Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, May 10, 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3C/197/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515203946
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8515203946.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: WM Consulting &
Communication, s.r.o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 34 127 798, pr. zast. Roman Kvasnica a partneri
s.r.o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 36 866 598 proti odporcovi žalovanej: I. X., nar. XX.X.XXXX,
O. XXX/X, Y., pr. zast. JUDr. Martou Konkoľovou, advokátkou, Jarmočná 79, Stará Ľubovňa v konaní o
zaplatenie 4 662 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1 295 eur s príslušenstvom a úrokov
z omeškania nad 8,05 % ročne z jednotlivých splátok.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3 366,74 eur, úrok z
omeškania vo výške 8,05 % ročne, a to zo sumy 129,49 eur od 21.8.2012 do zaplatenia,
zo sumy 129,49 eur od 21.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur od 21.10.2012
do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur od 21.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur od 21.12.2012 do

zaplatenia, zo sumy 129,49 eur od 21.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur od
21.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur od 21.3.2013 do zaplatenia, zo sumy
129,49 eur od 21.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur od 21.5.2013 do zaplatenia,
zo sumy 129,49 eur od 21.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur od 21.7.2013 do zaplatenia, zo
sumy 129,49 eur od 21.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur od 21.9.2013 do zaplatenia, zo sumy
129,49 eur od 21.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur od 21.11.2013 do zaplatenia,

zo sumy 129,49 eur od 21.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur od 21.1.2014
do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur od 21.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur od
21.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur od 21.4.2014 do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur
od 21.5.2014 do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur od 21.6.2014 do zaplatenia, zo sumy 129,49
eur od 21.7.2014 do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur od 21.8.2014 do zaplatenia, zo sumy
129,49 eur od 21.9.2014 do zaplatenia, a to v splátkach vo výške 129,49 eur mesačne
počnúc mesiacom máj 2017 so splatnosťou splátky k poslednému dňu v mesiaci s tým, že omeškaním

so zaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

IV. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 44,44 %, o ktorej výške bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy vo výške 4 662 eur, úroku a
úroku z omeškania z každej uplatňovanej splátky a náhrady trov konania.2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.9.2005 (ďalej len
zmluva) poskytol právny predchodca žalobcu T. sporiteľňa, a.s. Tomášikova 48, Bratislava S. X. a E. X.
(ďalej aj „hlavní dlžníci“) úver vo výške 300 000,-Sk (9 958,17 eur) s dohodnutou premenlivou úrokovou

sadzbou 9,10 %. Úver mali dlžníci splácať v splátkach po 3 901,-Sk (129,50 eur) so splatnosťou prvej
splátky dňa 20.10.2005. Dohodou o ručení zo dňa 7.9.2005 sa žalovaná zaviazala uhradiť pohľadávku
právnemu predchodcovi, ak ju neuhradia hlavní dlžníci riadne a včas. Dňa 25.9.2014 bola pohľadávka
T. sporiteľne, a.s. voči žalovanej postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXXX/CE na
žalobcu. Výzvou zo dňa 28.4.2015 bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy, na čo nereagovala.

Žalobca si uplatňuje v tomto konaní splátky úveru splatné od 20.8.2012 do 20.7.2015 v počte 36 v
celkovej výške 4 662 eur, úroky z úveru vo výške 9,10 % ročne a úroky z omeškania v zákonnej výške
z každej splátky osobitne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej ktorej splátky.

3. Na podporu svojich skutkových tvrdení pripojil k žalobe zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 7.9.2005, dohodu o ručení zo dňa 7.9.2005, oznámenie o postúpení pohľadávky adresovanej

žalovanej zo dňa 7.10.2014, výzvu na zaplatenie pohľadávky a Všeobecné obchodné podmienky
právneho predchodcu žalobcu účinné od 1.9.2004 (ďalej len VOP).

4. Na výzvu súdu na predloženie dokladu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a na vyjadrenie
sa k splneniu podmienok na postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách (ďalej

len „ZoB“) žalobca poukázal na bod 19.16 VOP, § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ)
a § 92 ods. 8 ZoB. Vzhľadom na to, že žalovaná súhlasila s postúpením pohľadávky kedykoľvek a
komukoľvek bez ohľadu na to, či je pohľadávka splatná alebo nie v zmysle čl. 19.16 VOP, ktoré sú
súčasťou zmluvy, jeho právny predchodca nemal povinnosť podľa § 92 ods. 8 ZoB, preto považoval za
bezpredmetné predkladať dôkazy o splnení tejto podmienky. Jeho právny predchodca mu postúpil už

zosplatnenú pohľadávku. Predložil však súdu výzvu jeho právneho predchodcu adresovanú S. X. zo
dňa 17.1.2012 a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti adresované S. X. zo dňa 3.9.2013. V
rovnakom znení mala byť doručovaná výzva aj E. X., túto však k tomuto podaniu nepredložil.

5. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že

uzavretá zmluva o úvere je spotrebiteľská zmluva, preto na ňu treba aplikovať § 52 a
nasl. OZ, pričom poukázal na prednostné použitie OZ v zmysle § 52 ods. 2 OZ, aj keby malo ísť o
absolútnyobchod.Ďalejpoukázalana§548ods.2OZ,podľaktoréhoručiteľmôževočiručiteľoviuplatniť
všetky námietky, ktoré by mohol namietať dlžník. Namietala neoznámenie postúpenia pohľadávky
a nesplnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 ZoB, najmä nepreukázanie doručenia výzvy hlavným

dlžníkom. Aj keby mala banka súhlas dlžníka s postúpením pohľadávky, nemení to nič na tom, že
banka musí splniť pred postúpením podmienky v § 92 ods. 8 ZoB. Takisto namietala neplatnosť bodu
19.16 VOP, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, najmä
podstatné zjednodušenie postúpenia pohľadávky, pričom dochádza k zmene partnera dlžníka, ako aj
nepreukázanie omeškania dlžníkov aspoň 90 dní. Ďalej namietala, že neboli splnené podmienky v §

53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ, najmä povinnosť veriteľa oznámiť dlžníkovi pred zosplatnením
dlhu, že chce úver zosplatniť. Postúpenie pohľadávky je teda neplatné, pretože banka nemohla postúpiť
zosplatnený úver, ak neboli splnené podmienky na zosplatnenie celého dlhu. Vzhľadom na to potom nie
je daná aktívna legitimácia žalobcu, lebo mu nemohol byť postúpený tzv. „živý úver“. Na záver vyjadrenia
namietla absenciu údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov, v dôsledku čoho sa úver považuje za

bezúročný a bez poplatkov v zmysle zák. č. 258/2001 Z.z.

6. Žalobca v replike nesúhlasil s aplikáciou § 52 ods. 2 OZ na daný vzťah, pretože podľa jeho názoru
by išlo o pravú retroaktivitu s poukazom na prechodné ustanovenia OZ k 1.5.2014. Vyjadril názor,
že ide v danom prípade o absolútny obchod, teda sa má aplikovať Obchodný zákonník (ďalej len

„ObZ“). Avšak či už bude aplikovaný OZ alebo ObZ, opodstatnenosť jeho nároku nie je však žiadnym
spôsobom ovplyvnená. V súvislosti s doručením poukázal na bod 10.3 VOP, ktorý upravuje, kedy sa
považujú zásielky za doručené, preto pochybnosti o doručovaní oznámení o zosplatnení pohľadávky
a o jej postúpení nie sú namieste. Ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB má podľa jeho názoru dispozitívny
charakter, takže bod 19.16 VOP nepredstavuje rozpor s týmto zákonným ustanovením. K bezúročnosti

úveru uviedol, že išlo o úver na údržbu rodinného domu, preto sa zákon o spotrebiteľských úveroch
nepoužije. K replike pripojil kópie obálok preukazujúcich doručovanie zosplatnenia a oznámenia o
postúpení pohľadávky a výpisy z účtu na preukázanie omeškania dlžníkov viac ako 90 dní.7. Na pojednávaniach a v ďalších vyjadreniach strany sporu trvali na svojich vyjadreniach. Právny
zástupca žalobcu k námietku nedostatku aktívnej legitimácie poukázal na doručovanie oznámenie jeho
právneho predchodcu o zosplatnení úveru, v ktorej bola žalovaná a hlavní dlžníci vyzvaní na úhradu

dlžnej sumy. K absencii údajov podľa zákona č. 258/2001 Z.z. v zmluve poukázal na skutočnosť, že
išlo o zmluvu o úvere ÚverPLUS, a to na údržbu rodinného domu. Zaslanie výzvy pre dlžníkov pred
zosplatnením úveru nevedel preukázať. S aplikáciou § 52 ods. 2 OZ na daný vzťah naďalej nesúhlasil,
nepoprel však, že ide o spotrebiteľský vzťah v zmysle § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa, ani že sa na daný vzťah majú aplikovať §§ 53 a 54 OZ o neprijateľných podmienkach v

znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Fikciu doručenia v zmysle VOP jeho právneho predchodcu
nepovažoval za neprijateľnú podmienku, pretože umožňuje veriteľovi dosiahnuť vymožiteľnosť práva,
pretože by mohla nastať situácia, keď dlžník nebude riadne a včas splácať úver, nebude preberať žiadne
zásielky a po nejakom čase vznesie námietku premlčania, teda veriteľovi by bola odňatá akákoľvek
možnosť vymožiteľnosti práva. Doručovanie v zmluvnom vzťahu podľa neho nemusí spĺňať tak prísne
formálne znaky, ako je to pri náhradnom doručovaní v súdnom konaní. Zároveň poukázal na povinnosť

