlastníctve žalobkyne.

3.Žalobkyňapoukázalana§80písm.c)O.s.p.a§126ods.1Občianskehozákonníkaasvojevlastníctvo
k parcele KN 11/5 preukázala darovacou zmluvou a výpisom z LV číslo XXX k. ú. Z. I..

4. Aj keď súd prvej inštancie zastáva názor, že žalobný petit týkajúci sa určenia hranice bol neurčitý,
vzhľadom na vyslovený právny názor súdu druhej inštancie v uznesení č. konania 8Co/18/14 - 55 z
31.7.2014, ktorým bolo zrušené uznesenie súdu o odmietnutí podania, súd následne uznesením číslo

konania 11C/209/13 - 57 zo dňa 9.10.2014 pripustil zmenu žaloby v zmysle písomného podania zodňa 11.10.2013. Nejednalo sa totiž len o "upresnenie“ žaloby, ako to označila žalobkyňa, ale rozšírenie
žaloby o ďalšie žalobné petity podľa § 95 O.s.p.

5. V priebehu sporu na poslednom pojednávaní žalobkyňa ohľadom určenia jej vlastníckeho práva
zobrala žalobu späť, s čím súhlasil aj žalovaný a zároveň zotrvala na ďalších dvoch žalobných petitoch s
tou zmenou, aby hranica bola určená bodmi X, X, XX, XX podľa prílohy číslo 20 znaleckého posudku č.
X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX vypracovanom znalcom Ing. S. E. K.. a takisto, aby žalovaný bol zaviazaný
vypratať túto časť nehnuteľnosti, pričom súd túto zmenu žaloby pripustil na pojednávaní dňa 14.6.2017 ,

na ktorom boli prítomní právni zástupcovia oboch strán.

6. Nakoľko po podaní žaloby došlo k zmene vlastníctva parciel KN XX/X, XX/X a XX súd uznesením
č. k. 11C/209/13 - 72 zo dňa 4.2.2015 pripustil zmenu žalovaných tak, že do konania vstúpil namiesto
pôvodných žalovaných S. Q., nar. XX.XX.XXXX.

7. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že vlastníctvo k vyššie uvedeným pozemkom nadobudol
kúpnou zmluvou z 4.7.2014 od svojich rodičov, pôvodne ich užívala jeho babka S. Q., V.. Č., ktorá ich
dostala darom od svojho otca Z. Č. v roku XXXX, ten ich nadobudol spolu s ďalšími pozemkami kúpou
od M. H., čo preukázal výpisom z pozemnoknižnej zápisnice 85. S. Q. v roku XXXX spomínané pozemky
darovala svojmu synovi (otcovi žalovaného), ktorý spolu s manželkou si na nich postavil rodinný dom

v roku XXXX. Neskôr „papierovo“ dali vlastníctvo do poriadku uzavretím zmluvy z XX.XX.XXXX (R
I. 756/83). Hranicu s pozemkami žalobkyne a jej právnych predchodcov tvorila medza, neskôr bol v
prednej časti za prítomnosti právneho predchodcu žalobkyne M. H. postavený plot a tak sa aj hranica
stále rešpektovala.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, výpismi z LV č. XXX a XX k. ú. Z. I., darovacou zmluvou
z XX.X.XXXX, zmluvou V. F.: XXX/XX, výpisom z pozemnoknižnej zápisnice č. XX k. ú. Z. I., kúpnou
zmluvou I. XXX/XX, A. K. Y. Č. Č.. X/XXXX, A. K. A. M..N.. K. Č.. XXX-XX-XXX-XXX/XX, L. K. Č.. XX/
XXXX F.. Z. G., Q. I. Č.. XX/XXXX F.. Z. G., L. K. Č.. X/XXXX F.. S. E. K.., K. I. N., I. N. Z. Q., Z. N.,
M. K., M. N., S. H. a zistil tento skutkový stav:

9. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parcely H. XX/X - Q. K. L. J. X. Č.. XXX H..Ú.. Z. I. a to na
základe darovacej zmluvy I. XXX/XX. Pôvodne táto parcela mala výmeru 883 m2 (X. H. XX.X.XXXX J.
Č..X.. X), v súčasnosti má výmeru len 654 m2, ako to vyplýva z X. L. XX.X.XXXX (č.l. 215). Darovaciu
zmluvu uzatvorila 20.4.2012 s darcami matkou M. N. a sestrou S. N. spolu so svojím bratom Z. N.

ako obdarovaným. Predmetom daru bola parcela KN XX/X v tom čase o výmere 1798 m2, ktorá
geometrickým plánom č. X/XX vyhotovenom Y. Č. bola rozdelená na parcely KN XX/X o výmere 915
m2 a XX/X o výmere 883 m2.

