Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 14, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/677/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114213226
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4114213226.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a sudkýň Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu:
Seacaptial S. á. r. L., so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653, Luxemburské veľkovojvodstvo,
zastúpený Advokátska kancelária Gallo s. r. o., so sídlom Martin, Jilemnického 30, IČO: 36 715 352
proti žalovanému: C. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., A. XXX/XXX, o zaplatenie 3.831,18 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11. mája 2016 č. k.
10C/120/2016-35 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 657, § 52 ods. 1, § 53 ods.
1, ods. 4 písm. b/, ods. 5, § 524 ods. 1, § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 497
Obchodného zákonníka. Uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 30. 04. 2014 domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom a náhradou trov konania, titulom
úverovej zmluvy, ktorú pohľadávku nadobudol postúpením. Právny predchodca žalobcu Consumer

Financie Holding, a. s. a žalovaný uzatvorili 20. 10. 2009 písomnú zmluvu č. 5003829 označenú
ako zmluva o pôžičke, ktorej súčasťou sú úverové zmluvné podmienky, na základe ktorej sa právny
predchodcažalobcuzaviazalposkytnúťžalovanémupeňažnéprostriedky,ktorésamužalovanýzaviazal
vrátiť spolu s úrokmi. V čl. 15.1 a 2 všeobecných obchodných podmienok je dojednané, že žalobca
je oprávnený bez súhlasu žalovaného a žalovaný nie je oprávnený bez súhlasu žalobcu postúpiť
akúkoľvek pohľadávku zo zmluvy na tretie osoby. Právny predchodca žalobcu postúpil zmluvou o
postúpení pohľadávok z 07. 03. 2013 pohľadávku z predmetnej zmluvy na žalobcu, ktorý má sídlo v

Luxemburskomveľkovojvodstve.Právnypredchodcažalobcuoznámilžalovanémulistomz22.03.2013,
že došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu, ktoré doručenie nepreukázal. Vykonaným dokazovaním
mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným existoval záväzkový
vzťah titulom zmluvy o úvere, hoci je označená ako zmluva o pôžičke, pretože poskytovanie úverov je
predmetom obchodnej činnosti právneho predchodcu žalobcu a z jej obsahu vyplýva, že za poskytnutie
peňažných prostriedkov boli dohodnuté úroky, t. j. podstatná náležitosť zmluvy o úvere. Táto zmluva
je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní právny predchodca žalobcu konal a žalovaný,

ktorý je fyzickou osobou, nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
Tým sa pri rozhodovaní o žalobe žalobcu otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych
predpisoch zákona č. 634/1992 Zb., resp. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákona č. 258/2001Z. z., resp. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca sa však v konaní od žalovaného
domáhazaplateniažalovanejsumyzpohľadávky,ktorúnadobudolzmluvouopostúpeníuzavretoupodľa
dojednania v úverových podmienkach, ktoré oprávnenie na postúpenie mal len žalobca, a nie žalovaný,

pričom pohľadávka bola postúpená na zahraničný subjekt. Takéto dojednanie však spôsobuje hrubý
nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), lebo
výrazným spôsobom obmedzuje a sťažuje oprávnenie spotrebiteľa nakladať s pohľadávkou a môže ho
odradiť od efektívnej ochrany svojich práv, pretože by v prípade úspešného výsledku súdneho konania
len ťažko uplatňoval svoje práva na náhradu trov konania, prípadne právo na vydanie bezdôvodného

obohatenia alebo právo na primerané finančné zadosťučinenie ktoré mu potenciálne môže vzniknúť proti
neznámemuzahraničnémusubjektuanestanovuježiadnepodmienky,zaktorýchmôžesúhlas s
postúpenímodoprieť(§53ods.4písm.b)Občianskehozákonníka).Spoukazomnauvedenéjeuvedená
zmluvná podmienka v predmetnej úverovej zmluve neprijateľná, a preto absolútne neplatná (§ 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka). Záverom súd prvej inštancie poukázal na rozsudky Okresného súdu Prešov
č. k. 17C/56/2010-54 z 12. 07. 2010, č. k. 19Cb/l64/2008-139 z 28. 09. 2010, č. k. 10C/141/2010-102 z