dlžníkov oznámiť veriteľovi zmenu adresy a na následky nesplnenie tejto povinnosti v zmysle čl. 10.5
VOP, t.j. doručovanie sa považuje z vykonané zaslaním zásielky na poslednú známu adresu dlžníka.
Vzhľadom na to, že žalobca nemôže preukázať splnenie podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ, vzal späť
žalobu v časti neuhradených splátok, ktorých splatnosť nastala až po uzavretí zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 25.9.2014, t.j. 10 splátok po 129,50 eur splatných od 20.10.2014 do 20.7.2015 v

celkovej výške 1 295 eur. Splatnosť ostatných splátok splatných od 20.8.2012 do 20.9.2014 nastala
pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok, teda najmenej v tejto časti je daná aktívna legitimácia
žalobcu,keďževtejtočastijepostúpeniepohľadávkyplatné(poukázalpritomnarozsudokNSČR25Cdo
1074/2003 a uznesenie NS SR sp. zn. 5Obo/102/2008). Na poslednom pojednávaní predložil súdu aj
protistrane oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 3.9.2013 adresované obom hlavným

dlžníkom z úverovej zmluvy a žalovanej spolu so zásielkami, ktorými tieto listiny boli doručované.

8. Právny zástupca žalovanej na pojednávaniach a ďalších písomných vyjadreniach okrem už
namietaných a vyššie uvedených skutočností namietal účinnosť zosplatnenia vzhľadom na skutočnosť,
že k vyhláseniu predčasnej splatnosti malo dôjsť dňa 2.9.2013, ale listina, ktorým to právny predchodca

žalobcu oznámil dlžníkom, je až zo dňa 3.9.2013. K aplikácii § 52 ods. 2 OZ doplnil, že k tomuto
ustanoveniu nie sú žiadne prechodné ustanovenia, teda ide o prípad tzv. nepravej retroaktivity, čím
bol vyjadrený zámer, aby sa od jeho účinnosti vzťahovalo toto ustanovenie na všetky právne vzťahy
založené pred dňom jeho účinnosti. Namietal nepreukázanie zmluvy o postúpení pohľadávok. Trval na
neplatnosti celej zmluvy o postúpení pohľadávky v prípade, že bola postúpená splatná aj nesplatná časť

pohľadávky, pričom poukázal na rozhodnutia niektorých slovenských súdov. Vyslovil tiež názor, že banka
nemôže postúpiť „živý úver“ tretej osobe, ktorá nespadá pod dohľad NBS, pretože by sa spotrebitelia
ocitli vo vzťahu s nebankovým subjektom. V reakcii na predbežné právne posúdenie súdu namietal
opakovane splnenie podmienky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB. Oznámenie o vyhlásení úveru za splatný
podľa jeho názoru nemožno považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 ZoB, pretože veriteľ vyzval dlžníkov

na zaplatenie celého dlhu, teda aj časti, v ktorej pohľadávka ešte nebola splatná a pri ktorej nemohli byť
dlžníci v omeškaní viac ako 90 dní. Ak neboli tieto podmienky splnené, pohľadávka je nepostupiteľná a
ak bola postúpená, je takýto úkon neplatný v zmysle § 39 OZ.

9. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania

listinnými dôkazmi predloženými žalobcom tak, ako súd uvedené vyššie (body 3, 6 a 7 tohto rozsudku),
zistil tento skutkový stav:

10. Právny predchodca žalobcu, spol. T. sporiteľňa, a.s., uzatvoril s S. X. a E. X. dňa 7.9.2005 zmluvu
o splátkovom úvere ÚverPLUS na bývanie č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej im boli poskytnuté

peňažné prostriedky vo výške 300 000,-Sk, t.j. 9 958,18 eur. Hlavní dlžníci sa zaviazali splatiť úver v
mesačných splátkach splatných k 20. dňu v mesiaci po 3 901,-Sk, t.j. 129,49 eur so splatnosťou prvej
splátky dňa 20.10.2005 a poslednej splátky dňa 20.9.2015. Ročná úroková sadzba bola určená ako
premenlivá vo výške 9,10 % ročne. Účelom úveru bola údržba rodinného domu. Dňa 7.9.2005 uzavrel
právnypredchodcažalobcusožalovanouzmluvuoručenízauvedenýzáväzokhlavnýchdlžníkov,ktorou

