Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 11, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/139/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711206108
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2711206108.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom
Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zastúpeného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so
sídlomBratislava,Dostojevskéhorad4,IČO:00151700,protiodporcovi:K.S.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
I., K. XXXX/XX, t.č. I., C. XX, zastúpenému spoločnosťou: Právne centrum, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Žilinská 8, o zaplatenie 17 975,99 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného

súdu Skalica, zo dňa 11.6.2013 č.k. 1C/125/2012-187, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd rozhodol tak, že zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť
navrhovateľovi sumu 17.975,99 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 13.502,71
Eur od 26.8.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 4.473,28

Eur od 25.9.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 999,44 Eur, všetko do 3 dní po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne s použitím ust. 1 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 1 písm. a),
§ 10 ods. 2 písm. a), b), § 11 ods. 1, 5 a 10, § 13, § 14, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 a 2 Vyhlášky MF SR č.
423/1991 Zb. o zákonnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 1 ods. 1, §

28 ods. 2 a 3 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, § 8 ods. 1, § 22a zák. č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve (účinného od
1.3.1991 do 28.2.2002), § 489, § 813 ods. 1, 2, § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2, § 447 Občianskeho
zákonníka, § 272 ods. 3, § 293 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 142 ods. 1, § 137 ods.
1 O.s.p.

Vecne dôvodil tým, že predmetom konania je návrh navrhovateľa na uplatnenie úhrady regresnej
pohľadávky vo výške 100% z vyplateného poistného plnenia, suma 17 975,99 Eur, ktorá predstavuje
vyplatenie náhrady za stratu na zárobku pri invalidite, ktorá sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí
rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Pokiaľ ide o
posúdenie namietaného nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa, súd sa s ňou vysporiadal tak,
že navrhovateľ má dostatok aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko v zmysle ust. § 28 ods. 3 zák.

č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.s., vzniknuté zo zákonného poistenia
prechádzajú 1. januára 2002 na kanceláriu. V zmysle § 1 ods. 1 uvedeného zákona je kanceláriou
Slovenská kancelária poisťovateľov. Tieto práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na účet
kancelárie Slovenská poisťovňa, a.s. V zmysle právnych predpisov účinných v čase vzniku poistnej
udalosti ku dňu 11.1.1992 t.j. § 1 ods. 1 písm. a) Vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky

č. 423/1991 Zb. o zákonnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len
„vyhlášky“) zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidlauvedeného v § 2 tejto vyhlášky (ďalej len "zákonné poistenie") vykonáva Slovenská poisťovňa, akciová
spoločnosť (ďalej len "poisťovňa"). Zákonné poistenie sa vzťahuje, ak sa ďalej neustanovuje inak, na
zodpovednosť za škodu prevádzkovateľa a vodiča motorového vozidla, ktorého typ podlieha evidencii

motorových vozidiel v Slovenskej republike. V zmysle § 13, 14 vyhlášky za tuzemské motorové vozidlo
vzniká povinnosť platiť poistné pridelením štátnej poznávacej značky a trvá do zániku motorového
vozidla, pričom povinnosť platiť poistné má, kto je v čase vzniku tejto povinnosti zapísaný v technickom
preukaze ako držiteľ motorového vozidla (ďalej len "držiteľ"). V ostatných prípadoch má túto povinnosť
vlastník motorového vozidla. S poukazom na ust. 15 ods. 1, § 16 ods. 1 vyhlášky poistné sa platí

naraz na celý kalendárny rok a je splatné najneskoršie do konca februára tohto roka a kto je povinný
platiť poistné, je povinný sám si ho vypočítať podľa príslušných ustanovení tejto vyhlášky. Poistné sa
platí bez vyzvania prevodom z účtu vedeného v peňažnom ústave alebo poštovou poukážkou osobitne
za každé motorové vozidlo. Z uvedeného vyplýva, že v roku 1992 existovalo len zákonné poistenie,
ktoré monopolne vykonávala Slovenská poisťovňa a.s. (t.č. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.) a neboli
uzatvárané písomné poistné zmluvy. Poistné vzniklo priamo zo zákona a to okamihom pridelenia štátnej

