Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 22, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9C/14/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713203005
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Petreás

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6713203005.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v právnej veci žalobcu L. G.,

nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Č. V. XX, občanovi SR, zastúpeného Mgr. Iankom Troiakom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Dukelských hrdinov 34, 960 01 Zvolen, proti žalovanému
Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou MST PARTNERS, s.r.o. so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e Rozhodcovský rozsudok, vydaný Arbitrážnym súdom Košice pod sp.zn. 2C/2895/2012
zo dňa 19.01.2012.

O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným dňa 1.3.2013 prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal
súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp.zn. 2C/2895/2012 zo dňa 19.1.2012, ktorý bol vydaný
Arbitrážnym súdom Košice. Návrh odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bola dňa 29.6.2007
uzavretá poistná zmluva č. 4367690092 podľa návrhu na uzavretie poistnej zmluvy F003066. Táto
zmluva bola na základe žiadosti žalobcu zo dňa 25.10.2007 zrušená, o čom svedčí Oznámenie o
zániku poistenia vydané žalovaným dňa 30.10.2007. V tomto oznámení bolo uvedené, že konečný

stav finančného plnenia poistnej zmluvy ku dňu zániku poistenia je preplatok 20.289,- Sk, ktorá suma
bola žalobcovi zo strany žalovaného aj vyplatená. Dňa 1.2.2013 bol žalobcovi doručený rozhodcovský
rozsudok sp.zn. 2C/2895/2012 zo dňa 19.1.2012 vydaný Arbitrážnym súdom Košice konajúcim
prostredníctvomrozhodcuJUDr.BohumíraZaujeca.Žalobcauviedol,žesiosobnenevyjednalrozhodcu.
Rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Miesto rozhodcovského
konania si jednako jednostranne stanovil dodávateľ a pre žalobcu je to neprijateľné. Rozhodcovská
doložka je neprijateľná aj z toho dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu

už musí žalobca nezvratne podrobiť a tak riešiť svoj spor pred rozhodcom, ktorý je pre žalobcu
nepredvídateľný a má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu.
Dodávateľ si vybral jediného rozhodcu, s ktorým je pravdepodobne v zmluvnom vzťahu a tento
šablónovito rozhoduje o jeho návrhoch. Už len takáto voľba je markantným porušením práva na
spravodlivý proces a spravodlivý súd. Ďalším príkladom porušovania práva na spravodlivý proces a
neprijateľnostirozhodcovskejdoložkyjeajgeografickávzdialenosťrozhodcuoprotimiestnepríslušnému
súdu spotrebiteľa (§ 87 písm. f) O.s.p.). Taktiež pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne

transparentné pre priemerný subjekt práva a vôbec sa s nimi žalobca neoboznámil. Rozhodcovská
doložka je vo svojich dôsledkoch hrubo nemorálna a spôsobí, že o právach a právom chránených
záujmoch rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou,
ale viac-menej je založená na takých aspektoch, akými je zisk a podnikanie rozhodcu. Arbitrážvznikla ako legitímny prostriedok vymožiteľnosti práva, ale vo svojej podstate je predovšetkým
inštitútom určeným pre podnikateľské prostredie typické vyššou mierou vyváženosti vzájomných pozícií.
Rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok - exekučný titul je

nemorálnou, neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods.4 písm. r) Občianskeho zákonníka.
S prihliadnutím na neprijateľnú rozhodcovskú doložku žalobca žiadal, aby súd vychádzal z rozsudku
Súdneho dvora (ES) C 40/08 - Asturcom, podľa ktorého „Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5.
apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom
zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského

nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné
informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa
vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných
riadení na základe vnútroštátneho práva. Navrhol naplniť ciele smernice, podľa ktorej sa majú štáty
postarať o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali (čl. 6 ods.1 Smernice Rady 93/13 EHS