sa zaviazal uhradiť pohľadávku veriteľa v prípade, že ju neuhradia hlavní dlžníci. Žalovaní neuhrádzali
splátky riadne a včas (už druhú splátku uhradili v nižšej výške, 3. splátku uhradili s omeškaním 10 dní
a nižšej výške, do apríla 2007 bolo platenie splácanie splátok nepravidelné, následne hlavní dlžníci
obnovili pravidelnosť splátok do marca 2009, posledná splátka je evidovaná 28.8.2012, pričom úhradasplátok do poslednej splátky vzhľadom na ich nepravidelnosť nedosahovala výšku splátok, ktoré mali
hlavní dlžníci dovtedy uhradiť), preto právny predchodca žalobcu oznámením zo dňa 3.9.2013 oznámil
hlavným dlžníkom, že k 2.9.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a žiadal od hlavných dlžníkov

aj od žalovanej zaplatenie sumy 8 302,71 eur do 15 dní od prevzatia oznámenia. Zásielky s týmto
oznámením sa od hlavných dlžníkov, ako aj od žalovanej ako ručiteľky, vrátili právnemu predchodcovi
žalobcu neprevzaté, a to S. X. a žalovanej s poznámkou neprevzaté v odbernej lehote a od E. X. s
poznámkou adresát neznámy. Oznámením zo dňa 7.10.2014 bolo oznamované postúpenie pohľadávok
právnym predchodcom žalobcu žalobcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/

CE uzatvorenej dňa 25.9.2014. Tieto skutkové zistenia ani neboli sporné, sporné bolo právne posúdenie
úkonov právneho predchodcu žalobcu.

11. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

12. Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
podpísania zmluvy, zákon sa nevzťahuje na zmluvy,

a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.

15. Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase podpísania zmluvy,
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,

ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

16. Podľa § 52 ods. 2 OZ účinného v čase podpísania zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 3 OZ účinného v čase podpísania zmluvy, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 2 posledná OZ účinného od 1.4.2015, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

19. Podľa § 53 ods. 9 OZ účinného od 1.7.2011, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov

od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

20. Podľa § 546 OZ, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká
písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí,

ak ju neuspokojí dlžník.

21. Podľa § 548 ods. 1 OZ, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ
písomne vyzval.

22. Podľa § 548 ods. 2 OZ, ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti
veriteľovi dlžník.23. Podľa § 39 OZ zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

27. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.1.2013, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

29. Žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanej nárokov z ručenia. Ručenie je zabezpečovací
prostriedok a zároveň právny vzťah medzi veriteľom a ručiteľom, ktorý umožňuje veriteľovi uspokojiť
svoju pohľadávku od ručiteľa, ak ju neuspokojí hlavný dlžník. Inštitút ručenia sa vyznačuje dvoma
základnými znakmi: akcesoritou a subsidiaritou. Z akcesority vyplýva, že záväzok ručiteľa je existenčne
závislý od hlavného záväzku; ak zanikne pohľadávka, ktorej splnenie ručiteľ zabezpečuje, zanikne tiež

ručiteľský záväzok, a to práve ako prejav uvedenej akcesority. Ručenie teda sleduje osud hlavného
záväzku. Subsidiarita ručiteľského záväzku znamená, že ručiteľ nie je zaviazaný vedľa hlavného dlžníka
ako spoločný dlžník, ale je povinný uspokojiť pohľadávku veriteľa až vtedy, ak ju neuspokojí dlžník.
Ručiteľ sa teda na jednej strane zaväzuje uhradiť pohľadávku, ak ju neuhradí hlavný dlžník, na druhej
strane má všetky rovnaké možnosti obrany, ako hlavný dlžník. Vzhľadom na námietky žalovanej bolo

potrebnénajprvposúdiťcharakterhlavnéhozáväzku.Následnesasúdzaoberaljednotlivýminámietkami
žalovanej.

30. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so
žalovanými zmluvu o úvere. Účelom poskytnutia peňažných prostriedkov bola údržba rodinného domu,

teda v danom prípade sa v zmysle § 1 ods. 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. na uzavretú zmluvu
nevzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch. Uvedená zmluva teda nemusela obsahovať náležitosti
v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z., preto námietky žalovanej ohľadne absencie niektorých náležitostí
zmluvy podľa zákona č. 258/2001 Z.z. súd nepovažoval za dôvodné.

31. Zmluva o úvere je absolútnym obchodom, teda základné práva a povinnosti sa spravujú
ustanoveniami Obchodného zákonníka upravujúce zmluvu o úvere ako zmluvný typ. Na druhej strane
je zrejmé, že peňažné prostriedky boli poskytnuté na súkromné účely, pričom išlo o formulárovú zmluvu,
ktorú právny predchodca žalobcu používal pri svojej obchodnej činnosti a ktorú hlavní dlžníci nemohlipodstatným spôsobom ovplyvniť, teda táto zmluva má zároveň spotrebiteľský charakter v zmysle cit. §
23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. Dohodnuté práva a povinnosti preto nemôžu byť v rozpore s všeobecnou
úpravou spotrebiteľských zmlúv v § 52 a nasl. OZ, pričom na právne inštitúty upravené aj v OZ aj v ObZ

