Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 27, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/303/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614202665
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Maximová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7614202665.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a

sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: V. D. W., a.s., so sídlom V.
25, Bratislava XX, H.: 35792752, právne zastúpenom Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47233516, proti žalovanému: V. o zaplatenie 826,80 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 2. apríla 2014,
č. k. 9C/35/2014-24

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba o nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty
zamietnutá.

Z r u š u j e rozsudok v ostatných výrokoch a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom
žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu, ktorý sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 826,80 Eur
s príslušenstvom a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že medzi účastníkmi konania

bola uzavretá 7. júla 2010 Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanému úver vo výške 1.500,00 Eur. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaný zaviazal
splatiť v 24 mesačných splátkach vo výške po 103,70 Eur. Na základe žiadosti žalovaného sa žalobca
so žalovaným dohodli na odklade splátok č. 7, 8, 9, 14, 18 pôžičky a tieto sa žalovaný zaviazal splatiť
ako splátky č. 25, 26, 27, 28, 29. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri
7. splátke, napokon zaplatil len sumu 1.662,00 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní
s úhradou splátky o viac ako tri mesiace, bolo mu doručené oznámenie o uplatnení práva veriteľa

podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitá splatnosť úveru z dôvodu omeškania. Oznámenie
bolo žalovanému doručené 17. mája 2012. Popri nároku na zmluvné pokuty podľa článku 14 ods.
14.1 vo výške 0,065 % denne si žalobca uplatňuje aj úrok z omeškania tak, aby výška zmluvnej
pokuty a úroku z omeškania neprevyšovala priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
naposledy zverejnenú pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne
trojnásobok úrokov z omeškania. Vzhľadom k tomu si žalobca uplatňuje úrok z omeškania vo výške
3,275 % ročne. Pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná pokuta za omeškanie žalovaného spolu dosiahnu

sumu poskytnutého úveru 1.500,00 Eur, žalobca si od nasledujúceho dňa uplatňuje 9 % ročný úrok o
omeškania.3. Súd podľa § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, platného a účinného do
30. júna 2016 (ďalej len „O.s.p.“) pojednával v neprítomnosti strán sporu. Po vykonanom dokazovaní
poukázal na ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 3, 5, 6, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník (ďalej aj „OZ“), ďalej na ust. § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch,ust.§39Občianskehozákonníka,pričommalzapreukázané,žemedzižalobcomakoveriteľom
a žalovaným ako dlžníkom bola 7. júla 2010 uzatvorená Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, ktorá
je spotrebiteľskou zmluvou. Z obsahu zmluvy je totiž zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu
pripravenú vopred žalobcom, ktorej obsah nemal žalovaný možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť.

Zmluvu uzatvoril žalovaný ako nepodnikateľ. Vzhľadom na účel uzavretia zmluvy zo strany žalovaného,
a to poskytnutie spotrebiteľského úveru, kedy mu pri poskytnutí úveru bolo predložené tlačivo zmluvy,
vrátaneZmluvnýchdojednaní,jeotázne,čižalovanýmaldostatokčasuamožnosťoboznámiťsascelým
obsahomzmluvyapochopiťvýznampodmienokvnejuvedených.To,žežalovanýnemalreálnemožnosť
oboznámiť s obsahom zmluvy je pravdepodobné z toho, že zmluva je písaná malým nahusteným
písmom a ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie. Dokazovaním

bolo tiež preukázané, že na základe uvedenej zmluvy bol žalobcom žalovanému poskytnutý úver vo
výške 1.500,00 Eur. Žalovaný mal žalobcovi zaplatiť celkove sumu 2.488,80 Eur, z čoho poskytnutý úver
činil 1.500,00 Eur a odplata predstavovala sumu 988,80 Eur. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že
priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov za 2. štvrťrok 2010 (štvrťrok predchádzajúci
poskytnutiu úveru), ktorú súd zisťoval zo stránky Ministerstva financií SR, u spotrebiteľských úverov vo

výške od 1.500,00 Eur s dobou splatnosti od jedného do piatich rokov predstavovala 19,96 %, nie 51,49
% tak, ako je to uvedené v zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi. Ročná percentuálna miera nákladov
úveruposkytnutéhožalovanémutútoznačneprevyšuje.Ročnáúrokovásadzbaúveruuvedenávzmluve
vo výške 70% taktiež značne prevyšuje priemerné úrokové miery bánk v roku 2010 zistené z internetovej
stránky NBS. Preto súd poukázal na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého

odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery. Súd
ďalej poukázal na ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku

spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Zo strany veriteľa
v konaní nebolo preukázané splnenie tejto povinnosti a preto aj podľa § 11 ods. 2 uvedeného zákona je
možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd považoval
návrh žalobcu za nedôvodný. Žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 1.662,00 Eur. Zo strany žalovaného bol
uhradený celý jemu poskytnutý úver a preto súd návrh zamietol.