10. M. M. S. N. nadobudli parcelu H. XX/X o výmere 1798 m2 kúpnou zmluvou z X.X.XXXX, ktorej

vklad bol povolený pod I. XXX/XX od P. M. U. H.. V zmluve sa konštatuje, že parcela H. XX/X bola
vytvorená geometrickým plánom č. XXX - XX - XXX - XXX/XX overeného X.XX.XXXX z pozemnoknižnej
parcely mpč. XXX/XX zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici XX k.ú. Z. I.. V bode V zmluvy sa uvádza, že
kupujúci parcelu v prírode poznajú a kupujú túto parcelu v stave v akom sa do dnešného dňa nachádza,
do podielového spoluvlastníctva. Súd v tejto súvislosti pripomína, že v čase tejto kúpy bol už nepochybne

plot postavený po celej dĺžke spornej hranice.

11. Parcely žalovaného pôvodne tvorili časť pozemnoknižnej parcely mpč. XXX/XX, ktorú nadobudol
kúpou Z. Č. - K. Ž. XX.X.XXXX, čo vyplýva z výpisu z pozemnoknižnej zápisnice XX k.ú. Z. I. (č.l. 80).

12. Zo zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola registrovaná Štátnym notárstvom v Prešove pod V. F..
XXX/XX dňa X.XX.XXXX vyplýva, že podľa rodinnej deľby je užívateľom parciel D. XX- L. K. Q. I. XXX
S.X M. D. XX - V. Q. I.S. XXXX S.X S. Q. V.. Č. (stará matka žalovaného). Zmluva bola uzatvorená
medzi ňou, M. Č.D., E. E., V.. P., S. X., V.. P. (č.l. 78). V ďalšom texte zmluvy sa uvádza, že na záhrade
užívateľských vzťahov a vzájomnej dohody o reálnom rozdelení spoluvlastníctva nehnuteľnosti má byť

vlastníctvo k parcelám D. XX, XX L. K. S. Q.. Pod bodom II. zmluvy S. Q. darovala tieto nehnuteľnosti
synovi S. Q. a jeho manželke S. (rodičom žalovaného), pričom sa konštatuje, že nehnuteľnosti boli
darované ešte pred stavbou rodinného domu a to v roku XXXX.13. Medzi parcelami strán je postavené staré oplotenie, ktoré prebieha po medzi tvoriacu prírodnú
hranicu medzi spornými pozemkami, čo potvrdila aj žalobkyňa, ktorá však uviedla, že v dôsledku
výstavby garáže susedmi došlo k posunu tejto medze. Žalobkyňa o výstavbe oplotenia vie len z

rozprávania svojej matky s tým, že v čase kúpy pozemku matkou bol už asi v polovici hranice plot
postavený, neskôr zvyšok oplotenia postavil otec žalovaného. Výslovne uviedla, že matka súhlasila s
tým,akobolplotpostavený,sosusedmimalastáledobrévzťahyanikdysporyohranicuneboli.Tiezačali
až v rokoch 2012 - 2013, keď v súvislosti s darovaním pozemkov bola geodetom rozdelená parcela 11/2
a pri zameriavaní pozemkov geodet zistil, že oplotenie nie je postavené v súlade s katastrálnou mapou.

14. Žalovaný uviedol, že sporný plot, odkedy sa pamätá, bol už v postavený. Jeho otec postavil dom v
rokoch 1959 - 1962 a asi v rokoch 1960 - 1962 postavil aj plot, ktorý v zadnej časti neskôr schátral a preto
ho jeho otec obnovil okolo roku 1975. Pozemky sa užívali bez toho, aby so susedmi mali nejaké nezhody
o hranicu (vrátane pôvodných vlastníkov H.) a pri spomínanom obnovovaní plota mal byť prítomný aj
sused H.. O tom, že plot nie je postavený v súlade s katastrálnou mapou sa dozvedel od žalobkyne až

v roku 2012. Vtedy mu žalobkyňa povedala, že hranicu nechce riešiť, chcela však, aby plot opravil. To
potvrdila aj žalobkyňa.

