Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 4, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Csp/18/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116216270
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116216270.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobkyne: AXA životní

pojišťovna, a.s., so sídlom Lazarská 13/8, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 61 859 524, konajúca
prostredníctvom organizačnej zložky AXA životní pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského
štátu, so sídlom Kolárska 6, 811 06 Bratislava, IČO: 35 968 079, zastúpená: SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s.r.o., IČO: 36 862 711, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: W. F., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom W. XXX/X, A. J., o zaplatenie 219,17 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 13.07.2016, doručenou súdu dňa 15.07.2016, domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie jej sumy 219,70 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 219,70 eura od 23.06.2013 do zaplatenia, ako aj náhradu
trov konania.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že ako poistiteľ uzavrela so žalovaným ako poistníkom
poistnú zmluvu O. XXXX č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bola na strane

jednej povinnosť žalobkyne poskytnúť žalovanému povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, so začiatkom poistenia XX.XX.XXXX a na strane
druhej povinnosť žalovaného platiť žalobkyni poistné s ročným intervalom platenia vo výške 202,90
eura. Následne boli výšky poistného na ďalšie ročné obdobia oznamované žalovanému písomnými
oznámeniami zo dňa 12.03.2012, 03.05.2012, 08.03.2013, 07.05.2013. Žalobkyňa opakovane vyzývala
žalovaného na uhradenie nedoplatku na splatnom ročnom poistnom, a to výzvou zo dňa 07.06.2012,
06.06.2013. Nakoľko k úhrade dlžného poistného nedošlo, zaslala žalobkyňa žalovanému Oznámenie

o zániku poistnej zmluvy pre neplatenie poistného, v zmysle ktorého žalovanému oznámila, že poistná
zmluva zanikla pre neplatenie poistného ku dňu 22.06.2013. Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka
má poistiteľ právo na poistné za dobu do zániku poistenia. Žalobkyňa vypočítala za uvedené obdobie
dlžné poistné vo výške 219,70 eura. Žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom po splatnosti
poistného, napriek uvedenému si však žalobkyňa uplatňuje úrok z omeškania až od nasledujúceho
dňa po zániku poistnej zmluvy pre neplatenie poistného, t.j. odo dňa 23.06.2013. V doplnení žaloby
žalobkyňa uviedla, že žalovaný mal uhradené ročné poistné za obdobie od 23.05.2011 do 22.05.2013

vo výške 202,90 eura. Úhradu poistného vykonal žalovaný dňa 25.05.2011. Žalovaný neuhradil ročné
poistné za nasledovné obdobia: poistné obdobie od 23.05.2012 do 22.05.2013 vo výške 202,90 eura
a poistné obdobie od 23.05.2013 do 22.06.2013 v alikvotnej výške (t.j. do zániku poistenia) 16,80
eura, t.j. 31 dní x 0,542 eura ako alikvotná časť výšky poistného pripadajúca na jeden deň v mesiaci(mesačné poistné/31 dní v mesiaci máj/jún). Ako dôkazy žalobkyňa predložila Výzvu k zaplateniu
dlžného poistného zo dňa 07.06.2012, Upomienku dlžného poistného zo dňa 06.06.2013, oznámenie o
zániku poistenia zo dňa 11.07.2013, Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Potvrdenie

poistnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, Informáciu o výške poistného na ďalšie poistné obdobie zo dňa
12.03.2012, Vyúčtovanie predpisu poistného zo dňa 03.05.2012, Informáciu o výške poistného na ďalšie
poistné obdobie zo dňa 08.03.2013, Vyúčtovanie predpisu poistného zo dňa 07.05.2013, Výzvu na
úhradu dlhu zo dňa 05.04.2016, Výpis z OR, Podmienky uzatvorenia poistnej zmluvy poistenie Auto
verzia 1110.

3. Podľa článku 10 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.1215/2012 z 12. decembra 2012 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie
Rady (ES) č.1215/2012“), vo veciach poistenia sa právomoc určuje podľa tohto oddielu bez toho, aby
bol dotknutý článok 6 a článok 7 bod 5.

4. Podľa článku 14 bodu 1. nariadenia Rady (ES) č.1215/2012, bez toho, aby bolo dotknuté ustanovenie
článku 13 ods. 3, môže poistiteľ začať konanie len na súdoch členského štátu, v ktorom má žalovaný
bydlisko bez ohľadu na to, či je tento poistníkom, poisteným alebo oprávneným z poistenia.

5. Podľa článku 4 bodu 1. nariadenia Rady (ES) č.1215/2012, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak,

osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch
tohto členského štátu.

