Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 15, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/606/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212229288
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4212229288.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Soni

Vackovej a JUDr. Vladimíra Pribulu v právnej veci žalobcu: Československá obchodní banka, a. s.,
so sídlom Praha, Radlická 333/150, IČO: 00 001 350, zastúpený Mgr. Petrom Olejárom, usadeným
euroadvokátom, so sídlom Bratislava, Mikulášska 29, proti žalovanému: K. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom
Y., R. XXXX/X, t. č. Q. H., Y. XXX/X, Q. M., o zaplatenie XX 317,57 Kč s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 9. mája 2016, č. k. 8C/187/2015-78, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti výroku p o t v r d z u j e.

Žalovanému voči žalobcovi priznáva plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
rozsudkom zo dňa 09. 05. 2016, č. k. 8C/187/2015-78, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 22
612,56Kč,úrokzomeškaniavovýške7,75%ročnezosumy20640,28Kčzaobdobieod29.06.2010do
30. 06. 2012, úrok z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 20 640,28 Kč za obdobie od 01. 07. 2012
do 31. 12. 2012, úrok z omeškania 7,05 % ročne zo sumy 20 640,28 Kč za obdobie od 01. 01. 2013 do
zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 75,- eur vždy k 25. dňu v mesiaci počnúc právoplatnosťou
rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu. Vo zvyšku

žalobu zamietol. V časti o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 3 986,34 Kč a zmluvného úroku z
omeškania vo výške 15 % ročne od 10. 12. 2012 do zaplatenia súd konanie zastavil. O trovách konania
si súd vymienil rozhodnúť po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 517 ods. 1
a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

3. V odôvodnení rozsudku súd poukázal na to, že žalobca sa žalobou zo dňa 18. 12. 2012, súdu
doručenej dňa 27. 12. 2012 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie sumy 35 317,57 Kč s
príslušenstvom na základe žiadosti o povolenom prečerpaní účtu zo dňa 03. 08. 2007 a poskytol mu
úver vo výške 20 000,- Kč. Listom zo dňa 28. 06. 2010 oznámil žalovanému zosplatnenie úveru vo výške
22 612,56 Kč ku dňu 28. 06. 2010. Žalovaný nedodržal dojednané podmienky, dostal sa do omeškania
s platbami a na výzvy žalovaný náležite nereagoval. Dňa 06. 06. 2013 zobral žalobca čiastočne späť
žalobu v časti zmluvného úroku z omeškania 3 986,34 Kč a zmluvného úroku z omeškania vo výške

15 % ročne za obdobie od 10. 12. 2012 do zaplatenia. Žalovaný s čiastočným späťvzatím súhlasil a
uviedol, že je ochotný žalovanú sumu zaplatiť v mesačných splátkach po 75,- eur mesačne. Pohľadávku
uznal čo do výšky a dôvodu.4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že strany sporu dňa 14. 08. 2007
uzavreli dohodu o poskytnutí povoleného prečerpania a žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 20
000,- Kč s tým, že vyčerpaný a nesplatený úver sa úročí pevnou úrokovou sadzbou vo výške 13,90

% p.a. Keďže žalovaný úver nesplácal a bol v omeškaní, listom zo dňa 28. 06. 2010 žalobca oznámil
žalovanému zosplatnenie úveru vo výške 22 612,56 Kč k 28. 06. 2010.

5. Dňa 06. 06. 2013 zobral žalobca čiastočne späť žalobu v časti zmluvného úroku z omeškania 3 986,34
Kč a zmluvného úroku z omeškania vo výške 15 % ročne za obdobie od 10. 12. 2012 do zaplatenia, preto

súd v tejto časti konanie čiastočne zastavil v zmysle § 96 ods. 1 OSP. Predmetom konania zostala suma
31 331,23 Kč, zmluvný úrok vo výške 18,90 % ročne zo sumy 20 000Kč od 10. 12. 2012 do zaplatenia,
ako aj zákonné úroky z omeškania.

6. Žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal tvrdenia žalobcu, preto súd s poukazom na § 120 OSP
ďalšie dokazovanie nevykonal. Ku dňu odoslania oznámenia o zosplatnení predstavoval dlh žalovaného

sumu 22 612,56 Kč. Túto sumu aj súd žalobcovi priznal a žalovanému povolil splátky vo výške 75,- eur
mesačne v zmysle § 160 OSP.

7. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 18,90 % ročne, ktoré sú
požadované od vyhlásenia splatnosti k 10. 12. 2012 súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a konštatoval,

že zmluvný úrok bol súčasťou každej jednej splátky úveru, teda priznanie žalobcom uplatneného
zmluvného úroku je duplicitným nárokom. Súd poukázal aj na to, že žalobca má nárok na zmluvný
úrok len do času účinkov vyhlásenia splatnosti úveru (ktorej zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení
záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom), pretože týmto jednostranným
právnym úkonom sa pohľadávka (celá, teda aj poplatky) veriteľa predčasne stávajú splatnými v celom

rozsahu. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky,
vyhlásením splatnosti úveru stratil žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Súd prvej
inštancie mal za preukázané, že dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do
splatnosti dlhu. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu.
Súd poukázal aj na § 54 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo

žalovaného k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení splatnosti úveru odchyľovalo od zákona
v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršovalo jeho postavenie. Vzhľadom k uvedenému v časti
zmluvného úroku vo výške 18,90 % ročne zo sumy 20 000,- Kč od 10. 12. 2012 do zaplatenia súd žalobu
akonedôvodnú.Žalobcovisúdpretopriznalžalovanúsumuvzmysležaloby,pretožemalzapreukázané,
žemedzistranamivznikolzáväzkovýprávnyvzťah,žalovanýbolsobsahomzmluvyuzrozumený.Taktiež

úroky z úveru, ktoré boli dohodnuté sú v súlade s platnou legislatívou.

8. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

9. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby podal v zákonnej lehote odvolanie

žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie v napadnutej časti vychádza z nesprávne zisteného
skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho prišlo k zamietnutiu
žaloby v časti kapitalizovaného úroku vo výške 9 408,- Kč a zmluvného úroku vo výške 18,90 % p. a.
zo sumy 20 000,- Kč od 10. 12. 2012 do zaplatenia.

10.Žalobcasanestotožnilsrozhodnutímsúduprvejinštancievzamietajúcejčasti,pretožesúddospelna
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 14Co/83/2013, Krajského súdu v Banskej Bystrici v
konaní vedenom pod sp. zn. 43Cob/186/2013 a Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp.

zn. 1Co/43/2014-100, z ktorých vyplýva, že veriteľ má nárok na zmluvný úrok, ako aj úrok z omeškania
až do riadneho zaplatenia dlžnej sumy a uvedené dva nároky veriteľa sa navzájom nevylučujú. Do
pozornosti odvolacieho súdu dal aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 5Cmo 304/94
zo dňa 20. 03. 1995, z ktorého rovnako tak vyplýva, že pri odstúpení od zmluvy veriteľom pre nesplatenie
úveru dlžníka budú aj naďalej platne účtovaného úroky z úveru, ako aj sankčné úroky v zákonnej alebo

zmluvnej výške. Taktiež poukázal na rozhodnutie sp. zn. 32Cdo 2782/99, v ktorom súd ustálil, že veriteľ
sa nemôže dostať ukončením úverovej zmluvy pre omeškanie dlžníka do nevýhodnejšieho postavenia,
než aké mal za trvania zmluvy. Záverom si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, viazaný rozsahom a

dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

12. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca sa podanou žalobou doručenou

Okresnému súdu Komárno dňa 27. 12. 2012 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 35 317,57 Kč
s príslušenstvom (1 406,23 eura k 27. 12. 2012), a to titulom nezaplatenia povoleného prečerpania.
Príslušenstvo dlžnej istiny predstavuje zmluvný úrok 18,90 % p. a. zo sumy 20 000,- Kč od 10. 12. 2012
do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 15 % p. a. zo sumy 20 640,28 Kč za obdobie od 10. 12. 2012
do zaplatenia. Dňa 06. 06. 2013 žalobca vzal podanú žalobu späť v časti zmluvného úroku z omeškania
vo výške 3 986,34 Kč a zmluvného úroku z omeškania vo výške 15 % p. a. za obdobie od 10. 12. 2012 do

zaplatenia a na miesto uvedeného žiada priznať úrok z omeškania v zákonnej výške z príslušnej dlžnej
istiny a poplatkov odo dňa nasledujúceho po zosplatnení, t. j. 29. 06. 2010. Súd prvej inštancie dňa 03.
07. 2013 vydal platobný rozkaz č. k. 13Ro/966/2012-40, ktorým žalovanému uložil povinnosť do 15 dní
odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 31 331,23 Kč, zmluvný úrok vo výške
18,90 % ročne zo sumy 20 000,- Kč od 10. 12. 2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 7,75 %