4. Žalobca sa podaným návrhom domáha aj úhrady zmluvnej pokuty v zmysle článku 14 bod 14.1
Zmluvných dojednaní, ktoré sú vyhotovené drobným a nahusteným písmom tak, že voľným okom
je ich text prakticky nečitateľný. Je preto otázne, pokiaľ aj tieto zmluvné dojednania boli predložené
žalovanému, či mal žalovaný dostatok času a možnosť oboznámiť sa s celým ich obsahom a pochopiť

význam podmienok v nich uvedených. Ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej
terminológie. Pokiaľ v takomto texte sú uvádzané dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a
zmluva neobsahuje výslovné upozornenie na tieto nároky, nemožno ich žalobcovi priznať pre rozpor
s dobrými mravmi. Ďalej v súvislosti so zmluvnou pokutou súd poukázal aj na to, že v zmluvných
dojednaniach, ktoré sú neprehľadné, písané malým, nahusteným písmom by nemali byť obsiahnuté

dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, teda aj dojednania o zmluvnej pokute, keďže tieto,
pokiaľ by aj bol čítaný ich text spotrebiteľom, pravdepodobne uniknú jeho pozornosti. Takýto postup
veriteľa preto možno považovať za postup v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že zmluvné pokuty by
mali byť zreteľne špecifikované priamo v zmluve a nestačí len odkaz na ostatné zmluvné dojednania.

5. Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobca nemal v konaní úspech
a preto mu náhrada trov konania nebola priznaná. O trovách žalovaného súd nerozhodoval poukazujúc
na § 151 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd o trovách konania rozhoduje len na návrh a žalovaný si
náhradu trov konania neuplatnil.

6. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca a žiadal, aby odvolací súd rozsudok zmenil
a žalobe vyhovel, eventuálne aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.
f) a h) O.s.p., ako aj podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p.6.1. Ohľadom výšky odplaty za spotrebiteľský úver, ktorý bol poskytnutý žalovanému, žalobca v
odvolaní poukázal na to, že táto bola v čase uzavretia príslušnej zmluvy o revolvingovom úvere

regulovaná právnou úpravou. Súd pri posudzovaní prijateľnosti výšky odplaty bral do úvahy výšku
ročnej percentuálnej miery nákladov zverejnenú Ministerstvom financií SR, pre iný typ spotrebiteľského
úveru, než je zmluva o revolvingovom úvere v predmetnej veci, ako aj údaje o RPMN za iný štvrťrok
2010, než je relevantný pre posúdenie odplaty cez hodnotu RPMN pre danú zmluvu o revolvingovom
úvere. K odvolaniu žalobca pripojil prehľad maximálnej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského

úveru, stanovenú Nariadením vlády č. 238/2008 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť
odplata za poskytnutie úveru. Z predloženého prehľadu vyplýva, že 7. júla 2010 pre úver poskytnutý
na základe zmluvy bola stanovená RPMN vo výške 76 %. Súd nesprávne berie do úvahy RPMN pre
spotrebiteľské úvery od 1.500,- Eur, pričom relevantnou je výška RPMN pre spotrebiteľské úvery do
1.500,- Eur vrátane (riadok 5, stĺpec 4). Ak právna úprava pripúšťala maximálnu výšku RPMN vo výške
76 % pre spotrebiteľské zmluvy, ako je aj zmluva o revolvingovom úvere v danom prípade, potom

nemožno hovoriť, že výška odplaty úrokov zahrnutá a vyjadrená v RPMN je v rozpore s dobrými mravmi,
resp.žejeneprimeraná.Výškaodplatyzaúverpodľapredmetnejzmluvyjevsúladesuvedenouprávnou
normou a tam stanovené maximálne výšky odplaty pre spotrebiteľské úvery a pre zmluvy uzavreté od
16. mája 2010 do 15. augusta 2010. Vzhľadom na uvedené je aplikácia RPMN zo súhrnných informácií
o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za druhý štvrťrok 2010, zverejnená

MinisterstvomfinanciíSRdňa30.júla2010,nazmluvuuzavretú7.júla2010,zostranysúdunesprávnou,
pretože sa vzťahuje na úvery od 1.500,- Eur do 6.500.- Eur vrátane. Priemerná výška RPMN pre
spotrebiteľské úvery do 1.500,- Eur vrátane je podľa uvedeného prehľadu za druhý štvrťrok 2010 - 47,39
% a podľa prehľadu za prvý štvrťrok 2010, ktorý mal byť aplikovaný - 51,49 %. Táto skutočnosť vylučuje
správnosť a zákonnosť záveru o tom, že by dojednanie výšky odplaty za úver malo byť v rozpore s ust.

§ 53 ods. 6 OZ, resp. v rozpore s dobrými mravmi.