sa v tomto prípade prednostne použije OZ, a to v zmysle § 52 ods. 2 OZ účinného od 1.4.2015 (nie od
1.5.2014).Vtomtosmeretrebasúhlasiťsnázoromžalovanej,žeideoprípadvprávnejteóriitzv.nepravej
retroaktivity, ktorá umožňuje aplikáciu tohto ustanovenia aj na vzťahy uzavreté pred nadobudnutím jej
účinnosti, avšak samozrejme do budúcnosti, teda len na prípady, o ktorých sa rozhoduje po 1.4.2015.
Aplikáciu ustanovení OZ týkajúcu sa neprijateľných podmienok, ako aj spotrebiteľský charakter sporu

však žalobca nakoniec ani nenamietal, pričom inštitút ručenia je v OZ aj v ObZ upravený dosť podobne.

32. Súd sa následne zaoberal námietkami žalovanej týkajúcich splnenia podmienok na postúpenie
pohľadávky banky, čo úzko súvisí s aktívnou legitimáciou žalobcu v tomto konaní, ako aj podmienok
pre zosplatnenie úveru.

33. Pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie súd zisťuje, či žalobca je nositeľom práva vyplývajúceho z
hmotného práva. Túto súd skúma vždy. V danom prípade ide o právo vyplývajúce zo zmluvy o úvere
poskytnutého bankou, ktoré bolo postúpené tretej osobe, čiže v tomto prípade aktívna legitimácia úzko
súvisí so splnením podmienok upravených v § 92 ods. 8 ZoB v nadväznosti na splnenie podmienok §
53 ods. 9 OZ.

34. V § 92 ods. 8 ZoB sú upravené 2 základné podmienky pre možnosť banky postúpiť svoje pohľadávky
tretej osobe, a to omeškania dlžníka s plnením aspoň časti peňažného záväzku viac ako 90 dní a
písomná výzva banky pred postúpením pohľadávky. Tieto podľa názoru súdu musia byť splnené. Z
predložených výpisov z úverového účtu hlavných dlžníkov mal súd preukázané omeškanie s platením

úveru dlhšie ako 90 dní. Pokiaľ ide o podmienku zaslania písomnej výzvy, právny predchodca žalobcu
v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zároveň vyzval hlavných dlžníkov aj žalovanú na
úhradu dlžnej sumy. Toto oznámenie bolo hlavným dlžníkom, ako aj žalovanej doručené na adresu ich
pobytu podľa zmluvy o úvere, resp. o ručení, teda súd mal preukázané, že sa dostali do dispozičnej sféry
hlavných dlžníkov a žalovanej. Ak si hlavní dlžníci a žalovaná nesplnili jednu z povinností vyplývajúcich

pre nich z ich právnych vzťahov s právnym predchodcom žalobcu, a to oznámiť mu zmenu adresu svojho
bydliska, nemôže prípadné nedoručenie zásielok ísť na ťarchu právneho predchodcu žalobcu. Podobne
je tomu tak, ak sa dlžník vyhýba prevzatiu zásielky, napr. jej neprevzatím, resp. nevyzdvihnutím. Je
pravdou, že v oznámení boli hlavní dlžníci a žalovaná vyzvaní na zaplatenie zosplatnenej sumy úveru,
teda nielen časti splatnej ku dňu vyhotovenia výzvy. Aj keď súd z nižšie uvedených dôvodov dospel

k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na zosplatnenie úveru, je zrejmé, že v sume
uvedenej v oznámení je zahrnutá aj suma, s ktorou boli žalovaní v omeškaní, pričom je potrebné uviesť,
že právny predchodca žalobcu zasielal túto výzvu v presvedčení, že dlh skutočne predstavoval sumu
uvedenú v oznámení. Citovaný § 92 ods. 8 ZoB neupravuje presne lehotu, v akej má byť výzva dlžníkovi
pred postúpením pohľadávky zaslaná, ani náležitosti výzvy. Súd preto akceptoval výzvy právneho

predchodcu žalobcu v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ako výzvu pred postúpením
pohľadávky.

35. V súvislosti s podmienkami postúpenia pohľadávky bankou a s tým súvisiacou otázkou aktívnej
legitimácie žalobcu sa súd zároveň vysporiadal s otázkou možnosti postúpenia nezosplatnenej

pohľadávky. Konajúci súd je toho názoru, že banka má právo postúpiť iba splatné pohľadávky. Súd
vychádzal z gramatického a logického výkladu prvej a druhej vety § 92 ods. 8 ZoB. Banka má právo
postúpiť peňažný záväzok, ak je dlžník v omeškaní viac ako 90 dní a banka ho písomne vyzvala na
jeho zaplatenie. V prvej časti druhej vety § 92 ods. 8 ZoB zákon uvádza, že banka nemôže uplatniť toto
právo (t.j. postúpiť pohľadávku), ak dlžník uhradil omeškaný peňažný záväzok. Dlžník je v omeškaní so

splnenímpovinnostivtedy,akneplnilvčase,kedymalplniť.Vprípadeplateniaúverujedlžníkvomeškaní
po uplynutí doby splatnosti tej ktorej splátky. So zaplatením celého úveru, resp. jeho zostatku je dlžník
v omeškaní buď až po uplynutí splatnosti poslednej splátky úveru alebo po predčasnom zosplatnení
celého úveru. Podľa názoru súdu je preto potrebné v tomto kontexte vykladať pojem „peňažný záväzok“
aj v prvej vete cit. ustanovenia, teda že ide o peňažný záväzok, s ktorým je dlžník v omeškaní.