poznávacej značky príslušnému motorovému vozidlu a trvalo až do zániku motorového vozidla. Pokiaľ aj
odporca poukázal na spotrebiteľský charakter poistnej zmluvy súd uvedený argument nespochybňuje,
ale nevidí tu podstatný súvis tohto argumentu s prejednávanou vecou, lebo predmetom konania je
zaplatenie regresu, ktorý plnil navrhovateľ v súvislosti s poistným plnením s poukazom na poistnú
udalosť zo dňa 11.1.1992 vedenú u Slovenskej poisťovne, a.s. Súd má za to, že pohľadávka, ktorá je

predmetom konania nie je premlčaná, tak ako uvádza odporca, lebo prvý uplatnený nárok zo strany
Allianz - poisťovňa, a.s. bol dňa 24.9.2008 plnený a žaloba bola podaná dňa 12.9.2011, teda v zákonnej
všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101 Občianskeho zákonníka). V prejednávanej veci je ďalej
nesporné, že odporca dňa 11.1.1992 spôsobil motorovým vozidlom zn. Škoda FAVORIT, ŠPZ: SEC
80-75 dopravnú nehodu. Pri dopravnej nehode spôsobil poškodenému S. N. ťažkú ujmu na zdraví.

Z obsahu súdneho spisu Okresného súdu Senica č.k. 1T/46/92 mal súd preukázané, že osobné
motorové vozidlo zn. Škoda FAVORIT, ŠPZ: SEC 80-75 počas uvedenej dopravnej nehody viedol
odporca pod vplyvom alkoholu. Z priloženého znaleckého posudku znalca z odboru súdneho lekárstva
MUDr. Miroslava Hagaru je preukázané, že v čase dopravnej nehody počas vedenia motorového vozidla

mal v krvi 1,93 až 2,45 promile alkoholu v krvi. Ďalej z obsahu trestného spisu je zrejmé, že odporca z
miesta dopravnej nehody ušiel, pričom zranenému S. N. neposkytol prvú pomoc a taktiež na hlavnom
pojednávaní súdu vypovedal, že išiel motorovým vozidlom pod vplyvom alkoholu. Vzhľadom na uvedené
súd nebral za dostatočnú obranu odporcu, ktorou sa bránil tým, že navrhovateľ nepreukázal, že by
mal nárok na regresný nárok za plnenie, ktoré plnil v rámci tejto poistnej udalosti, lebo nebolo

dostatočne preukázané, že alkohol, ktorý mal odporca v čase dopravnej nehody v krvi bol v príčinnej
súvislosti so škodou, ktorú spôsobil. V zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky Ministerstva financií
Slovenskejrepublikyč.423/1991Zb.ozákonnompoistenízaškoduspôsobenúprevádzkoumotorového
vozidla poisťovňa má právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla, proti poistenému, ktorý spôsobil škodu po požití alkoholického nápoja, ak bol

zistený v krvi obsah alkoholu vo výške nad 0,30 promile. Súd vychádzal z toho, že dostatočne obsahom
súdneho spisu Okresného súdu Senica č.k. 1T/46/92 bolo preukázané, aký obsah alkoholu v krvi mal
odporca v čase spôsobenia dopravnej nehody. Odporca zapríčinil veľmi vážnu dopravnú nehodu s
ťažkým následkom na zdraví poškodenému S. N., motorové vozidlo viedol v ťažkom stupni opitosti a
z miesta nehody ušiel, čo dostatočne preukazuje príčinnú súvislosť škody, ktorú v súvislosti s nehodou

zapríčinil odporca a požitím alkoholu. Iná príčina dopravnej nehody nebola odporcom preukázaná.

Dôvodom, prečo na poistiteľa prechádza právo, ktoré má poistený proti inému na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, je postihnutie osoby zodpovednej za škodu aj v tých prípadoch, keď
poistený, ktorému bola spôsobená škoda, dostane náhradu od poistiteľa. Ide o zákonný prechod

práva, ku ktorému dochádza bez prejavu vôle účastníkov. Prechod sa týka len práva na náhradu
škody a je obmedzený výškou sumy, ktorú vyplatil poistiteľ poistenému. Existenciu postihového práva
možno odvodiť z tzv. odškodňovacej zásady, ktorá v oblasti poistného práva zakazuje poisteným
obohatiť sa v dôsledku existencie poistno-právneho vzťahu. Postihové právo poistiteľa predpokladá
existenciu práva poisteného na náhradu škody proti tretej osobe. Toto právo môže vzniknúť pri rôznych

