Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 19, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/306/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114232308
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kordošová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2114232308.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou v spore medzi stranami žalobcu: C. E., nar.

X.X.XXXX, C. 2, F., zast. JUDr. Štefan Bugala, nar. 3.10.1950, J. Fándlyho 32, Trnava, a žalovanej: H.
M., nar. X.X.XXXX, C. 2, F., zast. PROSMAN A PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31,
Trnava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenousúdudňa17.12.2014sažalobcaspočiatkudomáhaluloženiapovinnostižalovanej
„vydať“ žalobcovi nehnuteľnosť a po pripustení zmeny petitu žaloby (uznesením tunajšieho súdu z

9.3.2016 č.k. 18C/306/2014-62, právoplatným 6.4.2016) sa domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX Okresného úradu F., odbor katastrálny, nachádzajúcich sa v
katastrálnom území F., obec F., okres F., a to bytu č. XX, na 2. podlaží, v bytovke blok E na parc.č. XXXX/
XXX, súp.č. XXXX, postavenej na pozemku registra „C“ KN s parcelným číslom XXXX/XXX, spolu so
spoluvlastníckym podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele
5469/170140.

2. Žalobca tvrdil, že žalovanej daroval predmetnú nehnuteľnosť darovacou zmluvou z 9.8.2004 a
vklad vlastníckeho práva bol povolený 16.11.2004, čím sa stala žalovaná výlučnou vlastníčkou bytu
i spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu, v ktorom sa byt nachádza.
Darovanie bytu malo byť podmienkou žalovanej na uzavretie manželstva so žalobcom. V roku 2010
malo dôjsť na notárskom úrade C.. K. U. v Trnave k spísaniu záznamu o práve doživotného užívania
bytu žalobcom, ktoré dala spísať žalovaná. Žalobca uviedol, že so žalovanou vedú spoločnú domácnosť
v predmetnom byte, žalobca sa podieľal na úhradách spojených s chodom domácnosti, spoločne

byt zveľaďovali. V lete roku 2014 boli strany sporu spoločne aj so synom žalobkyne v Bulharsku na
dovolenke. Potom sa začali vzťahy medzi stranami narušovať nenávistným a vulgárnym chovaním
žalovanej voči žalobcovi, ktoré podľa žalobcu vyplývalo z depresívnych stavov a vnútorného napätia
žalovanej. Žalovaná sa chová k žalobcovi verbálne surovo, ponižuje ho, vyhráža sa mu fyzickými
útokmi. Žalobca sa domnieva, že ide o hrubé a sústavné porušovanie dobrých mravov značnej intenzity.
Vyvrcholením zloby bolo podanie návrhu na súd žalovanou na vydanie rozkazu na plnenie, a to
vypratanie bytu žalobcom, ktorý súd aj vydal. Konanie je vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.

24C/72/2014 a nie je doposiaľ právoplatne skončené.

3. Na preukázanie tvrdení označil žalobca dôkazy, a to LV č. XXXX, fotografie z dovoleniek a deložovania
osobných vecí žalobcu z bytu do pivnice, potvrdenie OO PZ a darovaciu zmluvu z 9.8.2004. Ďalejnavrhol, aby súd vyžiadal psychiatrickú správu o zdravotnom stave žalovanej a záznam z notárskeho
úradu C.. K. U..

4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe namietala, že by podmieňovala uzatvorenie darovacej zmluvy
uzavretím manželstva so žalobcom, ku ktorému ani nikdy nedošlo. Tvrdila, že žalobca bol iniciátorom
uzatvorenia darovacej zmluvy, ktoré darovanie nebolo ničím podmienené. Prvé nezhody medzi stranami
nastali okolo roku 2006, dokedy žalovaná pripúšťa so žalobcom „spolužitie ako druh a družka“. Žalobca
pred ňou zatajil predchádzajúce tri manželstvá a existujúcu vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom

