Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/26/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711211110
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1711211110.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek
senátu JUDr. Jany Vlčkovej a Mgr. Anny Križákovej v právnej veci navrhovateľa: T.. O. W., O.., bytom O.
XX, Z. K., zastúpenom JUDr. Zuzanou Kubalovou, advokátkou so sídlom Obchodná 40, Bratislava, proti
odporkyni: T.. C. W., trvale K. O. XX, Z. K., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinnostíkmaloletejI.W.,G..XX.XX.XXXX,zastúpenejkolíznymopatrovníkomÚradpráce,sociálnych

vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, Kysucká 14, Senec, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Pezinok, zo dňa 11. novembra 2013, č.k. 5C 241/2011-362, v časti úpravy práv a povinností rodičov
k maloletej, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa výživného a tvorby úspor
m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej I. W.Š., nar. XX.XX.XXXX, sumou 350,- eur
mesačne, vždydo15.dňavmesiacivopred, krukámmatkymaloletej,súčinnosťouodprávoplatnosti
rozvodu manželstva rodičov maloletej.

Otec je povinný prispievať na tvorbu úspor maloletej I. W., nar. XX.XX.XXXX, sumou 400,- eur mesačne,
vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozvodu manželstva rodičov maloletej,
na osobitný účet maloletej, ktorý je povinná zriadiť v prospech maloletej matka, v lehote do troch dní.
Súdu prvého stupňa ukladá rozhodnúť o zročnom výživnom.
V časti výroku o úprave styku otca s maloletou rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a
vec mu v r a c i a v tejto časti na ďalšie konanie.

Vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 11. novembra 2013, č.k. 5C 241/2011-362 rozviedol súd prvého stupňa manželstvo
účastníkov konania, maloletú I. W., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode manželstva rodičov zveril do
osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú zastupovať a spravovať jej majetok, otcovi
uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 550,- eur mesačne a na tvorbu úspor maloletej
sumou 700,- eur mesačne a súčasne uložil matke povinnosť, aby túto sumu poukazovala na
osobitný účet maloletej, ktorý v prospech nej zriadi, styk otca s maloletou upravil v každom párnom týždni

v kalendárnom roku od utorka 15.30 hod. nepretržite do najbližšej stredy 08.00 hod., v každom
nepárnom týždni v kalendárnom roku od piatku 15.30 hod. nepretržite do najbližšej nedele 18.00 hod., s
tým, že táto úprava neplatí v čase jarných prázdnin a letných prázdnin určených Ministerstvom školstva
SR, ani v čase vianočných a veľkonočných sviatkov, kedy je otec oprávnený stýkať sa s maloletou každý
kalendárny rok v čase vianočných sviatkov odo dňa 26.12. od 08.00 hod. nepretržite do dňa 27.12. do
18.00 hod., každý kalendárny rok v čase letných prázdnin odo dňa 17.07. od 08.00 hod. nepretržite do

dňa 31.07. do 18.00 hod., žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania a o náhrade
trov konania štátu rozhodne samostatným uznesením. S poukazom na ustanovenie § 18, § 19, § 22, §
23 zákona o rodine dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú vážne narušené a trvalorozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, keď nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia. O úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu rozhodol podľa § 24 ods. 1 zákona o
rodine.Prirozhodovaníozverenímaloletejdovýchovymatkyvychádzalznávrhukolíznehoopatrovníka,

ako aj zo záverov znaleckého posudku a vyjadrenia znalca MUDr. Mariána Straku, ktorý
konštatoval, že pre zabezpečenie riadnej výchovy maloletej je v aktuálnom období vhodnejšou osobou
matka. Vyhovel návrhu a oboch rodičov určil za zástupcu maloletej a správcu majetku, keď
nezistil dôvody, pre ktoré by mal byť otec týchto rodičovských práv a povinností zbavený. S poukazom
na ustanovenia § 62, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1 zákona o rodine rozhodol o vyživovacej povinnosti otca k