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 21. marca 2012 č.k. 6Cdo/1/2012, ktorým Najvyšší súd SR odmietol dovolanie
súkromnej životnej poisťovne Rapid life životná poisťovňa, a.s. proti rozhodnutiu okresného súdu,
ktorý zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade
právoplatného rozhodcovského rozsudku z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší

súd SR ustálil, že skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t.j.
vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou
skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdny v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku,alelenrealizovalisvojeoprávnenievyplývajúcezozákonaatozustanovenia
§ 44 ods.2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore

so zákonom. Najvyšší súd SR ďalej judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej
veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme
osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu,
nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Rozhodca ignoroval predpisy určené na ochranu
spotrebiteľa, a to je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 9C/14/2013-32 zo dňa 2.5.2013 odložil vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku vydaného Arbitrážnym súdom Košice sp.zn. 2C/2895/2012 zo dňa
19.01.2012 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Uznesením č.k. 9C/14/2013-45 zo dňa 14.8.2013 súd konanie zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho
poplatku z podaného návrhu.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 13Co/746/2013-130 zo dňa 25.4.2014 potvrdil uznesenie
Okresného súdu Zvolen č.k. 9C/14/2013-32 zo dňa 2.5.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.6.2014.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 13Co/756/2013-133 zo dňa 25.4.2014 zrušil uznesenie
OkresnéhosúduZvolenč.k.9C/14/2013-45zodňa14.8.2013avecmuvrátilnaďalšiekonanie.Odvolací
súd dospel k záveru, že rozhodnutie Okresného súdu Zvolen, ktorým okresný súd konanie podľa § 10

ods.1 zákona o súdnych poplatkoch zastavil nie je vecne správne, pretože obsah položky 3 písm. c/
Sadzobníka súdnych poplatkov nie je možné vykladať vytrhnutý z kontextu znenia § 4 ods.2 písm. za)
Zákona o súdnych poplatkoch, čo znamená, že navrhovateľovi ako spotrebiteľovi nevznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku vo výške 331,50 Eur.
Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 9C/14/2013-164 zo dňa 11.11.2014, právoplatným 4.12.2014

zamietol návrh odporcu zo dňa 19.9.2014 na prerušenie konania.
Právny zástupca žalovaného písomným podaním zo dňa 21.8.2013 žiadal žalobu v plnom rozsahu
zamietnuť. Nesúhlasil so žalobcom namietanou neplatnosťou rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej
zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 53 ods.1 posledná
veta Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého platí, že dovolené sú zmluvné dojednania, ktoré by

inak predstavovali neprijateľné podmienky, ak sú individuálne dojednané. Žalobca svojim podpisom na
konci Všeobecných poistných podmienok dňa 26.6.2007 potvrdil, že si Všeobecné poistné podmienky
prečítal, vyslovil s nimi súhlas a následne obdržal jedno vyhotovenie. Podstatná skutočnosť, na
ktorú si dovoľuje upriamiť pozornosť súdu je tá, že zo strany žalobcu bola podpísaná nielen poistná
zmluva č. 4367690092, ale osobitne aj Všeobecné poistné podmienky a rovnako aj osobitné zmluvné

dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4367690092. Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007
pritom žalobca podpísať nemusel a to bez toho, aby to malo vplyv na jeho práva a povinnosti
vyplývajúce z poistnej zmluvy, resp. zo Všeobecných poistných podmienok. V prípade nepodpísania
týchto osobitných zmluvných dojednaní žalobcom by rozhodcovská doložka nebola vôbec vznikla.Rozhodujúce je, že žalobca mal možnosť vylúčiť aplikáciu danej zmluvnej podmienky, a tým sa dosiahla
podstata individuálnosti tohto dojednania smerujúca k ochrane spotrebiteľa. Poukázal na uznesenie
Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 2Er/2203/2011, kde bolo judikované, že: „Rozhodcovská

zmluva v danom prípade nebola vymienená povinným, keďže návrh rozhodcovskej doložky sa
nachádzal v pretlačenom formulári, tzv. osobitných zmluvných dojednaní, ktoré vypracoval oprávnený.
Rozhodcovská doložka však nesplývala s ostatnými zmluvnými dojednaniami. V tomto smere teda ide
o individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku.“ Tým, že zmluvné strany podpísali osobitné zmluvné
dojednania, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky. Z poučenia uvedeného v

