Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/302/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815204288
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815204288.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej právnej veci oprávneného: BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105 (nástupca po Poštovej
banke, a. s., Bratislava), proti povinnému: E. U., nar.: XX. XX. XXXX, bytom G. P. X. XXX, vedenej na
Exekútorskom úrade súdnej exekútorky Mgr. Jany Virličovej, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, pre

vymoženie istiny 5 913,10 eur s príslušenstvom, o žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k.:
9Er/384/2015-41 zo dňa 26. 02. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdnej exekútorky Mgr. Jany Virličovej,
Exekútorsky úrad so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 25. 03. 2015,

doručeným súdnej exekútorke dňa 31. 03. 2015, domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na
základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., sp. zn. IA-C/0314/3870 zo dňa 07. 07. 2014. Žiadosť
súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 28. 04. 2015.
Súdnaexekútorkažiadalaoudeleniepovereniavrozsahu5913,10eurspríslušenstvomšpecifikovaným
v návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.

3. Súd citoval ustanovenie § 36 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d), § 243d ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 44 ods. 2, § 45
ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZRK"), § 1 ods. 2, § 2 písm. d)
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, §
52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho

zákonníka (ďalej len "OZ").

4. Konštatoval, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 29. 07. 2011 zmluvu o úvere, na základe ktorej bol
povinnému poskytnutý úver vo výške 6500 eur, ktorý sa povinný zaviazal splácať v tam dohodnutých
splátkach a termínoch. V zmysle čl. 3 bodu 6 zmluvy o úvere zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú

rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v čl. 10 II. časti Všeobecných obchodných
podmienok (VOP). Klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a záväznéa jeho zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len s dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní. VOP v znení účinnom od 01. 11. 2010, ktoré sú súčasťou zmluvy o
úvere, v bode 10.2.2 II. časti - Spoločné ustanovenia upravujú rozhodcovskú doložku. Rozhodcovským

súdom sa v zmysle bodu 2. I. časti VOP - Definície pojmov rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený
pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., IČO: 35 862 882, zapísaná v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, odd.: Sa, vložka č. 3157/B.

5. Súd prvej inštancie zistil, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným je zmluvou

o spotrebiteľskom úvere. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov, teda pri poskytovaní úveru postupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinný
vystupuje v zmluve ako fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd mal za to, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že
úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania nie je prekážkou na aplikáciu
všeobecných ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľ sa svojej ochrany nemohol vzdať

ani inak zhoršiť svoje postavenie.

6. Uviedol, že z úverovej zmluvy je evidentné, že táto je uzatvorená na pripravenom tlačive, do ktorého
sú vpísané údaje o povinnom a výške úveru. Povinný reálne nemal možnosť zmeniť obsah VOP, ktoré
tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy, a to aj napriek citovanému ustanoveniu

bodu 10.2.3 II. časti VOP, ktorý povinnému takúto možnosť zdanlivo ponúka. Nakoľko však so VOP,
ako súčasťou uzatvorenej zmluvy o úvere, mal povinný možnosť oboznámiť sa, ak vôbec, najskôr
pri jej uzatváraní, je nepochybné, že najneskôr do tohto okamihu by nebolo v jeho možnostiach, ani
schopnostiach doručiť oprávnenému písomne vypracované oznámenie v zmysle bodu 10.2.3 II. časti
VOP. Povinný teda mal možnosť len akceptovať, alebo neakceptovať zmluvu o úvere ako celok.

7. Ďalej súd konštatoval, že rozhodcovská doložka tvorí súčasť obchodných podmienok dodávateľa
- oprávneného, nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy,
neumožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom v majetkových sporoch z
úverovej zmluvy a v súvislosti s ňou v prípade, že žalobcom je oprávnený. Obsah rozhodcovskej doložky

bol dodávateľom vopred pripravený, pričom len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý
všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.

8. Zároveň poukázal na skutočnosť, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa
po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. V dôsledku takéhoto postupu bola spotrebiteľovi

v rozhodcovskom konaní odopretá ochrana, ktoré mu poskytujú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka navyše splýva s ostatnými štandardnými podmienkami, je napísaná malým
písmom a je veľmi ťažko čitateľná. Povinný - spotrebiteľ mal možnosť zmluvu o úvere len odmietnuť
alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam určeným oprávneným - dodávateľom.

9. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej
doložke tak, ako je formulovaná v bodoch 10.2.2 a 10.2.3 II. časti Všeobecných obchodných podmienok
je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade,
ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce
doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné

ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Uvedené potvrdzuje i množstvo
exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na tomto súde, kde exekúcie s totožným
oprávneným sú vykonávané na základe exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské
rozsudky. Súd mal za to, že predmetná rozhodcovská doložka nútila spotrebiteľa uplatňovať, či brániť
svoje práva výhradne pred jediným, v zmluve vopred určeným rozhodcovským súdom.

10. Uzavrel, že uvedená rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej
obsah, čím naplnil znaky neprijateľnej podmienky v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 OZ a je v súlade
s ustanovením § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná. Keďže rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť

legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností z takejto
doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Exekučný titul vydaný na základe takejto doložky nemá
legitimitu a je materiálne nevykonateľný. Keďže právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútneneplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je
vydaný v rozpore so zákonom.

11. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie žiadosť súdnej exekútorky o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

12. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie
oprávnený.

13. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie
na vykonanie exekúcie vo veci alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

14. Oprávnený namietal, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 221 ods. 1 (§ 205

ods. 2 písm. a/ O. s. p.), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), že doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205
ods. 2 písm. e/ O. s. p.), že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už

prv začalo konanie (§ 221 ods. 1 písm. d/ O. s. p.), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) a že súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§
221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.).

15. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle
tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie
skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku, nakoľko tým
prekračuje zákonné limity pre skúmanie podmienok pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučný súd pri skúmaní rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu nie je vecne príslušný vo
veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku.
Rozsah právomoci exekučného súdu je daný aj ustanovením § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.

16. Podľa oprávneného exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského

rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže
doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov
rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZRK); výrok
právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány.

17. Uviedol, že ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom ustanovení
(exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), ako aj v prípadoch,
keď exekučný súd na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný
titul, je povinný dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto nanovo vytvorenej

procesnej situácii vyjadriť. Uvedené potvrdzuje aj nález Ústavného súdu SR z 10. júla 2013 č. k.: II. ÚS
499/2012-47.

18. Oprávnený ďalej uviedol, že z preskúmavaného rozhodnutia exekučného súdu nie je zrejmý
obmedzený rozsah preskúmavania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského

rozhodnutia. Napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či
neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať
neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa, tak v napadnutom rozhodnutí činí, čo treba
odmietnuť ako neprípustné. V tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu SR z 18. októbra
2007 č. k.: III. ÚS 153/07, ako aj na nález z 05. apríla 2007 č. k.: III. ÚS 171/06.

19. K podanému odvolaniu sa súdny exekútor a ani povinný v stanovenej lehote písomne nevyjadrili.20. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
"CSP"), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP

povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.

21. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k

záveru, že napadnuté uznesenie po vecnej stránke a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne
správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

23. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia
a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné
v podrobnostiach poukazuje podľa § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia uvádza nasledovné.

24. V posudzovanom prípade je exekučným titulom Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., so sídlom
Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 862 882, v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom: Mgr.

Miroslavou Oršulovou, pod sp. zn.: IA-C/0314/3870 zo dňa 07. 07. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 31. 07. 2014 a vykonateľnosť dňa 04. 08. 2014. Žalovaný (povinný) je zaviazaný žalobcovi
(oprávnenému) zaplatiť istinu vo výške 5913,10 eur, úrok vo výške 19 % ročne zo sumy 5 913,10 eur
od 02. 01. 2014 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 5 913,10 eur od
02. 01. 2014 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 01.

01. 2014 vo výške 1 989,80 eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 395,14 eur, a to
všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

25. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala
"Rozhodcovskádoložka"uvedenávčl.10.2.2Všeobecnýchobchodnýchpodmienok,ktorébolisúčasťou

Zmluvy o úvere zo dňa 29. 07. 2011, uzatvorenej medzi Poštovou bankou, a. s., a povinnou. Na základe
Zmluvy o úvere zo dňa 29. 07. 2011 oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 6500 eur, ktorý sa
povinný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 160,07 eur a v počte splátok 72
tak, že celková výška nákladov predstavovala 4 413,58 eur. V zmluve je uvedená RPMN 20,74 %.

26. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, ktorý
vznikol na základe Zmluvy o úvere zo dňa 29. 07. 2011, je vzťahom spotrebiteľským riadiaci
sa zákonom o spotrebiteľských úveroch. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa
mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach
zdôraznilpovinnosťsúduajvrámcinútenéhovýkonurozhodnutiachrániťprávaspotrebiteľovakoslabšej

zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 06. 10. 2009 vo veci "Asturcom
Telecomunicaciones SL", kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku,
na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica č. 93/13 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu
na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď,

ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo
nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom
v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň
povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (viď

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09. februára 2012, sp. zn.: 3 Cdo 122/2011).

27. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že povinná z rozhodcovského rozsudku bola v rozhodcovskom
konaní pasívna a nepodala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Totižto podľa uzneseniaNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 03. 2012, sp. zn.: 6 Cdo 1/2012, princíp "vigilantibus
iura scripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu
princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania,

ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany

práv spotrebiteľa. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa správne vyhodnotil rozhodcovskú
doložku obsiahnutú vo Všeobecných obchodných podmienkach za rozpornú s ustanovením § 53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka.

28. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade sa "Rozhodcovská doložka" nachádzala
v čl. 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou Zmluvy o úvere zo dňa 29. 07.

2011.

29. Podľa čl. 10.2.2 Banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých
sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových
produktov alebo pri vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik

príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom znení:

a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania,

b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné
a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecného súdu.

30. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

31. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky

uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

32. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

33. Pokiaľ ide o samotné znenie rozhodcovskej doložky tak, ako vyplýva zo všeobecných obchodných
podmienok predložených právnym predchodcom oprávneného, odvolací súd sa v plnom rozsahu
stotožňuje s jej posúdením súdom prvého stupňa a má za to, že táto nebola individuálne vyjednaná, bola
súčasťou predtlačeného formulára vypracovaného poskytovateľom úveru, v danom prípade Poštovej

banky, a.s., a povinná nemala reálnu možnosť túto zmeniť, ale mala možnosť iba zmluvu o úvere
podpísať alebo nepodpísať.

34. Z množstva exekučných vecí odvolací súd zistil, že rozhodcovské doložky sú uvedené vo
všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú rozsiahle a predtlačené malým písmom, takže

spotrebiteľ ani nie je reálne schopný sa s týmito riadne oboznámiť a odvolací súd v ani jednej z
prejednávaných vecí nezistil, že by spotrebiteľ uplatnil nejakú výhradu k zmluve alebo obchodným
podmienkam.

35. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu Smernicou

Rady č. 93/13/EHS sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa
(dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva
na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo
je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou.36. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu
1PrílohySmerniceRadyč.93/13EHSz05.04.1993avustanovení§53ods.1Občianskehozákonníka.

37. V tejto súvislosti nie je podstatný ani doslovný preklad neprijateľnej podmienky uvedenej v písm.
q) bodu 1 Prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS, ale skutočnosť, že rozhodcovská doložka spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navyše, citovaná
smernica v čl. 8 umožnila členským štátom prijať alebo si ponechať prísnejšie opatrenia kompatibilné

so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany
spotrebiteľa.

38. Teda ak je aj neprijateľná podmienka obsiahnutá v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) OZ upravená
prísnejšie ako v samotnej smernici za účelom dosiahnutia maximálnej ochrany spotrebiteľa, takéto
znenie nie je v rozpore s účelom a obsahom tejto smernice.

39. K námietke oprávneného, že zákonná úprava dáva bankám povinnosť spotrebiteľovi ponúknuť
riešenie sporov rozhodcovským súdom odvolací súd uvádza, že ide o poučovaciu povinnosť, ale nie
povinnosť takýto spôsob rozhodovania sporov spotrebiteľom vnútiť.

40. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením oprávneného, že z právnej úpravy nevyplýva, že
spotrebiteľské spory nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, ale pri dohode o takomto spôsobe
riešenia sporov má byť spotrebiteľ, ktorý nie je podnikateľom a nepozná právnu úpravu takéhoto konania
ako ani vnútorné predpisy rozhodcovských súdov, podrobne oboznámený s takýmto konaním, aby mal
možnosť si vybrať, či spor s právnym predchodcom oprávneného, ako dodávateľom, bude riešiť v

rozhodcovskom konaní alebo v konaní pred všeobecným súdom.

41. Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom je preto potrebné považovať za konanie,
v ktorom poskytovateľ úveru, ktorý má k dispozícii odborný aparát, zneužil svoje "silnejšie" postavenie
a spotrebiteľovi ako "slabšej" strane vnútil pre neho nevýhodné podmienky. Ide teda o konanie, ktoré je

v rozpore s dobrými mravmi, dôsledkom čoho je podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka ako
aj podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútna neplatnosť rozhodcovskej doložky
uvedenej vo všeobecných obchodných podmienkach.

42. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské

konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán, nakoľko znenie rozhodcovskej zmluvy bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou
podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka a ako taká bola už od počiatku v celom
rozsahu neplatnou podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok
vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

43. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP.

44. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol

tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).