maloletej dcére aj o jeho povinnosti prispievať na tvorbu úspor pre maloletú, vychádzajúc zo zistenia,
že priemerný čistý príjem otca za obdobie 11/2010 - 10/2012 predstavoval 3.725,46 eur, za obdobie
06/2012 - 05/2013 predstavoval 3.741,59 eur, že tento je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXXX, XXX, XXXX, XXX, k.ú. Z.Ý. K. a je jediným spoločníkom spoločnosti Value-Added, s.r.o., IČO: 35
816 422, ktorá je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, XXXX, k.ú. Z. K., priemerný čistý
príjem matky mal preukázaný za obdobie 11/2012 - 05/2013 vo výške 620,23 eur, táto poberá prídavok

na dieťa v sume 23,10 eur mesačne, je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. Z. K..
Ďalejmalzapreukázané,žepriemernémesačnévýdavkynamaloletúI.bolivsume795,-eurapriurčení
výšky výživného neprihliadol na otcom deklarované priemerné mesačné výdavky vo výške 3.498,- eur.
Nakoľko preukázané majetkové pomery otca dovoľujú, za odôvodnené potreby maloletej považovať
aj tvorbu úspor, zohľadnil návrh kolíznej opatrovníčky aj odporkyne na tvorbu úspor a ich výšku určil

zhodne s ich návrhmi vo výške 700,- eur mesačne. S poukazom na ust. § 25 ods. 2 zákona o rodine
rozhodol o úprave styku otca s maloletou dcérou tak, že zohľadnil návrh kolízneho opatrovníka a závery
znaleckého posudku č. 56/2013, v ktorom znalec odporučil úpravu styku navrhovateľa s maloletou v
širšom rozsahu, s prihliadnutím na vek a potrebu stability maloletej. O trovách konania rozhodol podľa
§ 144 vety prvej O.s.p.

Proti tomuto rozsudku, do výroku o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, v časti
zastupovania maloletej a spravovania jej majetku, v časti o výživnom a o úprave styku
otca s maloletou, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec domáhajúc sa jeho zmeny tak,
aby bola maloletá na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia ju
budú zastupovať a spravovať jej majetok, na jej výživu bude prispievať sumou 150,- eur mesačne a v

časti úpravy styku žiadal tento rozšíriť aj na ďalšie obdobia dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a jeho rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.
Poukazovalnato,ževofebruári2012matkabezdôvodneopustilaspoločnúdomácnosťabezakejkoľvek
dohodysnímzobralamaloletúsoseboudocudziehoprostredia,čo malodevastačné dopadynazdravie

a výchovu maloletej dcéry. Od toho času mu matka umožnila styk s maloletou len v obmedzenom
rozsahu a bránila akýmkoľvek snahám o dohodu. Poukázal na závery znaleckého dokazovania, z
ktorých vyplýva, že má všetky predpoklady zabezpečiť starostlivosť o maloletú, v nadväznosti na čo
znalec navrhol u neho čo najširší styk s dcérou. Rozsah styku stanovený súdom prvého stupňa považuje
vzhľadom na zachovanie kontinuity prostredia a starostlivosti, v ktorej maloletá prežila väčšinu svojho

života, za poškodzujúci jej práva. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa s jeho požiadavkou na čo najširšiu
úpravu styku s maloletou riadne nezaoberal a ani vo svojom rozsudku nevyporiadal, a pokiaľ nevedel
posúdiť, ktoré prostredie starostlivosti je pre maloletú lepšie, mal potom v jej záujme rozhodnúť
aspoň o jej zverení do striedavej starostlivosti. V tomto smere vytýkal súdu prvého stupňa, že zohľadnil
len návrh kolízneho opatrovníka, ktorý ale neporovnal prostredie oboch rodičov a ani neobjektivizoval

dopady odvedenia maloletej do cudzieho prostredia zo svojho domova. Namietal potrebu vrátiť maloletú
matke - v nedeľu večer, z dôvodu jej prípravy na ďalší týždeň, a to s poukazom na to, že maloletá
je vo veku, keď navštevuje predškolské zariadenie, a nie je teda potrebné zabezpečovať jej prípravu na
vyučovací proces. V konečnom dôsledku mu tak bolo umožnené stretávať sa s maloletou jedenkrát do
týždňa v rozsahu 16,5 hodiny, a to vrátane cestovania a spánku maloletej, teda aktívne strávený čas s

