Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 17, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/93/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200247
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5017200247.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej

a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: Slovenské
liečebné kúpele Turčianske Teplice, a.s., so sídlom SNP 519, 039 12 Turčianske Teplice, IČO: 31 642
322, právne zastúpený spoločnosťou: AK SUCHOŇOVÁ&PARTNERS, s.r.o., so sídlom Skuteckého
č. 12, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 234 784, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o všeobecnej správnej žalobe, o
preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 380196/2017 zo dňa 19.04.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Mesto Turčianske Teplice rozhodnutím č. 23/2017 zo dňa 09.01.2017 podľa § 79 ods. 2 zákona č.
563/2009 Z. z. žiadosti platiteľa dane - žalobcu zo dňa 14.07.2016 o vrátení daňového preplatku na dani
zo stavieb vo výške 23.158,14 Eur za rok 2013 nevyhovelo. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový
správny orgán uviedol, že žalobca ako platiteľ dane žiadosťou zo dňa 14.07.2016 oznámil správcovi
dane, že po dôslednej právnej analýze zistil, že ustanovenie § 5 ods. 2 písm. f) VZN č. 4/2012 je v
nesúlade v tom čase s platným a účinným ustanovením § 12 ods. 2 a § 104f ods. 3 zákona č. 582/2004

Z. z.. Poukázal na to, že k vydaniu, schváleniu a účinnosti VZN o dani z nehnuteľnosti za rok 2013
došlo za účinnosti zmeneného ustanovenia § 12 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach
a miestnom poplatku a správca dane mal pri vydávaní nového VZN č. 4/2012 postupovať podľa zákona
č. 582/2004 Z. z. v platnom znení od 01.12.2012, to znamená, že pri ustanovení ročnej sadzby dane
zo stavieb správca dane nesmel presiahnuť desaťnásobok najnižšej možnej sadzby dane zo stavieb
určenej správcom dane vo VZN pre stavby uvedené v § 10 ods. 1, ak § 104f ods. 3 neustanovuje inak.
Najnižšia ročná sadzba dane bola vo VZN určená pre stavby na bývanie vo výške 0,077 Eur, podľa

platiteľa dane najvyššia prípustná ročná sadzba dane zo stavieb mohla byť vo výške 0,77 Eur. Ak bolo
prijaté nové VZN v celku po 01.12.2012, tak šlo o novú právnu úpravu dane, aj keď nedošlo k zmene
sadzieboprotipredchádzajúcemuVZNplatnémuprerok2012,apretopremestoužplatilanovázákonná
úprava účinná po 01.12.2012. V takomto prípade nemožno hovoriť už o zmenách sadzby dane, ako
to má namysli prechodné ustanovenie § 104f ods. 3 k úpravám zákona č. 582/2004 Z. z. účinný od
01.12.2012. Podľa platiteľa dane VZN č. 4/2012 je v rozpore so zákonom, čo je vyššia právna norma, a
preto platí vyššia právna norma a to zákon č. 582/2004 Z. z., pričom mal platiť najvyššiu ročnú sadzbu zo

stavby vo výške 0,77 Eur/m2 a nie vo výške 2,9988 Eur/m2. Platiteľ dane za rok 2013 zaplatil na dani zo
staviebsumu32.466,13Eurapodľanehomalplatiťlen9.307,99Eur.Rozdielnadanizostaviebvovýške
23.158,14 Eur predstavuje podľa platiteľa dane daňový preplatok, ktorý žiada vrátiť poukázaním na jeho
účet. Správca dane uviedol, že jeho žiadosť je právne neopodstatnená a to z dôvodov nasledovných:1. Podľa § 2 písm. b) Daňového poriadku, daňovým preplatkom je suma platby, ktorá prevyšuje splatnú
daň. Z predmetného zákonného ustanovenia vyplýva, že daňovým preplatkom sa rozumie suma platby,
ktorá prevyšuje splatnú daň. V konkrétnom prípade však platiteľ dane odviedol za uvedené obdobie

roku 2013 daň, ktorú stanovilo VZN č. 4/2012 vo výške stanovenej týmto VZN, čiže nemožno hovoriť o
preplatku, ktorý by prevyšoval splatnú daň.
2. Podľa § 104f ods. 3 zákona o miestnych daniach, ak je najvyššia sadzba dane zo stavieb väčšia ako
desaťnásobok najnižšej sadzby dane zo stavieb ustanovenej správcom dane podľa predpisov účinných
do 30.11.2012, správca dane pri každej ďalšej zmene sadzby dane v nasledujúcich zdaňovacích

obdobiach zníži tento násobok; ak správca dane tento násobok nezníži, uplatňujúca sadzba dane zo
stavieb ustanovená v § 12 ods. 1. Z citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že
zníženie dane zo stavieb je povinný realizovať správca dane pri každej ďalšej zmene sadzby dane v
nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. VZN č. 3/2010 o dani z nehnuteľnosti nadobudlo účinnosť dňom
01.01.2011 a platilo až do 31.12.2012. V tomto VZN bola stanovená najnižšia sadba dane zo stavieb
vo výške 0,077 Eur, pričom pre stavby na ostatné podnikania a na zárobkovú činnosť, skladovanie,

administratívu v zmysle tohto VZN sa považovali aj ubytovacie zariadenia a objekty kúpeľov, u ktorých
bola stanovená sadzba dane 2,9988 Eur za každý aj začatý m2 zastavanej plochy.
3. Po prijatí zákona č. 460/2011 Z.z., ktorým sa menil a doplňoval zákon o miestnych daniach účinný od
01.12.2012 sa zmenili podmienky u správcu dane pri vydávaní rozhodnutí a to v tom zmysle, že pred
účinnosťou tohto zákona správca dane musel samostatným rozhodnutím vyrubiť daň z nehnuteľnosti

a samostatným rozhodnutím daň zo psa. Po účinnosti zákona č. 460/2011 Z. z. sa z tohto dôvodu
prijalo nové VZN č. 4/2012 účinné od 01.01.2012, v ktorom sa zaviedli s účinnosťou od 01.01.2013
miestne dane a to daň z nehnuteľnosti a daň zo psa, ktorú správca dane vyrubuje jedným rozhodnutím.
Prijatím VZN č. 4/2012 však nedošlo zo strany správcu dane k zmenám sadzby dane zo stavieb a tieto
platili v rovnakej výške ako podľa VZN č. 3/2010. Rovnako v súčasnosti platné VZN č. 6/2015 účinné

od 01.01.2016 nezasahovalo do sadzieb dane zo stavieb a rovnaká výška tejto dane zo stavieb bola
prevzatá z predchádzajúcich VZN.
4. Podľa § 104g ods. 3 zákona č. 347/2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o miestnych daniach platný
od 01.12.2013 stanovuje, ak je najvyššia sadzba dane zo stavieb ustanovená správcom za zdaňovacie
obdobie roku 2013 väčšia ako desaťnásobok najnižšej sadzby dane zo stavieb, správca dane zosúladí

tento násobok s § 12 ods. 2 najneskôr pri určení sadzieb dane zo stavieb na zdaňovacie obdobie roku
2014, pričom násobok ustanovený správcom dane na príslušné zdaňovacie obdobie nesmie byť vyšší,
ako násobok ustanovený správcom dane na zdaňovacie obdobie predchádzajúce tomuto zdaňovaciemu
obdobiu. Ustanovenie § 104f ods. 3 sa neuplatňuje. Podľa tohto ustanovenia je správca dane povinný
zosúladiť desaťnásobok medzi najnižšou sadzbou dane zo stavieb a dane z bytov a najvyššou sadzbou