v období rokov 2004 až 2006. Nikdy sa nedohodli na tom, že žalovaná bude poskytovať žalobcovi
bývanie v predmetnom byte, k darovacej zmluve nebolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve
žalobcu byt užívať. K tvrdeniam žalobcu o hrubom správaní sa voči jeho osobe uviedla, že ide len
o vymyslené, vykonštruované, absurdné a ničím nepodložené výroky, ktoré nepreukázal žiadnymi
dôkazmi, k žalobcovi sa nikdy nesprávala spôsobom (hrubo) porušujúcim dobré mravy; naopak žalobca
sasprávavočinejneprimerane,nevďačneaponižujúco.Žalobužiadalavcelomrozsahuakonedôvodnú

zamietnuť.

5. Súd vo veci pojednával 1.2.2016 a dňa 19.9.2016, kedy spor aj rozhodol, vykonal dokazovanie
výsluchom strán, ich právnych zástupcov, vypočul svedka N. L. a G. H., oboznámil sa s obsahom
listinných dôkazov, a to darovacou zmluvou z 9.8.2004, listom vlastníctva č. XXXX z 9.8.2004, návrhom

na vydanie rozkazu na plnenie, potvrdením OO PZ Trnava z 11.12.2015, fotografiami, lekárskym
nálezom, potvrdením o registrácii v NCRza (zoznam nevyhlásených závetov), čestným vyhlásením,
prepisom SMS správ, kúpnou zmluvou, potvrdeniami zo 6.2.2016, potvrdením z 18.10.2013, potvrdením
zo 6.6.2016, potvrdením o pobyte, vyhlásením správcu bytu z 3.2.2016, pripojeným spisom tunajšieho
súdu sp.zn. 13C/85/2000, snubnými prsteňmi strán sporu, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim

spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav veci.
6. Strany sporu uzatvorili dňa 9.8.2004 darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bolo darovanie
nehnuteľností v k.ú. F. evidovaných Správou katastra F. na LV č. XXXX ako byt č. XX, na 2. nadzemnom
podlaží, vchod č. X obytného domu súp.č. XXXX - 24 b.j. C. ulica, postaveného na parc.č. XXXX/XXX
o podlahovej ploche bytu a pivnice 54,69 m2 a spoluvlastnícky podiel 5469/170140-in na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu, v ktorom sa byt nachádza so všetkými súčasťami a
príslušenstvom, žalobcom ako darcom a výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností žalovanej ako
obdarovanej, ktorá ich prijala do výlučného vlastníctva. Účinky vkladu nastali dňa 16.11.2004.

7. Žalobca na pojednávaní uviedol, že sa domáha vrátenia nehnuteľného daru od žalovanej, ktorý dar -

dvojizbový byt v F. na C. ulici odkúpil od bytového družstva a stal sa jeho vlastníkom. Byt začal prerábať
najskôr žalobca a potom do neho investovali so žalovanou spoločne. V roku 2004 navrhla žalovaná,
aby uzatvorili manželstvo a dohodli sa, že žalobca jej daruje tento byt. K uzatvoreniu manželstva medzi
stranami nikdy nedošlo. Do roku 2009 bolo spolužitie so žalovanou v predmetnom byte bezproblémové,
chodili spoločne na dovolenky, výlety a spoločne hospodárili. V roku 2009 sa začala žalovaná k žalobcovi

drzo správať, „hulvátsky“ vyjadrovať, zrušila mu trvalý pobyt v byte. Nasledovali jej zdravotné problémy,
operácie, strany sa udobrili a mali usporiadané vzťahy až do roku 2014. Medzičasom došlo k obnoveniu
trvalého pobytu žalobcu v byte v roku 2010 a k následnému opätovnému zrušeniu v roku 2014. Žalovaná
po návrate zo spoločnej dovolenky v lete roku 2014 vyzvala žalobcu na platenie nájomného za byt.
Žalovaná používala voči žalobcovi verbálne výrazy, ktoré on pociťoval ako týranie. Do novembra 2015 v

byte žalobca býval, v decembri žalovaná vymenila na byte zámok a vypratala mu veci do pivnice, ktorú
teraz žalobca obýva.