ňou môže predstavovať reálne maximálne dobu 5 hodín. Vytýkal tiež súdu prvého stupňa, že explicitne
neupravil styk počas jarných prázdnin a veľkonočných sviatkov, napriek tomu, že tieto vylúčil na osobitnú
úpravu, že s maloletou nebude môcť stráviť žiaden štedrý deň, že počas letných prázdnin má umožnený
styk s maloletou len výlučne počas mesiaca júla a v auguste súd svojím rozhodnutím vylúčil jeho styk
s maloletou úplne, keďže všeobecná úprava styku sa na letné prázdniny, podľa výroku rozsudku súdu

prvého stupňa, vôbec nevzťahuje. Uvedená úprava je podľa neho v rozpore s deklarovanou ochranou
práv maloletej, na ktorú sa súd prvého stupňa odvoláva vo svojom rozhodnutí. Nesúhlasil ani s výškou
vyživovacej povinnosti, v tejto súvislosti namietal priemerné mesačné výdavky deklarované matkou na
maloletú v sume 795,- eur, ktoré táto žiadnym spôsobom v konaní nepreukázala, tieto sú podľa nehoúčelovo skresľované matkou v snahe získať čo najvyššie výživné. Poukázal na to, že do priemerných
výdavkov matky sú zahrnuté náklady vo výške 345,- eur mesačne na škôlku, tieto teda predstavovali
43 % výdavkov na maloletú, hoci v čase rozhodovania maloletá nenavštevovala súkromnú škôlku, ale

štátnu, kde boli náklady neporovnateľne nižšie, ktorá skutočnosť bola v konaní preukázaná. Namietal
taktiež náklady na bývanie maloletej v sume 150,- eur mesačne, ktoré matka v konaní nepreukázala.
Podľa neho tak skutočné výdavky na maloletú, po odrátaní nábytku a neexistujúceho
nájomného, sú menej ako 119,- eur. Zdôraznil, že on dobrovoľne pokrýval všetky finančné náklady
maloletej, ako je ošatenie, obuv a strava. Vytýkal súdu prvého stupňa, že absolútne v celej výške vylúčil

jeho priemerné mesačné výdavky 3 498,- eur a na tieto ako celok neprihliadol, čo znamená, že nie je
oprávnený uhrádzať zo svojho príjmu žiadne výdavky, a to ani tie najzákladnejšie. Pokiaľ súd prvého
stupňa nezohľadnil jeho finančné záväzky poukázal na to, že tieto vznikli počas trvania manželstva a
sú ním uhrádzané aj za matku v plnej výške a dodal, že životná úroveň rodiny bola týmito úverovými
splátkami ovplyvnená aj počas trvania manželstva, tak nepochybne táto skutočnosť mala vplyv na
životnú úroveň účastníkov, ako aj maloletej. Poukazoval ďalej na neadekvátnosť výšky stanoveného

príspevku na úspory pre maloletú, ktorá nezohľadňuje jej vek. Stanovenie celkovej výšky výživného v
sume 1.250,- eur tak podľa neho postráda akúkoľvek primeranosť a relevantné dôvody a je pre neho
likvidačná.
Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že dôvody, pre ktoré otec podal odvolanie, nemajú
oporu v skutkovom ani v právnom základe veci, rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, vychádza

z vykonaného dokazovania a správneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že na základe
vykonaného dokazovania bolo preukázané, že maloletá nikdy nebola s otcom sama dlhšie než pár
hodín, vždy spala v domácnosti iba v jej prítomnosti, bez prítomnosti otca, a preto úprava styku súdom
prvého stupňa je dostatočne rozsiahla na to, aby umožnila budovanie riadneho citového vzťahu medzi
maloletouaotcom aabyzároveňajzodpovedalaodporúčaniamznalcastanovenéhosúdomakolízneho

opatrovníka. Otec podľa nej nepreukázal, že by vedel zabezpečiť bežnú starostlivosť o maloletú.
Úprava styku podľa nej nemá v každom prípade zodpovedať striedavej osobnej starostlivosti, ale má
prihliadať na možnosti úpravy styku vyplývajúce zo stavu, aký existuje v čase vyhlásenia rozhodnutia
súdu.Malazato,ževkonanídostatočnepreukázalareálnemesačnévýdavkynamaloletúvovýške795,-
eur.Tvrdeniaotcaotom,žedobrovoľnepokrývavšetkyfinančnénákladymaloletej,akojeošatenie,obuv

