Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, April 26, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Csp/143/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116222107
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116222107.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobkyne: O. M., D.. X.X.XXXX, N. F.

XXX, zastúpená Centrom právnej pomoci, so sídlom Bratislava, Nám. slobody 12, p r o t i žalovanému:
Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31690904, o zaplatenie 1.755,29
a prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 1.755,29 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne
od 10.7.2016 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti a o zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie od 2.10.2015 do 9.7.2016

z a m i e t a .

Žalobkyňa m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 27.10.2016 sa domáhala výplaty poistného plnenia vo výške 1755,29 Eur
s úrokmi z omeškania 5,05% ročne od 2.10.2015 do zaplatenia. V žalobe uviedla, že so žalovaným
uzavrela poistnú zmluvu na poistenie pre prípad smrti a dožitia s poistnou sumou pre prípad dožitia
1.755,29 Eur, pričom koniec poistenia bol dohodnutý na X.XX.XXXX.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil s tvrdením, že poistná zmluva je absolútne neplatná, keďže výška
poistného bola dohodnutá v rozpore s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3, zákona č. 24/1991 Z.z. o
poisťovníctve, v zmysle ktorého sadzby poistného v štátom schvaľovanom obchodnom pláne mali byť
stanovené tak, aby zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. V protokole z roku
2007 Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve žalobkyne bolo stanovené
v rozpore so zákonom. Výška poistného bola pritom schválená orgánom verejnej moci (Ministerstvom
financií SR), takto schválené poistné bolo záväzné a keďže poistné je podstatnou náležitosťou poistnej

zmluvy a je v rozpore so zákonom, potom celá poistná zmluva je absolútne neplatná a uplatnený nárok je
nedôvodný. Na podporu svojho stanoviska doložil výňatok z protokolu z dohľadu vykonaného Národnou
bankou Slovenska, listy NBS z 15.8.2008 a 18.3.2008, stanovisko zodpovedného aktuára, znalecký
posudok č. 4/2008 a list NBS zo dňa 2.12.2013.

3. Žalobkyňa v rámci repliky na vyjadrenie žalovaného považovala jeho argumentáciu za nesprávnu.
Žalobkyňa splnila všetky podmienky predmetnej poistnej zmluvy, do právneho vzťahu so žalovanou

vstúpila dobromyseľne s tým, že poistná zmluva vyvolá zamýšľané následky, teda ak nastane
poistná udalosť, dôjde k výplate poistného plnenia. Žalovaný je podnikateľský subjekt a podniká na
vlastnú zodpovednosť (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka). Žalovaný nemôže zodpovednosť za svoje
podnikanie prenášať na spotrebiteľov. To, že žalovaný stanovil sadzby poistného vrátane ich kalkuláciezle a nízko, je riziko jej podnikania a nemôže byť na ujmu žalobkyne. Neplatnosť poistnej zmluvy
ani nevyplýva z citovaných ustanovení zákona o poisťovníctve a nevyplýva to ani z vyjadrení NBS v
predložených listinách žalovaného.

4. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, aj keď predvolanie mu bolo doručené riadne a včas a svoju
neúčasť neospravedlnil. Súdu síce bolo predložené ospravedlnenie na toto pojednávanie advokátskou
kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., avšak doposiaľ súdu nebolo predložené splnomocnenie pre
túto advokátsku kanceláriu zo strany žalovaného. Navyše však v tomto ospravedlnení spomínaná

advokátska kancelária ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti, zotrvala na
písomnomvyjadrenížalovaného,nežiadalavšakoodročeniepojednávania.Bolipretosplnenéprocesné
podmienky v zmysle § 180 CSP na to, aby súd pojednával aj v neprítomnosti žalovaného.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, potvrdením o uzavretí poistnej zmluvy č.
XXXXXXXXXX, nárokovým listom zo dňa XX.X.XXXX, oznámením o prerušení vyšetrenia zo dňa

XX.X.XXXX, písomnými vyjadreniami strán, všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie,
ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Strany uzavreli dňa XX.XX.XXXX poistnú zmluvu (žalovaná ešte pod obchodným názvom A. Č.-Z. A.
V..Z.., G.) X. - G. pod č. XXXXXXXXXX. Poistníkom a poistencom podľa tejto zmluvy bola žalobkyňa.

Jednalo sa o životné a úrazové poistenie. Životné poistenie bolo uzavreté aj pre prípad dožitia s
dohodnutou poistnou sumou 52.880 Sk (1.755,29 Eur). Začiatok poistenia bol stanovený na 1.10.2000
a koniec poistenia na 1.10.2015. Poistné bolo dohodnuté vo výške 244 Sk mesačne s dobou platenia
10 rokov.

