Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 23, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoSr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116893515
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4116893515.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sone Vackovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobkyne: X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na
X., XXX XX V., zastúpenej Mgr. Libušou Repiskou, advokátkou so sídlom Štúrova 21, 949 01 Nitra,
proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.
k. 10Csr/1/2016-73 zo dňa 07.09.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, sp. zn. SRSEspA 0415/15
z 23.02.2016. Žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% podľa ustanovenia § 255 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť Slovenskej republike cestou Okresného súdu Nitra súdny poplatok zo žaloby na zrušenie
rozhodcovského rozsudku vo výške 331,50 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku podľa § 1 ods. 2
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) a položky 3c sadzobníka súdnych poplatkov,
pretože žalobkyňa bola v tomto konaní oslobodená od súdnych poplatkov. Svoje rozhodnutie súd
odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1, 3, § 46 ods. 1, 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“), § 9 ods. 2 písm. y), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods. 1,2, § 53

ods. 1,2,3,5,6 a § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. V odôvodnení rozsudku
uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 13.05.2016 domáhala zrušenia uvedeného
rozsudku rozhodcovského súdu s odôvodnením, že je neplatná rozhodcovská zmluva, ktorej obsah
nebol individuálne dojednaný, a teda bol v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Namietala, že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, lebo
úverová zmluva neobsahovala všetky obligatórne náležitosti a žalovaný si voči nej uplatnil neprimerané
úroky, pretože ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) a výška úrokovej sadzby prevyšujú 30%.

2. Súd mal za preukázané, že strany uzavreli dňa 30.05.2013 zmluvu o úvere, na základe ktorej
žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníkovi úver 200 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť do
28.05.2014 spolu s úrokom vo výške 39,15% ročne, t.j. 78,30 eura, a zaplatiť náklady na vypracovanie auzatvorenie zmluvy vo výške 117,70 eura, t.j. zaplatiť žalovanému 396 eur. V ten istý deň strany uzavreli
aj rozhodcovskú zmluvu, v ktorej sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy
vrátane sporov o jej platnosť budú riešené v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom

alebo príslušným súdom Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave. Žalobkyňa úver riadne neplatila,
a preto ju žalovaný listom z 27.02.2015 vyzval na výber rozhodcovského súdu a dňa 02.12.2015
podal žalobu na Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2,
Bratislava.Rozhodcovskýsúdvydaldňa23.02.2016rozsudoksp.zn.SRSAspA04515/15anímzaviazal
žalobkyňu na zaplatenie 81,10 eura s úrokom z omeškania 4,38 eura, poplatkom 117,70 eura, úrokom

39,15% ročne zo sumy 54 eur od 11.07.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy
54 eur od 11.07.2015 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 33 eur, poplatok za upomienku 10 eur a trovy
rozhodcovského konania 99,70 eura v splátkach po 70 eur mesačne pod hrozbou straty ich výhody.
Rozsudok bol žalovanému doručený 01.03.2016 a žalobkyni 10.03.2016. Právny zástupca žalobkyne
oznámil 07.06.2016 Stálemu rozhodcovskému súdu, že podal žalobou o jeho zrušenie.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi stranami existoval záväzkový vzťah
titulom zmluvy o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní žalovaný konal a
žalobkyňa, ktorá je fyzickou osobou nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti. Na riešenie sporov z tejto spotrebiteľskej zmluvy strany uzavreli rozhodcovskú zmluvu, na
základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa žalobkyňa v spore domáhala.