15. Žalovaný sa vyjadril aj k užívaniu a nadobudnutiu pozemkov v minulosti. Vlastnil ich (spolu s ďalšími)
jeho pradedo Z. Č., ktorý ich kúpil od H. v roku 1911. V roku 1946 pozemky rozdelil medzi svoje 3 deti,

pričom pozemky, ktoré teraz vlastní žalovaný, pripadli jeho babke S. Q., V.. Č. a tá ich v roku 1959
darovala jeho otcovi S. Q..

16. Vypočutý bol ako svedok Z. Q. - brat otca žalovaného. Vypovedal o tom, že z rozprávania rodičov
vie, ako jeho starý otec Z. Č. po návrate z Ameriky kúpil pozemky vrátane tých, ktoré teraz vlastní jeho

synovec - žalovaný. Susedné pozemky vlastnil M. H.. Svedok tiež uviedol, že v roku 1942 dedo pozemky
rozdelil medzi svoje deti S. Q., M. P. M. M. Č.. Pozemky sa rozmerali a losovali, jeho matka vylosovala
sporný pozemok. Osadili sa kolíky a pritom bola aj matka Františka Kamenca Alžbeta Kamencová. Od
začiatku hranicu tvorila medza. Ešte jeho starý otec postavil na nej z prednej časti latkový plot, neskôr
po celej dĺžke pozemkov postavil oplotenie S. Q. a to podľa pôvodného plota a medze, k čomu došlo

v rokoch 1956 - 1957. Prehlásil, že nikdy žiadne spory so susedmi o hranicu neboli. Potvrdil aj to, že v
rokoch 1955 - 1956 rodičia ich podelili s pozemkami tak, že sporné pozemky pripadli bratovi Matejovi
a on získal pozemok, kde bol rodičovský dom. Brat sa potom na svojom pozemku vybudoval v rokoch
1956 - 1963. Svedok vypovedal aj o tom, že pokiaľ sa hovorilo, že M. Č. posunul kolíky pri rozmeriavaní
pozemkov týkalo sa to nie sporných pozemkov, ktoré pripadli S. Q., ale pozemku, ktorý pri deľbe pripadol

M. Č..

17. Svedkyňa M. N.Á. - matka žalobkyne uviedla, že pozemky odkúpila s manželom ústne od P. H. v
osemdesiatych rokov. V prednej časti pozemkov bol už plot postavený (na hranici so susedmi Q.), v
zadnej časti hranicu tvorila medza, neskôr v rokoch 1985 - 1990 S. Q. postavil po medzi plot aj v tejto

zadnej časti a tento plot považovali, že je postavený na správnej hranici. O tom, že tomuto tak nie je, sa
dozvedeli až pri zameriavaní pozemkov za účelom ich darovania žalobkyni a jej bratovi.

18. O tom, že nikdy spory o hranicou medzi pozemkami strán v minulosti neboli, vypovedali ako
svedkovia súrodenci žalobkyne Z.J. N. M. M. K..

19. Svedok S. H. (J. XXXX) je synom pôvodných vlastníkov pozemku žalobkyne P. M. U. H.. Potvrdil,
že hranica medzi pozemkami strán bola v prednej časti oplotenie, v zadnej medza a nikdy žiadne spory
o hranicu neboli. Keď v roku 1982 rodičia predávali prednú časť pozemku, jeho otec povedal otcovi
žalovaného, že hranice bude treba dať do poriadku. O akú hranicu išlo a aká by mala byť, sa však

svedok vyjadriť nevedel.