7. Súčasťou poistnej zmluvy sú aj všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie platné od
XX.XX.XXXX. Podľa článku 15 bodu 1 z poistenia pre prípad dožitia je poisťovňa povinná vyplatiť poistnú
sumu, ak sa poistený dožije dňa dojednaného v poistnej zmluve.

8. Nárokovým listom zo dňa XX.X.XXXX žalobkyňa požiadala žalovanú o výplatu poistného plnenia

pri dožití sa konca poistenia, na ktorý žalovaná reagovala listom z 24.6.2016, v ktorom jej oznámila
prerušenie vyšetrenia na zistenie rozsahu plnenia z dôvodu, že sa obráti na súd ohľadom zistenia, či
poistná zmluva je platná. Ako však potvrdila žalobkyňa, žiadnu žalobu o neplatnosť poistnej zmluvy
žalovaná nepodala.

9. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo

právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

11. Podľa § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,

c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení

poistenia.

12. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné
podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené
alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

13. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).14. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

15. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

16. Podľa § 816 Občianskeho zákonníka z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená
dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok, alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie
vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

17. Súd v danom prípade mal za preukázané, že strany - žalobkyňa ako poistník a poistenec a žalovaný

ako poistiteľ uzavreli poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo aj poistenie žalobkyne pre prípad dožitia.
Zmluva má všetky potrebné náležitosti podľa § 788 Občianskeho zákonníka. Koniec poistenia bol
dohodnutý na 1.10.2015. Žalobkyni tak vzniklo právo na poistné plnenie v dohodnutej výške 1.755,29
Eur, keďže poistná udalosť nastala 1.10.2015. Z výpovede žalobkyne pritom vyplynulo, že poistné riadne
platila, čo napokon žalovaný vôbec nespochybnil.

18. Žalovaná argumentovala neplatnosťou poistnej zmluvy pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho
zákonníka) pre neplatnú výšku poistného. Súd sa s týmto názorom nestotožnil. Predovšetkým je
nesprávne v tej súvislosti poukazovanie na § 9 ods. 3 a § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Z.z.

19. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 24/1991 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy dozorný orgán
vydáva povolenie na vznik poisťovne a podnikanie v poisťovníctve pre odvetvie
a) životného poistenia podľa jednotlivých druhov poistenia,
b) neživotného poistenia podľa jednotlivých druhov poistenia.

20. § 11 ods. 3 vyššie citovaného zákona sa týka obsahových náležitostí žiadosti o udelenie povolenia,
ak je žiadateľom na vznik poisťovne zahraničná poisťovňa.

21. Aj keď Národná banka Slovenska konštatovala, že kalkulácia poistného je nesprávna, táto
skutočnosť nemôže ovplyvniť riadne a platne uzavretú zmluvu medzi stranami. Pravidlá pre stanovenie

výšky poistného boli zavedené až novelou zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a to konkrétne
zákonom č. 186/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2004, ktorý v § 31a uviedol, že poisťovne sú povinné
určiťvýškupoistnéhonazákladepoistno-matematickýchmetódtak,abyvýškapoistnéhozabezpečovala
trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv.

22. Vzhľadom na to, že poistná zmluva bola uzavretá pred účinnosťou vyššie uvedenej právnej úpravy,
vzhľadom na zákaz retroaktivity právnych noriem, nie je možné vyhodnocovať výšku poistného podľa
tejto neskoršej úpravy.

23. Navyše však aj v opačnom prípade obranu žalovanej súd považuje za irelevantnú. Výšku poistného

v poistnej zmluve nastavila práve žalovaná. Pokiaľ by teda bol aj nesprávny výpočet poistného, za
tento stav zodpovedá výlučne žalovaná. Poistnú zmluvu vrátane poistného vytvorila žalovaná, ktorá
je profesionálom. Žalobkyňa ako spotrebiteľka v dobrej viere očakávala, že zmluvné podmienky sú
formulované profesionálne a pokiaľ aj došlo k nesprávnemu výpočtu poistného, nemôže to byť na jej
ujmu, keďže do právneho vzťahu so žalovanou vstupovala v dobre viere a povinnosti, ktoré z poistnej

zmluvy pre ňu vyplynuli, si riadne splnila. Teraz je na žalovanej, aby aj ona splnila svoju povinnosť
vyplývajúcu z poistnej zmluvy. V tejto súvislosti možno poukázať na právny záver vyplývajúci z rozsudku
NS SR 2Cdo/229/2013 zo dňa 30.9.2014, podľa ktorého pokiaľ by aj bolo preukázané, že štátny
orgán, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou
kalkuláciou, pre žalovaného by to neznamenalo zánik povinnosti zo zmluvy, ktorou je viazaný, ale vznik

nároku na náhradu škody voči štátu. Nie je však dovolené, aby poisťovňa negatívne dôsledky, ktoré
jej zo vzťahu so štátom vznikli preniesla do iného vzťahu a to súkromnoprávneho a uvedená okolnosť
nemôže byť v žiadnom prípade na ujmu poistníka, ktorý do poistného vzťahu so žalovaným vstupoval
v dobrej viere.24. Rovnaký právny záver vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Košice I. 17C/115/2011, ktorý bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu Košice 5Co/44/2013, voči ktorému Najvyšší súd SR rozhodnutím