Tým sa pri rozhodovaní o predmete sporu otvoril priestor pre aplikáciu ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa popri ostatných
právnych predpisoch. Z formy a obsahu rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že bola uzavretá ako typová
zmluva na predtlačenom formulári, do ktorého sa rukou už dopisovali údaje týkajúce sa žalobkyne
a označenia zmluvy, pričom väčšina z jej ustanovení bola naformulovaná drobným až nečitateľným

písmom.Zmluvanebolaindividuálnedojednaná,pretožežalobkyňanemalamožnosťovplyvniťjejobsah,
čo spôsobuje jej neprijateľnosť. Rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní okrem toho ignoroval
predpisy určené na ochranu práv spotrebiteľa. Samotná zmluva o úvere neobsahuje obligatórne
náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a to priemernú RPMN, a preto sa
podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Rozhodcovským rozsudkom však žalobkyňa bola napriek tomu zaviazaná zaplatiť žalovanému okrem
istiny aj úroky, poplatky a aj odplatu, ktorá podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Nároky, ktoré vychádzajú z takýchto
neprijateľných podmienok obchádzajú právne normy spotrebiteľského práva, a preto sa nemôžu
vymáhať, keďže výkon takýchto práv by bol v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na všetky tieto

dôvody súd rozhodcovský rozsudok zrušil.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie zdôvodnil tým,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a

vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
je neprijateľnou podmienkou dojednanie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Uviedol, že pri
rozhodcovskom rozsudku nejde o nič iné ako o nový súkromnoprávny kvalifikovaný záväzok, ktorý
nemožno porovnávať s judikovaným právom vo forme rozsudku všeobecného súdu. Poukázal na

ÚstavnýsúdČR,ktorýsavosvojomnálezesp.zn.I.ÚS3227/07zodňa08.03.2011posunulodzmluvnej
koncepcie rozhodcovského konania viac smerom k jurisdikčnej koncepcii rozhodcovského konania ako
k nachádzaniu práva súkromnoprávnym subjektom analogickým a ekvivalentným k súdnemu konaniu a
v súlade s platným právom. Následne žalovaný v odvolaní citoval uvedený nález Ústavného súdu ČR
a poukázal aj na Rozsudok Okresného súdu Košice I. sp. zn. 19C/289/2014 zo dňa 21.06.2016, ktorým

súd zrušil rozhodcovský rozsudok len v časti a následne v zrušenej časti vrátil rozhodcovskému súdu v
súladesustanovením§47ods.2,3zákonač.335/2014Z.z.Kzmluveospotrebiteľskomúverežalovaný
uviedol, že žalobkyňa bola pri podpise zmluvy upovedomená o rozdielnej, nie však nesprávne uvedenej
RPMN. Zákon o spotrebiteľských úveroch jasne hovorí o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v prípade RPMN, ktorá je uvedená nesprávne alebo absentuje. Keďže nebol

naplnený ani jeden z uvedených prvkov, nemožno považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov.
Rovnako nemožno hovoriť o uvádzaní do omylu, pretože dlžníkovi bol jasne vysvetlený rozdiel medzi
RPMN v prípade, ak si požiada o uplatnenie splátkového kalendára a nedodrží splátku, ako sa uvádza
na prednej strane zmluvy. Nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termíne splátok istiny, úrokova iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal na úhradu jednej splátky vo
výške 396 eur s termínom splatnosti dňa 28.05.2014. Následne však dlžník požiadal v ten istý deň
o možnosť využitia splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach a s predmetnou Dohodou

bol dňa 30.05.2013 oboznámený, na znak čoho ju podpísal, a preto mal vedomosť aj o existencii
náležitostí, ktoré v nej následne boli uvedené. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12
pravidelných mesačných splátkach vo výške 33 eur, vždy k 28. kalendárnemu dňu v mesiaci. Každá
splátka bola prednostne započítavaná na istinu a až potom na poplatok a úroky a každý klient je o tom
ústne informovaný. V prípade porušenia Dohody o splátkach sa dlh stáva splatným v zmysle zmluvy

o úvere, z čoho nevyvrátiteľne vyplýva, že spolu súvisia a vzájomne sa podmieňujú. Rovnako je v
zmluve o úvere jasne uvedené, že dlh sa stáva splatným, ak nie je ustanovené inak, dňa 28.05.2014.
Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak
záväzkový vzťah vznikol pred 01.06.2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi
sa riadi podľa predpisov účinných do 31.05.2014. Znamená to, že ak bola spotrebiteľovi poskytnutá
pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty sa nebude

aplikovať. Žalovaný poukázal aj na rozhodovaciu prax, podľa ktorej u nebankových subjektov s ohľadom
na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky nimi požadované vyššie ako obvyklé bankové úroky.
Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná
obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období.
Ak teda žalobkyňa namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znáša v

tomto smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu,
ktorá podstatne vybočovala z trhového priemeru odplát. Je zrejmé, že slovenské právo a slovenský
zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi

(§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal
vec s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní
veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení

obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom
rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, pretože súd prvej inštancie urobil správny
právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými, správne aplikovanými v tom
čase platnými a účinnými ustanoveniami zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, zákona o

spotrebiteľských úveroch ako aj Občianskeho zákonníka a Civilného sporového poriadku, na ktoré aj
odvolací súd poukazuje. Žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne právne významné okolnosti,
ktoré by mohli rozhodnutie súdu prvej inštancie zvrátiť. Na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:

6. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že zmluva o poskytnutí úveru, na základe ktorej bol vydaný

rozhodcovský rozsudok, je spotrebiteľskou zmluvou, pretože zmluvnými stranami sú na jednej strane
veriteľ ako dodávateľ, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie pôžičiek a úverov z vlastných zdrojov
a ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane druhej subjekt, t.j. dlžník, ktorý
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskejčinnosti.Základnouzásadouspotrebiteľskýchzmlúvje,ženesmúobsahovaťneprijateľnú

podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

7. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku je právnym nástrojom, ktorého cieľom je zabezpečiť,
aby proces poskytnutia právnej ochrany účastníkom konania pred rozhodcovskými súdmi mal rovnaké

atribúty ako poskytovanie ochrany všeobecnými súdmi, a zároveň zabezpečiť kontrolu nad zákonnosťou
a spravodlivosťou rozhodnutí rozhodcovských súdov. Na rozdiel od konania na všeobecnom súde
rozhodcovské konanie spravidla nepodlieha preskúmaniu odvolacou inštanciou. V zmysle zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní tak bola okresným súdom zverená kompetencia preskúmať v
zmysle § 45 ods. 1 tohto zákona rozhodnutie rozhodcovských súdov z procesnej aj hmotnej stránky.

Zo zákona sú povinné preskúmať okrem preverenia právomoci rozhodcovského súdu najmä to, či
rozhodcovský súd vec správne právne posúdil, či účastník rozhodcovského konania nebol zaviazaný na
plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi, alebo či rozhodcovský súd nerozhodol v
rozpore s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa. Okresný súd preto postupoval správne, keď v zmyslezákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní preveril dôvody, pre ktoré sa žalobkyňa domáhala
zrušenia rozhodcovského rozsudku, ako aj ostatné dôvody uvedené v § 45 ods. 1 písm. c), e), i) až l)
zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

8. Z dôvodu, že sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku, bolo v konaní najprv
skúmať oprávnenie rozhodcovského súdu rozhodovať o spotrebiteľskom spore, ktorá by mala vyplývať
z rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 30.05.2013. Odvolací súd
sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že rozhodcovská zmluva nebola dojednaná individuálne,

čo spôsobuje jej neprijateľnosť, a teda aj neplatnosť. Odvolací súd dodáva, že zo znenia čl. II. bod
1 uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy vyplýva dôsledok, v zmysle ktorého spotrebiteľovi je fakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu
na rozhodcovský súd. V zmysle článku II. rozhodcovskej zmluvy výber rozhodcovského súdu, ktorý
bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíval na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh,
čo znamená, že v prípade, ak žalobu podá veriteľ, spotrebiteľovi ako dlžníkovi neostávalo nič iné, len

sa podrobiť konaniu na tom súde, na ktorom veriteľ žalobu podal. V zmysle rozhodcovskej zmluvy
uzatvorenej medzi stranami sporu rozhodcovský súd vybral veriteľ, čo vyplýva i zo skutočností, že dlžník
majúc záujem na poskytnutí úveru iba podpisoval predtlačený formulár a mal možnosť sa mu jedine ako
celku podrobiť alebo ho odmietnuť. Nerovnováha právneho postavenia strán spočívala aj v tom, že voľba
rozhodcovského súdu bola uskutočnená jednostranne. Z celého znenia rozhodcovskej zmluvy je zrejmé,