dane zo stavieb a dane z bytov podľa § 12 ods. 2 a § 16 ods. 2 s násobkom, ktorý bol ustanovený
správcom dane vo VZN podľa predpisov účinných do 30. novembra 2012, najneskôr na zdaňovacie
obdobie roku 2024.
5. Podľa metodického usmernenia Ministerstva financií SR, ktoré bolo predkladateľom zákona č.
460/2011 a zákona č. 347/2013 Z. z., ktorými sa menili a doplňovali ustanovenia zákona o miestnych

daniach uvádza, že správca dane, ktorý by vôbec neupravoval platné sadzby dane zo stavieb vo VZN na
zdaňovacie obdobie roku 2013, neporušil ani novelizovaný § 12 ods. 2 ani § 104f ods. 3 zákona. Ak boli
na zdaňovacie obdobie roku 2013 sadzby dane zo stavieb rovnaké, ako boli v roku 2012, podľa vtedy
platného všeobecne záväzného nariadenia, ak teda sa sadzby dane zo stavieb neupravovali, neboli
porušené ustanovenia § 12 ods. 2 a nebolo potrebné uplatniť úpravu podľa § 104f ods. 3 citovaného

zákona. Zámerom Ministerstva financií SR bolo uvedenou úpravou prechodného ustanovenia § 104f
ods. 3 zákona vytvoriť pre mestá a obce určitý časový priestor na postupné znižovanie násobku
medzi najnižšou a najvyššou sadzbou dane zo stavieb, ktoré malo zabrániť prípadným negatívnym
vplyvom na vlastné príjmy obcí a ich fungovanie. Podľa metodického usmernenia, ak nedošlo k žiadnej
úprave sadzieb dane zo stavieb (zvýšenie alebo zníženie), či už prijatím nového VZN alebo dodatku

k pôvodnému VZN, nedošlo k porušeniu zákona o miestnych daniach. Z vyššie uvedených dôvodov
správca dane postupoval v súlade s VZN č. 4/2012 a č. 6/2015, keď nezasahoval do sadzby dane
zo stavieb, ktoré boli prijaté VZN č. 3/2010 a nevznikla správcovi dane povinnosť znižovať sadzbu
dane zo stavieb a túto povinnosť správca dane má zosúladiť najneskôr pri určení sadzby zo stavieb na
zdaňovacie obdobie roku 2024. V danom prípade teda neboli splnené predpoklady na vrátenie sumy

23.158,14 Eur za rok 2013 podľa § 79 ods. 2 Daňového poriadku.

2. Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie, pričom v odvolaní žalobca
poukazuje na tie isté dôvody, ktoré uplatňoval v žiadosti o vrátenie preplatku na dani zo stavieb.3. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný správny orgán rozhodnutím pod č. 380196/2017 zo dňa
19.04.2017 a to tak, že podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. prvostupňové rozhodnutie správcu

dane potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a v
odvolaní uvádzaných skutočností zistil skutkový stav, daňový subjekt dňa 01.02.2010 podal daňové
priznanie k dani z nehnuteľnosti na rok 2010, v ktorom priznal daň z pozemkov 266,61 Eur, daň zo
stavieb 31.380,45 Eur a daň z bytov 11,176 Eur. Celkovo daňový subjekt priznal daň v sume 31.658,24
Eur. Dňa 31.03.2012 daňový subjekt podal čiastkové priznanie k dani z nehnuteľnosti, dane zo psa, k

dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje na rok 2012, v ktorom priznal trojizbový
byt, č. bytu 1, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. 1378, postavená na pozemku č. 1383/4 vo
výmere zastavanej plochy 81 m2. Dňa 31.03.2013 daňový subjekt podal čiastkové priznanie k dani z
nehnuteľnosti, k dani zo psa a k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje na rok
2013, v ktorom priznal pozemky: parcela č. 469/5, druh - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 500 m2,
parcela č. 632/2, druh - ostatné plochy vo výmere 6861 m2, u ktorej uviedol, že parcela je v dlhodobom

prenájme iného daňového subjektu. Správca dane rozhodnutím č. 219 č. k. 219/2013 zo dňa 07.03.2013
vyrubil žalobcovi podľa § 99e ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. a VZN mesta Turčianske Teplice č. 4/2012
o miestnych daniach, daň z nehnuteľnosti na zdaňovacie obdobie 2013 v sume 33.228,68 Eur, z toho
daň z pozemkov predstavovala suma 271,041 Eur, daň zo stavieb predstavovala suma 32.936,170 Eur
a daň z bytov v sume 21,463 Eur. Žalovaný napadnuté rozhodnutie preskúmal v rozsahu vznesených

námietok a na základe zistenej skutočnosti dospel k záveru, že správca dane postupoval správne, keď
vyhovel žiadosti o vrátenie daňového preplatku na dani z nehnuteľnosti na rok 2013 v sume 23.158,14
Eur. Poukázal na ust. § 2 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z., podľa ktorého sa daňovým preplatkom
rozumie suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň. Z predloženého spisového materiálu žalovaný zistil,
že daň z nehnuteľnosti na rok 2013 vyrubená rozhodnutím č. 219 č. k. 219/2013 zo dňa 07.03.2013 bola

splatná v troch splátkach, ktoré správca dane určil v rozhodnutí. Daňový subjekt uhradil splátky dane v
lehote splatnosti a vo výške určenej rozhodnutím, t. j. v sume 33.228,68 Eur. Z uvedeného vyplýva, že k
vzniku daňového preplatku v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z. nedošlo,
pretože daňový subjekt zaplatil daň v sume, ktorá sa rovná sume splatnej dane. Žalovaný na základe
zistených skutočností dospel k záveru, že správca dane postupoval správne. Vo vzťahu k ostatným

odvolacím námietkam žalovaný uviedol, že čo sa týka námietky nezákonnosti prijatého VZN, žalovaný
nemá právo preskúmavať zákonnosť všeobecného záväzného nariadenia obce, právomoc preskúmať
súlad medzi VZN obce vo veciach samosprávy so zákonom a s poukazom na § 250zfa OSP má len
súd, na základe návrhu prokurátora, pričom podaniu návrhu predchádza protest prokurátora, ktorému
obec nevyhovela v spojení s § 25 zákona č. 153/2001 Z. z.. Z uvedeného dôvodu sa odvolací orgán k

namietanej skutočnosti nevyjadroval.