stanovisku k zvýšeniu poistného jasne vyplýva, že poistník je oprávnený najneskôr v lehote 10 dní od
doručenia tejto ponuky poisťovni, jednostranne odstúpiť od časti XV. Všeobecných poistných podmienok
z 21.5.2007 bez toho, aby bol odstúpením dotknutý zvyšok poistného vzťahu. V takom prípade sa
prípadné spory poisťovne a poistníka prejednajú pred príslušným všeobecným súdom. Z uvedeného
jasne vyplýva, že poistníkovi bola daná možnosť vylúčiť rozhodovanie výlučne v rozhodcovskom konaní
tým, že by do 10 dní od doručenia stanoviska bol túto skutočnosť oznámil žalovanému. Keďže tak

neurobil, súhlasil s riešením sporu pred rozhodcovským súdom. V tejto veci dohoda účastníkov o
rozhodcovskej doložke tvorí samostatnú časť listiny označenej ako Všeobecné poistné podmienky.
Právny zástupca žalovaného ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že rozhodcovský súd nebol vytvorený
žalovaným, práve naopak. Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút
i rokovací poriadok vydá táto právnická osoba a zverejní ho postupom podľa § 12 ods.3 Zákona

o rozhodcovskom konaní uverejnením v Obchodnom vestníku. Žalovaný v súlade s rozhodcovskou
doložkou dojednanou so žalobcom poveril osobitnú právnickú osobu ako zriaďovateľa rozhodcovského
súdu podaním návrhu na začatie konania o zaplatenie dlžnej sumy a rozhodnú spor medzi žalovaným
ako žalobcom a žalobcom ako žalovaným. Poukázal na to, že obe strany mali rovnaký prístup k
rozhodcovskému súdu, a to prostredníctvom písomných podaní. Žalobcovi teda nebola odopretá

možnosť brániť svoje práva a jeho poukazovanie na vzdialenosť rozhodcovského súdu stráca akékoľvek
opodstatnenie. Miesto rozhodcovského konania neurčil žalovaný, ale stály Arbitrážny súd Košice v
súlade s ustanovením § 23 ods.1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Žalobca mal možnosť si vybrať
miesto rozhodcovského konania podľa § 29b ods.3 Rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice.
Žalovaný uviedol, že v zmysle § 41 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní, lehota na podanie

žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.
Pokiaľ žalobca v tejto lehote neuviedol rozhodujúce skutočnosti svedčiace o dôvodoch na zrušenie
rozhodcovského rozsudku, nie je možné v budúcnosti prihliadať na prípadné nové skutočnosti uvedené
žalobcom po tejto lehote.
Právny zástupca žalobcu k žalobe pripojil poistnú zmluvu č. 4367690092 uzavretú na základe návrhu

na uzatvorenie poistnej zmluvy F 003066 zo dňa 26.6.2007, predložil aj časť Všeobecných poistných
podmienok a to 16. časť, 17. časť, časť 15. časti a osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej
zmluve č. 4367690092.
V bode 2. Osobitného zmluvného dojednania č. 01/2007, ktoré je súčasťou formulára Všeobecných
poistných podmienok je uvedené, že poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne

a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi
zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné
strany ako rozhodcovskú doložku. Toto osobitné zmluvné dojednanie bolo podpísané zmluvnými
stranami 26.6.2007.