20. Na návrh žalobkyne bol pribratý znalec z odboru geodézie Ing. Z. G., ktorý vypracoval znalecký
posudok pod číslom XX/XX. V ňom uviedol, že vlastnícka hranica medzi parcelami strán je evidovaná
technickou značkou vo vektorovej mape KN ako nesporná. Znalec porovnal hranicu s geometrickým

plánom Č.. XXX - XX - XXX - XXX/XX z 1.10.1993, ktorý bol vypracovaný za účelom majetkoprávneho
vyporiadania parcely H. XX/X. Jeho zhotoviteľ preberal hranice podľa zákresu v katastrálnej
mape mechanicky a podľa znalca nepostupoval správne. Základným podkladom na vyhotovenie
geometrického plánu sú údaje súboru geodetických informácií a súboru popisných informácii katastra.Zhotoviteľ geometrického plánu je povinný overiť polohu pôvodnej hranice so stavom v KN a v prípade
nesúladu je povinný zákres v katastrálnej mape porovnať s originálnymi meračskými údajmi z tvorby
predmetnej mapy. Pri vytýčení hranice pozemku sa vykoná prenesenie polohy hranice pozemku z

určených podkladov do terénu. Na vytyčovanie hranice sa použijú tie isté údaje a postupy, aké sa
použili pri ich meraní. Sporná lokalita bola mapovaná v roku 1964. Znalec zistil nesúlad medzi údajmi z
THM (technicko- hospodárskeho mapovania), so zákresom v analógovej mape KN. Porovnal podklady
z meračského náčrtu so stavom v katastrálnej mape. Meračský náčrt bol pritom určovaný pri miestnom
šetrení v súčinnosti s vlastníkmi pozemkov, kedy boli určené lomové body hranice komisiou v súčinnosti

s vlastníkmi. Stav v katastrálnej mape by mal zodpovedať tomuto vyšetrenému stavu, v danom prípade
však došlo k chybám pri kartografickom spracovaní máp. Znalec ďalej uviedol, že oprava chybného
zákresu v analógovej mape a stavom zobrazeným v spomínanom geometrickom pláne sa realizovala
neskôr pri tvorbe geometrického plánu na porealizačné zameranie stavby na pozemku č. 11/9 a 11/10,
a teda v súčasnej vektorovej mape KN je zákres spornej hranice v súlade s výsledkami prešetrovania
zmien v rámci nového mapovania a so skutkovým stavom v teréne.

21.Znalecpretodospelkzáveru,žepostavenéoploteniemedziparcelamistránnezasahujedopozemku
žalobkyne, pretože je postavené v súlade so záväznými údajmi KN na rozdiel od geometrického plánu
z roku 1993, v ktorom lom zobrazený do parcely KN XX predstavuje chybný zákres. Na grafickej časti
znalec znázornil priebeh vlastníckej hranice lomovými bodmi XXX - XX, XXX - XX, XXX - XX, XXX -

XX, XXX - XX.

22. Na pripomienky žalobkyne znalec reagoval odborným vyjadrením číslo XX/XX a zdôraznil, že
polohu reálneho oplotenia posudzoval aj s geometrickým plánom z roku XXXX, ale nie vizuálne, ale
záväznými geodetickými metódami. Základným podkladom na vyhotovenie geometrického plánu sú

údaje súboru geodetických informácií a súboru popisných informácií KN. Grafická časť geometrického
plánu je určená pre laickú verejnosť ako obrázok bez technickej hodnoty. Grafická časť geometrického
plánu nevymedzuje polohu vlastníckej hranice. Overovanie polohy hraníc pozemkov je geodetický úkon,
ktorý môže realizovať iba osoba s odbornou spôsobilosťou. Podľa záväzných podkladov priebeh spornej
hranice je zakreslený v znaleckom posudku a je v súlade s geometrickým plánom z roku XXXX, aj

keď pohľadovou kontrolou to vyzerá inak. Vytýčenie polohy vlastníckej hranice len podľa snímky z
geometrického plánu je neprípustné. Keďže pri zameriavaní skutkového stavu neboli zistené zmeny, nie
je možné vypracovať nový geometrický plán.