4. Žalobca rozhodnutie žalovaného napadol všeobecnou správnou žalobou, ktorá správnemu súdu
bola doručená v zákonom stanovenej lehote. Žalobca sa cíti byť dotknutý na svojich právach, keďže
napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie, ktoré mu predchádza vychádzalo z neúčinných právnych

predpisov (neboli v súlade s účinným zákonom č. 582/2004 Z. z.), z nesprávneho právneho posúdenia,
to spôsobilo poškodenie žalobcu tým, že odviedol na dani z nehnuteľnosti viac ako podľa zákona
mal, čím mu vznikol preplatok, ktorý mu správca dane odmietol vrátiť. V zmysle Ústavy SR je možno
ukladať povinnosti len zákonom alebo na základe zákona, ktoré sú v súlade s Ústavou SR. Zákony
a všeobecne záväzné právne predpisy zostávajú v Slovenskej republike v platnosti len ak neodporujú

Ústave SR. Z týchto dôvodov je žalobca nútený domáhať sa svojich práv podaním správnej žaloby.
Žalovaný pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia preskúmal aj rozhodnutie správcu dane č. 219/2013
zo dňa 07.03.2013, ktorým žalobcovi vyrubil daň z nehnuteľnosti za zdaňovacie obdobie 2013 v sume
33.228,68 Eur, z toho daň z pozemkov predstavovala 271,04 Eur, daň zo stavieb sumu 32.936,177
Eur a daň z bytov sumu 21,463 Eur. Podľa tvrdenia žalovaného správca dane vyrubil daňovému

subjektu daň v zmysle § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z. a všeobecne
záväzného nariadenia mesta Turčianske Teplice č. 4/2012 o miestnych daniach (ďalej len VZN č.
4/2012). Žalovaný ďalej uvádza, že v odôvodnení predmetného rozhodnutia správca uviedol, že vyrubil
daň podľa údajov podaných daňových priznaniach a v súlade s ustanoveniami § 2, 4 a 6 VZN
č. 4/2012 podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z. a všeobecne

záväzného nariadenia mesta Turčianske Teplice č. 4/2012 o miestnych daniach. Žalobca tvrdí, že
odvolací orgán nesprávne cituje rozhodnutie prvostupňového orgánu, keď poukazuje na jednotlivé
ustanovenia paragrafov VZN. V rozhodnutí č. 219 zo dňa 07.03.2013 vo výrokovej vete správca dane
uvádza len ust. § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach s miestom poplatku zakomunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov a zákon č. 563/2009
Z. z. o správe daní, ale neuvádza žiadne ustanovenie všeobecne záväzného nariadenia (ďalej ako
VZN). Dal do pozornosti, že prvostupňový orgán len v odôvodnení všeobecne uvádza, že „Daň z

nehnuteľností bola určená na základe Vami predloženého daňového priznania a Všeobecne záväzného
nariadenia mesta Turčianske Teplice č. 4/2012 o miestnych daniach.“ V naznačenom smere žalovaný
dopĺňa citáciu prvostupňového rozhodnutia podľa svojich dohadov a nie podľa skutočnosti, preto vzniká
pochybnosťosprávnompreskúmanínapadnutéhoprvostupňovéhorozhodnutia.Kebysaodvolacíorgán
dôsledne zaoberal právnym predpisom uvedeným vo výrokovej vete napadnutého prvostupňového

orgánu, musel by skúmať, či boli splnené nasledovné ustanovenia zákona: § 12 ods. 2 zákona č.
460/2011 Z. z. účinného od 01.12.2012. Tento zákon určoval v tom čase platnom znení nasledovné:
„Ročnú sadzbu dane zo stavieb podľa ods. 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením
podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území
znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 01. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže
všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti, alebo v

jednotlivom katastrálnom území určiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb podľa § 10 ods.
1. Takto určená ročná sadzba dane zo stavieb pri stavbách uvedených v § 10 ods. 1 nesmie presiahnuť
desaťnásobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo všeobecne záväznom
nariadení pre stavby uvedené v § 10 ods. 1, ak § 104f ods. 3 neustanovuje inak.“ ! § 104f ods. 3 zákona č.
460/2011 Z. z. ustanovuje: „Ak najvyššia sadzba dane zo stavieb je väčšia ako desaťnásobok najnižšej

sadzby dane zo stavieb ustanovenej správcom dane podľa predpisov účinných do 30. novembra 2012,
správca dane pri každej ďalšej zmene sadzby dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach zníži
tento násobok: ak správca dane tento násobok nezníži, uplatní sa sadzba dane zo stavieb ustanovená
v § 12 ods. 1“. V zmysle § 63 ods. 3 Daňového poriadku by malo rozhodnutie obsahovať okrem
iných náležitostí aj „d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c) toto odseku /ako napr. obchodné

meno právnickej osoby atď./, rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa
ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov
správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo príslušnej banky, na ktorý má
byť suma zaplatená.“ Odvolací orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že daň z nehnuteľnosti
rozhodnutím č. 219, číslo konania 219/2013 zo dňa 07.03.2013 vo výške 33.228,68 Eur bola určená

správcomdane,žalobcanepodalaniodvolanieprotitomutorozhodnutiu,tútodaňzaplatil,atedanedošlo
k vzniku daňového preplatku v zmysle zákona č. 563/2009 Z. z., pretože daňový subjekt zaplatil daň
v sume, ktorá sa rovná sume splatnej dane. Odvolací orgán na základe takto zistených skutočností
dospel k záveru, že správca dane postupoval správne, keď napadnutým rozhodnutím nevyhovel žiadosti
o vrátenie daňového preplatku na dani z nehnuteľnosti na rok 2013. Neskúmal, či daň určená správcom

dane bola vyrubená v súlade s predpisom uvedeným vo výrokovej vete t. j. so zákonom a nie so
všeobecne záväzným nariadením, ktorý vo výrokovej vete nie je uvedený. Bol by dospel k záveru, že
správca dane zdôvodnil vyrubenie tejto dane v odôvodnení rozhodnutia o vyrubení dane č. 219 zo dňa
07.03.2013 prijatím VZN č. 4/2012, v ktorom v § 5 ods. 2 písm. f) - stavby na ostatné podnikanie a
na zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a zárobkovou

činnosťou, kde ustanovil sadzbu dane zo stavieb v sume 2,988 Eur, čo prevyšuje desaťnásobok prijatej
najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb vo VZN č. 4/2012 (§ 5 ods. 2 písm. a) - stavby na bývanie
ročná sadba dane v sume 0,077 Eur). Ak by bol odvolací orgán preskúmaval napadnuté rozhodnutie
v súlade s uvedeným ust. § 74 Daňového poriadku, bol by musel dospieť k záveru, že prvostupňový
orgán nepostupoval v zmysle účinného znenia zákona o miestnych daniach (zákon č. 460/2011 Z.

z.) a predmetné rozhodnutie nie je v súlade s Daňovým poriadkom. Nevzal do úvahy rozsudky KS
v BB č. k. 23S/186/2013-5 zo dňa 11.09.2013 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Svzn/1/2013, ktorým
potvrdil rozsudok KS BB a ktorými bol vyslovený nesúlad VZN obce Sklené Teplice č. 1/2013 o dani
z nehnuteľnosti s ust. § 12 ods. 2 a § 104f ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z.. V týchto rozsudok bol
vyslovený právny názor, že „ak bolo prijaté nové VZN v celku po 01.12.2012, tak išlo o novú úpravu dane,

aj keď v skutočnosti nedošlo k zmene sadzieb oproti predchádzajúcemu VZN platnému pre rok 2012.
Odvolací orgán uvádza, že nemá právo preskúmať zákonnosť všeobecne záväzného nariadenia obce
so zákonom a právomoc preskúmať súlad medzi všeobecne záväzným nariadením obce vo veciach
samosprávy so zákonom podľa § 250zfa OSP má len súd na základe návrhu prokurátora, pričom
podaniu návrhu predchádza protest prokurátora, ktorému nevyhovela (§ 22 ods. 1 písm. a) bod 2

v spojení s § 25 zákona č. 153/2001 Z. z.), a preto sa k námietke týkajúcej nezákonnosti prijatého
VZN č. 4/2012 nevyjadruje. Odvolací orgán sa odvoláva na právne predpisy, ktoré už stratili v čase
jeho rozhodovania účinnosť a boli nahradené novými predpismi napr. zákonom č. 160/2015 Civilným
sporovým poriadkom, zákon č. 162/2015 Z. z. Správnym súdnym poriadkom (nahradili občiansky súdnyporiadok) ako aj novelou č. 125/2016 Z. z. zákona o prokuratúre č. 153/2001 Z. z., ktorá bola účinná od
01.júla2016avktorejužsav§22ods.1písm.a)neuvádzabod2.Totoustanovenieužznienasledovne:
§ 22 Právne prostriedky dozoru (1) Právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad

dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy
sú a) protest prokurátora, b) upozornenie prokurátora, c) správna žaloba a žaloba na správny súd podľa
osobitného predpisu, d) vstup do konania pred správnym súdom podľa osobitného predpisu. Je pravdou,
že zákonnosť všeobecného záväzného nariadenia obce so zákonom môže preskúmavať len súd, avšak
odvolací orgán v tomto konkrétnom prípade mal preskúmať prvostupňové rozhodnutie len v zmysle

zákona účinného v čase vydania tohto rozhodnutia, na ktorý sa rozhodnutie odvoláva vo výrokovej
vete. V zmysle výrokovej vety napadnutého rozhodnutia správca dane rozhodoval len podľa zákona
a nie podľa všeobecne záväzného nariadenia. Ďalej si odvolací orgán neuvedomil, keď odkazoval na
podanie protestu prokurátora voči VZN č. 4/2012, že VZN č. 4/2012 už bolo zrušené novým VZN a
to č. 6/2015, prijatým uznesením č. 154/2015 s účinnosťou od 01.01.2016, ktoré ruší VZN č. 4/2012
dňom 31.12.2015. Vzhľadom na to, že VZN č. 4/2012 bolo zrušené nadobudnutím účinnosti nového

všeobecne záväzného nariadenia č. 6/2015 nie je možné podať protest prokurátora. Účelom podania
protestu prokurátora je zrušiť napadnuté všeobecne záväzné nariadenie, poprípade nahradiť všeobecne
záväzným nariadením, ktoré bude v súlade so zákonom ako to vyplýva z ust. § 27 zákona č. 153/2001 Z.
z. o prokuratúre. (3) Ak bol protest prokuratúra podaný proti všeobecne záväznému právnemu predpisu
uvedenému v § 21 ods. 3 písm. f) treťom bode a orgán verejnej správy zistí, že protest je dôvodný,

je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 90 dní od doručenia protestu, všeobecne záväzný
právny predpis zrušiť alebo ho podľa povahy veci nahradiť všeobecne záväzným právnym predpisom,
ktorý bude v súlade so zákonom, prípadne aj ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. O
vyhovení protestu a zrušení alebo zmene všeobecne záväzného právneho predpisu alebo o nevyhovení
protestu upovedomí orgán verejnej správy prokurátora v lehote podľa prvej vety. (5) Ak orgán verejnej

správy nevyhovie protestu prokurátora proti všeobecne záväznému právnemu predpisu uvedenému v §
21 ods. 3 písm. f) treťom bode, je prokurátor oprávnený podať žalobu na správny súd podľa osobitného
predpisu. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že je možné podať protest prokurátora len proti
platnýmaúčinnýmvšeobecnezáväznýmnariadením.Podanieprotestuprokurátoraprotiužneúčinnému
nariadeniu, ktoré je zrušené by bolo neopodstatnené. Rovnako aj súdne konanie o vyslovenie súladu

všeobecne záväzného nariadenia mesta so zákonom v zmysle § 357 a nasl. SSP možno viesť len
ohľadom platného všeobecne záväzného nariadenia, ako to analogicky vyplýva aj z ust. § 365 SSP. „Ak
žalovaný po podaní žaloby zrušil napadnuté všeobecné záväzné nariadenie, jeho namietanú časť alebo
niektoré jeho namietané ustanovenie, správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví.“
Súd by musel v prípade konania o vyslovenie nesúladu zrušeného všeobecne záväzného predpisu

konanie zastaviť. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca už nemal možnosť využiť prostriedky na
ktoré odkazuje odvolací orgán. Mohol požiadať len o vrátenie preplatku, ktorý mu vznikol nesprávnym
vyrubenímdanevrozporesozákonom.VtejtosúvislostipoukazujemenauznesenieÚstavnéhosúduSR
zodňa09.apríla2008č.k.PL.ÚS13/08-7,zktoréhoanalogickyvyplýva,ževšeobecnýsúdjeoprávnený
posúdiť, či všeobecne záväzné nariadenie mesta Turčianske Teplice č. 4/2012, ktoré je už zrušené, bolo

v súlade so zákonom alebo nie. Tento záver vyplýva z toho uznesenia v spojení s odlišným právnym
názorom sudcu Milana Ľalíka k tomuto uzneseniu. Z citovaného uznesenia vyplýva, že Ústavný súd SR
zastavil konanie o návrhu Krajského súdu v Bratislave z dôvodu, že právny predpis, ktorého súlad mal
Ústavný súd posudzovať, stratil platnosť, čo okrem iného aj podľa stanoviska sudcu Ľalíka má výslovne
za následok, že po rozhodnutí ústavného súdu bude musieť krajský súd prejudiciálne rozhodovať o

otázke „(ne)platnosti“ či „(ne)ústavnosti“ zákona, ktorý bude aplikovať na konkrétny prípad.“ Je zrejmé,
že obdobne aj v tomto prípade, keďže všeobecne záväzné nariadenie je zrušené, už nie je právne
možné,abyichzákonnosťposúdilinýorgán,musísastoutootázkouvysporiadaťtentosúd.Rozhodnutie
FR SR č.: 380196/2017 zo dňa 19.04.2017 vychádza z neúčinných predpisov, skutkový stav, ktorý vzal
odvolací orgán za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s prvostupňovým rozhodnutím a nemá

v ňom oporu (citovaný výrok prvostupňového orgánu nezodpovedá skutočnosti). Z týchto dôvodov žiadal
rozhodnutie FR SR č.: 380196/2017 zo dňa 19.04.2017 ako aj rozhodnutie mesta Turčianske Teplice
č. 23/2017 zo dňa 09.01.2017 zrušiť v zmysle § 191 ods. 1 písm. a), c), f))SSP a vec vrátiť na ďalšie
konanie žalovanému.

5. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie, ktoré súdu bolo doručené dňa 01.08.2017, vo vyjadrení
poukázal na uvedený zistený skutkový stav a aj právne posúdenie veci v rámci konania pred správcom
dane a žalovaným. Zotrval na dôvodoch svojho rozhodnutia. Poznamenal, že správca dane vyrubil
daň z nehnuteľnosti podľa VZN č. 4/2012, ktoré v čase vyrubenia dane z nehnuteľnosti na daň 2013bolo platné. Keďže žalobca proti vyššie uvedenému rozhodnutiu nepodal odvolanie ani iný opravný
prostriedok, napr. podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, na rok 2013 bola
vyrubená daň z nehnuteľnosti v sume 33.228,68 Eur a v tejto sume bola aj uhradená. Správca dane teda

u žalobcu neeviduje žiadny daňový preplatok na dani z nehnuteľnosti na rok 2013. Ďalej uviedol, že vznik
daňového preplatku žalobca odôvodňuje skutočnosťou, že VZN č. 4/2012 bolo účinné pre určenie a
vyberaniemiestnychdaníod01.01.2013boloprijatévrozporesozákonom.Podľažalobcusprávcadane
mal pri ustanovení ročnej sadzby dane zo stavieb vo VZN č. 4/2012 účinnom po 01.01.2013 postupovať
podľazákonač.582/2004vplatnomzneníod01.12.2012,atedaustanoviťročnúsadzbudanezostavieb