skutkových situáciách, napriek tomu, však bude rozhodujúce to, že vznikla škoda a škodca za ňu
zodpovedápodľazákona.Navrhovateľuplatnilregresnúnáhraduvočiodporcovizaškodu,ktorúspôsobil
dopravnou nehodou ako prevádzateľ motorového vozidla z dôvodu, že viedol motorové vozidlo pod
vplyvom alkoholu. Predpokladmi zodpovednosti sú udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzkydopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi uvedenými predpokladmi. V konaní bolo
navrhovateľom dostatočne preukázané, že prišlo ku škode na zdraví, dôvodom vzniku zodpovednosti za
spôsobenú škodu bola okolnosť, že odporca riadil motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, ako i príčinnú

súvislosť s uvedenými skutočnosťami. Medzi účastníkmi konania prišlo k vzniku záväzkového vzťahu
zo spôsobenej škody, ktorú navrhovateľ plnil poškodenému, a na ktorú ma navrhovateľ právo, lebo
odporca je zodpovedný podľa všeobecného princípu zodpovednosti. Navrhovateľ v konaní preukázal
výšku súm, ktoré plnil uvedeným titulom poškodenému v trestnom konaní v zmysle ustanovení Zákona
o sociálnom poistení (?). Odporca v konaní žiadnym dôkazom nepreukázal zbavenie sa zodpovednosti

za vzniknutú škodu v súvislosti s jeho konaním v rozpore so zákonom, ktoré bolo predmetom trestného
konania vedeného na súde. Súd preto návrhu navrhovateľa vyhovel.

Odporca sa dostal do omeškania so zaplatením dlhu v časti sumy 13 502,71 Eur po siedmich
dňoch, kedy bol navrhovateľom vyzvaný zaplatenie dlhu, preto sa dňa 26.8.2011 dostal do omeškania.
Navrhovateľovi tak vzniklo právo i na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka a vykonávacieho predpisu, čo je v danom prípade vo výške 9,5% ročne. Odporca sa dostal
do omeškania so zaplatením dlhu v časti sumy 4 473,28 Eur po piatich dňoch, kedy bol navrhovateľom
vyzvaný na zaplatenie dlhu, preto sa dňa 25.9.2012 dostal do omeškania. Navrhovateľovi tak vzniklo
právo i na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vykonávacieho
predpisu, čo je v danom prípade vo výške 8,75% ročne. Súd preto navrhovateľovi priznal uplatnený

nárok na zaplatenie úroku z omeškania.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi ako účastníkovi, ktorý mal
vo veci úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti odporcovi
ako účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Náhrada trov konania predstavuje trovy konania v sume

999,44Eurpredstavujúcenáhradutrovkonaniavsume810,-Eurzazaplatenýsúdnypoplatokanáhradu
hotových výdavkov - cestovné zástupcu navrhovateľa v sume 189,44 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom zástupcu odvolanie odporca, ktorý odvolaciemu súdu
navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrh navrhovateľa zamietne v celom

rozsahu a navrhovateľa zaviaže k povinnosti zaplatiť mu trovy konania vrátane trov odvolacieho
konania podľa ich vyčíslenia, alternatívne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Argumentoval tým, že k odvolaniu pristupuje z dôvodov uvedených
v § 205 ods. 2 písm. a), b) a c) O.s.p. Napriek rozsiahlemu odôvodneniu súdneho rozhodnutia a
komplexnému výpočtu paragrafových znení zákonov aplikovaných na tento prípad sa prvostupňový súd

vôbec nevysporiadal s jeho námietkami, predovšetkým čo sa týka právneho titulu vyplatenej náhrady,
čo sám konkretizoval v písomných podaniach zo dňa 20.5.2013 a 20.2.2013. Účastník konania má
právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov
a obranou proti takémuto uplatneniu. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal aj na uznesenie Najvyššieho

súdu SR z 15.7.2010, sp. zn. 5Cdo 106/2010. Odvolateľ poukázal aj na to, že škodová udalosť sa
stala 11.2.1992, tzn. že nárok na náhradu škody by sa mal posudzovať podľa právnej úpravy účinnej
k rovnakému dátumu. Z návrhu na začatie konania, ani ďalších písomných podaní navrhovateľa nie
je zrejmý právny titul vyplatených dávok poškodenému, teda či sa jedná o náhradu za stratu na
dôchodku alebo náhradu za stratu na zárobku pri skončení práceneschopnosti alebo pri invalidite. Z