a stravu, považovala za absurdné, nemajúce reálne opodstatnenie. Namietala dôvodnosť mesačných
výdavkoch otca ním vyčíslených vo výške 3.498,- eur. Výšku výživného navrhovanú otcom 150,- eur
mesačne nepovažovala za opodstatnenú. Z uvedených dôvodov navrhla rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti (úpravy práv a povinností rodičov k maloletému

dieťaťu) podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávanie podľa § 214 ods.
2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné.
V posudzovanej veci je nepochybné, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené, čím je daná
opodstatnenosť potreby úpravy ich práv a povinností k maloletej dcére I. W., nar. XX.XX.XXXX,
pochádzajúcej z tohto manželstva; na čas po rozvode manželstva. Z obsahu spisu je zrejmé, že miera

narušenia vzájomných vzťahov medzi rodičmi maloletej im bráni dohodnúť sa o ďalšej výchove
maloletej dcéry tak, aby sa vytvorilo pre ňu stabilné výchovné prostredie, a preto prináležalo súdu v
tomto smere autoritatívne rozhodnúť. Súd prvého stupňa vzal za základ svojho rozhodnutia výsledky
znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatrie, správu zo šetrenia a vyjadrenie kolízneho opatrovníka,
na základe ktorých dospel k správnemu záveru, že vzhľadom na vek a pohlavie maloletého dieťaťa

je odôvodnené prikloniť sa k výchovnému prostrediu matky, ktorá doposiaľ riadne zabezpečovala
celodennú starostlivosť o maloletú a spĺňa tak priaznivejšie predpoklady pre jej všestrannú výchovu,
keď premiestnenie maloletej z pôvodného miesta bydliska nepovažoval odvolací súd za relevantnú
skutočnosť pre posudzovanie vhodnosti výchovného prostredia rodičov a nemohol prihliadnuť ani na
ochorenia maloletej, keď tieto možno považovať za bežné detské choroby v súvislosti s jej nástupom do

kolektívu detí v predškolskom zariadení, nenasvedčujú zanedbaniu starostlivosti matky a
nie je daný ani ich súvis s jej premiestnením do iného prostredia. S ohľadom na výsledky vykonaného
dokazovania tak dospel odvolací súd k záveru, že preferovanie výchovného prostredia matky má svoj
podklad vo výsledkoch vykonaného dokazovania.
V danej veci je nepochybné, že spôsob života, správanie, charakterové aj osobnostné vlastnosti

a životné postoje oboch rodičov vytvárajú rovnaké predpoklady pre všestranný vývoj maloletej po
stránke duševnej či telesnej, a tiež ich materiálne podmienky by boli rovnakou zárukou pre jej riadnu
výchovu; z hľadiska trvalého vytvorenie stabilného prostredia a podmienok pre výchovu, z hľadiska
dlhodobého zabezpečovania potrieb dieťaťa sa však javilo o niečo priaznivejšie výchovné prostredie umatky, ktorá vzhľadom na vek a pohlavie maloletej má lepšie predpoklady dcére plnohodnotne
zabezpečiťzdlhodobéhohľadiskapriaznivépodmienkyprevšestrannýúspešnývývojpostránkecitovej,
intelektuálnej, zdravotnej, morálnej, materiálnej; najmä z hľadiska uspokojovania citových a vývinových

potrieb dievčaťa sa javí výchovné prostredie matky ako priaznivejšie, a tiež s prihliadnutím na doterajšiu
prevažujúcu osobnú starostlivosť matky o maloletú počas materskej dovolenky.
Na doplnenie uvedených záverov považuje odvolací súd za potrebné dodať, že pri posudzovaní
vhodnejšieho výchovného prostredia je potrebné hodnotiť podmienky každého z rodičov komplexne,
nemožno uprednostňovať len jedno hľadisko na úkor ostatných, a teda nemožno na lepšie podmienky

pre výchovu dieťaťa usudzovať len z pohľadu materiálneho zabezpečenia dieťaťa, ale je potrebné
mať na zreteli zabezpečenie jeho všestranného úspešného vývoja aj po stránke citovej, intelektuálnej,
zdravotnej, morálnej.
Správa majetku maloletého dieťaťa a jeho zastupovanie obidvoma rodičmi zabezpečí efektívnu
realizáciu práv a oprávnených záujmov maloletej a ochranu jej majetkových práv s náležitou
starostlivosťou.

