Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316215712
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4316215712.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobkyne:
T. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. Z. XX, R. proti žalovanému: J.. J. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom
F. Z. XX, R., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Levice zo dňa 18. októbra 2016 č. k. 6C/276/2016-13 vo vyhovujúcej časti v spojení s opravným

uznesením Okresného súdu Levice zo dňa 28. novembra 2016 č. k. 6C/276/2016-66 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti, ktorou bolo
žalovanému zakázané nakladať s nehnuteľnosťami m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia z a m i e t a .

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštancienariadilneodkladnéopatrenietak,žezakázalžalovanému
nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v okrese Levice, obec R., kat. úz. R., zapísanými na
LV č. XXX ako parcely registra „C“ pod parc. č. 5832/1 - vinice o výmere 732 m2, parc. č. 5832/2 -
vinice o výmere 485 m2, parc. č. 5832/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 50 m2, parc. č. 5833
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, parc. č. 5834 - zastavané plochy a nádvoria o výmere

360 m2 a stavby - rodinný dom so súp. č. XXX na parc. č. 5834, garáž so súp. č. XXXX na parc. č.
5833, najmä previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na inú osobu, zaťažiť nehnuteľnosti ťarchou.
Druhým výrokom súd návrh na uloženie zákazu žalovanému vykonávať akékoľvek stavebné úpravy na
uvedených nehnuteľnostiach zamietol. Tretím výrokom súd prvej inštancie návrh na uloženie zákazu
žalovanému vstupovať do rodinného domu so súp. č. XXX na parc. č. 5834 v kat. úz. R., obec R.,
okres Levice, zapísanom na LV č. XXX zamietol. Posledným výrokom súd uložil žalobkyni povinnosť

podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam uvedeným vo
výroku I. proti žalovanému do 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie po právnej stránke
súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 324 ods. 1 a 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
§ 325 ods. 1, 2 písm. c/, d/, f/ CSP, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 334, § 336 ods. 1 a 3 CSP, ako
aj zistením, že žalobkyňa a žalovaný boli rozsudkom OS Levice právoplatne rozvedení dňom 03. 08.
2016, pričom ich maloletá dcéra bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti žalobkyne a

žalovaný je oprávnený s maloletou sa stretávať každý deň v párnom týždni kalendárneho roka v čase
od 7.30 hod. (sobotu a nedeľu od 9.00 hod.) do 20.00 hod. Z rozvodového spisu, ako aj z návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že komunikácia medzi stranami je značne narušená, a
vzhľadom aj na krátkosť času uplynulého od rozvodu, mal súd za to, že pomery je nutné upraviť, avšak
nie v takom rozsahu ako navrhuje žalobkyňa. V predmetných nehnuteľnostiach býva žalobkyňa s ich
maloletou dcérou, žalovaný počas rozvodového konania odišiel bývať do podnájmu. Keďže žalobkyňa

aj žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností a to v rovnakom podiele v 1-
ine k celku a je zrejmé, že po rozvode nebudú bývať v spoločnej domácnosti obaja, pričom žalovanýsa v mailovej komunikácii vyjadriť, že chce dom predať a žalobkyňa chce v ňom naopak zostať, bude
nevyhnutné, aby bolo ich spoluvlastníctvo zrušené a vyporiadané (ak sa nedohodnú). Pre tento účel súd
zakázal žalovanému nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, nakoľko možný predaj jeho podielu by

znemožnil, resp. značne sťažil vyporiadanie sa so žalobkyňou, napriek tomu, že ako spoluvlastníčka má
predkupné právo. Zároveň súd, vzhľadom na uvedené, uložil žalobkyni podať žalobu vo veci samej v
určenej lehote, pričom ak žaloba nebude v lehote podaná, súd aj bez návrhu neodkladné opatrenie zruší.
Súd zamietol návrh v časti, v ktorej žalobkyňa žiadala uložiť zákaz žalovanému vykonávať akékoľvek
stavebné úpravy na nehnuteľnosti. Z predložených fotografií je zrejmé, že nehnuteľnosť je postavená

v značne užívateľnejšom stave ako bola pred úpravami, avšak len obava žalobkyne, že žalovaný „z
trucu všetko zničí a rozkope“ nie je adekvátnym dôvodom na obmedzenie jeho práva k nehnuteľnosti,
vykonať akékoľvek, teda aj možné nevyhnutné stavebné úpravy. Rovnako súd zamietol návrh i v časti,
v ktorej žalobkyňa žiadala žalovanému zákaz vstupu do rodinného domu z dôvodu, že ohrozuje svojím
konaním jej duševné zdravie alebo telesnú integritu. Žalobkyňa v tomto smere nepredložila absolútne
žiadne dôkazy a všetko sú to len jej subjektívne hodnotenia, na základe ktorých súd nemôže v tak