36. Právo veriteľa zosplatniť celý dlh v spotrebiteľskej zmluve, ktorý sa plní v splátkach (t.j. aj splácanie
úveru) upravuje cit. § 53 ods. 9 OZ. Predpokladom na využitie tohto práva veriteľa je omeškanie
spotrebiteľa so splatením splátky aspoň tri mesiace a keď súčasne veriteľ upozornil spotrebiteľa vlehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Súd mal preukázané, že hlavní dlžníci boli v
omeškaní s viac ako troma splátkami úveru ku dňu 27.9.2013, ku ktorému právny predchodca žalobcu
zosplatnil úver. Súd však nemal preukázané, že by zosplatneniu úveru predchádzala výzva zaslaná

hlavným dlžníkom, v ktorej by ich upozornil na uplatnenie tohoto práva. Výzva právneho predchodcu
žalobcu zo dňa 17.1.2012, na ktorú poukazoval žalobca, nespĺňa náležitosť upravenú v cit. § 53 ods.
9 OZ, teda hlavní dlžníci v nej neboli upozornení na uplatnenie práva veriteľa požadovať celý dlh. Z
logiky veci pritom vyplýva, že ak má ísť o výzvu pred zosplatnením celého dlhu, malo by ísť o výzvu
zaslanú krátko pred skutočným zosplatnením dlhu, nie o výzvu cca 1 a 3/4 roka pred týmto úkonom

veriteľa. V tomto smere preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno a aj jeho úvahy o doručení tejto
výzvy sú vzhľadom na nedostatok náležitosti tejto výzvy bezpredmetné. Za tohto stavu súd dospel k
záveru, že neboli splnené podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo strany právneho
predchodcu žalobcu, teda tento mohol postúpiť žalobcovi iba pohľadávky vo výške zodpovedajúcej
splatným splátkam úveru ku dňu postúpenia pohľadávok. Aplikujúc požiadavku preferencie výkladu
právnych predpisov v prospech platnosti právneho úkonu (vyjadrenú vo viacerých rozhodnutiach

Ústavného súdu SR, napr. v náleze ÚS SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015), súd preto považoval
zmluvu o postúpení pohľadávok za platnú iba v časti splatného dlhu ku dňu postúpenia pohľadávok
na žalobcu. V prevyšujúcej časti súd zmluvu o postúpení pohľadávok považoval za neplatnú, pričom je
potrebné uviesť, že v tejto časti žalobca vzal žalobu späť. Súd teda akceptoval iba postúpenie splatnej
pohľadávky, nie „živého úveru“. Argumentami žalovanej súvisiace s neprípustnosťou „živého úveru“

sa preto súd bližšie nezaoberal, keďže im týmto výkladom vyhovel, podobne (vzhľadom na uvedený
právny názor súdu) ani námietkami týkajúcimi sa doručovania výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ, keďže súd
nemal preukázané jej vyhotovenie, teda nemôže byť reč o doručovaní niečoho, čo nebolo vyhotovené.
Doručovanie oznámenia o zosplatnení úveru súd mal riadne preukázané.

37. Pokiaľ ide o vyššie uvedený názor súdu týkajúci sa aspoň čiastočnej platnosti zmluvy o postúpení
pohľadávok (vychádzajúci z judikatúry Ústavného súdu SR) súd považuje za potrebné uviesť, že pri
úkonoch právneho predchodcu žalobcu, ako tomu bolo v tomto konaní, považuje súd takýto výklad
za súladný aj s princípom spravodlivosti. Opačný výklad sa súdu v danom prípade javí ako prílišný
formalizmus, ktorý by spôsobil neprimerané uprednostenie nepoctivého dlžníka na úkor veriteľa, najmä

ak banka skutočne vyzývala hlavných dlžníkov, ako aj žalovanú, na zaplatenie dlhu minimálne pred
postúpením pohľadávky, čo mal súd preukázané. Súd v žiadnom prípade nespochybňuje ochranu
spotrebiteľa v prípadoch, ak sa voči nemu uplatňujú nekalé podmienky, resp. nepoctivé obchodné
praktiky, ani potrebu skúmať splnenie zákonných predpokladov pri určitých úkonoch (ako napr. podľa
§ 92 ods. 8 ZoB), na druhej strane je však podľa názoru súdu potrebné zohľadniť aj skutočnosť,

