Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217208956
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4217208956.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého U.
dieťa rodičov: W. zastúpení advokátom JUDr. Tiborom Šulákom, so sídlom Nám. Dr. M.Thége Konkolyho
č. 3, Hurbanovo, o podnete X., na ustanovenie kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu na podanie
návrhu o prípustnosť zapretia otcovstva, o odvolaní matky a otca maloletého dieťaťa proti uzneseniu

Okresného súdu Komárno č. k. 9P/69/2017 - 5 zo dňa 25. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie matky a otca maloletého dieťaťa o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie začal bez návrhu konanie o ustanovenie kolízneho
opatrovníka maloletému dieťaťu U. I., nar. XX.X.XXXX na podanie návrhu o prípustnosť zapretia
otcovstva. Ďalším výrokom súd prvej inštancie ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno

za kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu na podanie návrhu o prípustnosť zapretia otcovstva. Svoje
rozhodnutie právne odôvodnil § 23 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len CMP) a §
31 ods. 2, § 96 ods. 1 zákona o rodine. V dôvodoch uviedol, že v danej veci X. I. doručil súdu podnet
na ustanovenie kolízneho opatrovníka pre maloletého U. na podanie návrhu o prípustnosť zapretia
otcovstva. Svoj podnet odôvodnil na tom skutkovom základe, že v čase rozhodnom pre splodenie
maloletého U. mal intímny styk s matkou maloletého a je presvedčený, že je biologickým otcom

maloletého. Manžel matky maloletého, t.j. matrikový otec maloletého nebol ani v čase splodenia, ani v
čase narodenia dieťaťa manželom matky, jeho otcovstvo bolo uznané súhlasným vyhlásením rodičov
pred matričným úradom. Matka maloletého počas tehotenstva a následne aj po pôrode uviedla, že
otcom dieťaťa je X. I.. Keďže je v záujme maloletého, aby poznal svojich biologických rodičov a matka
a matrikový otec nemajú záujem o zapretie a následné určenie otcovstva k maloletému U., on ako
biologický otec doručil súdu podnet na ustanovenie kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu v zmysle

ustanovenia § 96 Zákona o rodine, ktorý by zastupoval maloletého v konaní o návrhu na prípustnosť
zapretia otcovstva.

2. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení poukázal na ust. § 31 odsek 2 Zákona o rodine,
podľa ktorého žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony,
pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi

maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému
dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Keďže ide
o konanie vo veciach určenia rodičovstva, súd bez návrhu začal konanie o ustanovenie kolízneho
opatrovníka maloletému dieťaťu na podanie návrhu o prípustnosť zapretia otcovstva. Zákon o rodine
priznáva právo zaprieť otcovstvo manželovi matky dieťaťa a matke v prípade prvej domnienky otcovstva,
mužovi, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov a matke dieťaťa v prípade druhej

domnienky otcovstva a nakoniec priznáva právo zaprieť otcovstvo dieťaťu, ak je to potrebné v záujme
dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva. V prípade dieťaťavšak zákon zakotvil nadväzné časovo neobmedzené právo dieťaťa domáhať sa zapretia otcovstva pod
podmienkou, že je to potrebné v záujme dieťaťa, pričom návrh podáva opatrovník, súčasne nie je
vylúčené, že k tomu môže dôjsť aj na základe podnetu rodiča (ktorému už uplynula lehota) smerujúceho

príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý následne podá návrh na svoje ustanovenie za
opatrovníka, prípadne muža domáhajúceho sa uznania svojho otcovstva. Súd prvej inštancie uzavrel,
že vzhľadom na skutočnosť, že rodičia maloletého dieťaťa k dnešnému dňu nepodali návrh na zapretie
otcovstva a Zákon o rodine maloletému dieťaťu neumožňuje zapretie otcovstva inak, ako podaním
návrhu o prípustnosť zapretia otcovstva, súd rozhodol tak, ako je uvedené v druhej výrokovej vete tohto