Žalobca písomným podaním odoslaným na podacej pošte Zvolen dňa 25.10.2007 zrušil poistnú zmluvu
č. 4367690092. Žalovaný, presnejšie Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s. oznámil žalobcovi
zánik poistenia písomným podaním zo dňa 30.10.2007 s tým, že na základe žiadosti žalobcu došlo/
dôjde k zániku poistenia dňa 27.12.2007 o 0.00 hod. a zostatok vo výške 20.289,- Sk bude žalobcovi

vyplatené do 14 dní po ukončení poistenia. K žalobe bol pripojený aj Rozhodcovský rozsudok sp.zn.
2C/2895/2012 zo dňa 19.1.2012, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému 61,74 Eur a trovy
rozhodcovského konania vo výške 276 Eur.
Dňa 27.3.2013 predložil Arbitrážny súd Košice do spisu tunajšieho súdu kópiu kompletného spisu sp.zn.
2C/2895/2012.

Zamestnanec Arbitrážneho súdu Košice Branislav Ferjo oznámil tunajšiemu súdu telefonicky dňa
26.4.2013, že oni právoplatnosti na rozsudky vyznačujú len vtedy, keď si o to požiadajú účastníci.
Oznámil, že predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.2.2013.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 12.2.2015 uviedol, že žalobca sa v plnom rozsahu
pridržiava žaloby podanej na tunajšom súde 1.3.2013, ktorou sa domáha zrušenia Rozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 2C/2895/2012 zo dňa 19.1.2012. uviedol, že žalobca poistnú

zmluvu vypovedal riadne, o čom svedčí aj oznámenie o zániku poistenia, ktoré mu bolo doručené z
Prvej česko-slovenskej poisťovne, čo bol vtedajší názov žalovaného. V tomto oznámení bolo uvedené,
že poistná zmluva zaniká k 27.12.2007 o 0.00 hod. Bolo tam finančné vyúčtovanie, kde si žalovaný
zúčtoval svoje finančné nároky voči žalobcovi. Zostatok poistenia sa zaviazal žalobcovu uhradiť na jeho
účet do 14 dní od zániku poistenia, čo sa aj stalo. Po tomto termíne žalobca nebol nijakým spôsobom

zo strany žalovaného kontaktovaný až do momentu, keď prevzal napadnutý rozhodcovský rozsudok
spolu s prílohami. Žalobca z opatrnosti namieta aj premlčanie nároku žalovaného, ktorého sa domáhal
žalovaný rozhodcovským rozsudkom.
Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú
a žiada ju zamietnuť a priznať žalovanému právo na náhradu trov konania. Podľa jej názoru bola
rozhodcovská doložka medzi účastníkmi konania individuálne dojednaná, nepredstavuje neprijateľnú

podmienku tak ako to tvrdí žalobca vo svojej žalobe. Žalobca podpísal poistné dokumenty na 4 miestach,
a to na návrhu poistnej zmluvy, na všeobecných poistných podmienkach vrátane osobitných zmluvných
dojednaní, obsahom ktorých bola aj rozhodcovská doložka, resp. dohoda o rozhodcovskej doložke
medzi účastníkmi konania. Ďalej podpísal aj záznam o požiadavkách a potrebách klienta, kde svojim
podpisom potvrdil, že nemá žiadne otázky k poistnému produktu. Čo sa týka nároku poisťovne, ktorý

si uplatnil na rozhodcovskom súde voči žalobcovi ako žalovanému v tom konaní tak ide o osobitný
provízny náklad poisťovne, ktorý vznikol v súlade so zrušením poistnej zmluvy, ktorú teda poisťovňa
musela vyplatiť sprostredkovateľovi poistenia pri skončení poistného vzťahu. Vyplýva to zo 17. časti
všeobecných poistných podmienok bod 7a.
Na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného zo dňa 10.2.2015 reagoval právny zástupca žalobcu na

pojednávaní dňa 27.3.2015. Uviedol, že žalobca trvá na podanej žalobe o zrušenie rozhodcovského
rozsudku z dôvodov uvedených priamo v návrhu. Čo sa týka charakteristiky sporu, tvrdí, že sa
jednoznačne jedná o spotrebiteľský spor a teda žalobca je spotrebiteľom a má byť v konaní oslobodený
od súdnych poplatkov. Žalovaný napriek tomuto túto skutočnosť napáda. Práve v tomto prípade sa s
touto otázkou zaoberal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesením č.k. 13Co/756/2013-133