že aj spotrebiteľ - dlžník, ktorý si riadne a včas neplní svoje povinnosti, musí niesť následky svojho
konania, a to minimálne v časti, ktorá je „očistená“ od prípadných nárokov z neprijateľných podmienok,
či nekalých obchodných praktík a ktorá spĺňa prípadné zákonom stanovené podmienky. K argumentácii
právneho zástupcu žalovanej a jeho odkazom na rozhodnutia súdov súd považuje za potrebné uviesť,
že skutkový stav v mnohých z týchto rozhodnutí sa odlišuje od tohto prípadu, teda tieto nie sú použiteľné

na daný prípad, keď napr. v niektorých rozhodnutiach uvádzaných žalovanou nebolo žiadnym spôsobom
preukázané, že by výzva podľa § 92 ods. 8 ZB bola skutočne reálne odoslaná dlžníkovi, (napr.
rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12Co/240/2015, či 9Co/175/2015), príp. že daný súd
nevylúčil aj čiastočné postúpenie pohľadávky (napr. Krajský súd v Bratislave sp. zn. 6Co/203/2015),
resp. sa týkali inej skutočnosti, než akú právny zástupca žalovanej chcel preukázať (napr. odkaz

na rozhodnutie KS v Žiline sp. zn. 10Co/86/2016, ktorým chcel právny zástupca žalovanej odôvodniť
nesplnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 ZoB, pričom z bodu 14 tohto rozsudku je zrejmé, že uvedený
súdrozoberalsplneniepodmienoknazosplatnenieúveruvzmysle§53ods.9OZapotrebuskúmaniajej
doručenia v prípade, že neboli splnené podmienky v zmysle § 53 ods. 9 OZ; príp. odkaz na rozhodnutie
NS ČR sp. zn. 21 Cdo 426/2006, ktorý sa týkal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného

pomeru, teda úplne iného právneho vzťahu).

38. Námietku žalovanej ohľadne nepredloženia zmluvy o postúpení pohľadávok súd nepovažuje za
dôvodnú, pretože žalobca predložil oznámenie o postúpení pohľadávky jeho právneho predchodcu
adresované žalovanej, čo súd považuje za dostatočné na preukázanie postúpenia pohľadávky. Aj

prípadné neoznámenie postúpenia pohľadávky pritom nemá vplyv na platnosť postúpenia, ale iba na to,
komu má dlžník platiť, kým mu oznámenie o postúpení pohľadávky nie je oznámené.39. Žalobca si v žalobe uplatnil aj úroky z úveru, a to z každej jednej splátky od dňa jej splatnosti
do budúcna, teda je zrejmé, že ide o úroky tak do zosplatnenia, ako aj po zosplatnení úveru. Podľa
názoru súdu má žalobca nárok na úroky z úveru iba do zosplatnenia úveru, keďže týmto momentom

stráca dlžník možnosť splácať úver v splátkach a je povinný uhradiť celú dlžnú sumu, čím dochádza
k zmene práv a povinnosti zmluvných strán. Súd vychádza z toho, že splácanie úveru v splátkach
na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach)
vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje
jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá

istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Iný stav je však príznačný pre
predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade
svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na
dispozíciusistinouúveru,atýmobmedzenieobchodovaniaspeniazmi,ktoréuždlžníknemáprávovrátiť

v režime výhody splátok. Ak teda nastal stav, kedy dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky
u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za
stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. Ak je dlžník v omeškaní s vrátením zosplatnenej časti
úveru, vzniká protiprávny stav, s ktorým sa spája už právo veriteľa požadovať sankcie za omeškanie a
nie úroky z úveru, ako tomu bolo za stavu lege artis (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove

sp. zn. 6Co/190/2014 z 30. júna 2015).

40. Po zohľadnení uvedených skutočností súd považoval nárok za dôvodný v časti týkajúcej sa
zaplatenia 26 splátok od splátky splatnej dňa 20.8.2012 po splátku splatnú dňa 20.9.2014. Pokiaľ ide
o výšku splátky, hlavní dlžníci mali splácať úver v splátkach po 3 901,-Sk, čo po prepočte predstavuje

sumu 129,49 eur, nie 129,50 eur uplatnenú žalobcom. Pri 26 splátkach po 129,49 eur potom súd priznal
žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 3 366,74 eur. V časti týkajúcej sa zaplatenia 10 splátok splatných
od 20.10.2014 do 20.7.2015 po 129,50 eur a úrokov z omeškania nad 8,05% ročne (viď nasledujúci bod
odôvodnenia) vzal žalobca žalobu späť, s čím právny zástupca žalovanej súhlasil, preto v tejto časti súd
konanie zastavil v zmysle § 144 a 145 ods. 2 C.s.p. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy

nad 3 366,74 eur (ide o rozdiel vyplývajúci z prepočtu výšky splátky zo slovenských korún na euro), v
časti týkajúcich sa úrokov z každej splátky a úrokov z omeškania za deň splatnosti tej ktorej splátky,
súd žalobu zamietol.