vo výške, ktorá nesmie presiahnuť desaťnásobok najnižšej ročnej sadzby dane určenej v tomto VZN.
Pričom uvedený názor odôvodnil s poukazom na rozsudky KS v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/186/2017
zo dňa 11.09.2017 a NSSR sp. zn. 8Svzn 1/2013 zo dňa 17.09.2015, v ktorých súdy vyslovili právny
záver, podľa ktorého ak bolo prijaté nové VZN v celku po 01.12.2012, tak išlo o novú právnu úpravu
dane a bolo potrebné pri stanovení ročnej sadzby dane zo stavieb aplikovať znenie § 12 ods. 2 zákona
č. 582/2004 Z. z. v znení platnom po 01.12.2012 a to aj keď v skutočnosti nedošlo k zmene sadzieb

dane oproti predchádzajúcemu VZN platnému pre rok 2012. Žalovaný dospel k záveru, že správca dane
nepochybil pri rozhodovaní vo veci žiadosti o vrátenie daňového preplatku. V rozhodnutí o odvolaní
žalovaný v súvislosti s námietkou žalobcu, ktorá sa týkala nezákonnosti prijatého VZN č. 4/2012 uviedol
nepresné znenia zákonov a v tejto súvislosti aj príslušných ustanovení Občiansky súdny poriadok
a zákon o prokuratúre, uvedené pochybenie však nemá vplyv na nezákonnosť rozhodnutia, pretože

uvedené bolo len jeho konštatovaním a nebolo podstatným argumentom, resp. právnym predpisom na
základe ktorého bolo jeho rozhodnutie vydané. Podľa žalovaného správca dane pri vydaní rozhodnutia
postupoval podľa zákona a vydal rozhodnutie v súlade s vydaným vzorom MSSR. Skutočnosť, že
žalovaný v odôvodnení rozhodnutia, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie uviedol, že daň bola
vyrubená podľa ustanovenia zákona č. 582/2004 Z. z. a uviedol aj VZN č. 4/2012, ktoré prvostupňové

rozhodnutie neobsahuje, nie je porušením zákona, pretože daň z nehnuteľnosti, daň zo psa, daň za
predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje správca dane každoročne vyrubuje podľa § 99e
ods. 1 zákona č. 582/2004 a podľa § 8 ods. 2, § 12 ods. 2 a § 16 ods. 2 tohto zákona, správca dane môže
VZN upraviť zákonom stanovené sadzby podľa miestnych podmienok. Z uvedeného je použitie znenia
VZN pri citácii prvostupňového rozhodnutia len spresnením resp. doplnením popisu postupu správcu

dane pri vyrubení dane a nemôže mať vplyv na nezákonnosť, resp. neplatnosť napadnutého rozhodnutia
odvolaním.Záveromuviedol,ženepreskúmavalzákonnosťrozhodnutia,ktorýmbolažalobcovivyrubená
daň za nehnuteľnosť na rok 2013. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaný vysporiadal so všetkými
námietkami žalovaného, uvedením všetkých úvah, ktoré ovplyvnili hodnotenie predložených dôkazov,
pričom uviedol znenie konkrétnych ustanovení právnych predpisov, z ktorých vychádzal. Vzhľadom na

uvedené žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

6. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, podaním doručeným súdu dňa 07.09.2017,
žalobca má za to, že úvaha žalovaného je nesprávna. Je nesporné, že VZN č. 4/2012 bolo prijaté v
rozpore s ust. § 12 ods. 2 v spojení s § 104f ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. v platnom znení od

01.12.2012, nakoľko vychádzalo z už v tom čase neúčinného právneho predpisu. Tento právny záver
vyplývaajzrozhodnutíopodobnomskutkovomprípaderozhodovanéhopredKrajskýmsúdomvBanskej
Bystrici v spojení s citovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR. Ak sa správca dane odvolával na
zákon, potom sa musí pri vyrubení dane spravovať zákonom a použiť sadzby určené zákonom. V takom
prípade ak žalobca - daňovník zaplatil vyššiu daň, ako určuje zákon, potom vznikol na strane správcu

dane daňový preplatok v zmysle § 2 písm. b) Daňového poriadku, pretože ide o sumu, ktorá prevyšuje
splatnú daň. Splatná daň bola určená zákonom v platnom a účinnom znení. Vo výrokovej vete musí
byť uvedený predpis, podľa ktorého správca dane postupuje, aby rozhodnutie bolo preskúmateľné. Ak
správca dane postupoval podľa zákona, potom mal dane vyrubiť podľa zákona a nie podľa VZN. V
opačnom prípade, ak rozhodnutie vychádza zo zákona ale v odôvodnení sa odvoláva, ohľadom výšky

dane na VZN ide o zmätočné rozhodnutie. Žiadal, aby bolo žalobe vyhovené.

7.Žalovanýpodalkvyjadreniužalobcuvyjadreniesúdudoručenédňa20.09.2017.Žalovanývpísomnom
vyjadrení zdôraznil, že žalobcovi bolo doručené rozhodnutie o vyrubení dane dňa 20.03.2013, proti
tomuto sa neodvolal a v zákonom stanovenej lehote neuplatnil ani právo vyplývajúce z ust. § 76 resp.

77 zákona č. 563/2009. Z uvedeného dôvodu, keďže proti predmetnému rozhodnutiu nebol uplatnený
opravný prostriedok, žalovaný neskúmal zákonnosť rozhodnutia, ktorým bola daň z nehnuteľnosti
vyrubená za rok 2013, z uvedeného dôvodu nie je zrejmé žalovanému z akého dôvodu v žalobe namieta
zmätočnosť takéhoto rozhodnutia. Správca dane pri vyrubení dane z nehnuteľnosti na rok 2013 použilsadzby dane upravené vo VZN č. 4/2012, ktoré v čase vyrubovania dane z nehnuteľnosti bolo platné.
Žalovaný nemal dôvod jeho zákonnosť spochybňovať, čo nebolo ani predmetom odvolacieho konania.
Žalovaný mal za to, že podaním žiadosti o vrátenie daňového preplatku žalobcovi žiaden preplatok

nevznikol. Žalovaný zotrval na svojom predchádzajúcom stanovisku a žiadal žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 17.01.2018.

9. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na dôvodoch žaloby, žiadala aby súd rozhodol v zmysle petitu
žaloby.

10. Poverená zamestnankyňa žalobcu žiadala žalobu zamietnuť.

11. Krajský súd v Žiline, ako správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj

prvostupňového rozhodnutia správcu dane v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu (§ 177 a nasl.
SSP) mal za to, že správne orgány vo veci dostatočne zistili skutkový stav a na takto zistený skutkový
stav potom boli správne aplikované ustanovenia Daňového poriadku - zákona č. 563/2009 Z.z., ako aj
zákona č. 582/2004 Z. z., preto žalobné námietky žalobcu sú nedôvodné a žaloba bola postupom cez
ust. § 190 SSP zamietnutá a to z nasledovných dôvodov.

12. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie daňovým preplatkom
suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň.

13. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

14.Podľa§3ods.2zákonač.563/2009Z.z.,správcadanepostupujeprisprávedanívúzkejsúčinnostis
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,

ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

15. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri
správe daní vyšlo najavo.

16. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha
to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-

zvukové záznamy.

17. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj
z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,
a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

18. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z., pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe
daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre
zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú

realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

19. Podľa § 3 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z., daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva
a povinnosti.