zo dňa 25.4.2014. Ďalej poukázal na ustanovenie § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka a trval na tom,
že zmluva, na základe ktorej následne došlo k rozhodcovskému konaniu, je spotrebiteľskou zmluvou
a teda je na mieste aj tento spor riešiť v súlade s ustanoveniami § 52 až 60 Občianskeho zákonníka.
Rozhodcovskú doložku považuje za neplatnú. Poukázal na Všeobecné obchodné podmienky poistenia
pre životné poistenie Prvej československej poisťovne Rapid, a.s., ktoré sú označené ako súčasť

poistnej zmluvy. Boli podpisované v ten istý deň ako bol podpisovaný návrh poistnej zmluvy. Tieto
všeobecné obchodné podmienky jednoznačne vo viacerých svojich ustanoveniach hovoria o tom, že
prípadné spory medzi účastníkmi poistnej zmluvy sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní a teda
uprednostňujú toto konanie pred konaním na všeobecnom súde. Čo sa týka neprijateľnej podmienky,
problém vidí v geografickej vzdialenosti rozhodcovského súdu, ktorý bol zvolený žalovaným, nakoľko

Arbitrážny súd v Košiciach je neprimerane vzdialený oproti všeobecnému súdu, ktorý je príslušný podľa
trvalého pobytu spotrebiteľa. Poukázal aj na ustanovenie bodu 7a Všeobecných poistných podmienok.
Uviedol, že podľa Všeobecných obchodných podmienok mala byť prípadná pohľadávka poisťovne
odpočítaná resp. započítaná s preplatkom na poistnom a tak to malo byť vysporiadané. K ničomu
takému však nedošlo. Uviedol, že na základe uvedených skutočností trvá na tom, že v tomto prípade

ide o spotrebiteľský vzťah. V zmysle ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy
na ochranu spotrebiteľa priznávajú alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Vychádzajúc z
tohto ustanovenia Občianskeho zákonníka má právny zástupca žalobcu za to, že ustanovenie bodu

7c Všeobecných obchodných podmienok, kde sa zmluvné strany mali dohodnúť na riešení veci alebo
podriadení vzťahu v obchodnom zákonníku a taktiež dohodnúť si predĺženie premlčacej lehoty na 10
rokov je s poukazom na ustanovenie § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka neplatné, a teda ak nárok by
aj bol vznikol poisťovni na vrátenie alebo vyplatenie províznej odmeny, tento mal byť uplatnený v lehote
všeobecnej premlčacej lehoty podľa Občianskeho zákonníka a to do 3 rokov. Nárok bol uplatnený na

rozhodcovskom súde 2.1.2012, čo znamená, že bol uplatnený po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty.
Na skutočnosť, že nárok je premlčaný mal rozhodca, ktorý vydával napadnutý rozhodcovský rozsudok,
prihliadnuť. Takisto je právny zástupca žalobcu toho názoru, že rozhodcovská doložka resp. ustanovenie
o oprávnenosti vymáhať vzájomné pohľadávky v rozhodcovskom konaní nie je platné z dôvodu, ževšeobecné obchodné podmienky neurčujú presne, ktorý rozhodcovský súd má vo veci konať, a teda nie
je objektívne možné uviesť, či boli splnené zákonné požiadavky na stanovenie rozhodcovského súdu,
aby tieto boli jasné a určité všetkým zmluvným stranám. Poukázal aj na skutočnosť, že predložený

záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve nikde neobsahuje skutočnosť, či
bol žalobca sprostredkovateľom poistenia pani M. Z. informovaný a oboznámený riadne o tom, čo
rozhodcovské konanie predstavuje, aké následky to pre neho bude mať v budúcnosti v prípade, že
nastanú nejaké komplikácie, ktoré budú musieť riešiť v súdnom alebo arbitrážnom konaní. Navrhol
vypočuť žalobcu.