značnom rozsahu (akým je zákaz vstupu) obmedziť vlastnícke právo žalovaného k nehnuteľnostiam.
Nedostatočná, resp. žiadna komunikácia medzi stranami nie je určite prospešná, najmä vzhľadom na
ich spoločnú maloletú dcéru a práve kvôli nej budú musieť komunikáciu zlepšiť, avšak zákaz vstupu
žalovaného do domu nie je riešením tejto situácie.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti, v ktorej bolo neodkladným
opatrením žalovanému zakázané nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom tohto konania,
najmä previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na inú osobu alebo zaťažiť nehnuteľnosti ťarchou,
napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, ktorý sa domáhal zmeny uznesenia súdu prvej inštancie
a zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodil tým, že dňa 21. 03. 2016 opustil

spoločnú domácnosť, t. j. spoločný rodinný dom nachádzajúci sa v Leviciach na ulici Z. XXX/XX a
presťahoval sa do prenajatého bytu na M. R. M. XX v R.. Toto rozhodnutie súviselo s tým, že sa v
blízkej dobe zrealizuje vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu, buď vyplatením,
alebo predajom rodinného domu. Najreálnejšie sa mu po celý čas javilo vyporiadanie formou predaja
a následne by si so žalobkyňou obaja zaobstarali nové bývanie. Žalobkyňa pôvodné zámery začala

meniť a rozhodla sa, že rodinný dom rozhodne nemieni predávať. V mesiaci máj 2016 sa dohodol so
žalobkyňou, že vrchné poschodie rodinného domu bude užívať do doby majetkového vysporiadania
podielového spoluvlastníctva a následne začal s vysťahovaním pôvodných vecí z vrchného poschodia.
V mesiaci júl 2016 začal sťahovať svoje osobné veci na vrchné poschodie rodinného domu a v auguste
2016 žalobkyni oznámil, že ak mu do 30. 09. 2016 nevyplatí jeho polovičný podiel z rodinného domu, tak

bude nútený sa definitívne nasťahovať do rodinného domu. Zároveň vypovedal nájomnú zmluvu. Nikdy
nehovoril, ani nekonal v tom smere, že by chcel svoje podielového spoluvlastnícke právo k rodinnému
domu v 1-ici previesť na inú osobu, resp. zaťažiť svoj podiel nejakou ťarchou. Jeho záujmom je aj vždy
bolo zaobstarať si nové bývanie za prostriedky, ktoré získa vyplatením svojho podielu od žalobkyne.
Práve naopak, žalobkyňa sa vyhráža, že vymení zámok na dome a podá predbežné opatrenie na zákaz

jehostykusmaloletoudcérouB.azároveňpodápredbežnéopatrenienazákaznakladaniasmajetkoma
predá svoj polovičný podiel na dome a nasťahuje tam niekoho. Podotkol, že predmetná nehnuteľnosť nie
jeanikdynebolazaťaženážiadnymúverom.Poukázalnato,žekúpnacenazarodinnýdombola116.178
eur, pričom zo svojich vlastných prostriedkov a úverových zdrojov uhradil 58.089 eur a žalobkyňa de
facto po odpočítaní a vyplatení podielu na byte s jej exmanželom zaplatila za jednu polovicu podielu na

rodinnom dome nie sumu 58.089 eur, ale len 44.191,54 eura. Rekonštrukcia rodinného domu, výstavba
bazénu, oporných múrov, oddychovej zóny pre deti stála cca 150.000 eur, čo v plnej výške hradil on.
Reálne tak investoval do predmetného rodinného domu cca 221.986 eur a žalobkyňa 44.992 eur. Prečo
by mal mať preto záujem prevádzať vlastnícke právo, resp. zaťažovať nehnuteľnosť ťarchou. Zostáva
mu len konštatovať, že žalobkyňa bez žiadneho dôkazu, ale na základe klamstiev a poloprávd navrhla