8. Žalovaná vypovedala tak, že do bytu k žalobcovi sa nasťahovala v januári 2003, byt bol vybielený,
lebo jeho tretia žena si zobrala všetky veci. Na nájomnom bol dlh a žalobca mal dlh aj na výživnom, s

ktorým splatením mu žalovaná pomohla. Všetky prerábania v byte sa uskutočnili z jej financií. Žalovaná
si chcela kúpiť dvojizbový byt pod bytom žalobcu, ktorý ju ale odhovoril, svoj byt prepísal na žalovanú a
žalobca uviedol, že pôjde bývať do rodičovského domu na Kopánke. V čase darovania žalobca nemal z
čoho žiť, nemal financie ani na stravu, potom žalovaná začala platiť všetky poplatky súvisiace s bytom
a stravovaním. Mala dobrý príjem zo zamestnania, financie na vkladnej knižke vo výške 280.000 Sk, od

bývalého manžela 500.000 Sk z titulu vyporiadania BSM a 130.000 Sk zdedila po svojej tete. Spolužitie
strán bolo bezproblémové až pokiaľ sa žalovaná nedozvedela od cudzích ľudí o troch manželstvách,
troch rozvodoch a šiestich deťoch žalobcu, čo jej on zatajil. Vtedy začali medzi nimi nezhody a žalovaná
dostala prvú facku, žalobca jej nadával v zúrivosti, mával návaly hnevu. V roku 2009 ju žalobca prvýkrátpodviedol s priateľkou, ktorá chodila do jej bytu, čo oznámili žalovanej susedia. Následne žalobca
žalovanej sľúbil, že ju už nepodvedie a žalovaná ho znova prihlásila na trvalý pobyt v byte. Na notárskom
úrade spísala závet, že po svojej smrti môže v byte bývať žalobca, ktorý však zrušila, lebo žalobca si

znova našiel priateľku.

9. Z potvrdenia o registrácii v Notárskom centrálnom registri závetov (NCRza) (zoznam nevyhlásených
závetov) zo dňa 19.9.2003 súd zistil, že na notárskom úrade C.. K. U. došlo k odvolaniu závetu H. M.,
nar. X.X.XXXX vo forme notárskej zápisnice.

10. Žalovaná ďalej uviedla, že bola viackrát operovaná, žalobca nejavil záujem o jej zdravotný stav.
Do bytu chodieval žalobca v roku 2015 sporadicky, býval u svojej priateľky. Ku koncu bolo spolužitie
so žalobcom neznesiteľné, žalovaná mala po operácii vývod, žalobca sa sťažoval na zápach. Nadával
žalovanejaurážalju.Našlamutabletkynapohlavnúchorobu,potomvymenilazámoknabytevdecembri
2015. Žalobu žiadala zamietnuť ako nedôvodnú, lebo žalobca nepreukázal tvrdené fyzické útoky a

vyhrážky zo strany žalovanej značnej intenzity.

11. Svedok N. L., nar. X.XX.XXXX je sused strán sporu, býva v rovnakom činžiaku v inom vchode.
Uviedol, že v minulosti stretol žalobcu pri dome asi 4 až 5 krát do roka, buď pri vchode alebo pri aute, z
čohousúdil,žežalobcabývanaC.2vF..Naposledyvidelžalobcuvroku2016akoometalautoodsnehu.

12. Svedok G. H., nar. 7.12.1977 je synom žalovanej a potvrdil, že nikdy nebol svedkom nezhôd
medzi stranami, len ho prekvapilo, keď sa dozvedel, že žalobca si našiel milenku. Bolo to v lete
2014 na dovolenke v Bulharsku, svedok nevie o akú ženu sa jedná. Mal za to, že žalobca sa mal
u jeho mamy dobre, nič mu nechýbalo. Potom chodieval žalobca domov sporadicky večer, až kým

žalovaná nevymenila zámok na byte. Finančné prostriedky do rekonštrukcie bytu podľa vyjadrenia
svedka investovala žalovaná, platila i celú dovolenku v Bulharsku.

