Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, January 22, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 11C/275/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214216427
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Štiftová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1214216427.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Štiftovou v právnej veci navrhovateľky:

A.. C. C., G. X, N., zastúpenej advokátskou kanceláriou S-lawyers s r.o, Dostojevského rad 19,
Bratislava, proti odporcovi: Ľ. Z., nar. XX.X.XXXX, naposledy trvale bytom S. XX, N., zastúpeného
opatrovníkom pre konanie W. A., pracovníčkou Okresného Z. N. S., o zaplatenie 3.880 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 1.430 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť štátu, na účet Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľa systému, súdny
poplatok za návrh v sume 85,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 2.7.2014 sa navrhovateľka domáhala, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 3.880 Eur titulom náhrady škody, ktorá pozostáva zo sumy 2.400 Eur ako alikvotnej
čiastky neuhradeného nájomného za 1 rok, nakoľko odporca v rozpore so zmluvou vytvoril v byte
podmienky neumožňujúce obývanie bytu ďalšou osobou, náhrady škody v sume 830 Eur ako nákladov,

ktoré navrhovateľka musela vynaložiť na odstránenie poškodení bytu, ktorý bol predmetom nájmu a
ktoré pozostávajú z nákladov na maľovanie a škrabanie v sume 550 Eur, nákladov na remeselnícke a
upratovacie práce v sume 106 Eur, nákladov na opravu drezu upchatého zvyškami jedla v sume 174
Eur, náhrady škody za zničený koberec v sume 50 Eur a dlžného nájomného v sume 600 Eur.

Návrh odôvodnila tým, že dňa 11. augusta 2010 uzatvorila s odporcom zmluvu o nájme bytu, predmetom
ktorej bol nájom bytu číslo X na X. poschodí obytného domu na ulici G. X S. N.. Predmetný byt je

zapísaný na LV číslo XXXX okres Bratislava X, obec N., O. Č. - D. O., katastrálne územie D. O.,
spoluvlastnícky podiel 1/1, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,
spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX, súpisné číslo XXXX, parcelné číslo XXXXX/X - X.
Prílohou číslo 1 zmluvy bol protokol o prevzatí bytu a zoznam zariadenia bytu zo dňa 11. augusta
2011, ktoré navrhovateľka a odporca potvrdili svojimi podpismi. Dohodou o ukončení zmluvy o nájme
bytu zo dňa 15.5.2013 podpísanou účastníkmi konania bola zmluva k 30.11.2013 ukončená. V zmysle
článku 3 zmluvy si prenajímateľ, teda navrhovateľka, riadne vyúčtovala vzniknuté škody na predmetnom

byte vo výške 830 Eur. O tom, že odporca si bol vedomý týchto spôsobených škôd svedčí aj jeho list
navrhovateľke zo dňa 25.10.2013, v ktorom vyslovene uvádza, že aby bolo možné po ňom okamžite
prenajať izbu je potrebné vykonať nevyhnutné úpravy. Odporca ďalej spôsobil škodu navrhovateľke
systematickým oddeľovaním platieb a riadnym neuhradením nájomného spolu vo výške 600 Eur. Vrozpore so zmluvou vytvoril v byte podmienky neumožňujúce obývanie bytu ďalšou osobou, čím spôsobil
navrhovateľke škodu vo výške alikvotnej čiastky neuhradeného nájomného za 1 rok v sume 2.400 Eur.

Uznesením zo dňa 30.9.2014, č.k. 32 Ro 1727/2014 - 39, súd priznal navrhovateľke oslobodenie od
súdnych poplatkov. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.10.2014.

Súdu sa nepodarilo zistiť pobyt odporcu, preto mu podľa § 29 ods. 2 O. s. p. ustanovil v
konaní opatrovníčku W. A.. V priebehu konania, opatrovníčka odporcu vzniesla námietku premlčania

uplatneného nároku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, prednesom jej právneho zástupcu, výsluchom
svedkyne Z. A., oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav
veci:

Dňa 11.8.2010 bola medzi navrhovateľkou ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom uzatvorená
zmluva o nájme, predmetom ktorej bol zariadený dvoj-izbový byt číslo X na X. poschodí obytného domu
na ulici G. X S. N., o celkovej rozlohe 55 m2. Účelom nájmu bolo využitie predmetných priestorov na
ubytovanie výhradne nájomcu uvedeného v zmluve, ktorý nebol počas trvania nájmu oprávnený meniť
osobu, ktorá užíva predmet nájmu. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.