ročne zo sumy 20 640,28 Kč od 29. 06. 2010 do 30. 06. 2012, úrok z omeškania vo výške 7,50 % ročne
zosumy20640,28Kčod01.07.2012do31.12.2012,úrokzomeškaniavovýške7,05%ročnezosumy
20 640,28 Kč od 01. 01. 2013 do zaplatenia alebo v tej istej lehote podať odpor s odôvodnením vo veci
samej na podpísanom súde. Ďalším výrokom uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia
platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania titulom

zaplatenéhosúdnehopoplatkusumuvovýške84,-euratitulomtrovprávnehozastúpeniasumuvovýške
141,79 eura, alebo v tej istej lehote podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania. Žalovanému
sa platobný rozkaz nepodarilo riadne doručiť, v dôsledku súd prvej inštancie uznesením zo dňa 27.
01.2015, č. k. 13Ro/966/2012-53 zrušil v celom rozsahu a vo veci nariadil pojednávanie. Následne súd
prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť

sumu 22 612,56 Kč, úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 20 640,28 Kč za obdobie od
29. 06. 2010 do 30. 06. 2012, úrok z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 20 640,28 Kč za
obdobie od 01. 07. 2012 do 31. 12. 2012, úrok z omeškania 7,05 % ročne zo sumy 20 640,28 Kč za
obdobie od 01. 01. 2013 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 75,- eur vždy k 25. dňu v
mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok

zročnosť celého dlhu. Vo zvyšku žalobu zamietol. V časti o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 3
986,34 Kč a zmluvného úroku z omeškania vo výške 15 % ročne od 10. 12. 2012 do zaplatenia súd
konanie zastavil. O trovách konania si súd vymienil rozhodnúť po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

13. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v

súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

14. Súd prvej inštancie rozhodol a vyniesol napadnutý rozsudok v tejto veci za účinnosti zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“, ktorý bol účinný do 30.06.2016, keďže bol
zrušený v ustanovení § 473 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Civilný
sporový poriadok nadobudol účinnosť 1. júla 2016 (§ 474 CSP).

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby

zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách, sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať

z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

16. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania v časti výroku, ktorým súd prvej
inštancie zamietol žalobu v časti zmluvného úroku vo výške 18,90 % ročne od vyhlásenia splatnosti k
10. 12. 2012, dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnym právnym záverom vychádzajúc
pritom z riadne zisteného skutkového stavu veci a vec následne správne právne posúdil. V tomto smere
odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti, s ktorým

sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

17. V súvislosti s otázkou, ktorá zostala v odvolacom konaní sporná, a to či žalobca ako veriteľ
má nárok na úrok z poskytnutého úveru za čas po jeho zosplatnení, odvolací súd opierajúc sa ouž konštantnú judikatúru vyšších súdov, od ktorej nebol dôvod sa odkloniť, sa stotožnil s názorom
súdu prvej inštancie, že úroky z úveru prináležia veriteľovi len za čas do splatnosti dlhu a následne
sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť úroky z omeškania. Na zdôraznenie správnosti

záverov súdu prvej inštancie v tomto smere, na ktorého odôvodnenie v preskúmavanom rozsudku
odvolací súd odkazuje, sa žiada doplniť, že závery Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v rozhodnutí R
59/1998 (sp. zn. 4Cbo/143/98), boli prijaté i v potvrdzujúcom rozhodnutí Krajského súdu Prešov č. k.
29C/131/2011-127 z 23. 11. 2011, ktoré úsudky súdov napokon akceptoval aj Ústavný súd SR vo veci
sp. zn. IV.ÚS 476/2012 z 18. 09. 2012. K záveru súdov, že „...pokiaľ veriteľ pristúpi k tomu, že považuje

celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a
nie úrokov z úveru“, Ústavný súd SR nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali
tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne
neodôvodnené, keď krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom okresného
súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z úveru a úrokmi z
omeškania ako aj otázku, prečo zmluvný úrok patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu.