So zreteľom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto napadnutej
časti, t.j. týkajúcej sa zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a
spravovať jej majetok budú obaja rodičia, ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Odôvodnenými potrebami maloletých detí nemožno chápať len náklady na ich výživu (stravu, ošatenie,
obuv, hygienu), ale aj náklady na uspokojovanie všetkých osobných životných potrieb dôležitých

pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa (náklady na vzdelanie, bývanie, kultúrne a športové
podujatia a záujmovú činnosť, na rozvíjanie talentu, nadania, zručností), pričom odôvodnenosť týchto
potrieb je determinovaná schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov a hranicami ich
životnej úrovne, ktorú by rodičia deťom zaisťovali, keby žili v spoločnej domácnosti. Za odôvodnené
potreby maloletých treba považovať aj tvorbu úspor, pokiaľ to majetkové potreby povinného rodiča

dovoľujú; zároveň sa tým realizuje právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej (nadštandardnej) životnej
úrovni rodiča. Pokiaľ teda nadštandardné majetkové pomery rodiča mu dovoľujú prispievať na výživu
dieťaťa aj nad rámec pokrytia jeho bežných potrieb, je možné požadovať od rodiča prispievať na
výživu dieťaťa aj formou úspor slúžiacich v budúcnosti na pokrytie jeho ďalších odôvodnených, a
to aj nadštandardných potrieb postupne narastajúcich jeho vekom (náklady na bývanie, poistenie,

vzdelávanie, rozvíjania a prehlbovanie talentu, zručností, schopností a záujmov a pod.)
Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti otca k maloletej považoval odvolací súd za potrebné
vychádzať z mesačných výdavkov na maloletú vyčíslených matkou na stravu (100,- eur), oblečenie,
obuv (60,- eur), škôlku (345,- eur - platby na účet Detského centra Slniečko), hračky (10,- eur), lekársku
starostlivosť (25,- eur), voľnočasové aktivity (20,- eur), bez zohľadnenia celých nákladov na bývanie

vo výške 150,- eur, pretože v takejto výške tieto zodpovedajú nákladom na bývanie dospelej osoby
a navyše sú v nich zohľadnené aj náklady, ktoré bezprostredne s užívaním bytu nesúvisia (daň za
byt, bytová poistka), resp. za služby, ktoré nie sú maloletou užívané (napr. pevná linka). Pokiaľ ide
o tzv. "iné" náklady na maloletú vo výške 85,- eur mesačne, tieto neboli matkou žiadnym spôsobom
špecifikované, a preto nepovažoval odvolací súd za opodstatnené ich do pravidelných mesačných

nákladov maloletej zahrnúť.
Po zohľadnení pravidelných mesačných výdavkov otca na bývanie vo výške 349,- eur a na osobnú
spotrebu vo výške 1.094,- eur a jeho priemerného čistého príjmu za obdobie 06/2012-5/2013 vo výške
3.741,59 eur a jeho ostatných majetkových pomerov, dospel odvolací súd k záveru, že výška vyživovacej
povinnosti otca k maloletej v sume 350,- eur mesačne zodpovedá schopnostiam a možnostiam

oboch rodičov a odôvodneným potrebám dieťaťa. Na pokrytie bežných potrieb je tak odôvodnená suma
výživného 350,- eur mesačne, avšak nadštandardné majetkové pomery otca mu dovoľujú prispievať
na výživu maloletej aj nad rámec ich pokrytia, a to formou úspor slúžiacich v budúcnosti na pokrytie
ďalších odôvodnených, a to aj nadštandardných potrieb maloletej, postupne narastajúcich jej vekom
(náklady na bývanie, poistenie, vzdelávanie, rozvíjania a prehlbovanie talentu, zručností, schopností a

záujmov). Túto odvolací súd považoval za primeranú v sume 400,- eur s prihliadnutím na
vek maloletej a účel, ktorému jej majú tieto úspory do budúcnosti slúžiť, ako aj skutočnosť, že otec platí
maloletej na životné poistenie sumu 60,- eur mesačne. Matka sa v súčasnej dobe podieľa na plnení
vyživovacej povinnosti predovšetkým výkonom osobnej starostlivosť o maloletú, a preto je na otcovi
vo zvýšenej miere sa podieľať finančne na plnení si svojej vyživovacej povinnosti. Pokiaľ otec spláca