Podľa č.l. 2 ods. 6 zmluvy o nájme, prenajímateľ odovzdal nájomcovi byt do užívania v schopnom stave
čistý, bez závad. Po skončení nájmu bol nájomca povinný odovzdať byt a zariadenie bytu v stave, v
akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie za dobu nájmu, v opačnom prípade bol povinný
uhradiť vzniknutú škodu v plnom rozsahu prenajímateľovi.

Podľa článku 3 odsek 1, odsek 5 a 6 zmluvy o nájme, nájomné za užívanie bytu bolo zmluvnými stranami
dohodnuté nasledovne: za mesiac august, september, október 2010 vo výške 300 Eur mesačne a od
novembra 2010 budú v byte bývať 2 osoby a nájomné bude činiť 500 Eur mesačne (450 Eur + 50 Eur
za spotrebu energií elektrina a plyn).

Pri podpise zmluvy nájomca uhradí nájomné za mesiac august vo výške 250 Eur.

Zmluvné strany sa dohodli, že ďalšie nájomné bude splatné vždy k 20. dňu predchádzajúceho mesiaca
prevodom na účet prenajímateľa uvedený v zmluve o nájme.

Podľa článku 3 ods. 7 zmluvy o nájme, prenajímateľ do jedného mesiaca po skončení nájomného
vzťahu vyúčtuje prípadné škody na predmete nájmu alebo jeho zariadení mimo bežného opotrebenia.
Prípadné nedoplatky v zmysle článku 4 bod 3 je povinný nájomca vyplatiť prenajímateľovi najneskôr v
deň skončenia nájomného vzťahu

Z obsahu dohody o ukončení zmluvy o nájme bytu zo dňa 15.5.2013 vyplýva, že účastníci konania sa
dohodlinaukončenízmluvyonájmebytuzodňa11.augusta2010stým,ženájomnývzťahztejtozmluvy
zaniká k 30.11.2013. Odporca sa zaviazal predmet nájmu ku dňu zániku nájmu vypratať a odovzdať
prenajímateľovi bez závad s výnimkou obvyklého opotrebenia a prenajímateľ sa zaviazal byt od nájomcu

prevziať.

Z obsahu príjmového pokladničného dokladu zo dňa 15.12.2013 vyplýva, že navrhovateľka uhradila za
škrabanie a maľovanie bytu organizácii O.D. Z., T. XX, N., celkom 550 Eur.

Z obsahu príjmového pokladničného dokladu zo dňa 17.12.2013 vyplýva, že navrhovateľka uhradila za
remeselníckeho a upratovacie práce v byte na G. X., osobe M. Š., celkom 106 Eur.

Z obsahu príjmového pokladničného dokladu zo dňa 21.10.2013 vyplýva, že navrhovateľka uhradila
firme O. O., O. XX, N., za odstránenie závad v byte celkom 174 Eur.

Z obsahu zápisnice o odovzdaní a prevzatí bytu k zmluve o nájme bytu zo dňa 11.8.2010, v bode 3 -
zistené závady, spísanej dňa 30.11.2013 navrhovateľkou vyplýva, že po ukončení nájmu bytu odporcom
ostal v byte poškodený poťah na postele, zničený plyšový koberec, chýba zarámovaný obraz, bolupchatý drez zvyškami jedla, podlaha a okná boli silne znečistené, odporca ostal po ukončení nájmu
dlžný na nájomnom 600 Eur, t.j. za 2 mesiace.

Právny zástupca navrhovateľky vo svojom prednese zotrval na podanom návrhu, pričom poukázal na
to, že v byte nemohli bývať ďalšie osoby, lebo odporca tomu bránil, zavádzal prenajímateľku, že nájde
vhodnú osobu, túto však nenašiel a jeho úmyslom bolo len odďaľovať, čím spôsobil navrhovateľke škodu
vo výške 2.400 Eur, pretože ak by tam bývala ďalšia osoba, tak bolo dohodnuté nájomné tejto osoby
na sumu 200 Eur. Poukázal na splnomocnenie zo dňa 11.8.2010, v ktorom sa odporca zaviazal hľadať

ďalšiu osobu ako spolubývajúcu. Nakoľko odporca ubezpečoval navrhovateľku, že našiel ďalšieho
nájomcu, resp. ho hľadá, navrhovateľka v tomto smere nemohla robiť žiadne kroky.