uznesenia. Keďže na podanie návrhu na zapretie otcovstva je aktívne legitimované maloleté dieťa, ktoré
nemôže byť vzhľadom na kolíziu záujmov zastúpené ani jedným z rodičov, súd za kolízneho opatrovníka
ustanovil maloletému dieťaťu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, ktorý je oprávnený podať
návrh na konanie o prípustnosti zapretia otcovstva, a ktorý bude súčasne maloleté dieťa v tomto
konaní zastupovať. V prípade, že súd rozhodne o prípustnosti zapretia otcovstva, je kolízny opatrovník
oprávnený podať návrh na zapretie otcovstva a súčasne je oprávnený maloleté dieťa v tomto konaní

zastupovať.

3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa, ktorá navrhla,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. V dôvodoch svojho odvolania uviedla,
že Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Komárno ju s manželom predvolal na výsluch, kde spochybňovali

otcovstvo jej manžela k synovi U.. V čase počatia ale aj v čase pôrodu ešte neboli manželmi, preto ešte
pred pôrodom jej súčasný manžel W. I. uznal otcovstvo k synovi U.. Poukázala na to, že za súčasnej
situácie, keď syn U. má tri roky, žije v usporiadanej rodine a má vytvorené najlepšie podmienky pre
svoj rozvoj v tejto rodine, nemôže byť jeho záujmom aby bola ich rodina rozbitá len preto, aby sa
spochybňovalo otcovstvo jej manžela k synovi U.. Uviedla, že Úrad práce sociálnych vecí a rodiny ju už

dlhšiu dobu šikanuje a preto nesúhlasí, aby tento zastupoval ich syna. Oboch ich ako rodičov predvolal
a vypočúval ohľadom otcovstva k ich synovi . Domnieva sa, že záujem pána I. ako aj Úradu práce
sociálnych vecí a rodiny Komárno nemôže prevyšovať záujem zachovania rodiny.

4. Proti uzneseniu podal odvolanie aj otec maloletého dieťaťa, ktorý, žiadal zrušiť rozhodnutie o

ustanovení kolízneho opatrovníka za účelom podania návrhu o prípustnosť zapretia otcovstva. Namietol
ustanovenie ÚPSVaR Komárno za kolízneho opatrovníka ich synovi, keďže ich vypočúvali k otcovstvu
dieťaťa U. a pritom dieťa má otca, ktorý je riadne zapísaný v matrike ako otec na základe súhlasného
vyhlásenia rodičov. Považuje ÚPSVaR Komárno za zaujatý voči ich rodine. Uviedol, že ustanovenie
opatrovníka považuje za priame zasahovanie do ich súkromia smerujúce k rozbitiu ich rodiny, čo nemôže

byť záujmom dieťaťa.

5. K odvolaniu matky a otca dieťaťa sa písomne vyjadril kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Komárno, ktorý navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Poukázal na čl. 3 ods. 1, čl. 7 ods. 1
Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 5 Zákona o rodine. Uviedol, že biologické otcovstvo má prednosť pred

inými formami určenia otcovstva, hlavne keď biologický otec maloletého má záujem o uznanie či určenie
otcovstva k maloletému a má následne zabezpečovať potreby maloletého, byť účastný na jeho výchove
a starostlivosti a byť s ním v kontakte. Uviedol, že je v záujme maloletého poznať svojho otca, a to v
prvom rade biologického, preto je v jeho záujme, aby bolo otcovstvo k nemu určené, a to po riadnom
preskúmaní skutočností uvádzaných domnelým otcom a prípadne aj následným testom DNA, k tomu je

však potrebné najskôr rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva, v ktorom konaní musí byť maloleté
dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.

