Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 5, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 28Sa/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200230
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5017200230.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti
odporcovi: Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, so sídlom Družstevná č. 1052,
Kysucké Nové Mesto, za účasti účastníka konania: L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XXXX, v konaní
o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. k. V 1847/2012 zo dňa 10.01.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie odporcu č.k. V 1847/2012 zo dňa 10.01.2013 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím Správa katastra Kysucké Nové Mesto zamietla návrh na povolenie vkladu

do katastra nehnuteľností podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona vyplývajúci zo záložnej zmluvy
uzavretej dňa 05.11.2012 medzi navrhovateľom a účastníčkou konania U. Z.. V odôvodnení správa
katastra uviedla, že záložnú zmluvu podpísal P. U., predseda Občianskeho združenia ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci, na základe dohody o splnomocnení, ktorá bola podpísaná
splnomocnencom U. Z. a splnomocnencom. Táto dohoda o splnomocnení je v zmysle § 39 a 22
ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) absolútne neplatná pre rozpor záujmov dlžníka
a jeho splnomocnenca. Dlžník nemohol vôbec ovplyvniť výber splnomocnenca, nakoľko dohoda o

splnomocnení je spísaná na formulárovej typovej zmluve, kde splnomocnenec je vopred určený a jeho
názov je zapracovaný priamo do tlačového textu dohody. Splnomocnenec už pri spisovaní predtlače
dohody bol v kontakte so záložným veriteľom, preto je záujem splnomocnenca v rozpore so záujmami
zastúpeného. Splnomocniteľ ani splnomocnenec nevedeli v čase uzavretia dohody o splnomocnení,
ku ktorým nehnuteľnostiam bude záložná zmluva uzavretá, a to vzhľadom na formuláciu, že zástupca
uzavrie v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzavretia záložnej zmluvy sú
vo vlastníctve dlžníka, a to bez bližšieho označenia nehnuteľností. V zmysle § 53 ods. 1 OZ je dohoda

o splnomocnení štandardná zmluvná podmienka, ktorej znenie nemohol ovplyvniť spotrebiteľ. Ide tu
o hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľov. Preto podľa § 53 ods. 5
OZ neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. V danom prípade ide o vážnu
nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 ods. 2 písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľa. Neplatná pre rozpor
so zákonom je aj záložná zmluva s poukazom na § 151b ods. 2 a 3 OZ, pretože neobsahuje jednu z
podstatných náležitostí, a to určenie pohľadávky, ktorá sa záložným právom zabezpečuje alebo určenie
najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva

neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že podľa jeho názoru
plnomocenstvo uzavreté medzi spoločnosťou ProHelp a účastníkom konania je platné. Správakatastra musí spoľahlivo zistiť skutkový stav veci a to úplne a presne. Napadnuté rozhodnutie
vychádza len z ničím nepodložených „predpokladov“. Správny orgán vidí neprípustnosť plnomocenstva
v dôvode uvedenom v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rozpor však musí reálne existovať a

nestačílenpotenciálnamožnosťtakéhotorozporu.Predloženéplnomocenstvojesamostatnýmprávnym
úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho
zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval
alebo ovplyvňoval jeho obsah. Nestotožnil sa s názorom odporcu, že dohoda o splnomocnení je
absolútne neplatná pre neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ. Navrhovateľ taktiež

namietal, že by sa na plnomocenstvo vzťahoval § 42 ods. 2 písm. c) Katastrálneho zákona, čo sa
týka špecifikácie nehnuteľností v plnomocenstve. Pokiaľ ide o formuláciu uvedenú v plnomocenstve, že
predmetom záložnej zmluvy môže byť ktorákoľvek nehnuteľnosť vo vlastníctve splnomocniteľa uviedol,
že z textu je zrejmé, že predmetom zálohu môžu byť všetky nehnuteľnosti splnomocniteľa, ktoré vlastní
ku dňu podpísania záložnej zmluvy, a to bez ohľadu na to, že tieto nie sú bližšie individualizované
v plnomocenstve. Predmetom zálohu môže byť aj nehnuteľnosť nadobudnutá splnomocniteľom po

uzavretí dohody o splnomocnení, ak ju bude vlastniť v čase uzavretia záložnej zmluvy. Žiadal napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.

Odporca sa k podanému odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 20.06.2016. Nestotožnil sa s tvrdeniami
odvolateľa uvedenými v odvolaní, zotrval na právnom názore vyjadrenom vo výroku a odôvodnení

napadnutého rozhodnutia. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie ponechal v platnosti v celom rozsahu.

Účastník konania sa k opravnému prostriedku nevyjadril.