V priebehu konania právny zástupca navrhovateľky uviedol, že nárok na zaplatenie sumy 2.400 Eur
predstavuje rozdiel za obdobie jedného roka, ktorý bol odporca povinný platiť titulom zmluvy o nájme,
keď pôvodne platil 300 Eur mesačne a od novembra 2010 mali v byte bývať viaceré osoby a mal platiť

500 Eur mesačne. Ďalší nájomcovia sa však do bytu nasťahovali až v novembri 2011. Právny zástupca
navrhovateľky poukázal na list odporcu zo dňa 25.10.2013, z ktorého vyplýva, že si bol vedomý toho,
že v čase kedy užíval byt sám bol povinný platiť 500 Eur mesačne.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že podľa nájomnej zmluvy mal odporca platiť nájomné v sume

300 Eur mesačne, pričom sa dohodli že nájde ďalších spolubývajúcich do menšej izby, čo nedodržal,
rovnako ako nedodržiaval ani dohodnutý termín splatnosti nájomného. Odporca býval v byte sám od
11.8.2010do26.9.2011.ĎalšiunájomníčkuZ.A.našielvseptembri2011,táprišlabývaťdobytuod1.10.
2011. V júni 2012 sa prisťahoval priateľ nájomníčky Z. A., O. S.. Odporca sa k nim správal využívačne,
začali sa naňho sťažovať, hovorili, že v celom byte fajčil, o polnoci prichádzal opitý, obutý chodil až do

postele, nič neupratoval, nechával tiecť vodu v kúpeľni, nezhasínal svetlo, špinavého psa zatváral do
izby, kde pes štekal až sa susedia sťažovali. Navrhovateľka musela nechať byt vymaľovať. Po maliaroch
bolo treba upratať, za túto prácu zaplatila 106 Eur. Taktiež bol upchatý drez, za čo zaplatila 174 Eur,
odporca zničil aj koberec v byte, ktorého hodnota bola približne 50 Eur. Keďže neplatil nájomné vždy
načas, musela ho každý mesiac napomínať, pričom za mesiac august 2011 a január 2012 zostali ešte 2

platby v celkovej sume 600 Eur neuhradené. V marci 2013 odporcu vyzvala, aby sa z bytu odsťahoval,
požiadal ju však, aby mohol byte bývať ešte 6 mesiacov, s čím súhlasila a to do 30. 11. 2013. Dňa 30.
11. 2013 nemal nič zbalené, nechcel sa vysťahovať, navrhovateľka však mala už objednaných maliarov,
ktorí obsadili jeho izbu a musel sa vysťahovať. Protokol o odovzdaní bytu odmietol podpísať, hodil jej
kľúče do schránky a odišiel. Pokiaľ ide o sumu 2.400 Eur, s odporcom sa iba ústne dohodla, že bude

hľadať nejakého ďalšieho nájomníka a nájomné bude činiť 500 Eur. 500 Eur mal platiť odporca. Keby
bol našiel ďalšie dve osoby, tak by sa bolo platilo 500 Eur.

Svedkyňa Z. A. vo svojej výpovedi uviedla, že s navrhovateľkou sa zoznámili v októbri 2011, kedy sa
nasťahovala do podnájmu k odporcovi s tým, že byt patrí navrhovateľke a odporca bol jej spolubývajúci.

Písomnú nájomnú zmluvu neuzatvorila, bola iba ústna, uzatvorená s odporcom. Navrhovateľka o
tom vedela, nájomné bolo dohodnuté vo výške 140 Eur, kým bola sama. Nájomné platila priamo
navrhovateľke, odporca mal povinnosť hľadať ďalšieho bývajúceho. O možnosti bývania sa dozvedela
cez internet, ako kontaktná osoba tam bol uvedený odporca. Dohoda bola taká, že keď tam budú
bývať 2 dievčatá budú platiť 280 Eur. Svedkyňa ďalej uviedla, že odporca úplne zanedbal hľadanie

spolubývajúcej, boli tam asi 3 až 4 obhliadky, nevie sa vyjadriť prečo sa nikto nenasťahoval, zrejme
preto, že izba nebola pripravená na bývanie, bol tam rozkladací gauč. Nasledujúci rok, 2012, spomínala
pred odporcom, že by bola rada pokiaľ by jej priateľ býval s ňou, s čím odporca súhlasil. Upovedomili
o tom navrhovateľku. Vtedy sa dohodli, že obaja budú za izbu platiť 200 Eur. Peniaze platili na účet
navrhovateľky.Myslísi,ženezáujemobývaniemoholbyťspôsobenýajzdôvodu,žeodporcafajčil,čosa