13. Žalobca poprel svoju známosť s inou ženou, i užívanie liekov na pohlavnú chorobu.

14. Z lekárskeho nálezu psychiatra G.. Y. E. súd zistil, že žalovanú lieči pre úzkostnú symptomatiku a
je irelevantné skúmať jej spôsobilosť na právne úkony.

15. Z potvrdenia OOPZ Trnava zo dňa 11.12.2015 je zrejmé, že žalobca vykonal oznámenie o
schválnostiach zo strany žalovanej tým, že mu zamedzila prístup do bytu, vymenila zámky na dverách

a jeho osobné veci vyhodila do pivničných priestorov domu na C. v meste F..

16. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 13C/85/2000 súd zistil, že tretie manželstvo žalobcu s N.
E., nar. XX.X.XXXX bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 13C/85/00-39 zo 7.6.2001,
právoplatným čo do rozvodu dňa 11.8.2001. Príčinou rozvratu manželstva bola agresivita žalobcu, jeho

neprimerané správanie, keď fyzicky viackrát ublížil svojej manželke, aj počas tehotenstva a raz až tak, že
jejmuselioperovaťoko;tiežbolozistené,žeúčastnícimalipočasmanželstvaznámostisinýmipartnermi.

17. Žalovaná podala dňa 16.10.2014 na tunajší súd návrh na vydanie rozkazu na plnenie voči žalobcovi
(konanie sa vedie pod sp.zn. 24C/72/2014 a je prerušené do skončenia konania vedeného pod touto

sp.zn. 18C/306/2014), ktorým sa domáhala vypratania predmetného bytu, lebo ho žalovaný (v tomto
konaní žalobca) užíva bez právneho dôvodu a v rozpore s vôľou žalobkyne (v tomto konaní žalovanej).

18. Žalobca dňa 15.2.2016 žiadal súd o pripustenie zmeny žalobného petitu tak, že sa domáhal
namiesto vypratania spornej nehnuteľnosti určenia vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti zapísanej

na LV č. XXXX Okresného úradu F., odbor katastrálny, lebo mal za to, že tento určovací výrok je
podkladom pre zápis vlastníckeho práva žalobcu do katastra nehnuteľností, čím je daný jeho naliehavý
právny záujem. Zároveň doložil do spisu zoznam vecí nakúpených do bytu, ktoré sa podľa neho
financovali zo spoločného účtu strán sporu, ktorí mali založený v banke. Uviedol, že v roku 2013 kúpil
z vlastných financií radiátorovú zostavu do bytu za 483 eur, o čom má doklad založený v pivnici, kam

sa však nedostal. Zároveň predložil zoznam neprístojných výrokov, ktoré mali byť hrubými vyjadreniami
žalovanej voči osobe žalobcu, ktoré spísal sám žalobca.19. Z čestného vyhlásenia K. R. zo dňa 4.5.2016 vyplýva, že osoba pozná osobne obe strany sporu viac
ako 10 rokov, sú to jej priatelia, má vedomosť o tomto konaní a niekedy v lete roku 2009 sa vyjadroval
žalobca na adresu žalovanej, že nie je normálna, ale blázon, že ju vyhodí z bytu, ktorý jej daroval a bude

bezdomovkyňa, vyjadroval sa voči nej mierne vulgárne, posmievačne a s opovrhovaním, čo pôsobilo
nevhodne a ponižujúco.

20. Z kúpnej zmluvy zo dňa 18.9.2008 uzatvorenej medzi mestom Trnava ako predávajúcim a žalovanou
ako kupujúcou v 10. rade súd zistil, že jej predmetom bol prevod vlastníckeho práva pozemku na LV č.

XXXX, k.ú. F., parc.č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 516 m2.