Žalobca L. G. na pojednávaní uviedol, že súhlasí s tým, čo uviedol jeho právny zástupca. K podpisu
poistnejzmluvyresp.kuzavretiupoistnejzmluvydošlotak,ženiekedynajarmalnejakýtelefonát.Bolato
pani Z. aj keď vtedy si nepamätal, či sa mu predstavila. Povedala mu, že má uzavretú nevýhodnú zmluvu
a že má pre neho novú zmluvu, ktorá bude pre neho výhodnejšia. Potom prišla k nim a von na kapote
auta zmluvu podpísal. Povedala mu, že má pre neho výhodnejšiu zmluvu. On to vtedy ani nečítal, zmluvu
podpísal. O pár mesiacov dal zmluvu prečítať svojej mame, ktorá mu povedala, že to nie je pre neho

výhodná zmluva a že ju má dať zrušiť. Preto požiadal o zrušenie uvedenej zmluvy. Na otázku sudcu,
ako došlo k podpísaniu poistnej zmluvy, všeobecných poistných podmienok a osobitného zmluvného
dojednania č. 01/2007 uviedol, že tá pani potom zmluvu otočila, povedala, že ju má podpísať ešte tam
a on to podpísal. Vtedy to ani nečítal. Uviedol, že tej panej veril, že má pre neho výhodnejšiu zmluvu.
Tá pani mu vtedy hovorila čo bude platiť, ako bude platiť, že je to pre neho výhodnejšie. Nevysvetľovala

mu čo to znamená rozhodcovské konanie, rozhodcovská doložka. Žalobca ďalej uviedol, že keď mu bol
doručenýrozhodcovskýrozsudok,išielzasvojimprávnymzástupcomavšetkopotomužnechalnaneho.
Žalovaný predložil dňa 18.5.2015 súdu vyjadrenie, v ktorom poukázal na novelizáciu zákona č. 233/1995
Z.z., ktorá bola urobená zákonom č. 335/2014 Z.z. Poukázal, že pod bodom 49 sa za § 243c vložil
nový § 243d. Rozhodcovský rozsudok sp.zn. 2C/2895/2012 spĺňa kumulatívne predpoklady obsiahnuté

v uvedenej právnej norme. Ide o rozhodcovské rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor splňujúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015 a
exekučné konanie na jeho základe (ako exekučného titulu v zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku)
ani do 3 mesiacov platnosti a účinnosti hore uvedenej novely Exekučného poriadku nebolo zo strany
žalovaného iniciované. Z toho vplýva, že v dôsledku aplikácie dispozície tejto právnej normy danej

v § 243d Exekučného poriadku sa právne postavenie účastníkov tohto súdneho konania obnovilo
do stavu pred vydaním rozhodcovského rozsudku - žalobca nie je viazaný povinnosťou založenou
mu rozhodcovským rozsudkom a žalovaný nemôže uplatňovať nárok rozhodcovským rozsudkom mu
priznaný. Právoplatnosť rozhodnutia znamená, že rozhodnutie konečným a záväzným spôsobom
upravuje právne pomery účastníkov konania. Skutočnosť, že v dôsledku aplikácie § 243d Exekučného

poriadku na uvedený rozhodcovský rozsudok prestáva tento rozsudok účastníkov zaväzovať, znamená,
že uvedená novela Exekučného poriadku anuluje právoplatnosť tohto rozhodcovského rozsudku. V
dôsledku uvedeného je, že obe strany konania bez vlastného zavinenia resp. pričinenia sú objektívne
bez právneho záujmu na výsledku konania (na meritórnom rozhodnutí). V nadväznosti na uvedené
žiadala žalobu zamietnuť.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní 22.5.2015 uviedol, že sa oboznámil s vyjadrením žalovaného
k návrhu na začatie konania, ktoré bolo súdu doručené 18.5.2015, v ktorom žalovaný poukazuje na
novelizáciu Exekučného poriadku. Uviedol, že uznáva, že Exekučný poriadok resp. táto novela, rieši
nútený výkon rozhodcovského rozsudku, to znamená výkon rozhodcovského rozsudku prostredníctvom
súdneho exekútora nie je možný ak návrh nebol podaný do 90 dní od 1.1.2015. Uviedol však, že nemôže