ústnych prednesov navrhovateľa vyplýva, že poškodenému boli vyplatené dávky v súvislosti s trvalou
invaliditou. Napriek regresnému nároku poisťovne voči poistenému, ktorý je predmetom tohto súdneho
konania, nebola preukázaná odôvodnenosť vyplatenej náhrady poškodenému a príčinná súvislosť s
dopravnou nehodou zo dňa 11.2.1992. Nestačí preukázať, že suma bola skutočne poškodenému
vyplatená, ale je potrebné zdôvodniť o aký nárok sa jedná a osvedčiť aspoň právny titul, z ktorého

bola náhrada poskytnutá. Vyjadrenia navrhovateľa boli v tomto smere zmätočné, no napriek tomu súd
jednoznačne konštatoval, že žalovaná suma predstavuje náhradu za stratu na zárobku pri invalidite. V
písomnom podaní navrhovateľa zo dňa 10.9.2012 je však podčiarknutý nárok na náhradu za straty na
dôchodku podľa § 447a Občianskeho zákonníka, čo v ňom evokuje, že poškodenému bola vyplatená
iná náhrada, ako je uvedená v súdnom rozhodnutí. Na nezrovnalosť pri vyplácaní náhrad poškodenému

upozornil písomným podaním zo dňa 20.5.2013, v ktorom poukázal na rozdiel medzi náhradou za
stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a náhradou za stratu na dôchodku, ktoré oba sú
odlišnými nárokmi z titulu poškodenia zdravia. Keďže v tomto konaní nebola ustálená vyplatená náhrada
poškodenému za škody zdraví, príčinná súvislosť medzi znížením zárobku a škodovou udalosťoua následná povinnosť poisťovne poskytnúť poistné plnenie, nemožno považovať ani regresný nárok
navrhovateľa uplatňovaný v tomto súdnom konaní za preukázaný. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal
aj na znenie § 157 ods. 2 O.s.p. s tým, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku je porušením

práva účastníka na spravodlivé súdne konanie. Odňatie možnosti účastníka konať pred súdom zakladá
povinnosť odvolacieho súdu rozhodnutie súdu prvého stupňa v súlade s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
zrušiť. Napokon odvolateľ poukázal aj na to, že písomným podaním zo dňa 20.2.2013 žiadal o
predloženie listinných dôkazov preukazujúcich nárok na vyplatenie náhrady za straty na zárobku alebo
dôchodku a dokladov o výpočte výšky renty. Žiaden z požadovaných dokladov nebol zabezpečený,

v dôsledku čoho súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V prípade, že súd posúdil vyplácanú náhradu
poškodenému ako úrazovú rentu, takéto zdôvodnenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože
nebol vykonaný listinný dôkaz rozhodnutím Sociálnej poisťovne o priznaní úrazovej renty poškodenému
a jej vyplatení navrhovateľom. V súdnom spise sa nachádzajú len rozhodnutia Sociálnej poisťovne
o priznaní invalidného dôchodku poškodenému. Z rozhodnutia však nevyplýva, že pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť bol spôsobený poškodením zdravia ako následku dopravnej nehody z
11.2.1992.

Navrhovateľ odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril, poukázal
na skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne správne, zistené na základe

listinných dokladov preukazujúcich ako dôvodnosť nároku, tak i výšku. Rozhodnutie je riadne
odôvodnené, nepripúšťa pochybnosti o jeho správnosti. S podaným odvolaním nesúhlasí, považuje
ho za nedôvodné, zavádzajúce. V podanom odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by
mali mať za následok zmenu rozhodnutia vo veci samej. Odvolateľ len opätovne tak, ako od počiatku
sporu, spochybňuje predložené dôkazy, ako aj právne predpisy, na podklade ktorých si nárok uplatňuje.

Nedôvodné spochybňovanie poukazuje skôr na nepochopenie uplatneného nároku alebo úmyselné
zavádzanie súdu. V rámci civilného konania považuje takúto obranu odporcu za zbytočnú a nenáležitú.
Dôvody, pre ktoré si uplatnil právo voči odporcovi, s ktorým sa súd plne stotožnil, bolo podrobne
vysvetlené v písomnom vyjadrení zo dňa 10.9.2012. S poukazom na uvedené preto žiada odvolací súd,
ktorý pozná právo, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody

(§ 205 ods. 2 písm. a), b) a c) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel
k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom konania je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha voči odporcovi zaplatenia sumy 17
975,99 Eur s príslušenstvom, podľa návrhu na začatie konania s odôvodnením, že dňa 11.2.1992 (má
byť správne uvedené 11.1.1992) o cca 20.00 hodine odporca spôsobil dopravnú nehodu na ulici H. v
H. pred domom č. XXX, pričom zrazil pri pravom okraji idúceho pána S. N.. Odporca z miesta nehody
odišiel bez toho, aby zranenému poskytol prvú pomoc a podľa znaleckého posudku MUDr. Miroslava

Hagaru mal odporca v čase dopravnej nehody 1,93 až 2,45 promile alkoholu v krvi. Trestné konanie voči
odporcovi bolo vedené na Okresnom súde Senica pod č.k. 1T/46/92, pričom bol právoplatne uznaný
za vinného z ťažkého ublíženia na zdraví. Škoda bola spôsobená odporcom pri jazde na motorovom
vozidle zn. Škoda FAVORIT, ŠPZ: SEC 80-75. V čase dopravnej nehody bol vykonávateľom zákonného
poistenia označený zákonný zástupca. Na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne bol poškodený

S. N. uznaný plne invalidným, pričom sú mu mesačne vyplácané dôchodkové dávky. Zo zákonného
poistenia uvedeného vozidla bola z poistnej udalosti č. PU:02/908/08672 za obdobie od 9/2008 do
8/2011 poškodenému pánovi S. N. vyplatená náhrada vo výške 13 502,71 Eur. Zaplatenie žalovanej
sumy žiada z dôvodu, že ako právny nástupca poisťovne má právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z
dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla proti poistenému, ktorý spôsobil škodu po

požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške nad 0,30 promile. Navrhovateľ
vyzval odporcu na zaplatenie žalovanej sumy, tento plnenie odmietol s tým, že je pohľadávka premlčaná.K návrhu na začatie konania navrhovateľ predložil súdu ako listinný doklad aj písomné podanie zo dňa
4.8.2011 adresované odporcovi ako odpoveď na list zo dňa 6.7.2011, ktorým oznamuje spoločnosti
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., že výzva na zaplatenie pohľadávky neobsahuje z čoho sa uplatnená

suma skladá, ani to kedy poisťovňa plnila a za čo. Z tohto podania spoločnosti Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s. vyplýva, že vyplatené náhrady od 24.9.2008 do 24.5.2011 sú vyplácané straty na zárobku
po práceneschopnosti.

Z podania navrhovateľa zo dňa 10.9.2012 (na ktoré sa inak odvoláva aj vo svojom vyjadrení k podanému

odvolaniu) vyplýva, že uplatnenej pohľadávky sa domáha z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla pod vplyvom alkoholu (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky 423/1991 Zb.), s odvolaním
sa aj na § 3 ods.1 cit. vyhlášky, keď pri škode na zdraví vzniká poškodenému podľa rozsahu škody
právo na okrem ostatných tu vymenovaných nárokoch, aj na navrhovateľom zdôraznený nárok na
náhraduzastratunadôchodku(prináležívsumerovnajúcejsarozdielumedzivýškoudôchodku,naktorý
poškodenému vznikol nárok, a výškou dôchodku, na ktorý by mu vznikol nárok, ak by do priemerného

mesačného zárobku, z ktorého bol dôchodok vymeraný, bola zahrnutá náhrada za stratu na zárobku
po skončení pracovnej neschopnosti, ktorú občan poberal v období predchádzajúcom pre vymeranie
dôchodku - § 447a Občianskeho zákonníka). Návrhom uplatnená náhrada predstavuje rentu (náhradu
za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite) vyplácaná poškodenému
za obdobie od 24.9.2008 do 25.7.2011 vo výške 13 502,71 Eur.

Podaním zo dňa 24.9.2012 navrhovateľ rozšíril návrh na začatie konania o sumu 4.437,28 Eur s
príslušenstvom s odôvodnením, že ide o ďalšiu vyplatenú náhradu za obdobie od 24.8.2011 do
25.6.2012, ktorý nárok navrhovateľ preukazoval predložením výpisov z účtu spoločnosti Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s., ako aj listinným dokladom, z ktorého vyplýva vyzvanie odporcu touto

spoločnosťou na zaplatenie tejto pohľadávky ako straty na zárobku pri invalidite.