18. Odvolací súd na podporu správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti ďalej len
poznamenáva, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy
istiny, ktorá sa postupne, teda v splátkach vracia a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi
úrok. Úrok predstavuje odmenu veriteľa za poskytnutie peňazí dlžníkovi, s ktorými nemôže v čase ich

poskytnutia dlžníkovi disponovať a tým ich zhodnocovať. Úrok z úveru je spravidla súčasťou splátky,
ktorú má dlžník pravidelne poukazovať veriteľovi v zmysle dohodnutej zmluvy. V prípade, ak však príde k
predčasnému mimoriadnemu zosplatneniu úveru, potom veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Zosplatnením
celého úveru získava veriteľ právo na okamžité splatenie všetkých dlžníkovi požičaných finančných

prostriedkov, čím získava aj právo na dispozíciu s istinou úveru a naopak dlžník stráca právo postupného
splácania dlžnej istiny vo forme pravidelných splátok. Vzhľadom k uvedenému, ak spotrebiteľ stratil
právny titul mať finančné prostriedky veriteľa u seba a užívať ich, potom nie je ani dôvod na to, aby
sa veriteľ domáhal zmluvných úrokov, na ktoré mal nárok v prípade oprávnenej držby prostriedkov
dlžníkom. Ak by súd dospel k záveru, že veriteľ ma za danej situácie právo na zmluvné úroky, ako aj

úroky z omeškania, potom by bol spotrebiteľ vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia
povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu
nevrátil. Takýmto záverom by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by
úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované
nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Jednorazovým

zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o
kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia úveru a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o
protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym
stavom sa spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. S
protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis,

a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy.
Ak aj napriek uvedenému existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné
nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne
odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa §
53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou.

19. Úroky za poskytnutie úveru vo svojej podstate predstavujú cenu úveru zahrnutú do jednotlivých
splátok, ktorá sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu odlišujú tým, že plynutím
času narastajú (cena za poskytnutú službu narastá). Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti
spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie

do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov
z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

20. Pri poskytnutí úveru si zmluvné strany dojednávajú ako úroky, tak aj lehotu na vrátenie poskytnutých

finančných prostriedkov. Zákon teda umožňuje veriteľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho
predstav poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku prirodzene sledujú úroky
dohodnutú dobu poskytnutia finančných prostriedkov, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo
zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má veriteľ právo splatnosť skrátiť. Nietzákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť po splatnosti
úveru (po ukončení zmluvného úverového vzťahu) úroky popri úrokoch z omeškania. Ak úver nie je po
splatnosti splatený, zákon priznáva veriteľovi za zadržiavanie jeho finančných prostriedkov sankcie či už

zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta).

21. S poukazom na uvedené skutočnosti potom dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z
omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do
splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu na strane spotrebiteľa, čím sa zhoršuje jeho postavenie

oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením
dlhu oproti výške úveru. Ak sa teda veriteľ rozhodne, že využije svoje právo na vyhlásenie predčasnej
splatnosti celého úveru, potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a na úroky z úveru veriteľ
stráca nárok.

22. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 18,90 %

ročne za čas od vyhlásenia splatnosti, t. j. od 10. 12. 2012 si žalobca uplatnil duplicitne, pretože odplata
za úver vo forme zmluvného úroku je zahrnutá v každej jednej mesačnej splátke úveru, pretože ak prišlo
zo strany veriteľa k mimoriadnemu zosplatneniu úveru celková dlžná suma úveru je počítaná ako suma
všetkých dlžných splátok v celom rozsahu, pričom každá splátka sa skladá z istiny a úroku z úveru.
Vzhľadom k uvedenému nemožno žalobcovi priznať oba uplatnené nároky, a to zmluvný úrok ako aj úrok

z omeškania, pretože by sa neprimerane zhoršilo postavenie spotrebiteľa v dôsledku neprimeraného
zaťaženia.

23. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že uvedený záver je v rozpore s ustanovením § 502
ods. 1 Obchodného zákonníka, odvolací súd poznamenáva, že tomu tak nie je, pretože časťou

preskúmavaného rozsudku žalobcovi bol priznaný nárok na vrátenie dlžnej sumy i s úrokmi (avšak za
čas do zosplatnenia úveru). Znenie § 502 ods. 1 českého Obchodného zákonníka nezakotvuje, že po
zosplatnení úveru vzniká nárok na zaplatenie úrokov z úveru aj za čas po tomto zosplatnení.

24. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutej časti ako vecne správny potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP, keď nezistil žiadne
nedostatky v argumentácii súdu prvej inštancie, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie v napadnutej časti a vrátenie na ďalšie konanie tak, ako to navrhoval odvolaciemu súdu
žalobca v podanom odvolaní.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému žalovanému priznal voči procesne
neúspešnému žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta

Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).