že subjekt, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voliť medzi rozhodcovským alebo všeobecným
súdom, bude vo všetkých prípadoch veriteľ, t.j. žalovaný. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase
uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods. 1,2,3,4 písm. r), ods. 5 uvádza nasledovné:
„Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To

neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa

nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“
9. Z predložených listinných dôkazov nie je zrejmé, v akom rozsahu bola žalobkyňa adekvátne

poučená o následkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy a či mala reálnu možnosť znenie zmluvy
ovplyvniť. Skutočnosť, že v čl. IV bode 5 rozhodcovskej zmluvy sa uvádza vyhlásenie strán, že „zmluvu
uzatvárajú na základe ich slobodnej a vážnej vôle, s jej obsahom sa riadne oboznámili, jej ustanoveniam
rozumejú“ a že dlžník vyhlásil, že „bol pred uzavretím zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia
rozhodcovskej zmluvy“, nemení nič na tom, že dojednanie ako také nezodpovedalo ustanoveniu §

53 ods. 1,2,3,4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v tom čase. Žalovaný v konaní
nepreukázal, že rozhodcovská zmluva vyhotovená drobným, takmer nečitateľným spôsobom, bola
dojednaná individuálne, preto sa v súlade s ustanovením § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za
individuálne dojednanú nepovažuje. Žalovaný mal povinnosť predložiť návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa žalobkyni poskytuje možnosť voľby

prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov v rozhodcovskom konaní, a tiež poskytnúť aj
jasnéazrozumiteľnéinformácieotom,čotá-ktorávoľbaznamená.Odvolacísúdzhodnesosúdomprvej
inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá - ak mala byť právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Súd prvej
inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,

ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.
10. O neplatnú rozhodcovskú zmluvu, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v
rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa tejto rozhodcovskej zmluvy má možnosť
vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by sa podľa tejto zmluvy začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému

konaniu. To znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak
dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podá žalobu na rozhodcovskom súde. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka, na ktoré aj žalovaný poukazuje, nie je o možnosti výberu medzi všeobecným
a súkromným súdom, ale o tom, či rozhodcovská zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Súdprvej inštancie teda urobil správny právny záver v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) a ods. 5 Občianskeho
zákonníka o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu
vo veci konať a rozhodnúť.

11. Odvolací súd považoval záver okresného súdu za správny aj v tom, že boli porušené pri rozhodovaní
pred rozhodcovským súdom všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa v zmysle
§ 45 ods. 1 písm. i) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Čiastka úveru poskytnutá
žalobkyni ako dlžníčke bola vo výške 200 eur a celková čiastka, ktorú musí ako dlžník zaplatiť v priebehu

jedného roka, predstavovala sumu 396 eur, tzn. že žalobkyňa úver preplatila takmer o 100 %, čo
rozhodcovský súd v napadnutom rozhodcovskom rozsudku absolútne nezohľadňoval. Neskúmal, či
výslednásuma,ktorúježalobkyňapovinnázaplatiť,jevsúladesdobrýmimravmiavsúladesozákonom.
V zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 písm. j) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účastník
spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na
súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka

spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedená skutočnosť (§ 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka) by teda zakladala ďalší dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v prípade, ak by
rozhodcovská zmluva bola dojednaná individuálne a platne. Tá však platne dojednaná nebola, a preto
nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.

12. Z dôvodu neplatne dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť právomoc
rozhodcovského súdu konať a rozhodovať spor, odvolací súd považoval námietky žalovaného vznesené
v odvolaní za neopodstatnené a nedôvodné. Na základe týchto dôvodov dospel odvolací súd k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. S ohľadom na výsledok odvolacieho konania má úspešná žalobkyňa nárok na náhradu trov konania
(§ 255 ods. 1 CSP). Keďže jej však v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol
(§ 396 ods. 1 CSP), že sa jej nárok na ich náhradu nepriznáva.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).