04. 02. 2011, rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č. k. 10C/130/2012-76 z 10. 05. 2012, rozsudok
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11 Co/81/2011 z 16. 05. 2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 3Co/95/2014 z 01. 10. 2014). Z uvedených dôvodov súd žalobu pre nedostatok aktívnej legitimácie
na strane žalobcu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, ale pretože v
konaní úspešný žalovaný si právo na náhradu trov neuplatnil a ani mu zo spisu žiadne trovy nevyplývajú,

súd mu právo na ich náhradu nepriznal.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, domáhajúc sa ním
zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenia veci na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie
nesprávne právne posúdenie veci, ako i to, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam. Námietka nedostatku jeho aktívnej legitimácie je úplne neodôvodnená, nakoľko
pohľadávku zo spotrebiteľského úveru môže veriteľ postúpiť. Zákon neobmedzuje v žiadnych
ustanoveniach možnosť postúpenia pohľadávky na zahraničný subjekt. Nakoľko uvedená podmienka
bola uvedená vo všeobecných podmienkach a nebola dojednaná v úverovej zmluve individuálne,
mal sa súd pri rozhodovaní držať dikcie § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje, že

nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom. Neplatnosť postúpenia
pohľadávky teda môže spôsobiť iba existencia dohody medzi veriteľom a dlžníkom, že pohľadávku
nemožno postúpiť. Ako vyplýva zo šiesteho odôvodnenia smernice EHS/93/2013, jej účelom je odstrániť
neprijateľnépodmienky,cieľ,ktorýsledujenormotvorcasmernicespočívavýlučnevnastolenírovnováhy,
nie však v odstránení zmluvy ako celku. Neobstojí ani konštatovanie, že postúpenie pohľadávky

môže obmedziť alebo neúmerne zaťažiť možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojho práva, lebo v tomto
konkrétnom prípade uplatňuje nároky veriteľ z titulu nesplnenia záväzku, a nie spotrebiteľ, preto použitie
§ 39 nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v skutkovom stave. K postúpeniu pohľadávky nie
je potrebný súhlas dlžníka. Ďalej uviedol, že konanie prebieha na všeobecnom súde žalovaného a
nech by bol veriteľ ktokoľvek, vždy by nároky zo spotrebiteľskej zmluvy musel uplatňovať na tomto

súde. Z ustanovenia, že druhý účastník úverového vzťahu nie je oprávnený bez predchádzajúceho
súhlasu banky postúpiť, previesť, meniť, či akokoľvek disponovať ktorýmkoľvek zo svojich práv, nie je
možné vyvodiť, že banka nemôže svoj nárok postúpiť. Uvedené ustanovenie je možné posúdiť iba ako
neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je neplatná, a preto druhý účastník úverového
vzťahu má právo so svojou prípadnou pohľadávkou slobodne disponovať. K postúpeniu pohľadávky

nie je potrebný súhlas dlžníka, pričom napadnuté rozhodnutie v skutočnosti takéto oprávnenie chce
dlžníkovi priznať.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným
vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Predmetom konania je žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 3.831,18 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,5% ročne od 13. 06. 2013 do zaplatenia, ako i trovami konania. Z odôvodnenia
žaloby vyplýva, že dlh žalovaného vznikol na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 20. 10. 20009 č.
5003829 uzatvorenej medzi žalovaným ako dlžníkom a spoločnosťou Consumer Finance Holding a. s.ako veriteľom, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku vo výške 4.688,32 eura na zakúpenie
spotrebného tovaru. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou dňa 07. 03. 2013 medzi Consumer
Finance Holding a. s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postúpila spoločnosť Consumer

Finance Holding a. s. pohľadávku voči žalovanému, vrátane jej príslušenstva, na žalobcu.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

10. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania ( okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

13. Podľa § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a
povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu
vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

15. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie

je vecne správne, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec v otázke rozhodujúcej
pre posúdenie danej veci - v otázke aktívnej legitimácie žalobcu aj správne právne posúdil. S poukazom
na uvedené, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne, v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