Uznesením č.k. 30S/3/2016-13 zo dňa 21.09.2016 Krajský súd v Žiline konanie zastavil a vec postúpil

Úradu geodézie, kartografie a katastra SR ako orgánu, do ktorého právomoci patrí rozhodovať o
podanom odvolaní navrhovateľa. Najvyšší súd SR na základe nesúhlasu Úradu geodézie, kartografie
a katastra SR s postúpením veci rozhodol uznesením č.k. 1 KO 2/2017 zo dňa 03.05.2017, že na
prejedanie a rozhodovanie veci pôvodne vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/3/2016 je
daná právomoc súdu. V odôvodnení uviedol, že ak účastník podá odvolanie na okresný úrad (príslušný

súd) do 30.06.2016, odvolanie treba považovať za návrh podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. a konanie
sa dokončí podľa doterajších predpisov.

Krajský súd v Žiline následne preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p. v spojení s §
492 ods. 1 z.č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP) v rozsahu danom opravným prostriedkom

navrhovateľa, pričom zistil, že rozhodnutie odporcu je zákonné, toto bolo potrebné potvrdiť pri aplikácii
ust. § 250q ods. 3 O.s.p., a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Vzhľadom na to, že konanie o opravnom prostriedku začalo jeho podaním na poštovú prepravu dňa
14.02.2013, bez ohľadu na to, že bolo súdu predložené správnym orgánom dňa 01.07.2016, súd,
postupujúc podľa § 492 ods. 1 SSP, aplikoval na konanie ustanovenia doterajšej právnej úpravy, t.j.
O.s.p.

V preskúmavanej veci súd zistil, že správe katastra bol podaný návrh na vklad zmluvy o zriadení
záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol podpísaný navrhovateľom. Ako príloha k návrhu
na vklad bola priložená zmluva o zriadení záložného práva, ktorá bola uzatvorená medzi záložným
veriteľom - navrhovateľom a záložcom - účastníčkou konania v zastúpení na základe dohody o

splnomocnení: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava.
Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve
účastníčky konania. Zo záložnej zmluvy vyplynulo, že zmluvné strany (z bodu II. Zmluvy) sa dohodli
na zriadení záložného práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa -
navrhovateľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a

vzniknú na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom
na strane dlžníka.Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp, združením
občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava v zastúpení P. U., predsedom združenia,
súd zistil, že táto dohoda je vyhotovená forme predtlače (formulára), kde splnomocnenec je v rámci

predtlače už dopredu vpísaný. Z dohody o splnomocnení súd zistil, že táto bola uzatvorená v
súvislosti resp. v spojitosti so zmluvou o úvere uzatvorenou účastníčkou konania so spoločnosťou
Pohotovosť, s. r. o., Bratislava č. zmluvy 502900010, pričom splnomocniteľ udelil združeniu ProHelp
po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených splnomocnenie 1.
(bod 2. dohody) vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených

v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto
rozsahu aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, ktoré poskytne združenie
ProHelp splnomocniteľovi bezplatne, 2. (bod 3. dohody) na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa §
552 Občianskeho zákonníka a všetkých právnych úkonov s ňou súvisiacich v mene splnomocniteľa
k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve
alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy

zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Zároveň v bode 4 boli bližšie
špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom
právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. I.ÚS 17/99, I.ÚS

54/02).

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva
na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého
orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.

Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam

v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia (10.01.2013) (ďalej len katastrálny zákon)
v ust. § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k
nehnuteľnostiam do katastra, záznamov práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach
k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať

s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo práva
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa ust. § 31 ods. 7 katastrálneho zákona správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu
všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva

na správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa
katastra podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Správa katastra bola ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a bolo v jej kompetencii
rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na

základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa
katastra, v obvode ktorej sa nehnuteľnosť nachádza.V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzovala podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona. To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa

katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzovala komplexne
skutkové a právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa ust. § 31 katastrálneho zákona), ktoré by mohli
maťvplyv napovolenievkladu.Výsledkomtohtorozhodovaciehoprocesujepríslušnérozhodnutie
o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpísaním zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej Smernica), a to konkrétne podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak

celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Krajský súd v Žiline konštatuje, že odporca dostatočne zistil skutkový stav veci. Krajský súd sa stotožnil

s právnym posúdením veci zo strany správneho orgánu čo sa týka posúdenia dohody o splnomocnení
ako absolútne neplatného právneho úkonu podľa § 53 ods. 5 OZ a na doplnenie uvádza nasledovné:

Dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi účastníkom konania a občianskym združením ProHelp nie je
uzatvorenáriadneprerozporsust.§53ods.1Občianskehozákonníkaa podľa§53ods.5Občianskeho

zákonníka je ako celok absolútne neplatná. Na dohodu o splnomocnení je potrebné nahliadať ako na
predtlačenú - formulárovú zmluvu poskytnutú na tento účel poskytovateľom úveru - navrhovateľom,
obsahujúcu zmluvnú podmienku, ktorej obsah dlžník nemôže ovplyvniť, nakoľko mu je predložená v
jednom ,,balíku“ s úverovou zmluvou, v ktorej bol vopred určený zástupca účastníčky konania bezmožnosti jeho slobodného výberu, čím táto podmienka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Podľa názoru súdu, v danom
prípade bola dohoda o splnomocnení vpísaná do tzv. formulárovej dohody (alebo predtlačenej, keď teda

dlžník - záložca- účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody), je zo strany súdu potrebné
konštatovať, že v danom prípade bola obmedzená možnosť, aby si splnomocniteľ - záložca - účastník
konania-zvolilsplnomocnenca-zástupcu,ktorýbyzanehouzatvorilzáložnúzmluvuaktorýbyskutočne
hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred
vpísaný (určený), takže v danom prípade je možné hovoriť o tom, že nie je možné považovať takúto

dohodu o splnomocnení za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola vopred navrhnutá a pripravená
(ponúknutázostranynavrhovateľaúčastníkovi konaniapriuzatváraníúverovejzmluvynazabezpečenie
pohľadávky navrhovateľa voči účastníkovi konania) a práve preto spotrebiteľ - účastník konania nebol
schopný (nemal možnosť) ovplyvniť možnosť výberu iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom
prípade (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je možné podľa názoru súdu zo

všetkých okolností uvedených v preskúmavanej veci vyvodiť, že k výberu splnomocnenca teda nedošlo
z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa.
Tiež obsahové rozvrhnutie plnomocenstva v časti, kde sa vpisuje predmet záložnej zmluvy, navodzovalo
možnosť následného dopisovania ďalších nehnuteľností.
Rovnako neprijateľnou podmienkou je fakt, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmienené udelením

splnomocnenia zástupcovi, ktorého vopred vybral veriteľ, keďže zmluvu aj splnomocnenie koncipoval
výlučne veriteľ, čím došlo k vytvoreniu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech
dlžníka.
Ztýchtodôvodovsasúdstotožnilsprávnymnázoromsprávnehoorgánuarovnakopovažujetútodohodu
o splnomocnení za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka. To spôsobuje, že splnomocnenec nemá hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa platne
uzavrel záložnú zmluvu a preto po posúdení takejto zmluvy podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona bolo
potrebné návrh na vklad záložnej zmluvy zamietnuť.

Preto je nedôvodná odvolacia námietka navrhovateľa, že nie je možné na dohodu o splnomocnení

aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Práve naopak, aj táto
dohoda je dohodou vo svoje podstate spotrebiteľskou, pretože bola uzavretá v priamej príčinnej
súvislosti so zmluvou o úvere, ktorá je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou. Pokiaľ by nedošlo k
uzavretiu úverovej zmluvy medzi navrhovateľom a účastníkom konania, nedošlo by k uzavretiu ani
dohody o splnomocnení. Na jednej strane navrhovateľ podľa výpisu z Obchodného registra má v

predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Na druhej strane z listinných dôkazných
prostriedkov nachádzajúcich sa v administratívnom spise nebolo preukázané, že by účastník konania
bralúverzaúčelomfinancovaniapodnikateľskejčinnosti,pretoideospotrebiteľaajvovzťahukuzavretej
dohode o splnomocnení.

Vzhľadom na vyššie uvedené, nebolo potrebné zaoberať sa ďalšími námietkami navrhovateľa proti
napadnutému rozhodnutiu týkajúcimi aplikácie § 42 Katastrálneho zákona v spojení s odporcom
tvrdenou neurčitosťou dohody o splnomocnení ohľadne špecifikácie nehnuteľností, ktoré sa mali založiť.
Taktiež nebolo potrebné zaoberať sa ani odporcom tvrdeným rozporom záložnej zmluvy s § 151b ods.
2 a 3 OZ.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil.

Súd ako s odporcom konal s Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, odbor katastrálny ako s právnym
nástupcom Správy katastra Kysucké Nové Mesto podľa z.č. 180/2013 Z.z. účinného od 01.10.2013.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa §250k ods. 1 O.s.p. za použitia §250l ods. 2 O.s.p..
Navrhovateľ nebol úspešným účastníkom konania, preto mu náhrada trov konania nepatrí. Účastníkovi
konania v konaní podľa V. časti O.s.p. náhradu trov konania zo zákona neprináleží.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.