Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 27, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16Csp/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117203056
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2117203056.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v spore žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján
Šoltés, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.. Z. XX, Q., o
zaplatenie 455,80 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.PrávnypredchodcažalobcuConsumerFinanceHoldinga.s.,IČO:35923130,sanávrhomdoručeným
súdu dňa 13.02.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu sumu

455,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 20.04.2014 do zaplatenia a nahradiť
mu trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvorili dňa 01.12.2012 Zmluvu o
pôžičke evid. č. 20331764, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej celkovú
sumu pôžičky 977,04 eur na zakúpenie spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Žalovaná mala splácať
pôžičku v pravidelných 23 mesačných splátkach v sume 42,48 eur. Žalovaná uhradila celkovo sumu
573,02 eur. Pretože porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne
a včas, právny predchodca žalobcu dňa 26.02.2014 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovanú k

úhrade dlžných splátok a žalovanú upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Žalobca
úver zosplatnil dňa 19.04.2014. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 455,80
eur spolu so zákonným úrokom z omeškania.

2. Žalovaná sa k podanému návrhu doručenému dňa 07.08.2017 nevyjadrila.

3. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.05.2017 právny predchodca žalobcu Consumer Finance

Holding, a.s. postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto konania na spoločnosť
Intrum Justitia Slovakia s.r.o., na základe čoho súd uznesením č. k. 16Csp/39/2017-24 zo dňa
18.07.2017, právoplatným dňa 23.08.2017 pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu tak, že
z konania vystupuje žalobca Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130 a na jeho miesto vstupuje
ako žalobca spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154.

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa

jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Súd
vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámenéna úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia
na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

5. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Zmluvou o pôžičke právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver na kúpu tovaru. Žalovaná časť kúpnej ceny tovaru zaplatila
formou akontácie a splátok vo výške 573,02 eur. Rozdiel medzi kúpnou cenou tovaru a zaplatenou
sumou predstavuje 455,80 eur. V zmysle ust. čl. 6 bod 6.1., 6.2. a 6.4. VOP bola splatnosť jednotlivých
splátok úveru dojednaná vždy do 20. dňa v mesiaci so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom

po uzavretí zmluvy. Podľa uvedeného, dátum splatnosti prvej zmluvne dojednanej splátky pripadol na
deň 20.01.2013. Z článku 12 bod 12.2 VOP vyplýva, že klient ako aj spoločnosť sú oprávnení zmluvu
kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu, pričom účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku
skutočnosti podľa bodu 12.1. Podľa článku 12 ods. 12.1 VOP, zmluva sa skončí úplným splnením
všetkých záväzkov a pohľadávok klienta vo vzťahu k spoločnosti podľa zmluvy. Právny predchodca
navrhovateľa písomným podaním zo dňa 26.02.2014 vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 514,01 eur s

upozornením na možnosť zosplatnenia úveru (č.l.5). Právny predchodca žalobcu písomným podaním zo
dňa26.02.2014vyzvalžalovanúnazaplateniesumy131,69eursupozornenímnamožnosťzosplatnenia
úveru (č.l.12). Žalovaná zosplatnenie dlhu nepoprela, toto skutkové tvrdenie žalobcu tak súd považuje
za nesporné. Žalovaná dlžnú sumu následne nezaplatila ani len sčasti. Žalovaná sa do omeškania
dostal prvý krát dňa 21.12.2013 nezaplatením splátky splatnej dňa 20.12.2013 v celej výške. Spoločnosť

Consumer Finance Holding, a.s. postúpila pohľadávku voči žalovanej na spoločnosť žalobcu ku dňu
18.5.2017.

6. Podľa § 35 ods. 2 OZ zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) (v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy), právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového

vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.
Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.
Podľa§52ods.3OZ(vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy),dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 9 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 488 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z

ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť
záväzok.
Podľa § 489 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä
zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených
v zákone.