vedieť v tomto období, či návrh na výkon rozhodnutia - exekúciu, nebol podaný, nakoľko súdnych
exekútorov je na Slovensku značné množstvo a centrálny register exekúcií zatiaľ neexistuje. Uviedol, že
takto nemáme možnosť si to overiť, nakoľko tých súdov je takisto množstvo a pokiaľ podanie sa podá
na nepríslušný súd, ten ho zašle na príslušný súd, čiže sú tu okolnosti, ktoré bránia objektívne zistiť, či
100% nebol podaný návrh na výkon exekúcie. Ďalej uviedol, že toto ustanovenie síce rieši nútený výkon

rozhodnutia, avšak nič sa tu nehovorí o tom, že to rozhodnutie v podstate ako právoplatné rozhodnutie
zakladá nárok na pohľadávku, ktorú si síce žalovaný nemôže uplatňovať v nútenom výkone rozhodnutia,
avšak môže ju evidovať voči žalobcovi. V prípade, že by žalobcovi vznikla nejaká pohľadávka voči
žalovanému, žalovaný by kľudne mohol započítavať s touto pohľadávkou svoju pohľadávku určenú na
základe tohto rozhodcovského rozsudku. Preto je tu stav právnej neistoty, ktorý podľa jeho názoru je

potrebnéodstrániťrozhodnutímvovecisamej.Niejetuanivylúčenázmenazákonavbudúcnosti.Jedine
meritórnym rozhodnutím vo veci, kde by sa rozhodlo o tom, či ten rozhodcovský rozsudok bude zrušený
alebo nebude zrušený, je možné nastoliť stav právnej istoty, ktorý si vyžaduje ten vzťah medzi žalobcom
a žalovaným. Žiadal vo veci rozhodnúť v zmysle podaného návrhu a zrušiť rozhodcovský rozsudok.Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že sa pridržiava písomného vyjadrenia, doručeného súdu s tým,
že žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol aj z týchto dôvodov, nakoľko tak ako povedal právny
zástupca žalobcu, je síce pravda, že žalovaný má právoplatný rozhodcovský rozsudok, avšak v zmysle

tejto novely Exekučného poriadku je tento už nevykonateľný a predstavuje teda len akýsi formálny akt,
na základe ktorého si žalovaný už nemôže nič voči žalobcovi uplatňovať v rámci výkonu rozhodnutia a
teda aj vzhľadom na hospodárnosť konania, žiada, aby súd žalobu z týchto dôvodov zamietol. Žaloba
o zrušenie rozhodcovského rozsudku je len prvým krokom, následne v prípade, že by došlo k zrušeniu
rozhodcovskéhorozsudku,súdbymuselpokračovaťvkonaníaposudzovať,čižalovanýmakožalobcom

v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok bol dôvodný alebo nebol dôvodný.

Zákonom č. 335/2014 Z.z. nedošlo len k novelizácii Exekučného poriadku, na ktorý sa odvolával
žalovaný, ale došlo aj k doplneniu Občianskeho súdneho poriadku. Za § 372v sa vkladá § 372w,
podľa ktorého spory o neplatnosť spotrebiteľskej a rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského
rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu, o ktorých sa začalo konať na

súde a ktoré sa do 1.1.2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie
podľa doterajších predpisov.

Z vyššie uvedeného dôvodu jednoznačne vyplýva, že ani novelizácia Exekučného poriadku, konkrétne
nové ustanovenie § 243d Exekučného poriadku nie je dôvodom na zamietnutie žaloby o zrušenie

rozhodcovského rozsudku, ktorá bola podaná 1.3.2013.