23. Žalobkyňa si dala zhotoviť súkromný znalecký posudok znalcom Ing. S. E. K.. z odboru geodézie,

ktorý ho vypracoval pod č. X/XXXX. Znalec vykonal kontrolné meranie, zistil, že po celej dĺžke medzi
parcelami strán je oplotenie, ktoré je už schátralé, v plote sú nasadené slivky. Znalec konštatoval, že v
rokoch 1964 - 1965 bolo vykonané v k.ú. Z. I. technickohospodárske mapovanie, z ktorého sa zachovali
zápisníky a vyšetrovacie náčrty. Sporná hranica bola prvýkrát zadefinovaná súradnicami podrobných
bodov číslo X, X, X, X, X v geometrickom pláne č. XXX - XX - XXX - XXX/XX. Znalec dospel k záveru, že

tento geometrický plán bol vyhotovený v kancelárii bez zamerania v teréne. Ak by bol zhotoviteľ v teréne,
tak by musel zistiť, že sporný plot sa neláme v podrobných bodoch č. X, X, X, ale prechádza plynule.
Hranicu mal porovnať s vyšetrovacím náčrtom z roku 1964, ktorý bol odsúhlasený vlastníkmi oboch
pozemkov, a podľa ktorého sa hranica lomí len v jednom bode. Grafická časť geometrického plánu z
roku 1993 nebola vyhotovená správne, chybné boli aj súradnice podrobných bodov. Znalec preto dospel

k záveru, že spomínaný geometrický plán je zmätočný a platný je stav evidovaný v operáte registra CKN,
ktorý je definovaný súradnicami podrobných bodov č. XXX - XX, XXX - XX, XXX - XX, XXX - XX M. XXX
- XX a túto hranicu znázornil graficky v prílohe č. 20. Po vykonaní grafickej identifikácie stavu CKN a
kontrolného merania zistil, že plot, ktorý prechádza podrobnými bodmi č. X, X, XX, XX M. XXX - XX
zasahuje do pozemku žalobkyne plochou o výmere 12 m2, čo znázornil v prílohe č. XX.

24. Súd zdôrazňuje, že sporové konanie je podľa aktuálneho procesného poriadku - civilného sporového
poriadku(ďalej„CSP“)postavenévýlučnenaprejednacomprincípeazásadekontradiktórnosti.Dôkazná
iniciatíva je len na stranách sporu a súd vykonáva len tie dôkazy, ktoré navrhnú strany, teda ani nemôže
vykonávať dôkazy, ktoré strany nenavrhnú. Výnimkou sú len spory so slabšou zmluvnou stranou, alebo

postupy podľa § 185 ods. 2, 3 CSP, čo však nie je tento prípad. Strany už v spore nenavrhli žiadne iné
dôkazy, súd preto vyhodnotil skutkový stav len na základe tých dôkazov, ktoré boli vykonané.25. Žalobkyňa uplatnila nárok podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia
vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä
sa môže domáhať vydania vecí od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

26. Predpokladom úspešnosti reivindikačnej žaloby je preukázanie vlastníctva vydávanej veci žalobcom
a to, že žalovaný ju užíva neoprávnene. V tomto konkrétnom prípade súd musel prejudiciálne vyriešiť
otázku hranice medzi parcelami strán.

27. Predovšetkým bolo potrebné vyvodiť záver o správnej hranici podľa mapových podkladov z toho
pohľadu či zodpovedá priebehu oplotenia alebo nie. Aj znalec Ing. E. uviedol, že prvýkrát bola sporná
hranica zadefinovaná súradnicami podrobných bodov X, X, X, X, X v geometrickom pláne č. XXX - XX
- XXX - XXX/XX z roku 1993. Potrebné si je uvedomiť, že až týmto geometrickým plánom bola prvýkrát
vytvorená parcela H. XX/X, ktorá bola vyčlenená z pozemnoknižnej parcely mpč. XXX/XX. Na základe
tohto geometrického plánu (ktorý sa výslovne cituje v príslušnej kúpnej zmluve) kupovali pozemky právni

predchodcovia žalobkyne. Znalec Ing. E. síce dospel k záveru, že v celosti tento geometrický plán
vrátane geodetických informácií je nesprávny, ale pre tento súdny spor nie je rozhodujúce to, či znázornil
správne hranicu alebo nie v porovnaní s predchádzajúcimi mapovými podkladmi, ale to v akom rozsahu
nadobudli vlastníctvo k pozemkom matka a sestra žalobkyne, keďže žalobkyňa od nich následne darom
mohla nadobudnúť len ten istý rozsah pozemkov ako to nadobudli ony a nie viac. Pokiaľ teda Ing. E.