6Cdo/159/2014 odmietol dovolanie a Ústavný súd SR odmietol sťažnosť rozhodnutím I.ÚS 359/2015
zo dňa 26.8.2015. Súdy v týchto rozhodnutiach zdôraznili, že právny vzťah medzi stranami je
súkromnoprávny, jeho obsahom je vzájomná dohoda účastníkov zmluvného vzťahu o životnom poistení
podľa § 788 Občianskeho zákonníka bez akejkoľvek regulácie verejným právom. Zásahy verejno-
právnej regulácie štátneho kontrolného orgánu do súkromnoprávneho záväzkového vzťahu podnikateľa

a jeho klienta nemôže viesť k prenosu alebo deleniu zodpovednosti za prípadné nesprávne rozhodnutia
štátnych orgánov alebo za prípadne nesprávne rozhodnutia podnikateľa na konečného odberateľa v
súkromnoprávnom vzťahu a ani k modifikácii obsahu súkromnoprávnej zmluvy, či možnosti jednostranne
zmeniť alebo zrušiť súkromnoprávny vzťah.

25. Žalovaného podľa týchto rozhodnutí nikto nenútil navrhnúť také sumy poistného, ako vo svojich

zmluvách, či podnikateľských stratégiách navrhol, a ktoré boli nepochybne jedným z rozhodujúcich
faktorov vedúcich spotrebiteľov k uzatvoreniu zmluvy s ním, naopak on podcenil tvorbu dostatočných
technických, či iných finančných rezerv pre krytie rizík zo svojich produktov, za čo odmietal niesť
podnikateľské riziko a preto plnenie si zmluvných povinností voči spotrebiteľom zo strany podnikateľa
nemožno považovať za odporujúce dobrým mravom. Záverom bolo konštatované, že nebol zistený

žiaden dôvod absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy, nakoľko nie je v rozpore so žiadnym ustanovením
Občianskeho zákonníka ani s iným zákonom platným v čase jej uzatvorenia alebo že by takáto zmluva
svojim účelom zákon obchádzala.

26.Súdvtomtosporesivcelomrozsahuosvojilvyššieuvedenéprávnezáveryatedauzavrel,žepoistná

zmluva uzavretá medzi stranami je platná a keďže nastala poistná udalosť - dožitie uplynutím 15 rokov
t.j. 1.10.2015, žalovaná je povinná dohodnutú poistnú sumu žalobkyni vyplatiť.

27.Žalobkyňamánárokajnaúrokyzomeškaniaspoukazomna§517ods.1,2Občianskehozákonníka.

28. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

30. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Splatnosť poistného plnenia je upravená v § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Nevykonanie
šetrenia bez zbytočného odkladu, najneskôr do jedného mesiaca po tom čo sa poistiteľ dozvedel o
poistnej udalosti má význam len na poskytnutie primeraného preddavku, nie však k splatnosti poistného

plnenia.

32. V danom prípade súd vzhľadom na obsah listu žalovaného zo dňa 24.6.2016, ktorým oznámil
žalobkyniprerušenievyšetrenia,vychádzalzozáveru,žežalovanáukončilavyšetrenie24.6.2016.Zákon
totiž vôbec neumožňuje nejaké prerušenie vyšetrenia a preto aj tento postup žalovaného svedčí o jeho

nekalej obchodnej praktike, ktorá zrejme bola motivovaná práve zámerom oddialiť splatnosť poistného
plnenia. Tá nastala uplynutím 15 dní od ukončenia vyšetrenia (teda od 24.6.2016), teda 9.7.2016.
Žalovaná sa tak dostala do omeškania až nasledujúceho dňa, preto súd priznal úroky z omeškania v
uplatnenej výške, avšak až od 10.7.2016 a v časti žalobu, keďže žalobkyňa žiadala priznať úroky z
omeškania už od 2.10.2015, zamietol.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.
Žalobkyňa mala v spore plný úspech (rozhodujúca je uplatnená pohľadávka), preto súd jej priznal plnú
náhradu trov konania.34. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom

sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.