6. Domnelý otec X. I. k odvolaniu matky dieťaťa uviedol, že s matkou maloletého sa zoznámil v roku 2007
a v spoločnej domácnosti žili v období od augusta 2013 do novembra 2013. Následne dňa 13.06.2014

sa narodil U.. Po narodení dieťaťa mohol maloletého vidieť iba v prípade, keď matke zaplatil výživné
vo výške 200 eur a na naliehanie matky na maloletého previedol aj nehnuteľnosť k rodinnému domu a
pozemkom. Uviedol, že vzhľadom na vyjadrenia matky, je potrebné realizovať znalecké dokazovanie
na určenie otcovstva. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP
a § 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po preskúmaní uznesenia súdu prvej inštancie
bez prejednania veci na odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že odvolanie matky a otca maloletéhodieťaťa je potrebné odmietnuť ako odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
odvolanie prípustné.
8. Opravné prostriedky v civilnom konaní sú zaradené do štvrtej časti Civilného sporového poriadku.

Odvolanie podľa novej právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku ostáva ako jediný riadny opravný
prostriedok proti rozhodnutiam súdov. Právna úprava odvolania v sporovom konaní vychádza z princípu
neúplnej apelácie. Základná koncepčná zmena sa týka prípustnosti riadneho opravného prostriedku
(odvolania) voči uzneseniam súdu prvej inštancie. Zavedenie sťažnosti ako systémového opatrenia
na odbremenenie odvolacích (druhoinštančných) súdov zákonodarcovi umožnilo taxatívnym výpočtom

vymedziť prípustnosť odvolania voči uzneseniam.
9. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.
10. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej,

c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods.1
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,

h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,

m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

12. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.
13.Odvolacísúdskôr,akosazačalzaoberaťsprávnosťounapadnutéhorozhodnutia,posudzoval okrem
iného aj to, či odvolanie matky a otca maloletého dieťaťa smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné. Preskúmaním napadnutého uznesenia odvolací súd dospel k záveru, že ide
o rozhodnutie, proti ktorému nie je prípustné odvolanie a to práve s poukazom na § 357 CSP, ktorý
taxatívne vymenúva okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné, t.j. proti
uzneseniu, ktoré nie je uvedené v komentovanom ustanovení, odvolanie prípustné nie je. Uznesenie,
ktorým súd rozhoduje o ustanovení kolízneho opatrovníka však medzi ne nepatrí, to znamená, že proti

nemu nie je odvolanie prípustné. Súd prvej inštancie preto nesprávne poučil účastníkov konania o
možnosti podať odvolanie práve voči výroku II., ktorým rozhodol o ustanovení kolízneho opatrovníka,
a ktorý výrok bol napadnutý odvolaním matky i otca dieťaťa. Toto nesprávne poučenie súdom prvej
inštancie však nemá vplyv na to, že voči uvedenému uzneseniu nie je odvolanie prípustné, a preto
odvolací súd musel odvolania matky a otca s poukazom na § 387 písm. c) CSP odmietnuť. Navyše

odvolanie otca dieťaťa bolo podané oneskorene, keď z dokladov o doručení napadnutého uznesenia
založených v spise vyplýva, že uznesenie súdu prvej inštancie bolo doručený otcovi maloletého dieťaťa
dňa 30. mája 2017. Lehota na podanie odvolania v rozsahu 15 dní začala otcovi plynúť nasledujúci deň
t.j. 31. mája 2017 a uplynula dňom 14. júna 2017, ktorý bol riadnym pracovným dňom (streda). Odvolateľ
však podal odvolanie osobne do podateľne súdu dňa 23. júna 2017, čo vyplýva z prijatia jeho podania

na č.l. 25 spisu, to znamená po uplynutí zákonnej 15- dňovej lehoty na podanie odvolania, čo je dôvod
pre odmietnutie odvolania podľa § 386 písm. a) CSP.
14. S poukazom na vyššie uvedené Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z.
CSP) rozhodujúc vo veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania odvolanie matky a otca maloletého
dieťaťa podľa § 387 písm. c) CSP odmietol, nakoľko smerovali voči rozhodnutiu, proti ktorému nie je

odvolanie prípustné.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).