neriešil hranicu podľa geometrického plánu z 1.10.1993 s tým, že ide o chybný zákres, pre súd táto
informácia nie je relevantná, keďže rozhodujúce je to, že právne predchodkyne žalobkyne nadobudli
vlastníctvo tak, ako bolo znázornené na spornom geometrickom pláne. Preto aj súd dal znalcovi Ing. G.
za úlohu porovnať priebeh oplotenia so spomínaným geometrickým plánom, čo Ing. E. neriešil, ale Ing.
G. dospel k záveru, že oplotenie je v súlade s týmto geometrickým plánom, hoci nie podľa jeho grafickej

časti. Pre súd je nepochopiteľné, ak dvaja znalci, ktorí navyše vychádzajú z rovnakých podkladov (v
tomto prípade z meračského náčrtu z THM) sa dopracujú k rozdielnym záverom. Ing. G. totiž mal za to,
že oplotenie je postavené správne a podľa Ing. E. zasahuje do pozemku žalobkyne.

28. Súd poukazuje na to, že znalec Ing. G. navyše uviedol, že geometrický plán z roku XXXX, na základe

ktoréhosastaliprávnepredchodkynežalobkynevlastníčkamispornéhopozemkubolzhotovenývsúlade
s meračským náčrtom v KN - pokiaľ ide o použitý súbor geodetických informácií, ktorý je rozhodujúci
pre stanovenie priebehu hranice, hoci grafická časť nebola zhotovená správne. Žalobkyňa pritom
svoje tvrdenie o nesprávnej hranici odvíjala práve od grafického znázornenia hranice v spomínanom
geometrickom pláne. Znalec vysvetlil, že nie je podstatná grafická časť geometrického plánu, ale súbor

geodetických a popisných informácií, na základe ktorých sa vyznačujú hranice pozemkov. Podľa súdu
ide o tzv. lomové body, ktoré sú rozhodujúce pre ustálenie priebehu hranice. Na rozdiel od Ing. G. F.. E.
dospelkzáveru,hocivychádzalztýchistýchmapovýchpodkladov,žeoploteniejeposunutédopozemku
žalobkyne o ploche 12 m2.

29. K jednoznačnému záveru o tom, aká by mala byť správna hranica podľa pôvodných mapových
podkladov nemožno za tohto stavu dokazovania dospieť, navyše Ing. G. vo svojom znaleckom
posudku konštatoval, že chybný zákres geometrického plánu z roku XXXX bol už opravený pri tvorbe
geometrického plánu na porealizačné zameranie stavby na pozemku č. XX/X M. XX/XX a preto v
súčasnej platnej vektorovej mape KN zákres spornej hranice je v súlade s výsledkami prešetrovania

zmien v rámci nového mapovania, ale aj so skutkovým stavom v teréne. Za tohto stavu dokazovania, ak
sú dva rozdielne znalecké posudky a strany nenavrhli ďalšie dokazovanie, vzhľadom na skutočnosť, že
dôkazné bremeno bolo na žalobkyni, aby jednoznačne preukázala svoje tvrdenie o zásahu žalovaného
do jej vlastníckeho práva, nemožno dospieť k záveru o unesení tohto jej dôkazného bremena, a teda
nemožno vyvodiť to, že oplotenie nie je postavené na správnej hranici a že žalovaný užíva časť jej

pozemku. Navyše súd dodáva, aj keď oba znalecké posudky majú rovnakú dôkaznú hodnotu, predsa len
súkromný znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný súkromne na žiadosť žalobkyne pre súd nemá takú
vierohodnosť ako znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný na požiadanie súdu a ktorý súd považuje
za objektívnejší.