Uznesením vyhláseným na pojednávaní súdu dňa 25.9.2012 súd pripustil túto zmenu návrhu a následne
konal o návrhu navrhovateľa, ktorým žiadal odporcu zaviazať k povinnosti zaplatiť mu sumu 17 975,99
Eur s 9,5% ročným úrokom z omeškania ročne od 26.8.2011 zo sumy 13 502,71 Eur a s 8,75% úrokom

z omeškania ročne zo sumy 4 473,28 Eur od 25.9.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a spravidla začína na základe návrhu na
začatie konania (žaloby). Tento spôsob začatia konania predpokladá aj ust. § 79 O.s.p. Iba v prípadoch,
v ktorých to zákon expressis verbis pripúšťa, občianske súdne konanie môže začať aj na základe

rozhodnutia súdu. Vo veciach, v ktorých sa konanie môže začať iba na základe návrhu (vždy tomu tak
je v sporovom konaní), je podanie návrhu nevyhnutným predpokladom začatia konania. Ustanovenie §
79 ods. 1 O.s.p. vymedzuje obsahové náležitosti návrhu, ktorých neúplnosť bráni v ďalšom procesnom
postupe súdu s procesným dôsledkom - odmietnutie podania (§ 43 ods. 2 O.s.p.).

Z dispozičného princípu vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po
skutkovejaprávnejstránke,atýmtojehovymedzenímjesúdvzásadeviazaný.Zviazanostisúdupetitom
vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, ako sa domáhajú. Napriek tomu,
že znenie zákona to neuvádza, bude nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom bude vyžadovať
i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, ako ktorého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet

konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového
základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu. Naopak, nie je porušením zásady viazanosti súdu
petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy
vecousúduvzmyslezásadyiuranovitcuria,pretoaniprávnakvalifikácianiejeobligatórnounáležitosťou
žaloby (§ 79 O.s.p.).

V preskúmavanej veci je nepochybné, že ide o konanie sporové, ktorého predpokladom, ako už bolo
vyššie uvedené, je podanie žaloby (návrhu na začatie konania). Návrh podaný bol, pričom aj podľa
názoru odvolacieho súdu (zhodne s odvolateľom) sa nedá z neho jednoznačne vyvodiť (a to ani v
spojení so skutočnosťami obsiahnutými aj v ďalších písomných vyjadreniach navrhovateľa ako aj v

listinných dokladov ním predložených - popísaných odvolacím súdom vyššie), aký nárok z dôvodu
škody na zdraví je predmetom regresnej pohľadávky navrhovateľa ako uplatnenej náhrady poistného
plnenia v tomto konaní, ktorý bol vyplatený poškodenému z dôvodu škody na zdraví spôsobenejprevádzkou motorového vozidla odporcu, teda či predstavuje vyplatenú náhradu straty zárobku po
skončení pracovnej neschopnosti alebo nárok na náhradu za stratu na dôchodku.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že „žalovaná suma 17 975,99 Eur
predstavuje vyplatenie náhrady za stratu na zárobku pri invalidite, ktorá sa posúdi a suma tejto náhrady
sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.“, čo
bez bližšej konkretizácie neobjasňuje aký nárok z dôvodu škody na zdraví je predmetom regresnej
pohľadávky navrhovateľa ako uplatnenej náhrady poistného plnenia v tomto konaní, ktorý bol vyplatený

poškodenému, pričom to nie je možné vyvodiť ani v kontexte s ostatnými dôvodmi a odcitovanými
ustanoveniamiaplikovanýchprávnychpredpisov.Pokiaľajsúduviedol,že vyplatenénáhradysaposúdia
a rovnako aj ich výška určí ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení,
bez bližšieho spresnenia, prečo sa náhrada za stratu na zárobku (inak bez bližšej konkretizácie tohto
nároku) má posudzovať ako úrazová renta, čo to je úrazová renta, ako sa dospelo k ustáleniu výpočtu
uplatnenej pohľadávky a na základe čoho, nemožno uviesť, že rozhodnutie je riadne odôvodnené.