20. Podľa § 3 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z., právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb
podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.21. Podľa § 3 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo
zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

22. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto
zákonaaleboosobitnéhopredpisumožnolenrozhodnutím,ktorémusíbyťdoručenépodľatohtozákona,
ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 63 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v

daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

24. Podľa § 63 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú
inak, rozhodnutie musí obsahovať
a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,

b) číslo a dátum rozhodnutia,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo
pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá

povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak ide o
zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú
právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto
právnickú osobu,
d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho

predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o
náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý
má byť suma zaplatená,
e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie
odkladného účinku,

f) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je
daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky,
ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca
obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie
doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú

kvalifikovaným elektronickým podpisom.

25. Podľa § 63 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., lehota na plnenia podľa odseku 3 písm. d) je 15 dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje
inak.

26. Podľa § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento
zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

27. Podľa § 79 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., ak nemožno daňový preplatok použiť podľa odseku 1
alebo uplatniť postup podľa odseku 9 alebo odseku 10, správca dane na žiadosť daňového subjektu
preúčtuje daňový preplatok na nesplatný preddavok na daň, inak daňový preplatok vráti v lehote do 30
dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie, ak je väčší ako 5 eur; daňový preplatok na dani z príjmov

a na dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty
na podanie daňového priznania podľa osobitných predpisov, najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku
daňového preplatku. Ak správca dane žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca
dane rozhodnutie nevydáva.

28. Podľa VZN Mesta Turčianske Teplice č. 4/2012 zo dňa 31.12.2012 o miestnych daniach, podľa § 1
ods. 1, Mestské zastupiteľstvo v Turčianskych Tepliciach podľa § 11 ods. 4 písm. d) zákona č. 369/1990
Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov sa uznieslo, že v nadväznosti na § 98 zákona omiestnych daniach zavádza s účinnosťou od 01. januára 2013 tieto miestne dane: daň z nehnuteľností,
daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva a daň za ubytovanie.

29. Podľa § 1 ods. 2 VZN č. 4/2012, základné ustanovenia o zdaňovaní pozemkov, stavieb a
bytov sú uvedené v druhej časti zákona o miestnych daniach, ktoré upravujú daňovníka dane z
nehnuteľností, predmet dane z nehnuteľností, základ dane z nehnuteľností, základné ročné sadzby dane
z nehnuteľností, ktoré môže mesto Turčianske Teplice (ďalej len „mesto“ alebo „správca dane“) týmto
všeobecne záväzným nariadením (ďalej len „VZN“) zvýšiť alebo znížiť, oslobodenie vybraných druhov

pozemkov a zníženie dane správcom dane, vznik a zánik daňovej povinnosti, povinnosť predkladania
daňového priznania, vyrubenie dane a platenie dane.

30. Podľa § 1 ods. 3 VZN č. 4/2012, základné ustanovenia o zdaňovaní psa sú uvedené v tretej časti,
za užívanie verejného priestranstva v štvrtej časti, daň za ubytovanie v piatej časti zákona o miestnych
daniach, ktoré upravujú predmet dane, daňovníka, základ dane, sadzbu dane, vznik a zánik daňovej

povinnosti, vyberanie dane.

31. Podľa § 1 ods. 4 VZN č. 4/2012, toto VZN ustanovuje sadzby dane, oznamovaciu povinnosti
daňovníka, spôsob vyberania a platenia dane, spôsob preukázateľnej evidencie na účely dane a
oslobodenia od dane na území mesta.

32. Podľa § 5 ods. 1 VZN č. 4/2012, ročná sadzba dane zo stavieb je 0,033 Eur za každý aj začatý m2
zastavanej plochy.

33. Podľa § 5 ods. 2 VZN č. 4/2012, ročná sadzba dane zo stavieb uvedená v § 5 ods. 1 tohto VZN

zvyšuje (§ 12 ods. 2 zákona o miestnych daniach takto:
a) stavby na bývanie
1. za stavby na bývanie v celom meste, v uliciach kde nie je plná technická vybavenosť 0,077 Eur
2. za stavby na bývanie v k. ú. A. C., A., T. K., v uliciach kde je úplná technická vybavenosť 0,127 Eur
3. za stavby na bývanie v k. ú. T. T., v uliciach kde je úplná technická vybavenosť 0,157 Eur

4. drobné stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (stavby do 25 m2) v celom meste
0,077 Eur.
Za úplnú technickú vybavenosť v zmysle tohto VZN sa považuje vybudovanie kanalizačných zberačov,
vodovodných rozvodov. Zoznam ulíc, kde nie je úplná technická vybavenosť:
Dolná Štubňa: Kračiny, Dlžiny, SNP

Turčianske Teplice: úsek Ul. SNP od križovatky (autobusovej zástavky SAD) na Dolnú Štubňu do lieč.
dom Veľká Fatra, SNP č. 587/91 a úsek od križovatky z Ul. Hájskej (Slovenská sporiteľňa) po križovatku
s Ul. Robotníckou, Ul. Jozefa Lettricha, Ul. Školská (od križovatky s Ul. Kuzmányho pod cestou 1/65)
Diviaky: Ul. 1. mája od premostenia Žarnovice po železničnú stanicu, ČA, Previdzská, Staničná,
Poľnohospodárska, Tehelná, Hájiky

Turčiansky Michal: Osloboditeľov, I. Žiaka, Turčianska, Mierová, Zorkovská, Michalská, SNP,
Rakšianska
b) stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané
na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu v celom
meste 0,200 Eur. Za stavby na pôdohospodársku produkciu sa v zmysle tohto VZN považuje najmä:

objekty živočíšnej výroby, senníky, skleníky, sklady pre uskladnenie vlastných pôdohospodárskych
výrobkov (nie nakúpené), silážne veže a prekryté zemiakarne.
c) stavby rekreačných a záhradkárskych chát a domčekov na individuálnu rekreáciu
1. v k. ú. T. T. 0,399 Eur
2. v k. ú. A. C., A., T. K. 0,200 Eur

d) samostatne stojace garáže a samostatné stavby hromadných garáží a stavby určené alebo používané
na tieto účely, postavené mimo bytových domov v celom meste 0,283 Eur
e) priemyselné stavby, stavby slúžiace energetike, stavby slúžiace stavebníctvu, stavby využívané na
skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu v celom meste 1,262 Eur
f) stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu súvisiacu s

ostatným podnikaním a zárobkovou činnosťou v celom meste 2,988 Eur.
Za stavby na ostatnú podnikateľskú a zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu v zmysle
tohto VZN sa považujú: maloobchodné prevádzky, veľkosklady, veľkoobchody, cukrárne, ubytovaciezariadenia, cestovné kancelárie, objekty kúpeľov, reštaurácie, hotely, prevádzky bufetov, výčapy,
administratívne budovy, stávkové kancelárie, benzínové čerpadlá, peňažné a finančné ústavy.
g) ostatné stavby

1. ostatné stavby, neuvedené v písmenách a) až f) v celom meste 0,664 Eur
2. ostatné stavby, ktoré tvoria príslušenstvo k rodinnému domu nad 25 m2 v celom meste 0,077 Eur
Za ostatné stavby, ktoré tvoria príslušenstvo k hlavnej stavbe nad 25 m2 sa v zmysle tohto zákona
VZN považuje najmä: humná, drevárne pri rodinných domoch. Príplatok za podlažie pri viacpodlažných
stavbách v k. ú. A. C., A., T. K., T. T. (§ 12 ods. 3 zákona o miestnych daniach) 0,033 Eur.