30. Opäť však súd zdôrazňuje, že aj keby v minulosti bola hranica iná (napríklad pri miestnom šetrení z
roku 1964, z ktorého vychádzali obaja znalci) rozhodujúce je to, po akú hranicu kupovali pozemky v roku
1994právnepredchodkynežalobkyne.Zichkúpnejzmluvyvyplýva,žeišloopozemkyznázornenépráve
naspornomgeometrickompláne,pretožeažtýmtogeometrickýmplánombolavytvorenáparcelač.XX/Xz pôvodnej pozemnoknižnej parcely. Navyše v tom čase kupované pozemky boli po celej dĺžke oplotené
(čojenesporné),pretosastalivlastníčkamikúpenýchpozemkovlenvrozsahutohtooploteniaaajneskôr
mohli na žalobkyňu previesť pozemok len v tom rozsahu, ako ho sami nadobudli, teda po spomínané

oplotenie a to s poukazom na zásadu nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet (nikto
nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Na mieste je otázka o platnosti kúpnej zmluvy z
roku 1994, pokiaľ by súd si mal osvojiť názor Ing. E. o tom, že geometrický plán z roku 1993 je zmätočný,
a teda nespôsobilý technický podklad k prevodu nehnuteľnosti, keďže týmto geometrickým plánom bola
vytvorená práve prevádzaná parcela KN XX/X. Ak by zmluva pre zlý geometrický plán bola neplatná,

kupujúce by napriek tomu nadobudli vlastníctvo k príslušnému pozemku vydržaním uplynutím 10 ročnej
vydržacej lehoty, ale nepochybne len v rozsahu v akom pozemok užívali, teda po oplotenie, ktoré bolo
v tom čase už nepochybne postavené po celej dĺžke hranice.

31. Napokon však aj v prípade záveru o tom, že plot nie je postavený správne a že žalovaný užíva
časť pozemku žalobkyne, vzhľadom na zistený skutkový stav by súd musel dospieť k záveru o vydržaní

spornej časti pozemku. Plot podľa zhodného vyjadrenia strán a svedkov bol postavený v prednej časti
okolo roku 1959 - 1963, podľa žalovaného a svedka Z. Q. už vtedy po celej dĺžke pozemkov, podľa
matky žalobkyne v zadnej časti bol plot postavený v rokoch 1985 - 1990, s tým že považovali všetci to,
že tento plot je postavený na správnej hranici. Všetci vypočutí zhodne uviedli, že nikdy spory o hranicu
neboli a prvý krát o tom, že plot by nemal byť postavený správne, sa dozvedeli až v roku 2012.

32. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

33. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

34. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka opíšeme ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

35. Súd mal za preukázané, že právni predchodcovia žalovaného (jeho rodičia) užívali dobromyseľne
a nerušene spornú časť pozemku ako vlastníci minimálne od roku 1990 (pri najneskoršom údaji o

postavení oplotenia) a teda došlo by k nadobudnutiu ich vlastníctva k tejto časti pozemku vydržaním
najneskôr v roku 2000, keďže prvýkrát sa o tom, že by nemal byť postavený správne dozvedeli až v roku
2012, čo je opäť nesporné. Narušeniu držby totiž nenasvedčuje ani výpoveď svedka Kamenca, ktorý
uviedol, že v roku 1982 pri predaji prednej časti pozemku mal jeho otec povedať otcovi žalovaného,
že bude treba dať hranicu do poriadku. Výpoveď svedka nie je dostatočne určitá tak, aby spochybnila

nerušenosť držby pozemku žalovaného jeho právnymi predchodcami. Svedok sa totiž nevedel vyjadriť
konkrétne v čom by hranica mala byť neprávna, ako by mala prebiehať a ktorej časti pozemku sa týka.

36. Záveru o tom, že hranica zodpovedá oploteniu napokon nasvedčuje aj situácia v teréne, v prírode
ide o medzu, na ktorej sú zasadené slivky, z čoho možno usudzovať, že ide o prírodnú hranicu, po

ktorú právni predchodcovia strán užívali svoje pozemky a na ktorej je postavené po celej dĺžke sporné
oplotenie. Je nelogické, že by hranica mala byť posunutá do pozemku žalovaného od tejto medze, ktorá
predstavuje výškový rozdiel cez 1 meter oproti pozemku žalobkyne. Súd preto žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

37. O zastavení konania v časti o určenie vlastníckeho práva bolo rozhodnuté podľa § 145 ods. 2 a §
146 ods. 1 CSP.

38. Výrok o nároku na náhradu trov konania vyplýva z ustanovenia § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP,
nakoľko súd nezistil žiadny dôvod pre použitie výnimočného ustanovenia § 257 CSP. V spore mal plný

úspech žalovaný a preto súd mu priznal aj plnú náhradu trov konania a to aj s poukazom na § 256 ods.
1 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.