6.2. Za nedôvodný a v rozpore so zákonom žalobca považuje aj záver súdu, že veriteľ nepreukázal,
že pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere neposúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a preto úver možno podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Veriteľ pred uzatvorením
zmluvy o revolvingovom úvere si preveril schopnosť dlžníka splácať úver, jednak potvrdením o výške
príjmu dlžníka, vyhlásením dlžníka o jeho mesačných nákladoch na bývanie a vyživované osoby, ďalších
prípadných záväzkoch, preverením jeho prípadných záväzkov, resp. zlej platobnej disciplíny u iných
veriteľov v registra združenia SOLUS. Žalovaný žiadnym spôsobom ani nenamietal skutočnosť, že by

veriteľ neposúdil jeho schopnosť splácať úver. Prípustnosť predloženia pripojených listín odôvodňuje
žalobca podľa ust. § 205a ods. 2 písm. b) a písm. d) O.s.p. Podľa jeho názoru jednoznačne preukazujú
nedostatky a vady v postupe súdu a jeho rozhodnutí. Žalobca tvrdí, že uvedené mal súd brať do úvahy
ex offo, lebo to vyplýva z aplikácie príslušnej právnej normy, ktorá maximálnu výšku odplaty stanovila.

6.3. Žalobca v odvolaní ďalej namieta správnosť záverov súdu prvej inštancie v časti týkajúcej
sa zamietnutého nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvné pokuty jednoznačne vyplývajú
priamo zo zmluvy, ktorá obsahuje dojednanie o zmluvnej pokute v článku 14 zmluvných ustanovení.
Pripojenie súhlasu na zmluvu vo forme podpisu znamená súhlas so všetkými jej ustanoveniami počnúc
správnosťou údajov v označení strán a končiac potvrdením toho, k čomu sa chce konajúca osoba

zaviazať. Preto podpísanie zmluvy, v ktorej sú obsiahnuté ustanovenia upravujúce zmluvnú pokutu v
častizmluvysaobjektívnepodľa§35Občianskehozákonníkanedávykladaťinak,nežžezmluvnéstrany
s ňou súhlasili. S poukazom na definíciu bodu 18 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a rady
č. 2005/29, ako aj názor vyslovený generálnou advokátkou v jej stanovisku vo veci C 453/10, žalobca
zastáva názor, že povinnosť spotrebiteľa konať s primeranou mierou obozretnosti vo vzťahu k vlastným

právamazáväzkomjezákladnýmprincípomspotrebiteľskéhopráva,keďžejednostrannezvýhodňovaný
spotrebiteľ by bol zbavený zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti, dôkladne navzájom
zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať.

7. Žalovaný ostal v odvolacom konaní nečinný.

8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj
na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).9. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v
zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ;ods. 1, 2 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov [§ 205 ods. 2 písm. a), c), d) a f) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2
prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h)] a dospel k záveru, že

odvolanie je dôvodné iba čiastočne. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 27.
septembra 2017 o 12,35 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215, 2. poschodie, pričom miesto a čas
verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského
súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

11. Odvolací súd považuje za dôvodné odvolacie námietky žalobcu uvedené v bodoch 6.1. a 6.2. tohto

odôvodnenia, v časti týkajúcej sa rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol nárok na zaplatenie
dlžnej sumy z poskytnutého úveru, a to z dôvodov uvedených žalobcom v jeho odvolaní.

12. Navyše odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 39 a § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., avšak

z odôvodnenia nie je zrejmé, či predmetnú zmluvu posúdil ako absolútne alebo čiastočne neplatnú
podľa § 39 OZ a z akých dôvodov, alebo žalobu zamietol pre neprijateľné zmluvné podmienky. Preto
je rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné, nakoľko súd k citácii príslušných ustanovení neuviedol
dostatočne právne posúdenie veci s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania.

13. Pokiaľ sa však jedná o rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu v časti nároku na
zaplatenie zmluvnej pokuty, odvolací súd zastáva zhodný názor so súdom prvej inštancie, že všeobecné
obchodné podmienky nesmú slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a
malým písmom písanej forme ukryl zmluvný partner spotrebiteľa dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa uniknú. Pokiaľ tak urobí, spreneverí sa

princípu dôvery a takému jeho jednaniu nie je možné priznať právnu ochranu pre rozpor so zásadami
poctivého obchodného styku.

14. Vo vyššie uvedenej časti súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu
a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov

dospelksprávnymskutkovýmzisteniam,naktorýchajzaložilsvojerozhodnutie,nazistenýskutkovýstav
aplikoval správne ustanovenia Občianskeho zákonníka tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená
žiadnavada,ktorábymalazanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,pretoodvolacísúdjehorozsudok
vo výroku, ktorým bola žaloba o nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietnutá, ako vecne správny
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15.Vostatnýchvýrokochodvolacísúdrozsudokzrušilavrozsahuzrušeniavecvrátilsúduprvejinštancie
naďalšiekonanievsúladesust.§389ods.1písm.b)CSP.Úlohousúduprvejinštanciebudeopakovane
po riadnom vykonaní dokazovania posúdiť nárok žalobcu v prejednávanom spore, vyporiadať sa so
všetkými právnymi a skutkovými tvrdeniami sporových strán a opätovne vo veci rozhodnúť.

16. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho
konania.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konanívystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak

je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred

diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).