Je potrebné si uvedomiť, že strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite
sa určí rozdielom medzi priemerným zárobkom pred poškodením zdravia a zárobkom dosahovaným
po poškodení zdravia s pripočítaním prípadného invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného
dôchodku. Poškodený teda nemá nárok na náhradu celej straty zárobku, ale iba na tú časť straty

zárobku, ktorá nie je pokrytá dávkami sociálneho zabezpečenia alebo nemocenského poistenia. Na
druhej strane strata na dôchodku s predchádzajúcim nárokom len súvisí, pretože strata na dôchodku sa
rovná sume rozdielu medzi výškou dôchodku, na ktorý poškodenému vznikol nárok a výškou dôchodku,
na ktorý by mu vznikol nárok, ak by do priemerného zárobku, z ktorého bol vymeraný dôchodok,
bola zahrnutá náhrada za stratu na zárobku po skončení PN, ktorú poškodený poberal v období

rozhodujúcom pre vymeranie dôchodku. Zjednodušene by sa dalo povedať, že dôchodok, na ktorý má
nárok poškodený (t.j. menší dôchodok, pretože mal menší príjem v rozhodujúcom období) a dôchodok,
na ktorý by mal poškodený nárok, ak by k poškodeniu zdravia neprišlo (vyšší dôchodok), tvoria sumu
stratynadôchodku.Pretojepotrebnéustáliťakýnárokzdôvoduškodynazdravíjepredmetomregresnej
pohľadávky navrhovateľa ako uplatnenej náhrady poistného plnenia v tomto konaní, ktorý bol vyplatený

poškodenému z dôvodu škody na zdraví spôsobenej prevádzkou motorového vozidla odporcu a potom
aj pristúpiť k preskúmaniu jeho nárokovateľnosti a to práve v uplatnenej výške. I keď právo na tzv. postih
(regres), nie je nárokom na náhradu škody, ale má povahu osobitného nároku, u ktorého nemožno
jeho vznik odvodzovať od škodovej udalosti, ale od momentu, kedy bolo skutočne poskytnuté plnenie
z garančného fondu, nič to nemení na tom, že tento nárok je limitovaný rozsahom výšky škody, ktorú

bol zodpovedný subjekt povinný uhradiť (tu odporca), ktorá musí byť v konaní preukázaná, čo správne
namietal aj odvolateľ, ktorý aj sám podaním zo dňa 20.2.2013 žiadal o predloženie listinných dokladov
preukazujúcich nárok na vyplácanie náhrady na straty na zárobku alebo dôchodku a dokladov o výpočte
renty. Navrhnuté dokazovanie súd prvého stupňa nevykonal a ani účastníkov neoboznámil, že ho
nevykoná, aj keď ho účastník navrhol (§ 118 ods. 2 O.s.p.), a nevysporiadal sa s tým ani v odôvodnení

napadnutého rozsudku.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastní konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov

vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby
transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je podstatnou náležitosťou každého rozhodnutia súdu.

Citované zákonné ustanovenie treba chápať aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie, a vykladať a
uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok
Garcia Riuz v. Španielsko z 21. januára 1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a
dostatočnédôvody,nazákladektorýchjezaložené.Rozsahtejtopovinnostisamôžemeniťpodľapovahy

rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské
právatedanevyžaduje,abynakaždýargumentúčastníkaboladanáodpoveďvodôvodnenírozhodnutia.
Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument (napr. Georiadis v. Grécké z 29. mája 1997). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil,že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecnýsúdvšaknemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,
ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny stav (uznesenie
Ústavného súdu z 23. júna 2004 sp. zn. III.209/2004).

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvého stupňa s vyššie uvedenými kritériami,
je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi, s poukazom na vyššieuvedené konštatovania odvolacieho súdu
dôsledne neriadil.

Keďže prvostupňový súd neodôvodnením napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
porušil zákonom dané procesné práva účastníkov, odňal im tým možnosť konať pred súdom. Bolo preto

nevyhnutným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f)
O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní, pri viazanosti právnym názorom odvolacieho
súdu (§ 226 O.s.p.), bude opätovne posúdiť uplatnený nárok navrhovateľa z hľadiska doposiaľ ním

popísaného a ozrejmeného skutkového základu, ustáliť aký nárok z dôvodu škody na zdraví je
predmetom regresnej pohľadávky navrhovateľa ako uplatnenej náhrady poistného plnenia, ktorý bol
vyplatenýpoškodenémuzdôvoduškodynazdravíspôsobenejprevádzkoumotorovéhovozidlaodporcu,
podľa výsledkov v prípade potreby doplniť dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo
veci, zákonným spôsobom sa vysporiadať so vznesenými relevantnými námietkami odporcu, vykonané

dokazovanie opätovne vyhodnotiť, a vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite
v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť, pričom je potrebné sa zamerať najmä na opomenuté
odôvodnenie v naznačenom smere s konštatáciou rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie o
uplatnenom nároku.

V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.