týkaporiadkuchodilstáleobutý,obytsanestaralanineupratoval,malpsíka,oktoréhosadobrenestaral,
tak aj pes vyzeral, páchol. Keďže odporca sa nemienil zmeniť z hľadiska hygieny a fajčenia, s priateľom
sa rozhodli, že ak to bude takto trvať, tak odídu. Svedkyňa taktiež uviedla, že mali problém s umývadlom,
vytláčala sa im voda. Umývadlo bolo upchaté od cigariet, museli zavolať opravárov. Odporca chodil v
podnapitom stave, nechával tiecť vodu, zažaté svetlo. Škoda na maľovke bola v celom byte, opravy boli

nevyhnutné, aby si dal byt prenajať a dalo sa v ňom žiť. Koberec zo svojej izby dal odporca do pivnice,
keď ho rozprestreli boli v ňom červíky, bol starší zanedbateľnej hodnoty. Svedkyňa ďalej uviedla, že
podľa jej vedomosti sa mal byt prenajímať celkom za sumu 500 Eur.K vznesenej námietke premlčania právny zástupca navrhovateľky uviedol, že túto nepovažuje za
dôvodnú a má za to, že vzniknutá pohľadávka v časti sumy 600 Eur za neuhradené nájomné za obdobie
august 2011 a január 2012, 830 Eur za vyúčtované škody, 50 Eur za zničený koberec a 800 Eur (4 x 200

Eur) za porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o nájme bytu podľa čl. 3 (za mesiac júl - október
2011 vrátane) je nesporná. Na základe uvedeného navrhovateľka považuje za nespornú a preukázanú
pohľadávku v celkovej výške 2.280 Eur.

Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ

prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a
rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob

ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva
neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

Podľa § 689 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný užívať byt, spoločné priestory a zariadenie
domu riadne a riadne požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu.

Podľa § 693 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré spôsobil
v dome sám alebo tí, ktorí s ním bývajú. Ak sa tak nestane, má prenajímateľ právo po predchádzajúcom
upozornení nájomcu závady a poškodenia odstrániť a požadovať od nájomcu náhradu.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 700 ods. 1., ods. 2 Občianskeho zákonníka, byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb.
Spoloční nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti.

Spoločný nájom vzniká tiež dohodou medzi doterajším nájomcom, ďalšou osobou a prenajímateľom.

Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení mal súd v konaní
preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená nájomná zmluva, na základe ktorej vznikla

odporcovi povinnosť platiť nájomné v sume 300 Eur mesačne. Z predložených listinných dôkazov mal
súd taktiež preukázané, že odporca dlhuje navrhovateľke nájomné za mesiac august 2011 a január
2012 v celkovej sume 600 Eur. Taktiež mal súd v konaní preukázané a to dokladmi o úhrade nákladov
ako aj výpoveďou svedkyne A., že po ukončení nájmu bytu odporca zanechal byt so závadami a
poškodením, ktoré nezodpovedali bežnému opotrebeniu. V súvislosti s uvedením bytu do pôvodného

stavu a odstránením závad spôsobených odporcom vznikli navrhovateľke preukázateľné náklady vo
výške 830 Eur. Súd preto zaviazal odporcu na zaplatenie sumy celkom 1.430 Eur (600 Eur + 830 Eur).

V zostávajúcej časti, t.j. v časti čo do zaplatenia sumy 2.400 Eur (200 Eur x 12 mesiacov) ako doplatku
na nájomnom k sume 500 Eur a zaplatenia 50 Eur titulom náhrady škody za poškodený koberec, súd

návrh zamietol.

Pokiaľ ide o sumu 2.400 Eur, ktorú si pôvodne navrhovateľka uplatňovala titulom náhrady škody, neskôr
titulom nároku na doplatenie dlžného nájomného, súd v časti čo do zaplatenia sumy 1.800 Eur návrh
navrhovateľky zamietol z dôvodu vznesenej námietky premlčania. Premlčaná pohľadávka predstavuje