a podľa jej návrhu súd aj rozhodol a konštatoval, že ohrozuje jej život a zdravie. Do dnešného dňa nebol
trestne stíhaný, nebol riešený v priestupkovom konaní a nebolo mu odobraté ani vodičské oprávnenie a
nemá a nikdy ani nemal zdravotné problémy. Pokiaľ žalobkyňa naráža na jeho duševný, resp. zdravotný
stav, toto nechce komentovať, má za to, že to vypovedá o samom pisateľovi. Žalobkyňa urobí všetko pre
to, aby sa mu pomstila, aby mohla užívať spoločný majetok až do niekoľkoročného ukončenia súdneho

sporu ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu a aby dostal
zákaz vstupu do tohto domu, čiže chce ukázať svoju „právnu silu“, aby ho za použitia všetkých možných
prostriedkov dostala zo spoločného domu a nemusela ho vyplatiť do ukončenia dlhoročného súdneho
sporu. K podanému odvolaniu žalovaný pripojil mailový komunikáciu so žalobkyňou, ďalej prehľad jehoaktivítsdcérouB.zaposlednéobdobie,dohoduovyporiadaníBSMzodňa06.09.2010medziR.C.aV..
T. V., rod. V., fotodokumentáciu, kde je zachytený pôvodný stav rodinného domu a stav po rekonštrukcii.

Uznesením zo dňa 28. 11. 2016 č. k. 6C/276/2016-66 súd prvej inštancie opravil odôvodnenie uznesenia
OS Levice č. k. 6C/276/2016-13 zo dňa 18. 10. 2016 tak, že vypustil posledný odsek odôvodnenia bez
číselného označenia nasledujúci za odsekom 18. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 224 CSP, keď
opravil zrejmú chybu v písaní a počítaní.

3. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) prejednal
odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

zamietnuť.

5. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo

závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne

nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

8. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

11.Podľa§330ods.2CSP,aktopovahavecipripúšťa,súdmôženariadiťneodkladnéopatrenie,ktorého

obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

12. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.

Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

13. Podľa § 337 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.14. Tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje novú právnu úpravu neodkladných
opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Právna úprava pôvodne označovaného

predbežného opatrenia vychádza zo súčasnej právnej úpravy, no podľa novej právnej úpravy je v
odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a žaloby
vo veci samej. Otázky úpravy doterajších predbežných opatrení vo veciach maloletých (prípadne v iných
mimosporovýchkonaniach)sapresunulidosamostatnéhomimosporovéhokódexu-zákonač.161/2015
Z. z. Civilný mimosporový poriadok. Uvedeným sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy

predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných
opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej, resp.
cieľom bolo eliminovať ohrozenie budúcej exekúcie. Doterajšia právna úprava obsahovala aj inštitút
zabezpečenia dôkazu, ktorý mal takisto dočasný charakter.

15. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože

po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa
§ 336 ods. 1 CSP môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku
uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak je predpoklad,
že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť
neuloží. Uvedené ustanovenie sa primerane použije aj pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia (§

344 CSP). Súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330 ods. 1 CSP).
Neodkladnéopatreniezanikne,akuplynulčas,naktorýbolonariadené(§333CSP).Nováprávnaúprava
tiež pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej
(§ 330 ods. 2 CSP), na rozdiel od úpravy podľa Občianskeho súdneho poriadku, pri ktorej dočasnosť
predbežných opatrení vylučovala možnosť takého výroku, ktorý by bol obsahovo totožný s výrokom vo

veci samej. Výnimky z predchádzajúcej právnej úpravy však už pripustila aj doterajšia judikatúra.

16. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je potreba neodkladnej úpravy pomerov. Pred jeho
nariadenímnemusísúdzistiťvšetkyskutočnosti,ktorésúpotrebnéprevydaniekonečnéhorozhodnutiaa
prizisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie.Samotnýnárokteda

nemusí byť preukázaný nepochybne. Je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana.

17. Predbežné opatrenie podľa ustanovenia § 325 ods. 1 písm. c) CSP má zabezpečovací a preventívny
charakter. Povinnosť nenakladať s vecami alebo právami možno uložiť len strane konania, ktorá je

tvrdeným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t. j. žalovanému a predpokladom toho je, že žalovaný
má vec alebo právo vo svojej faktickej alebo právnej dispozícii. Aktívne legitimovaným je žalobca, ktorý
požaduje nenakladanie s vecami alebo právami (zákaz disponovania) z dôvodu, že je tu obava, že by ich
žalovaný mohol poškodiť, zničiť, previesť na inú osobu a pod. Tieto skutočnosti žalobca musí osvedčiť v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a spravidla tu postačujú listiny ako dôkazné prostriedky,

ktoré osvedčia, že sú tu dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia. Pred nariadením neodkladného
opatrenia je nevyhnutné venovať zvýšenú pozornosť aj tomu, či nenakladaním s vecami alebo právami
nedochádza k zásahu do vlastníckych práv žalovaného nad nevyhnutnú mieru.

18. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným

súdu prvej inštancie dňa 19. 09. 2016 domáhala, aby súd zakázal žalovanému, aby nenakladal s
nehnuteľnosťami vedenými Okresným úradom Levice, Katastrálny odbor Levice ako parc. č. 5832/1
- vinice o výmere 732 m2, parc. č. 5832/2 - vinice o výmere 485 m2, parc. č. 5832/3 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 50 m2, parc. č. 5833 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2,
parc. č. 5834 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 360 m2 a stavby - rodinný dom so súp. č.

XXX na parc. č. 5834, garáž so súp. č. XXXX na parc. č. 5833, najmä previesť vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam na inú osobu a zaťažiť nehnuteľnosti ťarchou. Ďalej sa žalobkyňa domáhala nariadenia
predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému vykonávať akékoľvek stavebné úpravy
na uvedených nehnuteľnostiach, a napokon sa domáhala uloženia zákazu žalovanému vstupovať do
rodinného domu so súp. č. XXX na parc. č. 5834 v kat. úz. R., obec R., okres Levice, zapísanom

na LV č. XXX až do právoplatného skončenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva k uvedeným
nehnuteľnostiam. V návrhu žalobkyňa poukázala na vzájomné vzťahy so žalovaným, ktorý sa najprv zo
spoločnej domácnosti odsťahoval do podnájmu, neskôr sa do domu nasťahoval, pričom sa rozhodol, že
bude bývať v hornej časti domu. Ignorácia zo strany žalovaného, nosenie vecí po nociach do pivnicedomu, príchody, chodenie do domu je pre ňu neznesiteľná. Správanie žalovaného je pre ňu aj jej deti
psychicky veľmi vyčerpávajúce, v dome všetci žijú v napätí, čo sa bude diať. Keďže okolie domu bolo v
dezolátnom stave, rozhodla sa urobiť aspoň čiastočné opatrenia a za pomoci partie robotníkov vykonala

určité práce okolo domu. Keď všetko dala relatívne do dobrého stavu, žalovaný sa rozhodol, že práce
boli vykonané zle, pričom on je strojný inžinier a všetko je pre neho len „cigánska robota“, rozhodol
sa, že všetko treba robiť nanovo. O všetkom pripojila fotodokumentáciu. Žalovaný ich spoločnej dcérke
rozprával o tom, že dom sa ide predať a každý si vyrieši svoje bývanie, čo dcéra veľmi zle znášala, z
domu sa nechce sťahovať. Ona osobne urobí všetko pre to, aby žalovaného z jeho podielu na dome

vyplatila reálnou sumou podľa znaleckého posudku. Neodkladné opatrenie považuje za krajnú možnosť,
keď už inú možnosť nemá, pretože žalovaný s ňou nekomunikuje, ignoruje ju a je to pre ňu psychicky
náročné. Má vážne obavy, že žalovaný postupne začne znehodnocovať dom, vykonané práce bude ničiť
a zároveň má obavu, že prevedie časť domu na neznáme osoby alebo na osoby sebe blízke, čo by viedlo
len ku komplikácií pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Navyše si myslí, že jeho prítomnosť
v dome by neviedla k ničomu dobrému, skôr naopak, obaja by boli psychicky vystresovaní, ako aj ich

dcéra a jej syn. Z výpisu LV č. XXX pre kat. úz. R., obec R., okres Levice, kde sú zapísané parc. č.
5832/1, parc. č. 5832/2, 5832/3, 5833, 5834, ako aj dom so súp. č. XXX na parc. č. 5834 a garáž so
súp. č. XXXX na parc. č. 5833 vyplýva, že nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne
a žalovaného, u každého v 1-ci.