Podľa § 40 ods.1 písm. c) Zákona č. 244/2002 Z.z., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden
z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa§41ods.1uvedenéhozákona,žalobuozrušenierozhodcovskéhorozsudkumožnopodaťvlehote
30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 26.6.2007

uzavretá poistná zmluva. Vo všeobecných poistných podmienkach v časti XV. je obsiahnuté dojednanie,
že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní
pred rozhodcovským súdom. V závere Všeobecných poistných podmienok je ako osobitné zmluvné
dojednanie pod č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4367690092 znovu dojednaná rozhodcovská doložka,kde v bode 2. sa uvádza, že poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim
podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že
sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému

konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku. Na základe tejto rozhodcovskej doložky vec prejedná rozhodcovský súd.
S prihliadnutím na obsah poistnej zmluvy je nesporné, že poistná zmluva uzavretá účastníkmi
konania je zmluvou spotrebiteľskou, lebo nebolo preukázané, že by žalobca pri uzatváraní zmluvy
konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zásadnou právnou

otázkou v prejednávanej veci je otázka, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský
súd rozhodol, je podmienkou individuálne dojednanou a či zakladá hrubý nepomer v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný tvrdil, že rozhodcovská doložka v danom prípade
bola individuálne dojednaná, lebo žalobca podpísal aj osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007. Podľa
názorusúdunemožnozaindividuálnedojednanúzmluvnúpodmienkupovažovaťrozhodcovskúdoložku,
ktorá je pokračovaním predtlačeného formulára poistných podmienok a odkazuje na ustanovenia o

rozhodcovskom konaní, ktoré sú súčasťou VPP, konkrétne v časti XV. Už z bodu 1 časti XV vyplýva,
že poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Táto rozhodcovská doložka bola zmluvnými
stranami dohodnutá už podpisom VPP, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy. Skutočnosť, že takto
dohodnutá rozhodcovská doložka nie je individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou konštatovali

už súdy vo viacerých rozhodnutiach (napríklad Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. 6CdO/1/2012,
Krajský súd v Prešove sp.zn. 16Co/191/2013).
Z obsahu bodu 1 časti XV. VPP je zrejmé, že zmluvné strany si dohodli tzv. výhradnú rozhodcovskú
doložku, v zmysle ktorej všetky spory majú byť prejednávané rozhodcovským súdom, teda žalobca
nemá možnosť výberu, či v prípade sporu so žalovaným uprednostní súdne konania alebo rozhodcovské

konanie. Ako vyplýva z výpovede žalobcu, zo strany žalovaného nebol žiadnym spôsobom poučený
o priebehu rozhodcovského konania, o postupe rozhodcovského súdu, nákladov spojených s
rozhodcovským konaním a tieto skutočnosti ani nevyplývajú z časti XV. VPP, kde sa uvádzajú iba
skutočnosti poukazujúce na štatút rozhodcovského súdu, ktorý vo VPP ani nebol konkrétne určený. Za
týchto okolností nemožno konštatovať, že by žalobca mal dostatok informácií pre to, aby sa dobrovoľne

rozhodol pre riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Z obsahu predloženej zmluvy a VPP je
zrejmé, že rozhodcovská doložka, na ktorú poukazuje žalovaný, je dodávateľom vopred naformulovanou
zmluvnou klauzulou a rovnako je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže meniť formulárovú zmluvu, ani obsah
rozhodcovskej doložky. Keďže na základe rozhodcovskej doložky spotrebiteľ nemá na výber a je nútený
podrobiťsavýlučnerozhodcovskémukonaniu,podľanázorusúduideoneprijateľnúpodmienkuvzmysle

ustanovenia § 53 ods.4 písm. r) Občianskeho zákonníka.
Dokazovaním bolo zistené, že žaloba bola podaná v rámci 30-dňovej lehoty od doručenia
rozhodcovského rozsudku v zmysle ustanovenia § 41 ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších
predpisov.
Súd na základe takto zisteného skutkového stavu podanej žalobe vyhovel a zrušil rozsudok Arbitrážneho

súdu Košice sp.zn. 2C/2895/2012 zo dňa 19.1.2012.
O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods.3 O.s.p. samostatným rozhodnutím po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.

1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).