Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 25, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/601/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815208875
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815208875.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO:
36 865 141, proti povinnej: Z. G., nar.: XX. XX. XXXX, bytom E. XX, X., vedenej u súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorsky úrad Záhradnícka 60, Bratislava, pod spis. zn.: EX 9129/15,

pre vymoženie istiny 137,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Rožňava č. k.: 6Er/837/2015-13 zo dňa 07. 10. 2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.,
Exekútorský úrad Záhradnícka 60, Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že oprávnený návrhom zo dňa 21. 02. 2015 navrhol vykonať
exekúciu voči povinnej na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s. zo dňa 12. 11. 2014,

sp. zn. SR 14228/14, ktorý zaväzoval povinnú k zaplateniu sumy vo výške 137,34 eur, známeho úroku
z omeškania vo výške 0,07 eur, poplatku vo výške 0,00 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,00 eur a
náhrade trov mediačného konania vo výške 0,00 eur, poplatku za upomienky vo výške 4,00 eur a trov
rozhodcovského konania vo výške 120,58 eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške 70,00 eur
splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet oprávneného.

3. Uviedol, že súdny exekútor súdu oznámil skutočnosti, na základe ktorých by mohol byť vylúčený z
predmetnej exekúcie. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 322/2010
zo dňa 13. 04. 2011, v odôvodnení ktorého sa okrem iného nachádza všeobecná konštatácia o vylúčení
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., z výkonu exekúcie pre pomer k oprávnenému, ktorý
bol jeho zamestnávateľom. Súdny exekútor uvádza, že toto rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré
svojím charakterom opomína dôsledne aplikovať zásady spravodlivého súdneho procesu, a preto takéto

rozhodnutie nie je legitímnym aktom aplikácie súdnej moci, v právnom štáte neobstojí a jeho právne
účinky, ktoré vyvoláva, musia byť negované do času, kým dôjde k náprave porušených základných
práv súdneho exekútora. Preto podal proti tomuto rozhodnutiu individuálnu sťažnosť pre porušenie jeho
základných práv v zmysle čl. 34 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Zároveň súdny exekútor poukázal na to, že toto rozhodnutie nemá všeobecnú platnosť a súd ním nie
je v danej veci viazaný.4. Súd citoval ustanovenie § 36 ods. 2, § 243d ods. 1 a 2, § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 1 a 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 52 ods.
1 a 3, § 52 ods. 4, § 53 ods. 1 prvú vetu, ods. 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb.

Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ").

5.Zistil,žemedziúčastníkmiboladňa22.02.2013uzatvorenáZmluvaoúvereč.705802566,nazáklade
ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 700,00 eur. Poskytnutý úver sa povinná zaviazala
splatiť 1 mesačnou splátkou po 1380,00 eur (spolu 1380,00 eur). Súčasne so Zmluvou o úvere bola dňa

22. 02. 2013 medzi účastníkmi uzatvorená aj Rozhodcovská zmluva, ktorá v čl. I, bode 1. vymedzuje
rozhodcovský súd tak, že "Rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie Stály rozhodcovský
súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35
922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B, a
v čl. II, bodoch 1. a 2. upravuje riešenie sporov - "Rozhodcovskú doložku".

6. Konštatoval, že Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou. Napĺňa znaky
spotrebiteľskej zmluvy predvídané v ustanoveniach § 52 a nasl. OZ. Zmluvnými stranami sú dodávateľ
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorej predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov, a ktorá teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt,
ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Súd považoval za preukázané, že povinná má v danom vzťahu vzniknutom z
uzavretejZmluvyoúverepostaveniespotrebiteľky.PrípadnáklauzulaoaplikáciiObchodnéhozákonníka
alebo označenie Zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka teda nie je
žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasl. OZ, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Uviedol,

že návrh spotrebiteľskej zmluvy, Zmluvy o úvere, ako aj Rozhodcovskej zmluvy, je v danom prípade
pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého s len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemal
možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy o úvere, ani samotnej Rozhodcovskej zmluvy,
nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie, resp. odmietnutie návrhu ako celku.

7. Súd uviedol, že praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná
v bode 1. a 2. čl. II. Rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť
svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na Stály rozhodcovský
súd. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak

svojimidôsledkamisledujetencieľ,abypredmetnéustanoveniedodržanénebolo,tedazákonobchádza.

8. Uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na
súde, kde exekúcie s totožným oprávneným sú vykonávané na základe exekučného titulu, ktorým sú
takmer výlučne rozhodcovské rozsudky.

9. Uzavrel, že v danom prípade nemá pochybnosť o tom, že ustanovenia bodu 1. a 2. čl. II uzatvorenej
Rozhodcovskej zmluvy sú v rozpore so znením § 53 ods. 4 písm. r) OZ, čo má za následok absolútnu
neplatnosť predmetného zmluvného dojednania. Keďže právomoc Stáleho rozhodcovského súdu na
rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný titul je

vydaný v rozpore so zákonom.

10. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

11. Dodal, že v predmetnom exekučnom konaní nerozhodoval o vylúčení súdneho exekútora z
vykonávania exekúcie. Exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom, čo je vždy dôvod pre
zamietnutie žiadosti o udelenia poverenia. Za daných okolností, keď, ako vyplýva z uvedeného, je
daný dôvod na to, aby bolo predmetné exekučné konanie v konečnom dôsledku ako celok zastavené,
považoval súd rozhodnutie o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie za nadbytočné, bez

významu a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

12. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie
oprávnený.13. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

14. Podľa vyjadrenia oprávneného exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný
poriadok) a zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že súd na správne zistený
skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z.

o rozhodcovskom konaní upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade,
ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale má za to, že uvedené
ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia posudzuje exekučný
titul z formálnej a materiálnej stránky.

15. Formálne preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje

§ 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú
splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).

16. Podľa oprávneného exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci
materiálneho prieskumu sa exekučný súd musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu,

odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j.
zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore
s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.

17. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného

exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu
skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia a poukázal na Nález
Ústavného súdu SR ÚS 5/2000 uverejnený pod č. 18/2000.

18. Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu súd ukrátil účastníkov

exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolacom konaní,
pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva účastníka na
prejednanie veci. Exekučný súd rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako otázky, ktoré
sa riešia v exekučnom konaní bez toho, aby na to Exekučný poriadok poskytol legislatívny rámec.
Postupom súdu v danej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní

dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej oprávnený
uviedol, že došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, nakoľko
namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/doložka.
K uvedenému oprávnený uviedol, že oprávnený s povinnou uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa § 3

ZoRK formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V zmysle čl. 2 tejto zmluvy
je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd postupuje v súlade so
ZoRK. Na základe uvedeného mal oprávnený za to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom.
Zároveň oprávnený poukázal na znenie § 53 ods. 1 písm. r) OZ, v zmysle ktorého sa za neprijateľné

podmienky považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

19. Podľa jeho názoru, cieľom zákonodarcov bolo umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia
svoje práva, vzhľadom na čo konal súd prvého stupňa nad rámec zákonných ustanovení. Na základe

uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

20. Súdny exekútor a ani povinná sa v zákonnej lehote k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

21. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach akosúd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

22. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie po vecnej stránke a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 22. 02. 2013 Zmluvu
o úvere č. 705802566, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 700 eur, ktorý sa
povinná zaviazala vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 680 eur, a to v mesačnej splátke po 1380 eur, t.
j. celkovú sumu 1380 eur.

24. Exekučným titulom v tomto konaní je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761,
vydaného rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom, zo dňa 12. 11. 2014, č. SR 14228/14, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 15. 12. 2014 a vykonateľnosť dňa 18. 12. 2014.

25. Podľa ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučného poriadku), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo,
zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa odseku 2 písm. d) tohto ustanovenia podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených.

26. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15
dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

27. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie
vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej
pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

28. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d).

29. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

30. Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku

odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov
existujú z nej výnimky.

31. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

32. Keďže v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť,
že aj Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámcinúteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj
v rozsudku zo dňa 06. 10. 2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť
exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul.

33. V rozhodnutí uviedol, že smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú

povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

34.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok

vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn.: 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra

2012, sp. zn.: 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.

35. Ďalej v uznesení zo dňa 21. 03. 2012, sp. zn.: 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného

nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

36. Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.

37. Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko
v uznesení uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva. Zároveň
mal za to, že dojednaná rozhodcovská zmluva nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

38. Pozornosti oprávneného asi ušlo, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení neuviedol, že medzi
zmluvnými stranami nebola uzavretá rozhodcovská zmluva. Naopak, túto zmluvu preskúmal a posúdil
ako neprijateľnú podmienku. Rozhodcovská doložka sa nachádzala v čl. II Rozhodcovskej zmluvy, ktorú
uzavreli zmluvné strany dňa 22. 02. 2013.

39. Podľa tohto ustanovenia všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 705802566 uzatvorenej
dňa 22. 02. 2013 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z
dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej
zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).40. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane
sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto

skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

41. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

42. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

43. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

44. Občiansky zákonník novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z. z. účinnou od 01. 01.
2008, zaviedol do právneho poriadku Slovenskej republiky ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r).
Citované ustanovenie označilo za neprijateľné dojednanie vyžadujúce v rámci rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto
dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ustanovenia

§ 53 ods. 5 OZ je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná.

45. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale
ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený

nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

46. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným

súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa
podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej zmluvy ako neprijateľnej
podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že
spotrebiteľovi, teda povinnému, bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamenalo

povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už
predformuloval v dohode a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula,
akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby
sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného.

47. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán, nakoľko znenie rozhodcovskej zmluvy bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou
podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka a ako taká bola už od počiatku v celom
rozsahu neplatnou podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok

vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

48. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP.

49. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.50. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).