34. Z článku VII. bodu 3 vyplýva, že VZN o miestnych daniach mesta Turčianske Teplice nadobúda
účinnosť dňa 01.01.2013. Z článku VII. bodu 4 predmetného VZN vyplynulo, že VZN o dani z
nehnuteľnosti mesta Turčianske Teplice s účinnosťou od 01. januára 2011 zo dňa 13.12.2010 č.
103/2010 sa dňom 31.12.2012 vrátane ruší.

35. Podľa § 99e ods. 1 zák. č 582/2004 Z.z. účinného do 30.11.2013 daň z nehnuteľností, daň za psa,
daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje vyrubuje správca dane každoročne podľa
stavu k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia na celé zdaňovacie obdobie jedným rozhodnutím,
ak odseky 2 až 4, 6 a 7 neustanovujú inak.

36. Podľa § 104f ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. označené ako prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 01.12.2012, ak je najvyššia sadzba dane zo stavieb väčšia ako desaťnásobok najnižšej
sadzby dane zo stavieb ustanovenej správcom dane podľa predpisov účinných do 30.11.2012, správca
dane pri každej ďalšej zmene sadzby dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach zníži tento násobok;
ak správca dane tento násobok nezníži, uplatní sa sadzba dane zo stavieb ustanovená v § 12 ods. 1.

37. Podľa § 104g zákona č. 582/2004 Z. z. označené ako prechodné ustanovenia k úpravám účinným od
01.12.2013, ak je najvyššia sadzba dane zo stavieb ustanovená správcom dane za zdaňovacie obdobie
roku 2013 väčšia ako desaťnásobok najnižšej sadzby dane zo stavieb, správca dane zosúladí tento
násobok s § 12 ods. 2 najneskôr pri určení sadzieb dane zo stavieb na zdaňovacie obdobie roku 2024,

pričom násobok ustanovený správcom dane na príslušné zdaňovacie obdobie nesmie byť vyšší ako
násobok ustanovený správcom dane na zdaňovacie obdobie predchádzajúce tomuto zdaňovaciemu
obdobiu. Ustanovenie § 104f ods. 3 sa neuplatňuje.

38. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. účinného do 30.11.2013, ročnú sadzbu dane zo stavieb

podľa odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením 11) podľa miestnych podmienok
v obci alebo jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou
od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením
11) podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti, alebo v jednotlivom katastrálnom území
určiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb podľa § 10 ods. 1. Takto určená ročná sadzba dane

zo stavieb pri stavbách uvedených v § 10 ods. 1 nesmie presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby
dane zo stavieb určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení 11) pre stavby uvedené v
§ 10 ods. 1, ak § 104f ods. 3 neustanovuje inak.

39. Z administratívneho spisu žalovaného mal súd preukázané, že rozhodnutím Mesta Turčianske

Teplice č. 219, zo dňa 7.3.2013 podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. bola vo vzťahu k žalobcovi
vyrubená daň z nehnuteľnosti na rok 2013 v sume spolu 33.228,68,- Eur. V odôvodnení rozhodnutia
správca dane poukázal na to, že daň vyrubil na základe žalobcom predloženého daňového priznania
a VZN Mesta Turčianske Teplice č. 4/2012 o miestnych daniach. Vyrubená daň bola v splátkach
uvedených na rozhodnutí. Na rozhodnutí je vyznačená právoplatnosť dňa 4.4.2013. Nie je sporné, že

uvedenú daň žalobca v jednotlivých splátkach správcovi dane aj uhradil.

40. Žalobca podal vo vzťahu k správcovi dane žiadosť zo dňa 14.7.2016, doručenú správcovi dane dňa
19.7.2016 označenú ako žiadosť o vrátenie daňového preplatku na dani zo stavieb za rok 2013, ktorú
odôvodnil nesúladnosťou VZN č. 4/2012 Mesta Turčianske Teplice so zákonom č. 582/2004 Z. z. a to

konkrétne § 5 ods. 2 pís. f) VZN s v tom čase platným a účinným ust. § 12 ods. 2 a § 104f ods. 3
zákona č. 582/2004 Z.z. O žiadosti rozhodol správca dane tak, že tejto nevyhovel a následne žalovaný
toto rozhodnutie potvrdil.41. K žalobnej námietke žalobcu, že žalovaný správny orgán nesprávne cituje rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu, ktorým bola vyrubená daň z nehnuteľnosti vo vzťahu k žalobcovi,
v tomto rozhodnutí správca dane uvádza len ustanovenie § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z., ale

neuvádza žiadne ustanovenie VZN, pričom len v odôvodnení všeobecne uvádza, že daň z nehnuteľnosti
bola určená na základe predloženého daňového priznania a VZN č. 4/2012 mesta Turčianske Teplice.
V tomto smere súd konštatuje, že predmetným rozhodnutím vo vzťahu k žalobcovi bola vyrubená daň
z nehnuteľnosti, pričom je nutné konštatovať, že žalobca sa proti predmetnému rozhodnutiu neodvolal
v zákonom stanovenej lehote, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť podľa vyznačenej doložky dňa

04.04.2013, pričom správca dane v rozhodnutí určil splatnosť dane v troch splátkach. Zhodne so
žalovaným súd konštatuje, že žalobca proti vyššie uvedenému rozhodnutiu nepodal odvolanie, ani návrh
na obnovu konania podľa § 75 a nasl. zákona č. 563/2009 Z.z. a ani podnet na preskúmanie rozhodnutia
mimo odvolacieho konania podľa § 77 zákona č. 563/2009 Z. z., pričom daň z nehnuteľnosti vo výške
33.228,68 Eur bola v tejto výške aj uhradená. Z uvedeného vyplynulo, že na strane žalobcu nevznikol
daňový preplatok, t.j. určitá suma, ktorú prijal správca dane nad rámec splatnej dane, neboli splnené

podmienkynavráteniepreplatku spoukazomnaust.§79ods.2Daňovéhoporiadku.Podľanázorusúdu
nie je dôvod venovať sa námietkam nezákonnosti rozhodnutia o vyrubení dane z dôvodu zmätočnosti
rozhodnutia, keď žalobca tieto námietky mohol využiť v podanom opravnom prostrieku proti rozhodnutiu
o vyrubení predmetnej dane, resp. následne aj v podanej správnej žalobe.

42. Preskúmavané rozhodnutie správcu dane o nevyhovení žiadosti o vrátenie preplatku na dani z
nehnuteľnostizarok2013podľanázorusúduobsahujevšetkyzákonompožadovanénáležitostívzmysle
§ 63 ods. 3 Daňového poriadku.

43. Súd konštatuje v predmetnej veci, že žalobca v predmetnej žalobe namieta nesúlad VZN č. 4/2012

mesta Turčianske Teplice so zákonom, a to konkrétne s ustanovením § 12 ods. 2 zákona č. 460/2011 Z.
z. resp. 580/2004 Z. z. účinného od 01.12.2012. Žalovaný na uvedenú námietku žalobcu reagoval tak,
že odvolací orgán nemá právo preskúmať zákonnosť VZN obce s tým, že poukazoval na ustanovenia
zákona - Občianskeho súdneho poriadku s poukazom na § 250zfa OSP, podľa ktorého len súd na
základe návrhu prokurátora, ktorému predchádza podanie protestu prokurátora má takúto právomoc.