19. Súd prvej inštancie vyhovel prvému výroku navrhovaného predbežného opatrenia a zakázal
žalovanému nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v kat. úz. R., zapísanými na
LV č. XXX tak, ako sú presne uvedené vo výrokovej časti uznesenia, a to najmä previesť vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam na inú osobu, zaťažiť nehnuteľnosti ťarchou. Vo zvyšných dvoch výrokoch a
to v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala uloženia zákazu žalovanému vykonávať stavebné úpravy

na uvedených nehnuteľnostiach a zákazu žalovanému vstupovať do rodinného domu so súp. č. XXX
na parc. č. 5834 kat. úz. R., zapísanom na LV č. XXX zamietol, pričom v týchto dvoch zamietajúcich
výrokoch žalobkyňa nepodala odvolanie, preto v tejto časti uznesenie nadobudlo právoplatnosť.
Predmetom odvolacieho konania je nariadené predbežné opatrenie v časti zákazu žalovanému nakladať
s predmetnými nehnuteľnosťami, do ktorého výroku žalovaný podal odvolanie.

20. V danej veci odvolací súd, z dôvodu podaného odvolania žalovaného, posudzoval, či sú tu
splnené podmienky v zmysle § 324 a nasl. CSP na nariadenie neodkladného opatrenia, a to najmä
na uloženie povinnosti žalovanému, aby sa niečoho zdržal, niečo vykonal alebo niečo znášal (§ 325
ods. 2 písm. d/ CSP). Žalobkyňa v tejto časti odôvodnila nariadenie neodkladného opatrenia tým,

že má vážne obavy, že žalovaný prevedie časť domu, teda svoj spoluvlastnícky podiel v 1-ici na
neznáme osoby alebo na osoby blízke, čo by viedlo len ku komplikácii pri vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva. Podľa názoru odvolacieho súdu, na rozdiel od súdu prvej inštancie, žalobkyňa v
konaní nepreukázala, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery alebo, že je tu obava, že exekúcia
bude ohrozená. V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z predpokladov pre nariadenie neodkladného

opatrenia, ktoré je opatrením výnimočnej povahy a je ho možné nariadiť iba v prípade, že vzťahy
vyžadujú bezodkladnú dočasnú úpravu. Žalobkyňa, ktorá navrhovala neodkladné opatrenie, neurobila
také tvrdenia a tieto nepodložila takými dôkazmi, ktoré by odôvodňovali potrebu dočasnej úpravy
pomerov. V spise sa síce nachádza mailová komunikácia medzi stranami sporu, z ktorej vyplýva,
že spolu komunikujú ohľadne spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam,

pričom túto mailovú komunikáciu predložil žalovaný k svojmu odvolaniu a z ktorej vyplýva, že žalobkyňa
oznamuje žalovanému, že rozhodne dom nemieni predávať, pričom žalovaný ju oboznamuje so svojou
predstavou,najmäpokiaľideojehoinvestíciedodomu,aleajosume,ktorúsipredstavujeakoprimeranú
náhradu za vyporiadané podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam. Žalobkyňa, okrem svojich
tvrdení v podanom návrhu, potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nijakým spôsobom nepreukázala

a rovnako nepreukázala potrebu bezprostredne upraviť pomery a to zákazom žalovanému nakladať
so spoločnou nehnuteľnosťou, keď žalobkyňa sa domáhala zakázať mu najmä previesť vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam na inú osobu alebo zaťažiť túto nehnuteľnosť ťarchou, keď nepreukázala ani
neoznačila dôkaz, ktorým by bola preukázaná aspoň hrozba, že žalovaný skutočne mieni previesť svoj
spoluvlastnícky podiel na inú osobu, resp. zaťažiť nehnuteľnosť ťarchou. Z vykonaného dokazovania

a najmä z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. R., na ktorom sú spoločné nehnuteľnosti zapísané, je
nesporné, že strany sporu sú podieloví spoluvlastníci týchto nehnuteľností, každý v 1-ine. Rovnako
je nesporné, že žalobkyňa, ako aj žalovaný majú vo vzťahu k druhému spoluvlastníkovi predkupné
právo. Zároveň je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že oprávnenie vlastníka nakladať s predmetomvlastníckeho práva má ústavný základ a opiera sa o to, že každému je dovolené konať to, čo nie je
zákonom zakázané. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné
iba v nevyhnutej miere.

21. Keďže žalobkyňa neosvedčila bezodkladnú potrebu upraviť pomery so žalovaným k spoločnej
nehnuteľnosti, ani nepreukázala, že tu existuje obava, že by exekúcia mohla byť ohrozená, odvolací
súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa domáhala zákazu žalovanému nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, zmenil a návrh aj v tejto

časti zamietol.

22. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

24. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov
konania spojených s konaním o nariadenie predbežného opatrenia tak, že žalovaný, ktorý mal vo veci
úspech, má nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).