16. Na potvrdenie záverov súdu prvej inštancie, s ohľadom na dôvody podaného odvolania žalobcu,
odvolací súd udáva, že v prejednávanej veci bolo zrejmé, že právny vzťah, ktorý dňa 20. 10. 2009
vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, je vzťahom spotrebiteľským, keď z obsahu
spisu je zrejmé, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ, t. j. ako
osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, t. j. ako

osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Je rovnako nesporná podoba zmluvy vo forme štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým,
že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení, pričom všeobecné
obchodné podmienky sú priamo prílohou takto uzatváranej zmluvy. Z uvedeného potom vyplýva, že vspotrebiteľských veciach je plne v právomoci všeobecných súdov, aby po oboznámení sa s právnymi
a skutkovými okolnosťami toho-ktorého prípadu ex offo preskúmali akékoľvek konanie, opomenutie,
spôsob správania alebo vyjadrenie predajcu alebo dodávateľa nesúce znaky nekalej obchodnej povahy

spôsobilé privodiť zásah do základných práv a slobôd spotrebiteľa, prípadne pre účely zabezpečenia,
aby spotrebiteľ nebol zmluvnou podmienkou nekalej povahy viazaný, vysloviť aj neplatnosť právneho
úkonu (uznesenie ÚS SR III. ÚS 103/2016-17 z 24. 02. 2016).

17. Pokiaľ teda súd prvej inštancie po prejednaní veci dospel k záveru, že žalobca v danom spore

nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom, pretože zmluvná podmienka zakotvená v čl. 15. 1 a 2
všeobecných obchodných podmienok zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a tak absolútne
neplatnou, takýto záver súdu prvej inštancie je i podľa názoru odvolacieho súdu správny. Súd prvej
inštancie správne konštatoval, že postúpenie pohľadávky na zahraničný subjekt v danom prípade
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. b/ Občianskeho zákonníka.
Je potrebné prisvedčiť tomu, že už samotné dojednanie tejto zmluvnej podmienky je vo vzťahu k

spotrebiteľovi nerovnovážne. Spotrebiteľ nie je oprávnený bez písomného súhlasu veriteľa postúpiť
pohľadávku tretím osobám, naopak, dodávateľ je oprávnený pohľadávku zo zmluvy tretím osobám
postúpiť bez toho, aby dlžník s takýmto postupom udelil písomný súhlas. Takáto zjavná nerovnováha
práv účastníkov zmluvy je bez akejkoľvek právnej relevancie.

18. Žalobca v podanom odvolaní tvrdí, že išlo o zákonom predpokladané postúpenie pohľadávky a
že nedošlo k zhoršeniu postavenia dlžníka. K uvedenému je potrebné uviesť, že vo všeobecnej rovine
nemožno mať výhrady k postúpeniu pohľadávky v spotrebiteľských veciach, keď cesia je bežným a
pomernečastýmprávnymúkonomajvspotrebiteľskýchveciach. Rovnakojevšakpotrebnékonštatovať,
že postúpenie pohľadávky na subjekt sídliaci v zahraničí výrazne sťažuje pozíciu spotrebiteľa a môže

ho odradiť od efektívnej ochrany jeho práv a takýto postup dodávateľa je postupom v rozpore s úrovňou
osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo
vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery
uplatňovanej v oblasti činnosti.

19. S poukazom na vyššie uvedené je potom potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie sa dôsledne
vysporiadal s otázkou platnosti postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu
z hľadiska súdnej kontroly podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže neprijateľná zmluvná
podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, tak ako
správne uviedol súd prvej inštancie, neplatná, nemohlo dôjsť k platnému prevodu práv a povinností z

predmetnej zmluvy o pôžičke zo dňa 20. 10. 2009.

20. Vzhľadom na dôvody uvedené vyššie, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
tak, že náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznal, i keď v odvolacom konaní úspešnému
žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak tomuto žiadne
trovy odvolacieho konania nevznikli. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP rozhoduje
len o nároku na náhradu trov konania, keď o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia

následne rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. Vzhľadom na skutočnosť, že už v čase
rozhodovaniaodvolaciehosúdubolozrejmé,žežalovanémužiadnetrovyodvolaciehokonanianevznikli,
riadiac sa zásadou, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP, odvolací
súd rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).