úvery a ďalšie náklady na ostatné nehnuteľnosti, odvolací súd poukazuje na to, že výživné má prednosť
pred inými výdavkami a finančnými záväzkami rodičov. Celkové majetkové pomery otca umožňujú od
neho spravodlivo požadovať, aby prispieval maloletej aj na tvorbu úspor, čím sa dosiahne po rozvodemanželstva zabezpečenie približne takej rovnakej životnej úrovne maloletej ako počas manželstva jej
rodičov.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o výživnom

a tvorbe úspor zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej
sumou 350,- eur mesačne a na tvorbu úspor sumou 400,- eur mesačne, s účinnosťou od právoplatnosti
rozvodového rozsudku.
V nadväznosti na uvedené bude úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní ustáliť výšku zročného
výživného, na ktoré vznikol maloletej nárok počnúc od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva

účastníkov konania, s prihliadnutím na tie plnenia výživného, ktorými od tohto času otec dobrovoľne
prispieval na výživu maloletej dcéry.
Pri rozhodovaní o úprave styku je potrebné vychádzať s rovnakého postavenia oboch rodičov pri
realizácii ich rodičovských práv a umožniť tak aj rodičovi, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
starostlivosti, aktívne sa podieľať na jeho výchove tak, aby bola zachovaná aspoň sčasti vyváženosť v
uplatňovaní rodičovských práv oboch rodičov.

Opodstatnenosťpotrebyúpravystykukmaloletémudieťaťusúdomjedaná, keď zpriebehukonania
jezrejmé,žemieranarušeniavzájomnýchvzťahovmedzirodičmiimbráni orealizáciistykusadohodnúť.
Vždy je potrebné prihliadnuť, či rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, prejavil
reálnyzáujemstretávaťsasdieťaťom aspolupodieľaťsataknajehovýchove.Zverenímmaloletého
dieťaťa do výchovy jedného z rodičov sa totiž druhému rodičovi nedostáva plnohodnotná realizácia

jeho rodičovských práv, a umožnením stretávania sa s dieťaťom sa mu poskytne adekvátny priestor
aktívne vplývať na jeho výchovu, čím nepochybne preberá na seba aj podiel spoluzodpovednosti za
jeho výchovu.
Úprava styku súdom má zohľadňovať záujmy a potreby maloletého dieťaťa, najmä jeho vek, zdravotný
stav, citovú väzbu k obom rodičom, prípadnú osobnú naviazanosť len na jedného z nich, každodenný

režim dieťaťa (záujmové krúžky, školské povinnosti), prípadne aj jeho záujem stretávať sa s druhým
rodičom. Taktiež je potrebné zistiť schopnosť druhého rodiča samostatne sa postarať o dieťa, ktoré je
vzhľadom na svoj vek alebo zdravotný stav odkázané na osobnú starostlivosť, posúdiť jeho časové
možnosti stretávať sa s dieťaťom (pracovná vyťaženosť) a prípadné prostredie, v ktorom sa
bude styk realizovať, najmä so zreteľom na druhú rodinu tohto rodiča. Pravidelné osobné kontakty aj s

druhým rodičom sú dôležité v záujme ďalšieho plnohodnotného rozvoja rodičovského vzťahu a dávajú
aj druhému rodičovi možnosť v potrebnom rozsahu aktívne participovať v rodičovskej úlohe na výchove
dieťaťa. Úprava styku v širšom rozsahu je nevyhnutne potrebná na zachovanie dobrého rodičovského
vzťahu a jeho ďalšie prehlbovania, kým úprava styku v obmedzenom rozsahu prichádza do úvahy v
prípade, ak nie je medzi dieťaťom a druhým rodičom vytvorený citový vzťah, kedy je účelom úpravy styku

zabezpečiť budovanie rodičovského vzťahu postupným nadväzovaním vzájomných kontaktov dieťaťa
s rodičom a s prihliadnutím na jeho vek je potrebné posúdiť aj prítomnosť druhého rodiča a vhodnosť
jeho výchovného prostredia.
Pri úprave styku je potrebné mať na zreteli prvoradý záujem na zdravom fyzickom aj duševnom vývoji
dieťaťa, a preto je nevyhnutné posúdiť prípadný dopad realizácie styku na citovú stránku dieťaťa.

