Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/280/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214210892
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214210892.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a

sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksam súde vedľajšieho účastníka ( om I.
neuplatnili._______________________________________________________________________T.
súd v L. v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO:
35 724 803, v konaní zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36
613 843 proti žalovanej: E. J., nar. X.X.XXXX, bytom D., č. d. XXX, občan SR, o zaplatenie 6 151,64
eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 11. januára
2016 č.k. 8C/460/2014-72, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 11. januára 2016 č.k. 8C/460/2014-72
(napadnutý rozsudok) zamietol návrh (správne žalobu) a odporkyni (správne žalovanej) náhradu trov
konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že dňa 4.6.2014 žalobca súdu doručil žalobu,

ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 6151,64 eura spolu s príslušenstvom
a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že žalovaná s jeho právnym predchodcom
(spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a.s.) uzatvorila dňa 13.4.2007 zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 150.000,-Sk, ktoré sa
zaviazala riadne splatiť. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia (24.3.2011) pohľadávky predstavovala
sumu 8290,57 eur. Zároveň si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy6151,64eurod1.5.2011dozaplatenia.Titulomnáhradytrovkonaniasiuplatnilzaplateniesúdneho

poplatku a trov právneho zastúpenia.

3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a.s. dňa 24.3.2011, žalobca
nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči žalovanej titulom zmluvy pričom táto bola
špecifikovaná v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok s tým, že počet dní omeškania bolo 1251
ku dňu 24.3.2011.

4. Žalovaná s právnym predchodcom žalobcu uzatvoril dňa 13.4.2007 zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
Na základe tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 150.000,- Sk, ktorý sa zaviazala vrátiť
veriteľovi. Úroková sadzba bola určená vo výške premenlivo 12,35 % ročne.5.Súdprvejinštancievecprávneposúdilpodľa§497,§499,§502,§506,§397Obchodnéhozákonníka,
§ 52 ods. 1, § 879j, § 54 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101, § 111 Občianskeho zákonníka, § 23a ods. 1, 2

zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

6. Uviedol, že dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, pretože mal za preukázané, že ku dňu
postúpenia pohľadávky 24.3.2011 bola žalovaná v omeškaní 1251 dní (teda viac ako 3 roky), žalobca
podal však žalobu až dňa 4.6.2014, teda po uplynutí premlčacej lehoty.

7. Konštatoval, že predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovanej, ktorý vznikol zo zmluvy
o úvere. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods.
3 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na
žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere

je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách
(§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta
Obchodného zákonníka. Uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď
sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať

na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
prvej inštancie ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj

ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv).

8. Vzhľadom k tomu sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či si žalobca neuplatňuje premlčaný nárok,
zistenie ktorej skutočnosti potom bráni súdu priznať mu plnenie voči žalovanej ako spotrebiteľovi,
keď počnúc účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru

alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo
prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonanej zákonom
č. 102/2014 Z. z. je súd od 13.6.2014 povinný na premlčanie uplatneného nároku prihliadať z úradnej
povinnosti. Zároveň bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou, či na premlčanie (konkrétne premlčaciu
dobu) uplatneného nároku je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo

Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide aplikáciu novely zákona č. 250/2007 Z. z. na posudzovaný právny
vzťah súd prvej inštancie bol toho názoru, že prijatá novela nevykazuje znaky pravej retroaktivity, ktorá
je v našom právnom poriadku neprípustná, ale ide o retroaktivitu nepravú, ktorá prípustná je (Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/09 zo dňa 27.10.2010). Predmetnou novelou neboli
dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti skorších právnych noriem, nebolo

odňaté právo žalobcu vzniknuté v minulosti podľa staršieho zákona (v prejednávanej veci právo na
vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom), boli len zmenené isté práva do budúcnosti, konkrétne
právo s úspechom sa domáhať priznania tohto nároku v prípade, že tento je premlčaný. V danej veci,
nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, na tento právny vzťah je
potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z

hľadiska posudzovanej otázky je pre žalovanú ako spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia právna úprava
premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti
úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o
premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru súdu prvej inštancie z ustanovenia § 266 ods. 5
Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá na

právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka si žalovaná
ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že uzavrela zmluvu podľa
Obchodného zákonníka. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia

premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia
záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na
plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívny vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý
nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve.Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je
objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle
od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť

prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu
na začatie konania.

9. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že žiadnym spôsobom nespochybňuje právo žalobcu na
uplatnenie jeho (aj keď premlčaného) nároku žalobou na súde. Avšak poznamenal, že žalobca nárok

na vrátenie dlžnej sumy úveru uplatnil po viac ako troch rokoch odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať
po prvý raz. Na uplatnenie takéhoto nároku zo spotrebiteľskej zmluvy musel bezpochyby prihliadnuť aj
bez návrhu, konkrétne na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania ako zákonnej prekážky, ktorá s poukazom na 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa bráni priznať plnenie voči spotrebiteľovi, bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával. S ohľadom na uvedené skutočnosti žalobu zamietol.

10. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že hoci žalovaná
bola podľa výsledku konania plne úspešným účastníkom konania, náhradu trov konania jej nepriznal,
keďže si ich neuplatnila.

11. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca, žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe
vyhovieť, alebo rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Uviedol, že mu nie je zrejmé na základe akých skutočností súd prvej inštancie skutkovo a právne
vyhodnotil, že uplatnený nárok je premlčaný. Zrejme vyhádzal z počtu dní omeškania ako údaju
uvedeného v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok, ktorý vyjadruje počet dní, ktoré uplynuli od

splatnosti pohľadávky, s ktorou sa žalovaný dostal prvýkrát do omeškania. Zdôraznil, že uvedený počet
dní omeškania nemožno spájať s vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom
žalobcu a ani s iným právnym úkonom, na základe ktorého by došlo k splatnosti všetkých splátok úveru
do budúcna. Tým, že sa žalovaný dostal do omeškania, vzniklo žalobcovi právo pristúpiť k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti. Právny predchodca žalobcu toto právo nevyužil a k vyhláseniu mimoriadnej

splatnosti pristúpil až žalobca podaním zo dňa 20.04.2011 označeným ako „Výzva k úhrade a oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“. K účinnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo v súlade
s § 53 ods. 9 OZ ku dňu 11.05.2011. Ďalej žalobca uviedol, že podľa jeho názoru na premlčanie bolo
potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere a teda absolútny
obchod, napriek tomu, že jednou zo strán je spotrebiteľ. Predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa

13.04.2007, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 OZ len na kúpnu
zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. Časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ
Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej
zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ. Novelizovaným
ustanovením § 52 ods. 1 OZ sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani

platnosťprávnychúkonovvzniknutýchpred01.01.2008.Tedaprávnevzťahyzozmluvyoúvereuzavretej
pred 01.01.2008 sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov.
Toto potvrdil aj Najvyšší súd SR v rozhodnutiach 2MCdo 3/2011, 6MCdo/4/2012, 7MCdo/9/2014.
Žalobca ďalej uviedol, že podľa jeho názoru, z ustanovenia § 392 ods. 2 ObZ vyplýva, že pri právach na
čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie

niektorého čiastkového záväzku stane splatným celý záväzok, plynie premlčacia doba od splatnosti
nesplneného záväzku. Teda premlčacia doba plynie od vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. K
splatnosti úveru došlo ku dňu 11.05.2011. Premlčacia doba začala plynúť dňa 12.05.2011 a uplynula by
až dňa 12.05.2015. Žaloba bola podaná dňa 04.06.2014, preto nárok nie je premlčaný ani len v časti.
V tomto smere poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Obo 54/2007 a už uvedené rozhodnutia NS

SR. Záverom uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil aplikovaním nesprávneho
právneho predpisu, ktorý navyše aj nesprávne interpretoval. V konaní si uplatnil len nepremlčané splátky
úveru, teda splátky splatné od 20.06.2010 do konečnej splatnosti úveru - 20.03.2017.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej

len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou konania, v zákonom stanovenej
lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP,
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenia povinnostiustanovenej v § 319 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci použitím Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do
30.06.2016. Následne bol prijatý nový procesný predpis - Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý
zákonom č. 160/2015 Z.z., a ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a vychádza z princípu aplikácie
procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom
jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

16. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajeodôvodnenátým,žeodvolací

súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba
dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.

18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne
vec posúdil po právnej stránke, avšak nesprávne posúdil počiatok premlčacej lehoty. V ostatných
dôvodoch a vo výroku je rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny, odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.

19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že v danej veci došlo k
premlčaniu splátok žalovanej pohľadávky z úveru jednotlivo, pričom všetky splátky boli premlčané už v
deň, keď došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu dňa 24.3.2011. Teda postúpená bola už premlčaná
pohľadávka.Niejemožnépremlčaciudobupredĺžiťnáslednýmzosplatnenímužpremlčanejpohľadávky.

20. Vzhľadom na uvedené stanovisko odvolacieho súdu a skutočnosť, že odvolací súd sa stotožňuje so
závermi súdu prvej inštancie, ostatné dôvody odvolania sú irelevantné a preto odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSPaúspešnejžalovanejnepriznalnáhradutrovodvolaciehokonania,pretožejejžiadnetrovynevznikli.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynieznovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).