nárok na doplatenie nájomného po 200 Eur za obdobie 9 mesiacov, t.j. za mesiac november, december
2010 a január - júl 2011, keď vychádzajúc zo zmluvných dojednaní účastníkov konania splatnosť
nájomného za mesiac júl 2011 bola dohodnutá k 20-temu dňu predchádzajúceho mesiaca, teda nájomné
za mesiac júl 2011 sa stalo splatným dňa 20.6.2011; návrh na začatie konania navrhovateľka doručilasúdu dňa 2.7.2014, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty. Z dôvodu premlčania
celého uplatneného nároku, t.j. v sume 2.400 Eur by nebolo možné navrhovateľke vyhovieť taktiež v
prípade, ak by uplatnený nárok bol posudzovaný podľa ustanovení o náhrade škody, nakoľko pri takomto

právnom posúdení k premlčaniu nároku došlo uplynutím všeobecnej 2-ročnej premlčacej lehoty, ktorá
začala navrhovateľke plynúť odo dňa, kedy sa o škode dozvedela a o tom, kto za ňu zodpovedá (§106
ods. 1 Obč. zákonníka), teda pri takomto právnom posúdení došlo k premlčaniu nároku dňa 20.6.2013.
Vzhľadom na uvedené sa súd nezaoberal dôvodnosťou uplatneného nároku titulom náhrady škody.

Z hľadiska posúdenia navrhovateľkou uplatneného nároku titulom nedoplatku na nájomnom, súd návrh
v zostávajúcej, nepremlčanej časti, za mesiace august, september, október 2011 v celkovej sume 600
Eur zamietol, keď z obsahu nájomnej zmluvy odporcovi nevyplývala žiadna povinnosť platiť od mesiaca
novembra 2010 nájomné v sume 500 Eur. Z obsahu nájomnej zmluvy je zrejmé, že suma 500 Eur bola
viazaná na skutočnosť, že v byte budú bývať dve osoby, čo vyplýva aj z gramatického výkladu zmluvy,
keď účastníci zmluvy viazali povinnosť platiť nájomné v sume 500 Eur na dve osoby použitím spojky

"a", ktorá spôsobuje zlúčenie viacerých pojmov do jedného celku a zároveň neumožňuje interpretovať
spojenie viacerých slov ako vylučovací vzťah, teda nedáva možnosť výberu iba jednej alternatívy.
Takýmto spojením nie je možné vyjadriť alternatívnosť.

O takejto vôli účastníkov pri uzatváraní zmluvy svedčí aj samotná výpoveď navrhovateľky, ktorá na

pojednávaní súdu uviedla, že odporca mal platiť nájomné v sume 300 Eur mesačne, pričom "sa dohodli,
že nájde ďalších spolubývajúcich do menšej izby, čo nedržal" a "keby bol našiel ďalšie dve osoby, tak
by sa platilo 500 Eur". Výklad zmluvy spôsobom ako ho prezentovala navrhovateľka v tomto konaní
je nanajvýš nelogický, nakoľko ak odporca bol povinný platiť nájomné v sume 500 Eur mesačne a
odporkyňa podľa jej vyjadrenia byt prenajímala za túto sumu, pričom povinnosť odporcu platiť nájomné

nebola viazaná na ďalšiu bývajúcu osobu, potom navrhovateľke nič nebránilo v tom, aby uzatvorila
zmluvu s odporcom s tým, že tento bude povinný od počiatku platiť nájomné v sume 500 Eur. O výklade
zmluvy ako ho prezentuje navrhovateľka nesvedčí ani správanie sa odporcu, ktorý po celý čas platil
navrhovateľke nájomné v sume 300 Eur a ani správanie sa samotnej navrhovateľky, ktorá odporcu po
celú dobu trvania nájmu nevyzvala na doplatenie nájomného do sumy 500 Eur a uvedenú skutočnosť

neuviedla ani v zápisnici o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 30.11.2013, ktorú sama spísala a kde
okrem iného bolo zaznamenané, že ku dňu ukončenia nájmu dlh na nájomnom činil sumu 600 Eur, čo
predstavuje 2 chýbajúce platby po 300 Eur a teda nie celkom 3.000 Eur (600 Eur + nedoplatok 2.400
Eur). V neprospech navrhovateľky, svedčí napokon aj vyjadrenie svedkyne A., ktorá vo svojej výpovedi
uviedla, že po nasťahovaní sa platila navrhovateľke nájom vo výške 140 Eur, teda nie sumu 200 Eur,

ktorá by podľa tvrdení navrhovateľky mala spolu s nájomným odporcu činiť 500 Eur mesačne. Listinný
dôkaz,oktorýnavrhovateľkaopierasvojetvrdenieotom,žeodporcasibolvedomýtoho,žemáplatiť500
Eur mesačne - list odporcu zo dňa 25.10.2013 - nemá dôkaznú hodnotu, z ktorej by bolo možné vyvodiť
priaznivé dôsledky v prospech navrhovateľky, nakoľko tento dokument nie je odporcom podpísaný a
netýka sa ani sporného obdobia.

Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na to, že odporca bol povinný na základe ústnej dohody hľadať
ďalšieho nájomcu, táto skutočnosť je vo vzťahu k uplatnenému nároku na doplatenie nájomného
bez právneho významu a sama osebe nijakým spôsobom nezakladá povinnosť odporcu platiť vyššie
nájomné. V tejto súvislosti je bez právneho významu aj poukaz navrhovateľky na splnomocnenie, ktoré

bolo odporcovi udelené na tento účel a ktoré naviac nebolo účastníkmi konania ani podpísané. Vo
vzťahu k obsahu uzatvorenej zmluvy je bez právneho významu aj tvrdenie navrhovateľky, že odporca
ju zavádzal keď tvrdil, že nájde vhodnú osobu na užívanie ďalšej izby a že nemohla v tomto smere robiť
žiadnekroky,pretožepredovšetkýmnavrhovateľkaakovlastníčkabytujejedináoprávnenározhodovaťo
spôsobe hospodárenia so svojou vecou a spôsobe a rozsahu jej užívania. Toto právo v žiadnom prípade

nenáležalo odporcovi a aj keby odporca hľadal, či už po dohode s navrhovateľkou alebo iniciatívne sám
ďalšieho nájomcu, nájomný vzťah ďalšieho nájomcu nemohol vzniknúť bez jej súhlasu.

Vyhodnotiac vykonané dokazovanie, každý dôkaz jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti, súd návrh aj v
časti čo do zaplatenia sumy 600 Eur titulom nedoplatku na nájomnom za obdobie august - október 2011

ako nedôvodný zamietol.

Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody za zničený koberec v sume 50 Eur, tu treba uviesť, že základnými
predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu vo všeobecnosti sú:- porušenie právnej povinnosti,
- existencia škody,
- príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodu

- zavinenie.
Skutočnou škodou sa rozumie ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetkového stavu poškodeného a
reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by bolo potrebné alebo bolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci
do predchádzajúceho stavu. V prípade, ak uvedenie veci do pôvodného stavu nie je možné, vychádza sa
z výšky nákladov na obstaranie veci toho istého druhu alebo podobnej veci. Za skutočnú škodu na veci,

ktorá bola poškodená alebo zničená, treba považovať hodnotu nákladov vynaložených na zadováženie
tejto veci.

Navrhovateľka v konaní ničím nepreukázala výšku vzniknutej škody, keď naviac svedkyňa A. vo svojej
výpovedi uviedla, že koberec, ktorý mal byť odporcom zničený, bol starší, zanedbateľnej hodnoty. Súd
preto návrh aj v tejto časti zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého, ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.

Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala od odporcu zaplatenia sumy 3.880 Eur (100% nároku).
Súd priznal navrhovateľke 1.430 Eur. Pre ustálenie matematického výpočtu je potrebné vypočítať
percentuálnu úspešnosť navrhovateľky v konaní, ktorá predstavuje 36,86% (1.430 Eur x 100 : 3.880 =
36,86 %). Úspech odporcu potom predstavuje 63,14 % (100 % - 36,86%). Celkový úspech účastníka
konania sa vypočíta tak, že od úspechu jedného sa odpočíta úspech druhého. V danom prípade po

odpočítaní úspechu odporcu od úspechu navrhovateľky sa zistí konečný úspech (v danom prípade
odporcu) v konaní, ktorý predstavuje 26,28% (63,14% - 36,86%).

Miera úspechu odporcu predstavuje 26,28% čo znamená, že odporca má právo na náhradu 26,28% z
vyčíslených trov konania. Nakoľko odporca nepodal návrh na náhradu trov konania, súd mu ich náhradu

nepriznal.

O povinnosti odporcu zaplatiť štátu, súdny poplatok za návrh v sume 85,50 Eur, bolo rozhodnuté podľa
§ 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 71/1992 Zb.), podľa ktorého, ak je poplatník od poplatku

oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú
časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Nakoľko navrhovateľka je od platenia súdnych
poplatkoch oslobodená, súd zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku v pomernej časti, v ktorej bol
odporca neúspešný (zo sumy 1.430 Eur), odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.