V posudzovanej veci je nepochybne daná opodstatnenosť potreby úpravy styku otca s maloletým
dieťaťom v čo najširšej možnej miere tak, aby sa plnohodnotne realizovala potreba maloletej stretávať
sa s otcom a aby sa otcovi umožnilo výrazne sa tak spolupodieľať na jej výchove, aby čo najmenej
pocítila stratu druhého rodiča a aby čo najmenej utrpela tým, že zostala bývať len u jedného z rodičov;
zverením maloletej do výchovy matky sa otcovi nedostáva plnohodnotná realizácia jeho rodičovských

práv, a umožnením stretávania sa s dcérou sa mu poskytne adekvátny priestor aktívne vplývať
na jej výchovu, čím nepochybne preberá na seba aj podiel spoluzodpovednosti za jej výchovu.
Úprava styku súdom prvého stupňa však nezohľadňuje všetky tieto požiadavky a ani záujmy a
potreby maloletej na jej časté osobné kontakty s otcom, ktoré sú dôležité v záujme
ďalšieho plnohodnotného rozvoja ich rodičovského vzťahu, budovania charakteru a osobnostných

vlastností dieťaťa, keďže sa tým dáva otcovi možnosť v potrebnom rozsahu aktívne participovať v
úlohe otca na výchove dcéry. Realizácia styku je nevyhnutne potrebná na zachovanie doterajšieho
dobrého rodičovského vzťahu otca a dieťaťa. Súd prvého stupňa však v tomto smere nerešpektoval
odporúčanie znalca o zabezpečenie čo najširšieho styku otca s maloletou. Otec dôvodne vytýka
súdu prvého stupňa, že hoci úpravu styku počas týždňa vylúčil na obdobie jarných, letných prázdnin,

vianočných a veľkonočných sviatkov, ponechal jarné prázdniny, veľkonočné sviatky a mesiac august
počas letných prázdnin bez úpravy styku, a preto už len z uvedeného dôvodu súdom prvého stupňa
vykonaná úprava nemôže obstáť. Súd prvého stupňa vôbec neodôvodnil, prečo nevyhovel návrhu otca
mať maloletú u seba aj na štedrý večer, prvý a druhý vianočný sviatok , a nijako sa nevysporiadal stvrdeniami matky o tom, že maloletá doposiaľ netrávila s otcom dlhší čas bez jej prítomnosti, resp., že
doposiaľ spávala len v domácnosti v jej prítomnosti. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého
stupňa, že nie je účelné, a teda ani na prospech maloletej, aby v párnom kalendárnom týždni bola s

matkou odpondelkapoobededoutorka rána,aužvutorokpoobedebyzaseišlakotcovidostredyrána.
Vo vzťahu k matke odvolací súd poukazuje na to, že táto sa má snažiť svojím prístupom eliminovať
prekážky brániace prospešnej realizácii styku otca s dieťaťom, najmä prekonávaním vzájomných
rozporov a vedením maloletej k pozitívnemu vzťahu k otcovi, majúc na zreteli prvoradý záujem na
zdravom vývoji maloletej, pretože v opačnom prípade by konfliktné vzťahy rodičov mohli mať nepriaznivý

dopad na psychickú a citovú stránku dieťaťa a ohroziť tak jeho celkové duševné zdravie.
So zreteľom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že právne závery súdu prvého
stupňa v časti úpravy styku otca s maloletou nemožno považovať za správne, v dôsledku čoho spočíva
jeho rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa v tejto napadnutej časti zrušil (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie
(§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom sa súd prvého stupňa bude dôsledne zaoberať úpravou styku otca k

maloletej tak, aby aj v čase prázdnin a sviatkov bola zabezpečená realizácie styku otca s maloletou v
čom najširšej možnej miere, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania
(ustanovenie § 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.