Podľa § 565 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky.
Podľa § 657 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ

dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej
doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 100 ods. 1,2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo
v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietkudlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (1) Premlčujú sa
všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné
práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.(2)

Podľa § 101 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach
uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach,
začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej
zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej

splátky.
Podľa § 122 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje
po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec
lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom
zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom
mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods. 3 písm. i) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom nie
je úver bez úroku a bez ďalších poplatkov.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

7. Súd posudzoval skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a po aplikácii ustanovenia § 5b zákona

o ochrane spotrebiteľa z úradnej povinnosti vec právne posúdil tak, že žalobu bolo potrebné zamietnuť.

8. Právny vzťah založený zmluvou o pôžičke je v tomto prípade právnym vzťahom založeným
spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka (§ 657 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského

charakteru (§ 52 a nasl. OZ a zákona č. 250/2007 Z.z.), keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní
zmluvy o poskytnutí pôžičky vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná
vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bola poskytnutá pôžička za iným účelom ako za účelom výkonu
zamestnania, povolania alebo podnikania. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady
lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú

ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil
zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

9. Spotrebiteľská zmluva má osobitný´ režim právnej úpravy - táto vyply´va zo zvy´šeného záujmu

spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu, spotrebiteľa, ktory´ vstupuje do zmluvny
´ch vzťahov s predajcami a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Podstatou zmluvy o úvere je
záväzok veriteľa poskytnúť peniaze do určitej sumy v prospech dlžníka, pričom záväzku veriteľa
zodpovedá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Ako zmluvné strany
úverovej zmluvy vystupujú veriteľ (osoba poskytujúca úver) a dlžník (osoba, ktorej je úver poskytnuty

´), zmluva musí obsahovať záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Veriteľ môže
od zmluvy odstúpiť, ak dlžník je v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok, alebo ak dlžník je v
omeškaní s vrátením jednej splátky, ale po dobu dlhšiu ako tri mesiace - aby veriteľ mohol využiť svoje
oprávnenie odstúpiť od zmluvy musí byť splnená jedna z dvoch uvedeny´ch podmienok, a zároveň
omeškanie dlžníka musí trvať. Dôsledkom možnosti odstúpenia veriteľa od zmluvy je jeho oprávnenie

požadovať vrátenie dlžnej sumy aj s úrokmi.

10. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno
odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právonezaniká, iba sa závažne oslabuje. Premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho
súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj

zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak
uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u
príslušného orgánu svoje právo nevykonala, oprávnená osoba sa nemôže s úspechom domáhať svojho
práva na súde. Skúmanie premlčania z úradnej povinnosti v občianskom súdnom konaní má totiž za

následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho
zákonníka).

11. Všeobecná premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne
posudzované - vykonať (uplatniť) po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné
odôvodnene vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde, teda keď je actio nata. Preto nie je rozhodujúce,

z akého dôvodu, t.j. či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil (napr. preto, že
o svojom práve nevedel, že mu vo vykonaní práva bránila určitá prekážka, a pod.). Premlčacia doba je
podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročná. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

12. Actio nata nastáva vo väčšine prípadov zročnosťou (splatnosťou) dlhu, t.j. dňom, keď mal dlžník
prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. Zročnosť môže byť určená dohodou, právnym predpisom
alebo rozhodnutím príslušného orgánu. Prvá objektívna možnosť vykonania tohto práva je daná
okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať, t.j. dňom, ktorý nasleduje po dni, keď došlo k
vzniku tohto právneho vzťahu. Právo uskutočniť určitý právny úkon (napr. „zosplatniť úver a požadovať

zaplatenie celej sumy“ a pod.) sa takisto premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá začne
plynúť od okamihu, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

13. Pre počítanie premlčacej doby platí všeobecné ustanovenie o počítaní času, t.j. ustanovenie § 122.
Keďže dĺžka premlčacích dôb je určená vždy podľa rokov, podľa § 122 ods. 2 platí, že premlčacia doba

sa skončí dňom, ktorý sa číslom, t.j. dátumom, zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa
lehota začína.

14.Všeobecnátrojročnápremlčacialehotaplynieododňa,keďsaprávomohlovykonaťpoprvýraz.Tým
je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej lehoty od slova "mohlo", a nie od slova "mohol".

Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel, alebo
nevedel o svojom práve (R 69/1994).

15.Súdnazákladevykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,žežalobaniejedôvodná,keďpohľadávka
žalobcu zo zmluvy o pôžičke je v celom rozsahu premlčaná. Právny predchodca žalobcu a žalovaná

uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Na základe uzatvorenej zmluvy
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 977,04 eura a žalovaná
sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v 23 mesačných splátkach vo výške 42,48 eur,
splatných k 20. dňu kalendárneho mesiaca. Žaloba bola na súd podaná dňa 13.2.2017 Súčasťou zmluvy
sa na základe jednoznačného vyhlásenia žalovanej obsiahnutého v texte zmluvy stali aj všeobecné

obchodné podmienky. Podľa článku 12 ods. 12.2 VOP bol právny predchodca žalobcu ako veriteľ
oprávnený vypovedať zmluvu kedykoľvek, k jej zániku však dochádza až v zmysle ods. 12.1, teda
úplným splnením všetkých záväzkov. Z takto formulovaného ustanovenia je zrejmé, že jeho cieľom
nie je výpoveď zmluvy v pravom slova zmysle (teda v zmysle ukončenia zmluvy, porovnaj § 582 OZ),
ale len privodenie okamžitej splatnosti všetkých splátok, pričom samotná zmluva zanikne až splnením

dlžníkovho dlhu. Uvedené ustanovenie VOP tak možno považovať za dohodu v zmysle § 565 OZ
umožňujúcu veriteľovi okamžité zosplatnenie dlžných splátok. Teleologický výklad § 53 ods. 9 v spojení
s § 565 OZ súčasne vyžaduje, aby akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, podľa ktorej môže veriteľ
privodiť okamžitú splatnosť splátok spotrebiteľského úveru (pôžičky), podliehala obmedzeniam (§ 53
ods. 9 OZ) slúžiacim na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 103 OZ plynie premlčacia doba jednotlivých

splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa však pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh
(§ 565 OZ), začne plynúť premlčacia doba celého dlhu odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Preto
premlčanie celého dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 OZ veriteľom, ale na okamih
splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovanáako prvú nezaplatila splátku splatnú 20.12.2013 a nevykonala už ani ďalšie úhrady. Právny predchodca
žalobcu celý dlh zosplatnil až dňa 19.04.2014. V zmysle § 103 OZ však plynie premlčacia doba celého
dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti

nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. Ak teda v prerokúvanej veci
právoveriteľažiadaťpredčasnésplateniezaložilasplátkasplatná20.12.2013,trojročnápremlčaciadoba
celého dlhu uplynula 20.12.2016. Nárok na úroky z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo
k hlavnému záväzku pritom podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný. Premlčanie istiny tak
malo za následok aj premlčanie nároku na úroky z omeškania. Žaloba podaná na súd 13.2.2017 je

tak podaná po uplynutí premlčacej doby celej pôžičky, ako aj zodpovedajúcich úrokov z omeškania,
z ktorého dôvodu súd nemohol žalobcovi uplatnený nárok priznať. Keďže žalovaná je spotrebiteľom,
musel súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na premlčanie
práva aj bez námietky žalovanej.

16. V danom prípade súd okrajovo dodáva, že žalobca, napriek tomu, že ho v tomto spore zaťažovalo

dôkazné bremeno, súdu predložil zmätočnú predžalobnú upomienku, keď v upomienke zo dňa
26.02.2014 (č.l. 5) žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie sumy 514,01 eur, zatiaľ čo v upomienke zo
dňa 26.02.2014 (č.l. 12) na zaplatenie sumy 131,69 eur.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP, keď na náhradu trov konania by mala nárok žalovaná, nakoľko žaloba bola v celom
rozsahu zamietnutá, keďže však žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej vo výroku II. náhradu
trov konania voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava /§ 365 ods. 1 CSP/.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a to ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania /§ 127 ods. 1 a 2 CSP/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/.