21. Z potvrdení zo dňa 6.2.2016 a 6.6.2016 súd zistil, že osoby G. D., G. E., C. T., F. T., Y. E., p. H. nevideli
žalobcu zdržiavať sa v predmetnom byte, jeho okolí a v pivnici od roku 2014, žalobca navštívil pivnicu
1.2.2016 na dve hodiny, dňa 6.2.2016 bol vymenený zámok na pivnici z dôvodu zlomenia kľúča v zámku.

22. Z potvrdenia zo dňa 18.10.2013 vyplýva, že strany sporu nie sú si nič navzájom dlžné od 19.10.2013.

23. Z potvrdenia mesta Trnava o pobyte je zrejmé, že žalobca je prihlásený od 15.12.2014 do 15.12.2019
na prechodný pobyt v F., ulica E. XXXX/X.

24. Z vyhlásenia správkyne domu, kde sa nachádza aj predmetný byt, zo dňa 3.2.2016 súd zistil, že
žalovaná nemá k tomuto dňu žiadne nedoplatky na úhradách zálohových platieb za plnenia spojené s
užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Nedoplatok za platby v roku 2005 a 2006,
ktorý vznikol z dôvodu nedodržania termínu platenia predchádzajúcim vlastníkom bytu, vo výške 3620
Sk bol uhradený novou vlastníčkou v roku 2005 v sume 2526 Sk a v roku 2006 v sume 1094 Sk.

25. Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo
sľub prijíma (§ 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

26. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak

nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní (§ 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

27. Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny
tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy (§ 630 Občianskeho zákonníka).

28. Ustanovenie umožňuje osobitný spôsob zániku právneho vzťahu, ktorý môže darca vyvolať tým,
že jednostranným úkonom vyzve obdarovaného na vrátenie daru. Darca tak môže urobiť vtedy, keď sa
obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy.

29. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale

len vedie k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ
pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) aj iná žaloba
(porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).

30. Súd pripustil zmenu petitu žalobného návrhu na určovací, avšak poukazuje i na judikát R 38/1992,

že pokiaľ ide o vrátenie darovanej nehnuteľnosti, darca sa môže domáhať jej vypratania, ak sú splnené
podmienky pre vrátenie daru. Žalobca sa pôvodne domáhal vypratania nehnuteľnosti, i keď použil
nesprávny výraz pokiaľ ide o nehnuteľnosť „vydanie“, ktorý je príznačný pre hnuteľné veci (porovnaj R
53/1973). Ako predbežná otázka by sa v konaní o vlastníckej žalobe riešila otázka vlastníckeho práva
k danej nehnuteľnosti (porovnaj R 86/2001).

31. Súd videl naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe, ktorou by sa odstránila spornosť
vlastníckeho práva k predmetnému bytu, keby existoval dôvod na vyhovenie žalobe, teda keby boli
splnené podmienky pre vrátenie daru v danom prípade.

32. K zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 Občianskeho zákonníka dochádza na základe
jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím
správaním voči darcovi alebo voči členom jeho rodiny. Hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie
ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie (R 88/1998). Ide napríklad o hrubé čihanlivé urážky, psychický nátlak, fyzické násilie, neposkytnutie potrebnej pomoci a iné. Právo darcu
domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej
významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného (R 31/1999).

33. Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny
tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Najvyšší súd SR v rozsudku z 30.6.2008 sp.zn. 5Cdo/72/2008
vyslovil záver, že pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať
za hrubé porušenie dobrých mravov, treba vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba

brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému
v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa
obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. Uviedol, že pri posudzovaní konkrétneho správania
sa treba vychádzať z toho, či ide o porušenie dosahujúce značnú intenzitu alebo ide o porušovanie
sústavné, ktoré svojím trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia.
Toto negatívne správanie sa musí prejavovať objektívne, nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok

darcu (R 61/1997).

34. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že strany sporu uzatvorili písomnú darovaciu
zmluvu dňa 9.8.2004, ktorou žalobca daroval žalovanej byt č. XX. na 2. nadzemnom podlaží bytového
domuvF.nauliciC.2,čonebolomedzistranamisporné.Žalovanájevedenánalistevlastníctvač.XXXX

Okresného úradu F., odbor katastrálny ako výlučná vlastníčka tohto bytu. Žalobca tvrdil, že žalovaná sa
od roku 2014 správa k žalobcovi verbálne surovo, uráža ho, ponižuje, vyhráža sa mu fyzickými útokmi a
žalobcasadomnieva,žeideohrubéasústavnéporušovaniedobrýchmravovznačnejintenzity.Predložil
súdu zoznam vulgárnych výrazov, ktorými ho označovala žalovaná. Žalovaná podala na súd žalobu o
vypratanie bytu žalobcom, v decembri roku 2015 tam vymenila zámok.

35. Žalovaná uviedla, že v čase darovania predmetného bytu bol žalobca bez financií, ona mu pomohla,
vyplatila za neho dlh na byte i na výživnom, nevedela o tom, že je tretíkrát rozvedený, ani o príčinách
rozvodu jeho manželstiev. Vzťahy medzi stranami sa narušili prvýkrát v roku 2009, keď si žalobca našiel
priateľku, žalovaná sa o tom dozvedela, i o jeho predchádzajúcich vzťahoch, dostala prvú facku, žalobca

jej nadával v zúrivosti, mával návaly hnevu. Žalovaná mu odpustila, no neskôr keď mala zdravotné
problémy ju žalobca urážal alebo ignoroval, spolužitie s ním sa stalo neznesiteľným a v decembri 2015
ho vysťahovala z bytu. Žalovaná sa lieči ambulantne u psychiatra na úzkosť, čo nemá vplyv na jej
spôsobilosť samostatne konať. Syn žalovanej si nevšimol žiadne nezhody medzi žalobcom a žalovanou
počas ich vzťahu. Na spoločnej dovolenke v Bulharsku 2014, ktorú platila celú žalovaná, sa dozvedel

o milenke žalobcu a bol prekvapený, lebo si myslel, že žalobca má dobrý vzťah s jeho mamou. Potom
žalobca chodieval do bytu žalovanej už iba sporadicky, kým žalovaná nevymenila zámok, čo žalobca
oznámil na polícii.

36.Žalobcovoagresívnesprávaniebolopotvrdenéivjehorozvodovomkonanístreťoumanželkou,ktorú

fyzickynapádal.Tiežbolopreukázané,žemalmimomanželskúznámosť.Súdpriposudzovanísprávania
obdarovanej majúcej hrubo porušovať dobré mravy vychádzal z princípu vzájomnosti a hodnotil aj
správanie sa darcu. Zistil pritom, že tento sám sa správal k žalovanej v rozpore s dobrými mravmi, keď
ju urážal, vyfackal, podvádzal s inými ženami a práve toto jeho správanie sa bolo príčinou nevhodných
reakcií obdarovanej voči nemu, keď ho označila vulgárnymi výrazmi a urážkami. Výmena zámku na byte

a vysťahovanie vecí žalobcu z neho boli tiež dôsledkom jeho nevhodných prejavov voči žalovanej, keď
jej nepomohol počas choroby, do bytu chodieval sporadicky a odišiel za milenkou.

37. Súd mal za to, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre vrátenie daru, lebo obdarovaná sa
nesprávala voči darcovi spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy a v konaní nebolo preukázané ani

to, že by došlo k jednostrannému právnemu úkonu darcu voči obdarovanej s výzvou na vrátenie daru,
preto žalobu o určenie vlastníckeho práva žalobcu k darovanému bytu ako nedôvodnú zamietol.

38. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).

39. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1, 2 CSP).40. Vzhľadom na úplný úspech žalovanej v spore súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov konania
voči protistrane v plnej výške, o ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.