6. Podľa článku 62 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č.1215/2012, na určenie, či má účastník bydlisko v
členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

7. Podľa článku 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna
2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len „nariadenie Rady (ES) č.593/2008“), bez toho,
aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za
patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "spotrebiteľ"), s inou

osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "podnikateľ"),
sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ:
a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo
b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny
a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

8. Z dôvodu, že žalobkyňa má sídlo na území Českej republiky a žalovaná má bydlisko na území
Slovenskej republiky, a teda ide o konanie s cudzím prvkom, musel súd skôr, ako začal konať vo
veci samej, vyriešiť otázku právomoci súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a následne
otázku, aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie uplatneného nároku žalobkyne. Nakoľko ide

o občianskoprávnu vec, pričom konanie bolo začaté podaním žaloby na tunajší súd dňa 21.07.2016,
právomoc súdu sa spravuje Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.1215/2012 z 12.
decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach,
pričom v zmysle vyššie citovaného článku 14 bodu 1. v spojení s článkom 62 bodom 1 nariadenia súd
ustálil, že súdy SR majú právomoc na konanie v predmetnej veci, keď zároveň tunajší súd je vzhľadom k

bydlisku žalovaného miestne príslušným súdom na konanie. Rozhodným právom v prejednávanej veci
je s poukazom na čl. 6 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č.593/2008 právo Slovenskej republiky.

9. Súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 11Csp/18/2016-27 zo dňa
30.08.2017. Vzhľadom k tomu, že sa platobný rozkaz nepodarilo žalovanému doručiť, súd ho uznesením

č.k. 11Csp/18/2016-43 zo dňa 07.11.2017 zrušil.

10. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 23.11.2017 postupom podľa § 116 ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), k tejto sa nevyjadril, skutkové tvrdenia
nepoprel, dôkazy neoznačil.

11. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.12. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu

bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

13. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná
o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Súd vykonal

dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou. Rozsudok bol verejne
vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany
sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

14. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Žalobkyňa ako poisťovateľ a

žalovaný ako poistník uzatvorili dňa XX.XX.XXXX poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so začiatkom poistenia dňa
XX.XX.XXXX.. Na základe predmetnej poistnej zmluvy sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť plnenie, ak
nastanenáhodnáudalosťoznačenávpoistnejzmluveažalovanýsazaviazalplatiťdohodnutépoistnévo
výške 202,90 eura ročne. Žalovaný uhradil poistné od začiatku poistenia dňa 23.05.2011 do 22.05.2012,

ďalšie poistné nezaplatil. Žalobkyňa listom zo dňa 11.07.2013 oznámila žalovanému zánik poistnej
zmluvy ku dňu 22.06.2013 a vyzvala ho na zaplatenie dlžného poistného vo výške 219,70 eura. Žalovaný
na výzvu dlžné poistné nezaplatil. Podľa článku 3 ods. l VPP, poistník je povinný platiť bežné poistné
v dohodnutej výške a za dohodnuté poistné obdobie uvedené v poistnej zmluve, ktorým je technický
rok. V poistnej zmluve možno dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo

poistné uzatvorené (jednorazové poistné). Podľa článku 3 ods. 3 vety prvej VPP, ak v poistnej zmluve
nie je uvedené inak, je poistné splatné v prvý deň poistného obdobia.

15. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká

povinnosť splniť záväzok.

16. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

17. Podľa § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

18. Podľa § 796 ods. 1 a 2 OZ, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to

za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz
za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné). (1) Ak nebolo dohodnuté inak, je
bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia. (2)

19. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „ZoPZP“), poistenie zodpovednosti zanikne tiež,
ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola
v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti
zanikne uplynutím tejto lehoty.

20. Podľa § 11 ods. 11 ZoPZP, ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia,
za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku
dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo. Zostávajúcu časť poistného je poisťovateľ povinný poistníkovi
vrátiť, ak suma presiahne 50 Sk.

21. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné. (2)

22. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

23. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

24. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 250/2007
Z.z.“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo
povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej
účet.

25. Podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,

vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

26. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa

XX.XX.XXXX . uzavretá poistná zmluva, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Začiatok poistenia bol dojednaný na XX.XX.XXXX, v
zmluve bolo dojednané ročné poistné obdobie. Na základe uvedenej poistnej zmluvy sa žalobkyňa
zaviazala poskytnúť žalovanému poistné plnenie, ak nastane náhodná udalosť uvedená v poistnej
zmluve a žalovaný sa zaviazal platiť dohodnuté poistné. Účastníci si v zmluve dohodli ročné poistné

vo výške 202,90 eura. Poistné bolo v zmysle článku 3 ods. 3 veta prvá VPP splatné vždy v prvý deň
poistného obdobia, t.j. ku dňu 23.05.2011, 23.05.2012, 23.05.2013, atď.. Žalovaný zaplatil poistné za
prvé poistné obdobie od 23.05.2011 do 22.05.2012, splatné ku dňu 23.05.2011, pričom poistné za
nasledujúce obdobie, splatné dňa 23.05.2012, nezaplatil. V zmysle § 9 ods. 4 ZoPZP malo nezaplatenie
poistného za obdobie od 23.05.2012 do 22.05.2013 za následok zánik poistenia ku dňu 23.06.2012

(a nie, ako uvádzal žalobca, ku dňu 22.06.2013), nakoľko v zmysle citovaného ustanovenia poistenie
zaniklo uplynutím lehoty jedného mesiaca od dátumu splatnosti poistného (ktorá splatnosť bola v prvý
deň poistného obdobia, t.j. dňa 23.05.2012), pričom žalobca netvrdil, ani nepreukázal, že by bola v
poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti.