41. Žalobca si v žalobe uplatnil aj úrok z omeškania vo výške od 8,75 % ročne do 8,05 % ročne

vychádzajúc z výšky úrokov z omeškania ku dňu splatnosti tej ktorej splátky, a to odo dňa splatnosti tej
ktorej splátky do zaplatenia. V podaní, v ktorom vzal žalobu čiastočne späť síce uviedol, že požaduje
splátky splatné od 20.8.2008 a úroky a úroky z omeškania z nich, z výšky zostávajúcej žalovanej sumy a
z petitu žaloby je však zrejmé, že žiadal iba splátky splatné od 20.8.2012 do 20.9.2014 a úroky a úroky z
omeškania iba z nich, pričom úroky z omeškania žiadal iba vo výške 8,05 % ročne z každej splátky. Súd

preto v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania nad 8,05% ročne považoval toto podanie podľa obsahu za
čiastočné späťvzatie žaloby, v ktorej bolo konanie zastavené. Keďže ide o peňažný dlh, žalobcovi vznikol
nárok požadovať aj úrok z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení
s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. účinným do 31.1.2013 (keďže záväzkový vzťah
vznikol pred 1.2.2013), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. o 8

percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V danom prípade je však potrebné uviesť, že podľa
zmluvy o úvere bola splatnosť splátky dohodnutá na 20. dňa v mesiaci, teda hlavní dlžníci, ani žalovaná
nemohli byť v omeškaní k 20. dňu v mesiaci, pretože ide o posledný deň, kedy splátka mohla byť
uhradená.Doomeškaniasahlavnídlžnícialebožalovanádostaliažododňanasledujúcehoposplatnosti

tej ktorej splátky, t.j. od 21. dňa v mesiaci. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením tej ktorej splátky sa pohybovala od 0,75 % po 0,05%. Žalobca si
uplatnil úrok z omeškania zo všetkých splátok v najnižšej výške zodpovedajúcej zákonnej úprave, preto
mu ich súd ako zákonné priznal, avšak iba zo splátok vo výške 129,49 eur a až odo nasledujúceho po
splatnosti tej ktorej splátky.

42. Zároveň súd vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná bola ručiteľkou hlavných dlžníkov, ktorí dlh
nesplácali riadne a včas, pričom súd nemal preukázané, či sa žalobca domáhal svojho nároku aj od
hlavných dlžníkov, povolil žalovanej splácanie dlžnej sumy v splátkach, a to vo výške zodpovedajúcejsplátke podľa zmluvy o úvere, teda po 129,49 eur. Súd prihliadol aj na to, že žalobca je spoločnosť okrem
iného podnikajúca aj v oblasti vymáhania pohľadávok, ktorá splatením dlhu v splátkach nebude nejako
významneobmedzenávosvojejčinnosti.Súdprihliadolajnaskutočnosť,žedobrovoľnésplneniedlhu(aj

keď rozdelené na splátky) je pre žalobcu výhodnejšie, ako neuhradenie dlhu a jeho následné vymáhanie
prostredníctvom exekúcie, pričom žalobca za dobu dlhšieho splnenia dlhu bude kompenzovaný úrokmi
z omeškania. Ide pritom o minimálnu splátku, teda žalovaná môže kedykoľvek uhradiť aj vyššiu čiastku.
Zároveň súd splácanie dlhu podmienil jeho riadnym a včasným splácaním, teda ak žalovaná neuhradí
čo len jednu splátku riadne a včas, môže žalobca požadovať zaplatenie celého zvyšku dlžnej sumy.

43. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 4 662 eur, úspešný bol v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy

3 366,74 eur, čo vo vzťahu k celkovo žalovanej sume predstavuje úspech v 72,22 %. Žalovaná bola
úspešná v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a v časti, v ktorej bola žalobu vzatá späť, žalobca procesne
zavinil zastavenie konania, čo pre účely rozhodovania o trovách konania súd pripočítal žalovanej ako
úspech v konaní. Úspech žalovanej teda predstavuje 27,78 %. Po započítaní pomeru úspechu a
neúspechu oboch účastníkov bol žalobca úspešný v 44,44 % a v tomto rozsahu má právo na náhradu

trov konania. Skutočnosť, že si žalobca uplatňuje nárok od ručiteľky, súd nepovažoval za dôvod, ktorý
by odôvodňoval nepriznanie nároku žalobcu na náhradu trov konania. O výške trov bude rozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku

na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.