Žalobca v žalobe poukazuje aj v tomto smere už na to, že VZN č. 4/2012 už bolo zrušené a bolo
nahradené novým VZN, a to č. 6/2015 s účinnosťou od 01.01.2016, ktoré ruší VZN č. 4/2012 dňom
31.12.2015. Vzhľadom na skutočnosť, že VZN č. 4/2012 už bolo zrušené nadobudnutím účinnosti
nového VZN č. 6/2015 nie je možné podať protest prokurátora. Zároveň žalobca zdôrazňuje, že aj
všeobecný súd by mohol posúdiť, či VZN mesta Turčianske Teplice č. 4/2012, ktoré je už zrušené bolo v

súlade so zákonom alebo nie, pričom tento záver vyplýva z uznesenia Ústavného súdu SR č.k. PL.ÚS
13/08-7 v spojení s odlišným právnym názorom sudcu Milana Lalíka k tomuto uzneseniu.

44. Súd zastáva názor, že v danom konkrétnom prípade v prípade všeobecnej správnej žaloby o
preskúmanie rozhodnutia žalovaného podľa § 177 a nasl. SSP nie je súd kompetentný riešiť súlad resp.

nesúlad predmetného VZN so zákonom a to konkrétne so zákonom č. 580/2004 Z. z.. Takýto návrh
bolo potrebné uplatniť osobitným návrhom prokurátora podľa ustanovení v čase do 01.07.2016 podľa §
250zfa OSP o vyslovení nesúladu namietaných ustanovení VZN so zákonom. Následne po 01.07.2016
podľa § 357 a nasledujúce SSP osobitnou žalobou prokurátora. Podľa názoru správneho súdu ide
o špecifický právny nástroj určený zákonodarcom práve na preskúmanie prokurátorom tvrdeného

nesúladu legislatívnych aktov územnej samosprávy so zákonom, ktorý nie je možné obísť. Znenie §
250zfa ods. 5 OSP stanovuje, že ak svojim rozhodnutím súd vysloví nesúlad, stráca všeobecne záväzné
nariadenie alebo jeho dotknutá časť účinnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu.
Týmto dňom začína plynúť doba šiestich mesiacov, ktoré je obec povinná uviesť VZN do súladu so
zákonom. Ak tak v uvedenej dobe neurobí, stráca VZN resp. jeho časť platnosť po šiestich mesiacoch

od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu.

45. S poukazom na § 367 ods. 2 SSP, ak správny súd rozhodne podľa ods. 1, dňom nadobudnutia
právoplatnosti jeho rozhodnutia stráca VZN resp. jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie účinnosť.
Podľa ods. 3 § 367 SSP, obec, mesto, mestská časť, ktoré vydali VZN sú povinné do šiestich mesiacov

od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu podľa odseku 1 uviesť VZN vydané vo
veciach územnej samosprávy do súladu so zákonom a vo veciach plnenia úloh štátnej správy do súladu
so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných
ústredných orgánov štátnej správy; inak všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, alebo niektoré jehoustanovenie po šiestich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu podľa
ods. 1 strácajú platnosť.

46. Z uvedeného je zrejmé, že ani rozhodnutie súdu vo veci nesúladu všeobecne záväzného nariadenia
so zákonom nemá účinky ex tunc, ale pôsobí do budúcnosti s tým, že až právoplatnosťou rozhodnutia
súdu strácajú sporné ustanovenia VZN účinnosť, teda nemožno podľa nich postupovať. Otázku
zákonnosti aplikovaného ustanovenia VZN obce si súd nemôže vyriešiť ako otázku predbežnú v konaní
o preskúmanie rozhodnutia - zákonnosti správcu dane a žalovaného, ktorými nebolo vyhovené žiadosti

žalobcu o vrátenie preplatku na dani z nehnuteľnosti za obdobie roku 2013. Podľa názoru správneho
súdu bez predchádzajúceho využitia uvedených prostriedkov prokurátorského dozoru vo vzťahu k
VZN Mesta Turčianske Teplice č. 4/2012 za daných okolností nie je možné pre nezákonnosť zrušiť
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu resp. žalovaného. Využitie inštitútu preskúmania súladu
VZN so zákonom podľa uvedených ustanovení OSP a teraz SSP podľa názoru súdu nebráni ani
skutočnosť, že sporné VZN medzitým stratilo platnosť, pokiaľ pretrvávajú jeho dôsledky v podobe

rozhodnutí vydaných na jeho základe. Podľa názoru správneho súdu rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu, ako aj žalovaného bolo vydané v súlade so zákonmi, keď nebolo vyhovené žiadosti
žalobcu o vrátenie preplatku na dani z nehnuteľnosti za obdobie roku 2013. V tomto smere nie je
možné ani poukazovať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky PL ÚS/13/2008, ktorým bolo
konanie pred Ústavným súdom zastavené z dôvodu, že preskúmavané predpisy stratili platnosť pred

vyhlásením nálezu ústavného súdu. V danom prípade nebolo sporné medzi účastníkmi konania, že VZN
č.4/2012Z.z.bolonahradenéVZNnovýmVZN č.6/2015,prijatýmuznesenímč.154/2015súčinnosťou
od 01.01.2016, ktoré ruší VZN č. 4/2012 dňom 31.12.2015.

47.Podľanázorusúdubolonastranežalobcu,abyvčaseodprijatiatohtoVZNč.4/2012(od13.12.2012)

až do zrušenia predmetného VZN novým VZN č. 6/2015 s účinnosťou od 01.01.2016, aby do tohto
dátumu využil podanie mimoriadnych opravných prostriedkov proti rozhodnutiu o vyrubení dane v súlade
s možnosťami uvedenými v zákone č. 563/2009 Z.z. ako návrh na obnovu konania resp. podnet na
preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania v spojení s podnetom na príslušnú prokuratúru a
poukázal na nesúlad uvedeného VZN so zákonom č. 582/2004 Z.z.. Tento priestor žalobca nevyužil,

preto nie je možné už teraz nabúrať právoplatné rozhodnutie o vyrubení dane takýmto spôsobom.
Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo starej rímsko-právnej zásady - vigilantibus iura scripta sunt, to
znamená práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa
aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv. Z tohto dôvodu nie je možné prisvedčiť žalobcovi, keď
nepodal žiadny opravný prostriedok, ani mimoriadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu o vyrubení

dane z nehnuteľnosti za obdobie roku 2013, tento v tomto období nepodal ani podnet na príslušnú
prokuratúru a nepoukazoval na uvedený nesúlad VZN so zákonom. Z tohto dôvodu v tomto smere, v
tomto štádiu konania - už žaloba žalobcu nemôže byť úspešná.

48. Napriek skutočnostiam, že podľa názoru správneho súdu nie je v danom konaní oprávnený riešiť

ako predbežnú otázku - otázku súladu predmetného VZN so zákonom, napriek tomu súd k predmetnej
právnej problematike uvádza, že správca dane vyrubil daň z nehnuteľnosti za rok 2013 v súlade so
zákonom aj s poukazom na prechodné ustanovenia k zákonu č. 582/2004 Z. z. a to predovšetkým v
súlade s ustanoveniami § 104f ods. 3 a § 104g ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z.. Z uvedených ustanovení
zákona vyplynulo, že správca dane zosúladí násobok sadzieb s § 12 ods. 2 zákona najneskôr pri určení

sadzieb dane zo stavieb na zdaňovacie obdobie roku 2024.

49. Z tohto dôvodu bola žaloba žalobcu ako nedôvodná zamietnutá podľa § 190 SSP.

50. Správny súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 SSP a § 168 SSP. Žalobca nebol

úspešným účastníkom konania, preto nemá právo na náhradu trov konania. Žalovanému nepriznal
náhradu trov konania z dôvodu toho, že v danom prípade nejde o prípad výnimočnosti - a contrario -
§ 168 SSP.

51. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440
SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.