27. Právny vzťah založený poistnou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou
a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a právnych
predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č.
250/2007 Z.z.), keďže žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy vystupovala ako veriteľ s poukazom na predmet
podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, pričom obsah zmluvy bol daný poisťovateľom
bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo
zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade
sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia
zákona č. 250/2007 Z.z., má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi

účastníkmi zmluvy podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

28. Vyššie citované ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu
§ 100 ods. 1 OZ, a je treba aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej

zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže žalobkyňou uplatnený nárok je nárokom zo
spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej povinnosti skúmať,
či nedošlo k premlčaniu nároku žalobkyne, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj bez toho,
aby sa žalovaný premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka. Právna úprava v ustanovení §5b zák.č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom
vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je
pritom ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a

teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany
spotrebiteľa, a preto sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby
skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva žalobkyne.

29. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.

Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,
že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom
premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,
jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu
donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

30. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná
premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym
zákonníkom alebo iným právnym predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej
veci ide o premlčanie práva na zaplatenie poistného, ktoré právo sa premlčí vo všeobecnej trojročnej
premlčacej dobe podľa § 101 OZ, keďže zákon pre uvedené právo neuvádza osobitnú (kratšiu alebo

dlhšiu) premlčaciu dobu. Táto premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
(uplatniť) po prvý raz podaním žaloby na súde. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia
premlčacej doby, ktorý je odvodený od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol.“ Tento okamih je daný
objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve.
Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé na žalobu. Ak je splnenie dlhu stanovené na

presne určenú dobu, tak pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodný okamih zročnosti dlhu, t.j.
deň, keď mal dlžník splniť dlh, resp. začať s jeho plnením (doba splatnosti). Zročnosť dlhu môže byť
určená dohodou, právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného orgánu.

31. V tomto prípade sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala zaplatenia splátok poistného v celkovej

výške 219,70 eura, konkrétne poistného za poistné obdobie od 23.05.2012 do 22.05.2013 vo výške
202,90 eura a poistného za poistné obdobie od 23.05.2013 do 22.06.2013 vo výške 16,80 eura. Súd
mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že k zániku poistnej zmluvy došlo ku dňu 23.06.2012,
s tým, že poistné za poistné obdobie od 23.05.2012 do 22.05.2013 bolo v zmysle článku 3 ods. 3 veta
prvá VPP splatné ku dňu 23.05.2012. Žalobca sa mohol alikvotnej časti poistného od 23.05.2012 do

23.06.2012 domáhať na súde už dňa 24.05.2012, žaloba však bola podaná dňa 15.07.2016, t.j. po
uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, a preto je nárok žalobkyne v celom rozsahu premlčaný.
Súd dodáva, že bez ohľadu na dátum zániku poistenia (t.j. či k nemu došlo dňa 23.06.2012 alebo
22.06.2013), poistné za obdobie od 23.05.2012 do 22.05.2013 bolo splatné dňa 23.05.2012 a poistné
za obdobie od 23.05.2013 do 22.05.2014 bolo splatné dňa 23.05.2013, a teda ak bola žaloba podaná na

súd až dňa 15.07.2016, v každom prípade bola žaloba podaná po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

32. Nakoľko súd bol povinný aplikovať ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. ako procesnú právnu
normu s poukazom na absenciu prechodného ustanovenia k tejto úprave, a teda bol povinný prihliadnuť
na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex offo, na túto skutočnosť prihliadol, dospel k záveru, že z

dôvodu premlčania nároku žalobkyne nebolo možné jej uplatnený nárok pre ich premlčanie priznať, a
preto súd žalobu v celom rozsahu vo výroku I. zamietol. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky
z omeškania z týchto splátok, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno
usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.

33. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.36. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého

ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

37. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a čl.
4 ods. 2 CSP, čl. 17 CSP, keď žalovanému, ktorá by inak na náhradu trov konania mal nárok, nakoľko
bol v konaní plne úspešný, nárok na náhradu trov konania vo výroku II. nepriznal, nakoľko mu v konaní
žiadne trovy nevznikli. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade
s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov
žalovaného uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j.

za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.